{"guid": "2beb8dff-5ba7-4fce-9c43-a7880fe50546:13f7fc04-a871-4809-a6c3-575af7db30ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7111216334.1", "spisova_znacka": "1Obdo/39/2016", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/39/2016 z 18. 10. 2016", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18. októbra 2016, sp. zn. 1Obdo/39/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:7111216334.1", "identifikacne_cislo": "7111216334", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2016-10-18", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13f7fc04-a871-4809-a6c3-575af7db30ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7111216334.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7111216334.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7111216334.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/39/2016\n7111216334\n18. 10. 2016\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2016:7111216334.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GSoft - Consulting, spol. s r.o., so sídlom\nSúkennícka 24, 821 09 Bratislava, IČO: 36 281 581, právne zastúpeného advokátska kancelária ALTER\nIURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, konajúca advokátom JUDr.\nPavlom Vašom, proti žalovanému: CADIS, s.r.o., so sídlom Biskupická 18, 821 06 Bratislava, IČO: 35\n682 639, právne zastúpenému advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinková\n10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994 o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice I\npod sp. zn. 31Cb/49/2011, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k.\n2Cob/89/2015-1957 z dňa 30. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1 Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 31Cb/49/2011-1884 z dňa 9. februára 2015 žalobu zamietol,\nžalovanému priznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu. Právne\nvec posúdil podľa ustanovení zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s\nautorským právom (ďalej aj AZ) a podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 272 ods. 1, § 420\nods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Žalobca sa domáhal v konaní zákazu nakladania žalovaného\ns počítačovým programom Edo - View, uloženia povinnosti tento odinštalovať/vymazať zo všetkých\npočítačov žalovaného, a nahradiť žalobcovi škodu vo výške 8.316,- eur za porušenie práv duševného\nvlastníctva.\n2 Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie najskôr skúmal aktívnu legitimáciu\nžalobcu, ktorú tento odvodzoval od Licenčnej zmluvy č. 1/2006-eci a z titulu udeleného súhlasu na\npoužívanie počítačového programu Edo - View v neobmedzenom rozsahu. Súd prvej inštancie mal za\npreukázané, že Licenčnú zmluvu č. 1/2006 - eci uzatvoril Q. S. ako živnostník - poskytovateľ licencie\na žalobca GSoft-Consulting spol. s r.o. ako nadobúdateľ licencie dňa 22.3.2006, pričom poskytovateľ\nlicencie udelil nadobúdateľovi licenciu výhradnú, rozsahom neobmedzenú, na dobu neurčitú, s trvalým a\nneobmedzeným právom na poskytnutie sublicencií tretím osobám. Odovzdávací protokol č. 1/2006-eci\nzo dňa 24.3.2006 podpísal Q. S. a N. U., predmetom odovzdania bola inštalácia a dodávka zdrojového\nkódu predmetného softvéru - Edo - View.\n3 Licenčnú zmluvu na Edo - View uzatvorili žalobca ako poskytovateľ licencie a spoločnosť KIS\nspol. s r.o. označená ako nadobúdateľ licencie dňa 1.5.2007, a to ako licenciu odplatnú, nevýhradnú,\nneprevoditeľnú a zároveň v rozsahu obmedzenom na predaj softvéru a jeho dokumentácie výlučne na\núzemí Slovenskej republiky, na dobu neurčitú a s právom na poskytnutie sublicencií výlučne zákazníkovi\nnadobúdateľa licencie v počte 300 ks kópií softvéru.\n\n4 Keďže žalobca v žalobnom návrhu bližšie nešpecifikoval číselnú vývojovú verziu počítačového\nprogramu, ktorej sa má zákaz týkať, súd prvej inštancie mal za to, že sa má jednať o ochranu základnej\nvývojovej verzie tohto programu, teda skúmal, či základná vývojová verzia programu je totožná s\ntou, ktorá bola predmetom Licenčnej zmluvy č. 1/2006-eci zo dňa 22.3.2006. Dospel k záveru, že z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že počítačový program nie je totožný s podobou počítačového\nprogramu v čase uzatvorenia Licenčnej zmluvy č. 1/2006-eci, čo vyplynulo aj z tvrdenia žalobcu, že\npočítačový program ako autorské dielo sa vyvíjal, dotváral a dopĺňal o ďalšie funkčnosti, čím vznikol\nnový počítačový program s novými vlastnosťami a funkčnosťami.\n5 Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že program Edo - View z roku 2002 nie je identickým\nprogramom, ktorý bol predmetom Licenčnej zmluvy č. 1/2006-eci, a keďže sa žalobca domáha ochrany\ntýkajúcej sa pôvodnej verzie počítačového programu Edo - View, nemá aktívnu vecnú legitimáciu\nv konaní. Vzhľadom na nedostatok tohto základného predpokladu pre uplatnenie nároku v konaní\nďalej neskúmal žalovaným uplatnenú námietku premlčania a taktiež upustil od vykonania ďalšieho\ndokazovania a žalobu zamietol.\n6 Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Cob/89/2015-1957 zo dňa 30.10.2015 na základe odvolania\nžalobcu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil\ns odvolateľom, že keďže nie sú stanovené záväzné pravidlá pre označovanie jednotlivých vývojových\nverzií počítačového programu a žalobca sa domáha zákazu nakladania s počítačovým programom Edo\n- View, potom v súlade s jazykovým významom takejto formulácie je potrebné dospieť k záveru, že\nzákaz sa má týkať jeho akejkoľvek verzie. Ak súd prvého stupňa rozhodol na základe záveru, že žalobca\nžiada len ochranu základnej verzie počítačového programu, potom zúžil predmet konania, nekonal o\nuplatnenom nároku, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a jeho rozhodnutie je potrebné\nzrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.\n7 Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dňa 3.3.2016 dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd zrušil\nnapadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Prípustnosť\ndovolania odôvodnil skutočnosťou, že v konaní došlo k vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a\núčastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dôvodnosť dovolania videl v\nust. § 241 ods. 2 písm. b/ OSP, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci a písm. c/, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. K vade\npodľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP došlo tým, že súd najprv konal s iným zástupcom účastníka, ďalej že\nsa súd nezaoberal vyjadrením žalovaného k odvolaniu, ako aj že nie je v odôvodnení spomenuté, že mu\ntoto vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené. Dovolateľ tvrdí, že nakoľko uznesenie\nkrajského súdu v odôvodnení neobsahuje vyjadrenie žalovaného, tak neobsahuje podstatnú a zákonom\npredpísanú náležitosť podľa § 157 ods. 2 OSP a rozhodnutie neobsahuje riadne a vyčerpávajúce\nodôvodnenie. Podľa dovolateľa žalobca nemá práva k programu Edo - View a nemôže sa dovolávať toho,\nže disponuje výhradnou licenciou k počítačovému programu vo vývojovej verzii, ktorá bola predmetom\nlicencie, a tiež k novovzniknutým verziám.\n8 Žalobca k dovolaniu žalovaného podal vyjadrenie s tým, že dovolanie žalovaného nie je prípustné a\ndôvodné a žiadal, aby ho dovolací súd odmietol. Podľa žalobcu sa dovolateľovi neodňala možnosť konať\npred súdom, keďže odvolací súd po nesprávnom doručení uznesenia pôvodnému právnemu zástupcovi\ntoto doručil dňa 8.2.2016 aj novému právnemu zástupcovi, v dôsledku čoho lehota na podanie dovolania\nzačala žalovanému plynúť až týmto riadnym doručením. Ak žalovaný využil v tejto lehote svoje právo\npodať dovolanie (čo aj urobil) nemohlo pochybenie súdu pri prvom doručovaní uznesenia spôsobiť\ndovolateľom tvrdené právne následky odňatia možnosti konať pred súdom. Žalobca má za to, že chybou\nv písaní nemohlo dôjsť k takému postupu súdu, ktorým by sa žalovanému odňala možnosť konať\npred súdom. Podľa žalobcu absenciou zmienky o vyjadrení žalovaného zo dňa 18.5.2015 k odvolaniu\nžalobcu v odôvodnení uznesenia nedošlo k takému postupu súdu, ktorým by bolo účastníkovi konania\nznemožnené konať pred súdom, nakoľko uvedené nie je možné ani považovať za postup súdu.\n9 Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie žalovaného bolo podané na poštovú prepravu dňa 1. marca\n2016 a doručené súdu prvej inštancie dňa 3. marca 2016 v zákonnej lehote na podanie dovolania.\n10 Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej\naj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov.\n\n11 Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon\naj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon\npoužije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať\nustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a\nsudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté\ndo 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do\n30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).\n12 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) ako súd funkčne príslušný\nna dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa na ňom začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods.\n4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP)\nnajskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym\nopravným prostriedkom.\n13 Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,\nktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd\nprípustnosť dovolania žalovaného (ďalej aj „dovolateľ“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.\nOSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď bolo dovolanie podané a dospel k záveru, že\ndovolanie nie je prípustné.\n14 Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal dovolacie dôvody a podmienky prípustnosti dovolania\nproti uzneseniu odvolacieho súdu v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je\notázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (napr. IV. ÚS 35/02, II.\nÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n15 Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorým možno - iba v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich\nrozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším\nodvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek\nrozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n16 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§\n236 ods. 1 OSP). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v\nust. § 237 a § 239 OSP.\n17 V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 OSP. Podľa § 239 ods.\n1 OSP je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie\nsúdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych\nspoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 OSP je dovolanie\nprípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak\na/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o\nrozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu\nrozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho\nrozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.\n18 Keďže dovolateľom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky niektorého z uznesení\nuvedených v § 239 ods. 1 a 2 OSP, jeho dovolanie podľa týchto ustanovení prípustné nie je.\n19 Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo\nk procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 OSP. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k\nniektorej z nich vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 OSP. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil\n\nlen na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 OSP, ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní\nnedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 OSP. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania\nnemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa\nzákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval\nsenát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 OSP nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii\nvady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne\ndošlo.\n20 Dovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ OSP netvrdil a existencia\ntýchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\n21 Žalovaný v dovolaní namietal, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/\nOSP. K tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť v dôsledku toho, že súd najprv konal\ns iným zástupcom účastníka, a taktiež, že sa súd s vyjadrením žalovaného k odvolaniu nezaoberal a ani\nneuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že mu toto vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo\ndoručené. Vadu v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP vidí v tom, že napadnuté rozhodnutie nemá\nnáležitosti v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP.\n22 Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) sa rozumie taký procesne nesprávny\npostup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania,\nktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP ide\nnajmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18\nOSP majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im\nrovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo\nformách stanovených zákonom (§ 41 OSP), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 OSP), vyjadriť\nsa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 OSP), byť predvolaný na súdne\npojednávanie (§ 115 OSP), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 OSP)).\n23 Z úpravy odvolacieho konania vyplýva niekoľko možností, ako môže odvolací súd pri preskúmavaní\nrozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodnúť, pričom k zrušeniu rozhodnutia môže dôjsť výlučne\nv prípadoch upravených ustanovením § 221 OSP. Občianske súdne konanie stojí na zásade\npredvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný\npostup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným\niným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z\nhľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor, než\nje názor účastníkov konania, môže súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia\núčastníkov konania s tzv. predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné\nskutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil.\n24 Vo veci prejednávanej odvolací súd po preskúmaní prvoinštančného rozhodnutia vrátil súdu\nprvého stupňa vec z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Odvolací súd vyslovil, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní záver súdu prvej\ninštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, a to s poukazom na nedostatočne\nvykonané dokazovanie ohľadom ustálenia podstaty uplatneného nároku s tým, že súd prvej inštancie\nneopodstatnene zúžil predmet konania záverom o uplatnenej požiadavke ochrany len základnej verzie\npočítačového programu.\n25 V kasačnom rozhodnutí vyslovený právny názor je vždy aplikovateľný len do tej miery, kým\nz vykonaného dokazovania nevyplynú odlišné skutočnosti svedčiace odklonu od už vysloveného\nprávneho názoru. Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3Cdo/40/2009 z 5. novembra\n2009), konštatoval, že pri viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu zostáva\n\ndvojinštančnosť zachovaná, nakoľko účastník má po opätovnom rozhodnutí súdu prvého stupňa (po\nzrušení a vrátení jeho predchádzajúceho rozhodnutia) možnosť znovu ho napadnúť riadnym opravným\nprostriedkom na inštančne vyššom súde. Skutočnosť, že súd prvého stupňa je po zrušení a vrátení\nsvojho predchádzajúceho rozhodnutia viazaný právnym názorom odvolacieho, je daná priamo zákonom,\npreto nemôže zakladať vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP tá okolnosť, že odvolací súd sám\nnezmenil rozhodnutie a vec pre procesné nedostatky vrátil súdu prvého stupňa. Pokiaľ odvolací súd\nposúdil nedostatky vo vykonanom dokazovaní a právnych záveroch súdu prvej inštancie tak, že mu\nbránia vo veci rozhodnúť inak ako podľa ust. § 221 OSP zrušením veci, dovolací súd nemôže takéto\njeho rozhodnutie považovať za vadu vedúcu k odňatiu možnosti konať pred súdom.\n26 Tvrdené odňatie možnosti konať pred súdom tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo\nnajskôr doručené pôvodnému právnemu zástupcovi žalovaného a až následne aktuálnemu právnemu\nzástupcovi, nemohla spôsobiť taký stav, ktorý by znamenal, že nesprávnym procesným postupom sa\nznemožnilo strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Rozhodnutie bolo strane riadne doručené a lehota na podanie dovolania\nzačala plynúť až doručením odvolacieho rozhodnutia k rukám riadneho právneho zástupcu strany, teda\ntoto právo bolo strane zachované.\n27 Námietka dovolateľa, že sa súd nezaoberal vyjadrením žalovaného k odvolaniu a že v odôvodnení\nnie je spomenuté, že mu toto vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené, nemôže založiť\nprípustnosť dovolania z dôvodu, že takýto procesný postup viedol k odňatiu možnosti dovolateľa konať\npred súdom. To, že v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd výslovne nepoukázal na to, že mu\nbola určitá písomnosť doručená neznamená, že sa s ňou pri preskúmavaní prvoinštančného rozhodnutia\nnezaoberal. Z obsahu spisu vyplýva, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo súdu prvej\ninštancie doručené dňa 19.05.2015 a spis bol následne dňa 28.05.2015 expedovaný odvolaciemu\nsúdu. Je teda zjavné, že odvolací súd mal toto vyjadrenie k dispozícii a oboznámil sa s ním, keďže\nrozhodol až dňa 30.10.2015. To, že v odôvodnení svojho rozhodnutia, navyše zrušujúceho, existenciu\ntakéhoto podania nespomenul, nezakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Keďže odvolací súd\nsvojím rozhodnutím zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, žalobca bude mať možnosť v ďalšom konaní\npredniesť pred súdom všetky námietky, ktoré považuje za podstatné vo vzťahu k veci a nariadenému\nďalšiemu dokazovaniu.\n28 Aj v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu nemusí súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndať odpoveď na všetky otázky a námietky strán v konaní, navyše za situácie, že súd rozhoduje o\nodvolacích námietkach a má prioritne povinnosť vyjadriť sa k nim. Taktiež podľa konštantnej judikatúry\nESĽP dostatočné odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd\npovinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad. (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).\nEurópsky súd pre ľudské práva tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby\nsúd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten\nargument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci\n(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,\nAnnuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu viac\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS\n112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010).\n29 Namietaná arbitrárnosť rozhodnutia spočívajúca v nedostatku odôvodnenia nemôžu založiť vadu\nkonania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, keďže z obsahu rozhodnutia vyplýva rozsah nariadeného\nďalšieho dokazovania a určený postup pre súd prvého stupňa.\n30 Pokiaľ dovolateľ namieta, že rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené, dovolací súd uvádza,\nže judikatúra najvyššieho súdu už dávnejšie (viď R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia\n(len) za „inú vadu konania“, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Správnosť takého nazerania na\nprávne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o\nsťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s\nR 111/1998 (viď viaceré rozhodnutia ústavného súdu, napríklad sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011,\n\nI. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012,\nIV. ÚS 90/2013, I. ÚS 287/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).\n31 Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS\n551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá\nvadu konania podľa § 237 OSP, ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP“.\n32 Vzhľadom na pretrvávajúcu nejednotnosť nazerania senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nprocesné dôsledky nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu bolo na rokovaní občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko,\nprávna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Toto\nstanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 2/2016 Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých\nspočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP. Najvyšší\nsúd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje riadne vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil\nsvoje rozhodnutie.\n33 Dovolací súd preto uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nbolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo by to založiť\nprípustnosť dovolania žalovaného.\n34 Vzhľadom na to, že dovolanie žalovaného nie je podľa § 239 OSP prípustné, nepreukázaná bola\ntvrdená procesná vada uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a v dovolacom konaní nevyšli najavo\nani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 OSP, dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného ako procesne\nneprípustné (§ 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ OSP) bez toho, aby skúmal vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.\n35 Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady\ntrov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Dovolací súd nerozhoduje o\nvrátení zaplateného súdneho poplatku za dovolanie podľa § 11 v spojení s ust. § 12 ods. 2 zákona č.\n71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.\n36 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/89/2015", "guid": "f15b0b04-024c-4f4f-8823-0754a9e4d0e4:97f39837-15d2-40ac-8b66-11bfba434b1d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:32c9bb19-7f74-4ad4-846e-4ddcf0fb0cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 516, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:ac91faef-f7e8-4f52-9f0a-b6d3098a297f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2014 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac91faef-f7e8-4f52-9f0a-b6d3098a297f"}, {"guid": "ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0"}, {"guid": "ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c"}, {"guid": "ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca"}, {"guid": "ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1"}, {"guid": "ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/2011 z 19. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-19", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db"}, {"guid": "ussr:5561b5c8-31df-43f7-9342-89b9032c5478", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 172/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 172/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5561b5c8-31df-43f7-9342-89b9032c5478"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638"}, {"guid": "ussr:2fe7cd61-17c6-4cdc-afe2-d0a8ba3a83fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 380/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/08 z 26. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-26", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fe7cd61-17c6-4cdc-afe2-d0a8ba3a83fb"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": []}