{"guid": "f3385275-3649-4f2b-966c-52d82b45d66b:573e555d-0e73-4016-bbb6-82d0120f3dc0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7016200460.1", "spisova_znacka": "10SZa/12/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/12/2016 z 14. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. júna 2016, sp. zn. 10SZa/12/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:7016200460.1", "identifikacne_cislo": "7016200460", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-06-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/573e555d-0e73-4016-bbb6-82d0120f3dc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7016200460.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7016200460.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7016200460.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10SZa/12/2016\n7016200460\n14. 06. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:7016200460.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci navrhovateľky:\nT. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, a jej maloletých detí: 1. A.\nC., nar. XX.XX.XXXX, 2. T. C., nar. XX.XX.XXXX, 3. J. C., nar. XX.XX.XXXX., všetky maloleté deti\nštátna príslušnosť Afganská islamská republika, t. č. všetci umiestnení v Útvare policajného zaistenia\npre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, právne zastúpení: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice,\nMoyzesova 18, Košice, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej\npolície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného\nzboru Košice - letisko, Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-PO9-DT-8-013/2016\nzo dňa 04.04.2016, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n5Sp/13/2016-41 zo dňa 03.05.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/13/2016-41 zo dňa\n3. mája 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO9-DT-8-013/2016 zo dňa 4. apríla\n2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nariaďuje, aby boli T. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť\nAfganská islamská republika a maloleté deti: 1. A. C., nar. XX.XX.XXXX, 2. T. C., nar. XX.XX.XXXX, 3.\nJ. C., nar. XX.XX.XXXX, všetky maloleté deti štátna príslušnosť Afganská islamská republika, toho času\numiestnené v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, bezodkladne\nprepustení zo zaistenia.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č. PPZHCP-PO9-DT-8-013/2016 zo dňa 04.04.2016, ktorým odporca rozhodol o zaistení navrhovateľky podľa\n§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „ZoPC“), dňom 04.04.2016 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 04.09.2016.\nZároveň ju spolu s jej tromi maloletými deťmi umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v\nSečovciach. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd uviedol, že podstatnou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je tá skutočnosť,\nči boli dané dôvody zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC v čase vydania napadnutého rozhodnutia,\n\nnakoľko rozhodujúci je skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súd\nmôže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 druhá veta\nO.s.p.).\nKrajský súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní je viazaný dispozičnou zásadou v zmysle §\n2501 O.s.p., preto sa zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľky špecifikovanými v podanom\nopravnom prostriedku a podrobne špecifikovanými nižšie, v ktorom táto uviedla, že s rozhodnutím\nodporcu v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe\nvykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodov uvádzaných\nv opravnom prostriedku.\nPoznamenal, že predmetom súdneho konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporcu č.\ns. PPZ-HCP-PO9-DT-8-013/2016 zo dňa 04.04.2016, ktorým odporca v zmysle § 88a ods. 1 písm. b)\nZoPC zaistil navrhovateľku a spolu s navrhovateľkou boli zaistené a umiestnené do UPZC Sečovce aj\njej tri maloleté deti, ktorým je matkou a zákonnou zástupkyňou.\nZdôraznil, že predpokladom zaistenia navrhovateľky bolo naplnenie účelu zaistenia tým, že počas\nzaistenia sa majú zistiť skutočnosti, na ktorých je založená jej žiadosť o udelenie azylu, a pričom tieto\nby nebolo možné získať bez zaistenia, najmä ak existuje riziko jej úteku.\nV ďalšom upriamil pozornosť na skutočnosť, že azylové konanie vedené Migračným úradom pod č. MUPO-136/2015-Ž bolo zastavené v zmysle príslušných ustanovení zákona o azyle (§ 19 ods. 1 písm. f/)\nz dôvodu, že navrhovateľka spolu s maloletými deťmi svojvoľne opustila Pobytový tábor v Opatovskej\nNovej Vsi. Navrhovateľka tým, že opustila svojvoľne územie SR, porušila svojím správaním ustanovenie\n§ 23 ods. 4 písm. c) zákona o azyle s poukazom na § 23a ods. 1 zákona o azyle.\nOpätovne sa dostala na územie SR v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č.\n604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu,\nzodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej\nkrajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, nakoľko bola vrátená z územia\nŠvédska na územie SR.\nKrajský súd sa stotožnil s názorom odporcu vzhľadom na správanie sa navrhovateľky po podaní žiadosti\no udelenie azylu zo dňa 26.08.2015, že jej žiadosť o udelenie azylu možno považovať za účelovú, keďže\nmala záujem dostať sa do zariadenia s voľným režimom, čo následne využila na svoj útek do inej krajiny\nEurópskej únie.\nKonanie o azyl sa začalo vstupom navrhovateľky a jej detí na územie Slovenskej republiky dňa\n04.04.2016 podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle, v zmysle ktorého cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale\nje vrátený na územie SR z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR, považuje sa za\nžiadateľa okrem cudzinca, ktorého žiadosť o udelenie azylu na území SR bola už v minulosti zamietnutá\nako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená alebo ktorému sa neudelil azyl, konanie o udelenie\nazylu sa začína vstupom cudzinca na územie SR.\nHlavným účelom pri zaistení žiadateľa o udelenie azylu, u ktorého je dôvodná obava, že sa pokúsi o\nútek, je zabezpečiť jeho prítomnosť a tak ho mať vo fyzickej dispozícii v rámci azylovej procedúry.\nKrajský súd mal za to, že u navrhovateľky, vzhľadom na jej predchádzajúce správanie - svojvoľné\nopustenie pobytového tábora pre žiadateľov o udelenie azylu, možno predpokladať, že bez jej zaistenia\nby nebolo možno zistiť skutočnosti, na ktorých je založená jej žiadosť o udelenie azylu.\nPodľa názoru krajského súdu sa teda odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými\nokolnosťami, z ktorých vyvodil záver, že zaistenie navrhovateľky, ako žiadateľky o udelenie azylu,\nje potrebné z dôvodu § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Existenciu rizika úteku\nnavrhovateľky odporca v napadnutom rozhodnutí náležité odôvodnil skutkovými okolnosťami uvedenými\nvyššie, čím bola preukázaná aj existencia rizika úteku navrhovateľky.\n\nPokiaľ sa týka odvolacej námietky, že odporca pri svojom rozhodovaní náležite nezohľadnil iné\nalternatívy zaistenia, ako ani skutočnosť, že ide o žiadateľku o azyl s tromi maloletými deťmi, krajský\nsúd k danému uviedol, že odporca napadnutým rozhodnutím umiestnil v zariadení pre cudzincov aj\nmaloleté deti navrhovateľky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zo samotného správneho\nkonania vyplýva, že odporca deti nezaistil. Odporca tak nebol povinný aplikovať Dohovor o právach\ndieťaťa. Týmto nepochybil a vec správne právne posúdil.\nNavrhovateľka nie je osamelou matkou, nakoľko na územie SR bola vrátená spolu so svojím manželom\nU. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozhodnutím odporcu č. PPZ-HCP-PO9-DT-7-013/2016 zo dňa\n04.04.2016 zaistený v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Krajský súd rozsudkom\nzo dňa 03.05.2016 sp. zn.: 2Sp/l3/2016 potvrdil citované rozhodnutie odporcu.\nZ výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že maloleté deti boli len umiestnené v UPZC spoločne s\nmatkou, pričom UPZC Sečovce je zariadením s podmienkami pre umiestnenie aj rodín s deťmi. Preto\numiestnenie maloletých detí v danom zariadení spolu s ich rodičmi, teda aj matkou a otcom, je v súlade\ns Článkom 9 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto\nDohovoru zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov,\nkeď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom\njednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa a je to tiež v súlade s Článkom\n41 ods. 4 Ústavy SR.\nPokiaľ sa týka umiestnenia navrhovateľky a jej troch maloletých detí v zariadení pre cudzincov a že\nmal správny orgán k tomu pristúpiť až po preskúmaní jeho nevyhnutnosti súd k tomu súd uviedol, že v\nprípade navrhovateľky nie je bez významu tá skutočnosť, že navrhovateľka požiadala o udelenie azylu\nna území SR už dňa 26.08.2015, avšak po umiestnení do pobytového tábora tento svojvoľne opustila\ndňa 12.10.2015 a až na základe Dublinského nariadenia bola dňa 04.04.2016 vrátená na území SR zo\nŠvédska, čím preukázala existenciu možného rizika úteku.\nOdporca vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil existenciu rizika úteku, čo nebolo možné zo strany\nnavrhovateľky ani vzhľadom na jej správanie spochybniť. Preto krajský súd mal zato, že umiestnením\ndo daného zariadenia bude splnený účel zaistenia, ktorým je zistenie skutočností, na ktorých je založená\njej žiadosť o udelenie azylu, keďže navrhovateľka svojím konaním po podaní žiadosti o udelenie azylu\nznemožnila azylovú procedúru dokončiť a vyhodnotiť ňou uvádzané skutočnosti v žiadosti o udelenie\nazylu.\nPokiaľ sa týka odvolacej námietky ohľadne alternatív zaistenia krajský súd uviedol, že v zmysle § 88a\nods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak\nna dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky.\nOdporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal možnosťami uložiť navrhovateľke povinnosť v zmysle § 89\nzákona o pobyte cudzincov a jej neuloženie odôvodnil osobnými a ekonomickými pomermi účastníčky\nkonania. Odporca zistil, že účastníčka konania nemá na území SR žiadne rodinné väzby, pričom skúmal\naj jej ekonomickú situáciu a dospel k záveru, že nemá dostatočné finančné prostriedky, nemá na území\nSR rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie a vzhľadom na osobu zaistenej a jej\nosobné pomery, nie je možné z jej strany zložiť peňažnú záruku, nakoľko menovaný nemá na území\nSR žiadne väzby, nielen rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá dostatočné finančné prostriedky\nzabezpečiť si ubytovanie. Opätovne konštatoval, že bolo preukázané, že u účastníčky konania existuje\nriziko opätovného úteku z územia SR a zaoberal sa samotným rizikom úteku, ktoré podľa názoru súdu\nmá rovnako vplyv na možnosť využiť iné, menej závažné prostriedky.\nPokiaľ sa týka námietky, že odporca podľa názoru navrhovateľky sa v odôvodnení nevysporiadal s\ntou skutočnosťou, že disponuje sumou 6.500,- EUR mal krajský súd za to, že danú finančnú hotovosť\nnemožno pripísať do vlastníctva len navrhovateľke, nakoľko v jej prípade išlo o 5-člennú rodinu\n(navrhovateľka, jej manžel a tri maloleté deti).\nV súvislosti s tým poukázal na dikciu ustanovenia § 1 vyhlášky č. 499/2011 Z. z. o určení sumy finančných\nprostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny\nna území SR, v zmysle ktorej je potrebná suma 56,00 EUR na osobu a deň. V prípade 5-člennej rodiny\n\nnemožno túto považovať za dostačujúcu, čo uviedol aj odporca, nakoľko pri matematickom výpočte by\ntúto sumu jej 5-členná rodina minula v priebehu niekoľkých dní (5 členov x 56,-EUR/deň, čo predstavuje\n280,-EUR na deň). Táto suma (6.478,40 EUR) by im postačovala na 23 dní (6.478,40 EUR / 280,-EUR)).\nV danej lehote však nemožno predpokladať ukončenie ich azylovej procedúry, pričom z danej sumy by\nbolo potrebná odrátať sumu, určenú správnym orgán v prípade postupu podľa § 89 ods. 1 písm. b) ZoPC\n(zloženie peňažnej záruky), čím by sa počet dní, na ktoré by im daná suma postačovala, podstatne znížil.\nKrajský súd mal na základe uvedeného zato, že ani táto odvolacia námietka nebola dôvodná, keďže\nsprávny orgán jasne uviedol, že navrhovateľka nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami\ns čím sa krajský súd stotožňuje, preto zo skutočností zistených odporcom jednoznačne vyplýva, že\nmiernejšie formy zaistenia zo strany odporcu zistené neboli a preto nemohli byť v prípade navrhovateľky\nani využité. A aj keď sa odporca bližšie nezaoberal tak ako to namietala navrhovateľka vyššie uvedenou\nvýškou finančných prostriedkov, ktorými disponuje navrhovateľka, daná skutočnosť, nemá podľa názoru\nsúdu vplyv na podstatu rozhodnutia a jeho vecnú správnosť.\nK vyššie uvedenému krajský súd doplnil, že podľa § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC je policajný útvar povinný\nskúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia a v prípade ak zistí\nskutočnosti, ktoré dané neodôvodňujú, bude jeho povinnosťou sa s týmto vysporiadať.\nPo preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajský súd zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom\nkonaní dostatočne zistil skutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a\ndospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Podľa názoru krajského súdu sa\nodporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými okolnosťami, z ktorých vyvodil záver, že\nzaistenie navrhovateľa je potrebné z dôvodu § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC z dôvodov uvedených vyššie,\nčím správny orgán správne aplikoval zákonné ustanovenie na zistený skutkový stav.\nNa základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateľky za\nnespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a s napadnutým rozhodnutím sa v\nplnom rozsahu stotožnil. Krajský súd po posúdení všetkých námietok navrhovateľky týmto námietkam\nnevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu v zmysle § 250q ods. 3 O.s.p. ako zákonné potvrdil\nmajúc za to, že napadnuté rozhodnutie zohľadňuje požiadavku efektívnosti a účelnosti. Rovnako postup\nsprávneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia netrpí takou vadou, z dôvodu ktorej by súd\nmal vysloviť, že dané rozhodnutie nie je vecne správne a v rozpore so zákonom.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľky\nProti rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že s napadnutým\nrozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí, a preto proti nemu v celom rozsahu podáva odvolanie\ndôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, teda z dôvodu, že\nsúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nrozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nDôvodila tým, že odporca v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného\ndokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie\nodporcu považovala zároveň za čiastočne nepreskúmateľné.\nNavrhovateľka sa naďalej pridržiava svojich tvrdení a skutočností uvedených v konaní pred\nprvostupňovým súdom a má za to, že pozbavenie jej osobnej slobody na základe rozhodnutia odporcu\nje nezákonné. Tiež je toho názoru, že účel zaistenia navrhovateľky už odpadol.\nNaďalej trvala aj na tom, že v predmetnej veci nebola zo strany odporcu dostatočne vyhodnotená\nmožnosť resp. schopnosť navrhovateľky zložiť peňažnú záruku ako menej závažného prostriedku na\ndosiahnutie účelu zaistenia. V prípade navrhovateľky bola (a stále je) daná možnosť uplatniť takýto\nmenej závažný prostriedok na dosiahnutie účelu zaistenia, a preto nebolo možné pristúpiť k zaisteniu\nnavrhovateľky ako žiadateľky o azyl. Navrhovateľka v priebehu konania o zaistení pred odporcom\ndisponovala značne vysokou sumou peňažných prostriedkov vo výške cca 6.500,- Eur. Aj v súčasnosti\ndisponuje peňažnými prostriedkami v sume 6.478,40 Eur. O tejto skutočnosti mal odporca vedomosť\n\nna základe prehliadky jej osobných vecí, o čom svedčí úradný záznam spísaný v konaní odporcom o\nprehliadke osobných vecí navrhovateľky. Napriek tomu odporca v rozpore s obsahom spisu skonštatoval\nv napadnutom rozhodnutí, že navrhovateľka nemá dostatok peňažných prostriedkov, a preto jej neuložil\npovinnosť zloženia peňažnej záruky. Odporca tým závažne pochybil. S uvedeným záverom odporcu sa\nstotožnil aj prvostupňový súd, čím pochybil.\nNavrhovateľka uviedla, že spolu s jej manželom a ich deťmi sú na území SR v postavení žiadateľov o\nazyl, pričom navrhovateľka disponovala v priebehu konania o zaistení peňažnou sumou vo výške 6.500,Eur. Každý žiadateľ o azyl má právo resp. povinnosť zdržiavať sa na území SR v zariadení pre žiadateľov\no azyl, kde má zabezpečené bezplatne ubytovanie a stravu. V prípade, že sa nejedná o opakovaného\nžiadateľa o azyl, aj vreckové. V prípade navrhovateľky bola (a stále je) daná zákonná možnosť umiestniť\nju spolu s rodinou v zariadení pre žiadateľov o azyl, kde mala garantované ubytovanie aj stravu, na čo\npoukazovala aj v konaní pred prvostupňovým súdom.\nNa základe ustanovení vyhlášky č. 499/2011 Z. z. mala za to, že odporca a následne aj prvostupňový súd\nvec nesprávne právne posúdili, nesprávne aplikovali, resp. nesprávne si vyložili jednotlivé ustanovenia\ntejto vyhlášky, pričom odsek 3 § 1 vyhlášky na vec neaplikovali vôbec, hoci tak mali spraviť.\nNavrhovateľka má na území SR čiastočne uhradený svoj pobyt (náklady na ubytovanie aj stravu), na\nčo mal odporca prihliadnuť a pri vyhodnocovaní sumy potrebnej na zloženie peňažnej záruky prihliadať\na tieto položky nebrať do úvahy v zmysle citovaných ustanovení. Rovnako prvostupňový súd pochybil,\nkeď sa s názorom a postupom odporcu stotožnil.\nPripustila, že vyhláška č. 499/2011 Z. z. vyslovene nerieši situáciu cudzincov v postavení žiadateľov o\nazyl, avšak vzhľadom na odkazujúce ustanovenia zákona o pobyte cudzincov je povinnosťou správneho\norgánu rozhodujúceho o zaistení cudzinca (aj v postavení žiadateľa o azyl) ju aplikovať. V tejto súvislosti\npoukázala na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho prelomovom rozsudku sp. zn.\n3Sžf/32/2007 zo dňa 24.04.2008, a to že nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie,\nktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy . Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých\nprípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom\nštáte je zdravý rozum. K dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií, podľa\nktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma (cit. Drgonec: Ústava Slovenskej republiky Komentár, Heuréka 2004, str. 57 - 58).\nVychádzajúc z uvedeného v spojení s ustanovením odseku 3 § 1 citovanej vyhlášky bola podľa\nnavrhovateľky v prejednávanom prípade daná zákonná možnosť uplatnenia miernejšieho opatrenia v\npodobe peňažnej záruky, a preto neboli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 88a zákona o\npobyte cudzincov.\nNavyše mala za to, že odporca až následne v priebehu konania pred súdom, ktoré nie je pokračovaním\nsprávneho konania, dopĺňal svoju právnu úvahu v časti skúmania podmienok pre uplatnenie\nalternatívnych opatrení voči zaisteniu, a preto na ne nemal prvostupňový súd prihliadať. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia odporcu totiž nebolo zrejmé, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že\nnavrhovateľka disponuje peňažnými prostriedkami vo výške cca 6.500,- Eur a akým postupom alebo\nvýpočtom dospel odporca k záveru, že táto suma je nepostačujúca v zmysle citovanej vyhlášky.\nOdporca iba stroho a formalisticky skonštatoval, že navrhovateľka nedisponuje dostatočným množstvom\npeňažných prostriedkov. Na túto vadu mal prvostupňový súd prihliadnuť a rozhodnutie odporcu zrušiť\npre jeho nepreskúmateľnosť. Krajský súd tak avšak nespravil, čím pochybil.\nNavrhovateľka opätovne zdôraznila, že aj v súčasnosti disponuje dostatočným obnosom peňazí\na je ochotná zložiť peňažnú záruku pre účely uplatnenia miernejšieho opatrenia voči zaisteniu v\nzmysle zákona o pobyte cudzincov. V prejednávanom prípade bolo o to väčšmi žiaduce zaoberať\nsa možnosťou uplatnenia alternatívneho opatrenia voči zaisteniu, keďže sa jedná o zaistenie matky\nspolu s troma maloletými deťmi. Navrhovateľka je ako žiadateľka o azyl oprávnená zdržiavať sa v\nzariadení pre žiadateľov o azyl, kde má zabezpečené ubytovanie aj stravu, a zložením peňažnej\nzáruky by bolo zároveň zadosťučinené odporcovi, ktorý má snahu minimalizovať riziko jej úteku. Na\nobozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi pritom poukazuje aj\nrozhodovacia činnosť ESĽP, na ktorú navrhovateľka poukazovala v konaní pred súdom, keď pozornosť\nupriamila na rozsudky ESĽP vo veci Muskhadzhiyeva a i. v. Belgicko (č. 41442/07), rozsudok 19. januára\n\n2010 a vo veci Popov proti Francúzsku (č..39472/07 a 39474/07), rozsudok zo dňa 19. januára 2012, v\nktorých ESĽP konstatoval porušenie čl. 3 Dohovoru v prípade maloletých sťažovateľov, ktorí boli zaistení\nv druhom prípade aj spolčne s rodičmi.\nNavrhovateľka poukázala na to, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp resp. prezumpcia\nproti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú\nnapr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia\nuplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec(2003)5 z\n16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní\njeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade.\nPodľa navrhovateľky v prejednávanej veci už odpadol účel jej zaistenia a poukázala na Smernicu\nEurópskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie\nžiadateľov o medzinárodnú ochranu.\nVo vzťahu k dĺžke doby zaistenia, ktorú odporca stanovil do 04.09.2016, kedy je táto doba podľa\njeho názoru potrebná na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky mala navrhovateľka za to, že ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nani tzv. recepčná smernica neoprávňujú odporcu pozbavovať slobody žiadateľov o azyl na dobu celého\nazylového konania v prvom stupni, t. j. do vydania rozhodnutia Migračného úradu MV SR o ich žiadosti\no azyl.\nZistenie dôvodov žiadosti o azyl je možné už pri podaní vyhlásenia o žiadosti o azyl resp. po tzv. pohovore\nprevedenom pred Migračným úradom v konaní o azyle, kedy žiadatelia podrobnejšie rozvedú dôvody ich\nžiadosti o azyl uvedené vo vyhlásení. Aj z tohto dôvodu mala za to, že v predmetnej veci navrhovateľky\nuž odpadol účel jej zaistenia, pretože s ňou už bol vykonaný pohovor v konaní pred Migračným úradom\nMV SR, počas ktorého bližšie ozrejmila a uviedla dôvody jej žiadosti o azyl. Tie budú následne už iba\nposúdené Migračným úradom MV SR v zmysle zákona o azyle, či zakladajú alebo nie kvalifikované\ndôvody pre priznanie medzinárodnej ochrany.\nV tejto súvislosti poukázala na právny názor Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov vysloveného\nv jeho Príručke k otázke zaistenia žiadateľov o azyl (prvýkrát vydaná vr. 1995, následne opakovane\nrevidovaná 1999, 2012) ktorý uvádza, že s ohľadom na dôvod zaistenia žiadateľa o azyl uplatnený\nodporcom v predmetnom prípade, „žiadateľ o azyl môže byť zaistený výlučne pre účel predbežného\npohovoru za účelom zistenia základu žiadosti o azyl. To by zahŕňalo získanie základných skutočností od\nžiadateľa o azyl a teda prečo žiada o azyl, a nemalo by byť ospravedlnenie zaistenia na celé konanie o\nrozhodovaní o žiadosti o azyl alebo na neobmedzenú dobu.\"\nRovnaký názor na výklad tohto oprávnenia zaistenia žiadateľa o azyl zastáva aj Výbor ministrov Rady\nEurópy vo svojom odporúčaní citovanom v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Ten navyše\ndodáva, že každé pozbavenie osobnej slobody žiadateľa o azyl by malo byť dočasné, nesvojvoľné a na\nčo najkratšiu možnú dobu a má byť implementované v súlade s relevantnými medzinárodnými právnymi\nnormami a rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva.\nKrajský súd k námietke doby zaistenia navrhovateľa všeobecne skonštatoval, že sa stotožňuje so\nzávermi a zisteniami odporcu. Mala za to, že tak ako odporca aj prvostupňový súd vec nesprávne právne\nposúdil.\nV zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu o periodickom preskúmavaní dôvodov zaistenia súdy\npri rozhodovaní o zákonnosti zaistenia sú povinné brať do úvahy nielen situáciu pri zaistení jednotlivca,\nale aj situáciu v čase rozhodovania o zákonnosti zaistenia. Preto uvedením dôvodov žiadosti o azyl\npočas pohovoru pred Migračným úradom MV SR odpadol účel zaistenia navrhovateľky, a preto navrhla,\naby súd nariadil jej bezodkladné prepustenie.\nNavrhovateľka záverom konštatovala, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a na základe\nvykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu\n\nvracia na ďalšie konanie a súčasne sa nariaďuje bezodkladné prepustenie navrhovateľky spolu s jej\nmaloletými deťmi zo zaistenia.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľky\nOdporca sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 30.05.2016. Uviedol, že k danej veci sa ako odporca\nvyjadril v stanovisku pod č. p. PPZ-HCP-P09-DT-8-027/2016 zo dňa 15.04.2016, ktoré je súčasťou\nspisového materiálu č. s. PPZ-HCP-PO9-DT-8/2016. Uviedol, že na tomto stanovisku aj naďalej trvá a\nžiadal o jeho akceptáciu pri ďalšom posudzovaní odvolania proti rozsudku krajského súdu.\nNad rámec uvedeného stanoviska uviedol, že osoba navrhovateľky je preňho nedôveryhodná z dôvodu,\nže v minulosti sa spoločne so svojou rodinou pokúsila dostať na územie členských štátov tým spôsobom,\nže pri hraničnej kontrole predložila spolu s jej rodinnými príslušníkmi pozmenené cestovné pasy Litovskej\nrepubliky. Poukazujúc na osobu navrhovateľky a vychádzajúc z jej doterajšieho chovania, odporca\nvyvodil jednoznačný záver, že existuje reálne vysoké riziko jej opätovného úteku z územia Slovenskej\nrepubliky. Uvedené potvrdzuje aj samotná výpoveď navrhovateľky, v ktorej uvádza, že pôvodne ani\nnemali v úmysle požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a od začiatku sa pokúšali\ndostať do západných krajín Európskej únie. Predmetná zápisnica je súčasťou spisového materiálu. Je\npreto nesporné, že navrhovateľkina žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bola podaná\núčelovo.\nK tvrdeniu, že navrhovateľka v čase, keď odporca vydával napadnuté rozhodnutie disponovala vyšším\nfinančným obnosom a tým v zmysle odseku 3 vyhlášky č. 499/2011 Z. z. mala pobyt na území Slovenskej\nrepubliky čiastočne uhradený, odporca uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Čiastočne\nuhradeným pobytom sa pre účel pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky\nrozumie aspoň sčasti vopred vyplatené ubytovanie, vyplatené služby alebo rezervácia takýchto služieb\na pod., ktoré sú zároveň podložené sprievodnými dokumentmi, čo nebol navrhovateľkin prípad.\nV závere odporca uviedol, že v plnom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v opravnom prostriedku\na odmieta tvrdenia, že zaistenie navrhovateľky je nezákonné a účel zaistenia už odpadol.\nNa základe uvedených skutočností žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby potvrdil rozsudok\nkrajského súdu.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-DT-8-013/2016 zo dňa 04.04.2016 rozhodol o zaistení\nnavrhovateľky podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel zistenia\nskutočnosti, na ktorých je založená jej žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné\nzískať, najmä ak existuje riziko jej úteku dňom 04.04.2016 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n04.09.2016 a umiestnil navrhovateľku a spolu s ňou aj jej tri maloleté deti, ktorých je matkou a zákonným\nzástupcom v zariadení Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka bola dňa 04.04.2016 vrátená na územie Slovenskej\nrepubliky z územia Švédskeho kráľovstva, spolu so svojimi troma maloletými deťmi podľa Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a\nmechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu\npodanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských\nštátov.\nLustráciou v Informačných systémoch Ministerstva vnútra SR bolo v evidencii IS MIGRA zistené,\nže navrhovateľka dňa 26.08.2015 spolu so svojimi troma maloletými deťmi pricestoval na územie\nSlovenskej republiky leteckou linkou FZ0785 z Dubaja do Bratislavy. Pri hraničnej kontrole príslušníkom\npolicajného zboru OHK PZ Bratislava Ružinov - letisko, navrhovateľka predložil za seba a za svoje\ntri maloleté deti cestovné doklady Litovskej republiky. Vykonanou dôkladnou hraničnou kontrolou\npríslušníkmi OHK PZ Bratislava Ružinov - letisko bolo zistené, že všetky litovské cestovné pasy, ktoré\n\nnavrhovateľka predložila k hraničnej kontrole boli zmenené. Túto skutočnosť potvrdila aj vykonaná\ndruholíniová pasová kontrola podľa čl. 7 ods. 3 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(ES) č. 562/2006 (Kódex schengenských hraníc) za účelom ďalšieho preverenia pravosti cestovných\ndokladov, pričom bolo zistené, že sa jedná o pozmenené cestovné pasy Litovskej republiky. Zároveň bolo\nv Informačnom systéme (Centrálna lustračná konzola) zistené, že litovské cestovné pasy boli pozitívne\nlustrované v systéme Dokument (Interpol) ako kradnuté. Následne navrhovateľka vydala svoj afganský\npravý cestovný pas a pravé afganské cestovné pasy svojich detí.\nNavrhovateľka sa uvedeným pokúsila o nelegálne prekročenie vonkajšej schengenskej hranice za\npoužitia pozmeneného dokladu. Zároveň navrhovateľka a jej maloleté deti nespĺňali podmienky pre vstup\na pobyt na území Slovenskej republiky, nakoľko nemali platný cestovný doklad, ktorý by ich oprávňoval\nprekročiť hranicu a ako vízoví cudzinci nemali na vstup a pobyt na území Slovenskej republiky platné\nvízum alebo platné povolenie na pobyt, alebo dočasné povolenie k pobytu vydané jednou zo zmluvných\nstrán, čím porušili ustanovenie čl. 19 ods. 1 a čl. 21 ods. 1,2 Schengenského dohovoru.\nDňa 26.08.2015 navrhovateľka pri podaní vysvetlenia na OHK PZ Bratislava Ružinov - letisko za\nprítomnosti tlmočníka požiadala o udelenie azylu na území SR pre seba a pre svoje tri maloleté deti z\ndôvodu obavy o život. Na podklade vyhlásenie cudzinca bolo začaté konanie o udelenie azylu č. MUPO-136/2015-Ž.\nDňa 26.08.2015 bola navrhovateľka spolu s maloletými deťmi prevezený do ZT Humenné. Dňa\n27.08.2015 bol zaznamenaný príchod navrhovateľky a maloletých do ZT Humenné a bolo zrealizované\nich prijatie. Dňa 16.09.2015 bola navrhovateľka presunutá do Pobytového tábora Opatovská Nová\nVes spolu so svojimi deťmi. V dňoch 16.09.2015 až 05.10.2015 navrhovateľka pobytový tábor\nniekoľkokrát opustila. Dňa 12.10.2015 bol zaznamenaný svojvoľný odchod navrhovateľky a následne\nbol navrhovateľka dňa 19.10.2015 vyradená z evidencie.\nMigračný úrad MV SR viedol konanie vo veci udelenia azylu na území Slovenskej pod č. k. MUPO-136/2015-Z. Toto bolo po svojvoľnom odchode navrhovateľky dňa 20.10.2015 zastavené v zmysle\nustanovenia § 19 ods. 1 písm. f/ zák. č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv platnom znení a právoplatne ukončené dňa 02.11.2015.\nDňa 04.04.2016 bola navrhovateľka v zmysle Dublinského dohovoru transferovaná spolu so svojimi\ndeťmi späť na územie Slovenskej republiky zo Švédska.\nOdporca konštatoval, že na základe skutočnosti, že navrhovateľka pri konaní o udelenie azylu svojvoľne\nopustila územie Slovenskej republiky, porušila tým povinnosti cudzinca uvedené v ustanovení §-u 23 ods.\n4 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a to tým, že ako žiadateľ o azyl bola povinná počas pobytu\nv azylovom zariadení dodržiavať vnútorný poriadok, s poukázaním na § 23a ods. 1 zákona o azyle,\nkde ako žiadateľ mohla opustiť azylové zariadenie len na základe priepustky, ktorú vydá ministerstvo. O\nvydanie priepustky na opustenie azylového zariadenia na čas dlhší ako 24 hodín môže žiadateľ požiadať\nministerstvo po vykonaní pohovoru, najviac však na sedem dní; v žiadosti je povinný uviesť miesto,\nkde sa bude zdržiavať. Svojim úmyselným konaním porušila aj ustanovenia ďalších právnych predpisov\nspojených s azylovou procedúrou.\nDňa 04.04.2016 správny orgán začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľky podľa § 88a ods. 1 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov.\nTá v zápisnici vypovedala, že o azyl na Slovensku požiadala iba z dôvodu, že pri hraničnej kontrole\nna Slovensku polícia odhalila, že predložili pozmenené doklady. Pretože sa báli, že budú vrátení späť\ndo Afganistanu požiadali o azyl. Do Švédska ušli z dôvodu, že sa tam od začiatku chceli dostať.\nNavrhovateľka vzala na vedomie, že z dôvodu, že z územia Slovenskej republiky počas konania u\nudelenie azylu ušla bude zaistená ako žiadateľ o azyl na území Slovenskej republiky na účel zistenia tých\nskutočnosti, na ktorých je založená jej žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné\nzískať, najmä že existuje riziko jej úteku.\nOdporca uviedol, že sa pri rozhodovaní o zaistení riadil aj Dohovorom o právnom postavení utečencov\nz roku 1951 v znení protokolu o postavení utečencov z roku 1967, ako aj Smernicou Rady 2003/9/\n\nES, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (ďalej len smernica). Pri\nrozhodovaní o zaistení sa riadil aj Smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013,\nktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie).\nS poukázaním dohovor a smernicu mal za to, že zaistenie navrhovateľky je týmto v súlade s európskou\nako aj národnou legislatívou.\nPri rozhodovaní o zaistení taktiež prihliadol aj na Smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2008/115/\nES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych\npríslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území. V súvislosti s touto smernicou\nsprávny orgán zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sža/20/2014. Prihliadol rovnako aj na Chartu základných práv Európskej únie. Správny orgán sa\nzaoberal aj Všeobecnou deklaráciou o ľudských právach\nOdporca uviedol, že a sa pri umiestňovaní maloletých do Útvaru policajného zaistenia Sečovce zaoberal\naj Dohovorom o právach dieťaťa a Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.\nMal za to, že tým, že maloletých umiestnil spoločne s ich matkou v jednom zariadení, chránil najlepšie\nzáujmy maloletých a nepretrhol tak rodinné väzby členov tejto rodiny. Zároveň poukázal aj na tú\nskutočnosť, že do uvedeného zariadenia sa v samostatnom konaní umiestňuje aj otec maloletých a\nmanžel navrhovateľky. Tým, že nerozdelil rodinu dodržal zároveň aj základnú zásadu zachovania rodiny\na právo dieťaťa byť v opatere svojho rodiča. Správny orgán konštatoval, že ÚPZC Sečovce je zariadením\nv ktorom sú vytvorené podmienky pre umiestnenie aj pre rodiny s deťmi.\nPri vydávaní rozhodnutia o zaistení mal za to, že existuje reálne vysoké riziko a dôvodná obava, že sa\nnavrhovateľka pokúsi opäť o útek z územia Slovenskej republiky.\nPrehodnotil aj skutočnosť či trvá účel zaistenia, t. j. či trvá riziko úteku navrhovateľky. Mal za preukázaná,\nže navrhovateľka sa v minulosti pokúsila o nelegálne prekročenie vonkajšej schengenskej hranice za\npoužitia pozmeneného dokladu. Z jej vyjadrenia vyplynulo, že sa takýmto spôsobom pokúsila o nelegálny\nvstup do schengenského priestoru z dôvodu, že chcela spolu so svojou rodinou ďalej pokračovať vo\nsvojej ceste do Nemecka, ktoré bolo jej cieľovou krajinou.\nZhodnotil, že navrhovateľka požiadala o azyl na území Slovenskej republiky účelovo s cieľom dostať sa\ndo zariadenia s voľným režimom, ktorý následne využila na útek do pôvodne zamýšľanej cieľovej krajiny.\nSprávny orgán mal preto za to, že existuje vysoké reálne riziko a dôvodná obava, že sa navrhovateľka\npokúsi o útek z územia Slovenskej republiky opäť.\nVychádzajúc z doterajšej praxe prihliadal aj na skutočnosť, že štátni príslušníci tretích krajín často krát\núčelovo prejavujú úmysel požiadať o azyl a ak policajný útvar nerozhodne o ich zaistení a umiestnení v\nútvare policajného zaistenia pre cudzincov, tak títo iba vo výnimočných prípadoch absolvujú kompletnú\nazylovú procedúru a svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt po území členských\nštátov nie je možné monitorovať. Po svojvoľnom opustení pobytového tábora je im následne v zmysle\nzákona o azyle zastavené azylové konanie, následkom čoho sa neoprávnene zdržiavajú v štátoch\nEurópskej únie. Takíto migranti často čelia dlhodobej nadmernej psychickej záťaži, majú obmedzený\nprístup k základným sociálnym, zdravotným, vzdelávacím, kultúrnym, občianskym, politickým a ostatným\nprávam, či službám bežne dostupným legálnym migrantom. S nelegálnou migráciou sa spájajú aj mnohé\nďalšie negatívne fenomény, ako napríklad pašovanie, prevádzanie migrantov, obchodovanie s ľuďmi a\niná cezhraničná kriminalita.\nBol toho názoru, že navrhovateľka svojou žiadosťou o azyl má za cieľ zlegalizovať jej pobyt na území\nSlovenskej republiky a jednak má snahu dostať sa do azylového tábora, ktorý má voľný režim pohybu\nžiadateľov o azyl, a tento voľný režim by vzápätí využila na útek. Po zhodnotení dôkaznej situácie a na\nzáklade hore uvedených skutočností usúdil, že reálne riziko úteku navrhovateľky v konaní o udelenie\nazylu trvá a existuje dôvodné podozrenie, že sa navrhovateľka pokúsi o útek z územia Slovenskej\nrepubliky opäť.\n\nPri vydávaní rozhodnutia sa zaoberal aj možnosťou uplatnenia alternatív zaistenia. Skúmal skutočnosti,\nže navrhovateľka nemá na území Slovenskej republiky žiadne rodinné väzby. Ďalej skúmal jej\nekonomickú situáciu a dospel k záveru, že nemá dostatočné finančné prostriedky. Nemá na území\nSlovenskej republiky rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie, z tohto dôvodu jej\npolicajný útvar neuložil povinnosť v zmysle § 89 zákona, nakoľko vzhľadom na osobu zaistenej a jej\nosobné pomery nie je možné z jej strany zložiť peňažnú záruku a nakoľko menovaná nemá na území\nSR žiadne väzby, nielen rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá dostatok finančných prostriedkov\nnie je možné z jej strany zabezpečiť si ubytovanie a preto neuložil alternatívu zaistenia.\nPo preskúmaní všetkých skutočnosti a dôkazov ustálil, že je preukázané, že existuje riziko opätovného\núteku.\nPodľa § 88a ods. 2 zákona stanovil dĺžku doby zaistenia do 04.09.2016. Dobu zaistenia stanovil po\ndôkladnom vyhodnotení osoby navrhovateľky ako aj aplikačnej praxe Migračného úradu Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, kedy je táto doba potrebná na rozhodnutie v žiadosti o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky. Počas tejto doby bude Migračný úrad Ministerstva vnútra skúmať jednotlivé\ndôvody, ktorými navrhovateľka odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky.\nPo preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov konštatoval, že zaistenie navrhovateľky je v súlade\ns článkom 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie\nnavrhovateľky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jej žiadosť o udelenie azylu, ktoré\nby bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku je zákonným pozbavením\nslobody osoby.\nZáverom uviedol, že preskúmal okolnosti veci a zistil, že sú splnené podmienky § 88a ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.06.2016.\nV predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľky podľa § 88a ods. 1 písm. b/\nzákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako\nsúd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či odvolacie\nnámietky navrhovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, resp. zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250l ods. 1 O.s.p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel\n\nzistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia\nnebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\nPodľa § 88a ods. 2 cit. zákona žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný,\npokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku\n1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o\nudelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.\nPodľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie\nstav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník\ntretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený\npobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov.\nPodľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len \"v medziach žaloby\") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nPodľa § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany\nzruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní\nrozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili\nokolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa citovanými ustanoveniami odporca dostatočne neriadil a súd prvého\nstupňa vytýkané pochybenia v intenciách podaného odvolania náležite nevyhodnotil.\nMeritom posudzovaného sporu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia o zaistení navrhovateľky, ktorá\nnamietala, že súd prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšom namietala, že odporca nedostatočne zistil skutkový\nstav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec\nnesprávne právne posúdil. Zároveň považovala rozhodnutie odporcu za čiastočne nepreskúmateľné.\nNepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu videla v tom, že z odôvodnenia rozhodnutia odporcu nie je\nzrejmé, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľka disponuje s peňažnými prostriedkami\nvo výške cca 6.500 Eur a ako následne dospel k záveru, že nemá dostatočné množstvo peňažných\nprostriedkov. Mala za to, že prvostupňová súd pochybil, ak na túto vadu neprihliadol.\nZ napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca svoj postup oprel o dôvody zaistenia vyplývajúce z\nustanovenie § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC, jeho povinnosťou preto bolo v odôvodnení svojho rozhodnutia\nzaoberať sa preukázaním splnenia tam uvedených predpokladov.\nZ obsahu citovaného ustanovenia je zrejmé, že účelom zaistenia v zmysle citovaného ustanovenia\nje zistenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia\nnebolo možné získať. V rozpore s uvedeným však vyznieva konštatovanie odporcu v odôvodnení jeho\nrozhodnutia (č. l. 36 súdneho spisu) o tom, že „správny orgán prehodnocoval aj skutočnosť, či trvá účel\nzaistenia, t. j. či trvá riziko úteku účastníka konania“, čo vzhľadom na to, že takýto dôvod nepredstavuje\nsamostatný účel zaistenia žiadateľa o azyl v zmysle § 88a zákona o cudzincoch, nepochybne\nvyvoláva pochybnosti o dostatočnom ustálení si predmetu konania zo strany správneho orgánu.\nTakéto pochybenie v spojení s neprehľadnosťou kontextu rozhodnutia z hľadiska relevantnosti použitej\nargumentácie citovaním právnych dokumentov bez naznačenia priamej súvislosti k použitým zákonným\ndôvodom zaistenia a chronológii prípadu vykazuje znaky zmätočnosti a tým nepreskúmateľnosti\n\nrozhodnutia, čo nemalo ujsť pozornosti súdu prvého stupňa a krajský súd mal na túto vadu prihliadnuť aj\nbez námietok navrhovateľky, pretože uvedená vada mala nepochybne vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nVychádzajúc z uvedeného nemala teda v záujme presvedčivosti rozhodnutia odporcu o zaistení\nv jeho odôvodnení absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného\nzákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali, napr. na základe čoho vyvstala\npotreba zisťovania skutočností týkajúcich sa žiadosti navrhovateľky o azyl, či išlo o súčinnosť s\nMigračným úradom, prípadne na aké skutočnosti malo byť zisťovanie vykonané resp. aké úkony si takéto\nzisťovanie ešte vyžiada.\nZ obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov okrem\niného vyplýva, že žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je možné využiť\niné menej závažné prostriedky.\nK nevyhnutnosti využitia miernejších opatrení ESĽP vo veci Rusu v. Rakúsko, rozsudok z 2. októbra\n2008, sťažnosť č. 34082/02, (sťažovateľka bola uväznená, keď sa pokúšala opustiť krajinu, pretože do\nkrajiny vstúpila nelegálne, bez platného pasu a víz, a na život v Rakúsku nemala potrebné prostriedky,\nz týchto dôvodov orgány usúdili, že v prípade prepustenia by utiekla a zmarila konanie) zdôraznil,\nže zaistenie jednotlivca je vážne opatrenie a že v kontexte, kde je zaistenie nutné na dosiahnutie\nstanoveného cieľa, bude zaistenie svojvoľné, pokiaľ nie je odôvodnené ako posledná možnosť po\nzvážení ostatných menej prísnych opatrení a ak sa zistí, že tieto opatrenia sú nedostatočné na\nochránenie jednotlivca alebo verejného záujmu. Odôvodnenie orgánov na zaistenie žiadateľky bolo\nneprimerané a jej zaistenie obsahovalo prvky svojvôle. Jej zaistenie preto porušilo článok 5 EDĽP.\nVo veci Mikolenko v. Estónsko, rozsudok z 8. októbra 2009, sťažnosť č. 10664/05,\nESĽP zistil, že orgány mali k dispozícii aj iné opatrenia než držať žiadateľa v predlžovanej väzbe v\ndeportačnom stredisku, keď nemali bezprostrednú vyhliadku na jeho vyhostenie.\nVo veci Yoh-Ekale Mwanje v. Belgicko, rozsudok z 20. decembra 2011, č. 10486/10, sa sťažnosť\ntýkala zaistenia kamerunskej štátnej príslušníčky s pokročilým nálezom HIV. Orgány poznali totožnosť\na stálu adresu žiadateľky a tá vždy dodržala termíny ich návštev a podnikla niekoľko krokov s cieľom\nzlegalizovať svoje postavenie v Belgicku. Napriek skutočnosti, že jej zdravotný stav sa počas pobytu vo\nväzení zhoršil, orgány neposúdili menej intruzívnu možnosť- miernejšie opatrenia , ako napríklad vydanie\npovolenia na dočasný pobyt s cieľom chrániť verejný záujem. Namiesto toho ju držali vo väzení takmer\nštyri mesiace. ESĽP nevidel žiadne prepojenie medzi zaistením žiadateľky a cieľom vlády deportovať\nju, a preto usúdil, že došlo k porušeniu článku 5 ods. 1 EDĽP.\nVo veci A. a i. proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok veľkého senátu z 19. februára 2009, sťažnosť\nč. 3455/05, ESĽP konštatoval, že politika „aktívneho sledovania“ možnej deportácie žiadateľky nebola\ndostatočne určitá ani determinujúca, aby predstavovala „opatrenie [...] prijaté na účel deportácie“ podľa\nčlánku 5 ods. 1. Zaistenie nebolo jasne zacielené na zabránenie nepovolenému vstupu, a preto bolo\nnezákonné.\nS poukazom na konštantnú judikatúru ESĹP ohľadne nutnosti využitia miernejších opatrení namiesto\nzaistenia odvolací súd posudzoval námietku navrhovateľky ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nodporcu v tej časti, v ktorej sa rozhodol neaplikovať alternatívy zaistenia v zmysle § 89 ZoPC.\nVychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že odporca mal\nz úradného záznamu o vykonaní prehliadky navrhovateľky č. s.: PPZ-HCP-PO9-DT-8-009/2016 zo dňa\n04.04.2016 k dispozícii informáciu o tom, že navrhovateľka disponovala sumou 6.478,40 Eur. Touto\nskutočnosťou a zároveň otázkou finančného krytia nákladov navrhovateľkou v súvislosti s alternatívami\nzaistenia sa odporca v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Odvolací súd ustálil, (tak ako to namietala\nnavrhovateľka), že odporca len stroho zhodnotil nedostatok peňažných prostriedkov navrhovateľky,\nz čoho následne vyvodil nemožnosť dosiahnutia účelu zaistenia menej závažnými prostriedkami zložením peňažnej zábezpeky.\nOdvolací súd v súvislosti s uvedeným dáva do pozornosti, že odporca následne, vo vyjadrení k odvolaniu\nnavrhovateľky, v podrobnostiach špecifikoval dôvod, pre ktorý neuplatnil alternatívy zaistenia v zmysle §\n89 ZoPC, keď uviedol, že peňažné prostriedky, ktorými navrhovateľka disponuje nepatria výlučne len jej,\n\nale je nevyhnutné ich rozdeliť medzi celú päťčlennú rodinu (navrhovateľka, jej manžel, ich tri maloleté\ndeti). Tým, že sa odporca k otázke finančného krytia nákladov vyjadril až po vydaní rozhodnutia spôsobil,\nže v tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.\nZáver správneho orgánu o potrebe zaistenia navrhovateľa zdôvodnený predovšetkým rizikom úteku\na odvolaním sa na skutočnosť, že štátni príslušníci tretích krajín často krát účelovo prejavujú úmysel\npožiadať o azyl a ak policajný útvar nerozhodne o ich zaistení a umiestnení v útvare policajného zaistenia\npre cudzincov, tak títo iba vo výnimočných prípadoch absolvujú kompletnú azylovú procedúru a svojvoľne\nopúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt po území členských štátov nie je možné monitorovať\nje z hľadiska legitímnej požiadavky na individuálny prístup pri hodnotení dôvodov zaistenia dotknutej\nosoby zjavne nedostatočný a nepresvedčivý, najmä ak je tento záver spochybnený navrhovateľkou\npreukazovaním skutočnosti, že v prejednávanom prípade sa jedná o zaistenie matky, s ktorou sú v ÚPZC\nSečovce umiestnené aj jej tri maloleté deti, a ktorá má finančné prostriedky na zloženie peňažnej záruky\nčím by sa minimalizovalo riziko jej úteku.\nV tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia\nnemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením odporcu\na ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce\nargumenty odporcu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť odporca,\nktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita\npresahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho\norgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.\nOdkázať možno v tejto súvislosti taktiež na pomerne nedávny rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky zo dňa 17. 12. 2015, č. j. 5 AZS 236/2015 - 34, v ktorom najvyšší správny súd\nkonštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia polície o zaistenie cudzincov pre nedostatok dôvodov.\nK odvolacej námietke navrhovateľky, ktorá poukazovala na nutnosť obozretného posudzovania prípadov\nzaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi aj s poukazom na judikatúru ESĽP, odvolací súd\nna tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali\nbyť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez\nsprievodu.\nESĽP rozhodol vo viacerých prípadoch, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej\nslobody, bolo porušením čl.3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských\nprávach.\nZákon o pobyte cudzincov neumožňuje zaistiť deti bez sprievodu alebo odlúčené od rodičov (podľa §88\nods.8 ZoPC Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu).\nHoci zákon o pobyte cudzincov pripúšťa, aby spolu s rodičom boli umiestnené do útvaru policajného\nzaistenia aj deti (podľa § 94 ods. 3 ZoPC Rodina sa umiestni v zariadení spolu. Ak zariadenie rozhodne o\nrozdelení rodiny, musí vždy prihliadať na to, aby dôsledky tohto rozdelenia boli primerané jeho dôvodom),\nsprávny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru\no právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich\nprvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej,\nako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare\npolicajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa,\nktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa nie je možné účinne\ndosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a\nochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov najmä tých, ktorí\nsú v sprievode rodičov opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj čl.3\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach.\nPodľa názoru odvolacieho súdu správny orgán pri úvahe o umiestnení detí spoločne s rodičom do\nútvaru policajného zaistenia by mal zohľadniť, že tak ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na\nceste s rodičmi by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení, naviac v situácii, keď rodičia detí sú v\npostavení žiadateľov o azyl a deklarujú, že disponujú finančnými prostriedkami, ktorými dokážu pokryť\nsvoje náklady spojené s pobytom na území SR.\n\nOdvolací súd považuje za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status\nsvojich rodičov (t. j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca\nfalšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku.\nV tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok ESĽP zo dňa 19. januára 2012, vo veci\nPopov proti Francúzsku sťažnosť č. .39472/07 a 39474/07, kde boli zaistení rodičia spolu s deťmi.\nESĽP v tomto prípade konštatoval porušenie článku 3 Dohovoru v dôsledku zaistenia detí v detenčnom\ncentre, hoci boli deti zaistené spolu s ich rodičmi. Aj napriek tomu, že bola rodina ubytovaná oddelene od\nostatných zaistených cudzincov, ESĽP dospel k záveru, že materiálne vybavenie nebolo prispôsobené\npotrebám detí.\nOdvolací súd poukazuje tiež na rozsudok ESĽP zo dňa 12. október 2006 vo veci Mubilanzila\nMayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko, sťažnosť č. 13178/03, ktorý sa týkal špecifického prípadu\nzaistenie maloletého dieťaťa bez sprievodu rodičov. ESĽP posudzoval podmienky zaistenia päťročného\nkonžského dievčatka v tranzitnom priestore bruselského letiska a zrejme humanitárny rozmer celého\nprípadu viedol ESĽP k tomu, že z prakticky rovnakých dôvodov bolo porušenie jednomyseľne\nkonštatované z hľadiska oboch vyššie uvedených ustanovení. ESĽP najmä vytkol Belgicku, že maloletá\n\"bola za rovnakých podmienok ako dospelý človek zaistená v uzavretom zariadení určenom pre\ndospelých cudzincov s nelegálnym pobytom, ktoré v dôsledku toho nebolo prispôsobené jej situáciu\ncharakterizované extrémne zraniteľností vyplývajúce z jej postavenia maloleté bez sprievodu\". Podľa\nESĽP tak kritérium proporcionality vyžadujúce \"spojitosť (...) medzi dôvodom zbavenie slobody na jednej\nstrane a miestom a režimom zaistenia na strane a miestom a režimom zaistenia na strane druhej \"v\ndanom prípade nebolo naplnené .\nAplikácia princípu proporcionality však na druhú stranu podľa ESĽP nevyžaduje vykonanie akéhokoľvek\ntestu nevyhnutnosti zaistenia. ESĽP rozhodol, že zaistenie dieťaťa bez sprievodu, ktoré žiada o azyl, vo\nväzenskom zariadení pre dospelých porušilo článok 3 EDĽP.\nVo veci Muskhadzhiyeva a i. v. Belgicko (č. 41442/07), rozsudok 19. januára 2010 ESĽP rozhodol,\nže zaistenie štyroch čečenských detí počas konania o dublinskom transfere v zariadení, ktoré nie je\nvybavené tak, aby vyhovovalo osobitným potrebám detí, predstavovalo porušenie článku 3 EDĽP. De\nCongolese Mubilanzila ontvlucht in 2000 haar land en vraagt asiel aan in Canada.\nS poukazom na vyššie uvedenú judikatúru ESĽP odvolací súd vyhodnotil námietku navrhovateľky,\nže odporca nepostupoval obozretne pri zaistení navrhovateľky a jej umiestnení v útvare policajného\nzasitenia spolu s jej troma mololetými deťmi za dôvodnú.\nOdvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo\nv závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide\nteda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť\nprípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov\nalebo predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je\nosobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než\nz dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.\nPodľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikto nesmie byť zbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v\nsúlade s konaním stanoveným zákonom.... (písm. f/) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody\nosoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie alebo vydanie (tiež čl. 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\na čl. 6 Listiny základných práv Európskej únie).\nZo všetkých zmienených právnych dokumentov podľa najvyššieho súdu vyplýva zákaz svojvoľného\nzbavenia či obmedzenia osobnej slobody.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry\nESĽP môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia\nväzba) prebehnúť jednak iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí\nmať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo\niného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom\n\nvymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie\nči vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka\na další proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo\ndňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009\nA. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu).\nRovnako podľa čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych\npríslušníkoch tretích krajín (ďalej len smernica 2008/115/ES“) môžu členské štáty zaistiť iba štátneho\npríslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo\no výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny\npríslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje.\nK zaisteniu je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné\ndostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia.\nNajvyšší súd preto upozorňuje na nutnosť eurokonformného výkladu zákona o pobyte cudzincov práve\ns ohľadom na existenciu návratovej smernice a povinnosti implementácie jeho obsahu do vnútroštátnych\nprávnych noriem.\nZ uvedených dôvodov dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že námietky\nnavrhovateľky boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, neboli teda\nsplnené predpoklady na jeho potvrdenie súdom prvého stupňa a preto odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).\nOdvolací súd zároveň rozhodol o povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľku spolu s jej maloletými\ndeťmi zo zaistenia podľa § 250sa ods. 7 OSP, podľa ktorého súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti\nrozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia..\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v\nspojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a ustanovením § 224 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľke, ktorá\nmala v odvolacom konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}