{"guid": "119a6659-2d39-4b8e-b2e0-bf92131df9f2:52c427c8-a466-4681-9a3b-42573e1cd425", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7015201156.1", "spisova_znacka": "1Sža/12/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/12/2016 z 22. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2016, sp. zn. 1Sža/12/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:7015201156.1", "identifikacne_cislo": "7015201156", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2016-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52c427c8-a466-4681-9a3b-42573e1cd425", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7015201156.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7015201156.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7015201156.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/12/2016\n7015201156\n22. 06. 2016\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2016:7015201156.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a\nčlenov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej\nveci navrhovateľa: H. W. O. O., nar. XX.XX.XXXX, posledný pobyt v zahraničí D., Iracká islamská\nrepublika, toho času: B. 1, právne zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom\nBrečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný\núrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu, o odvolaní navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/13/2015-23 z 13.01.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/13/2015-23 z\n13.01.2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. ČAS: MU-PO-37-62/2015-Ž zo dňa 31.08.2015, v\nčasti o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 448,02 € titulom trov právneho\nzastúpenia účet právnej zástupkyne navrhovateľa vedenom v I., IBAN: I., v lehote 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu č. ČAS: MU-PO-37-62/2015-Ž zo\ndňa 31.08.2015, ktorým tento podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a podľa ust. § 13a\na § 20 ods. 4 zákona o azyle navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu a rozhodnutia odporcu mal súd za preukázané, že\nnavrhovateľ bol dňa 04.03.2015, na základe Dublinského dohovoru, vrátený na územie Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „SR“) z Fínska, pretože v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle sa považoval za\nžiadateľa z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Dňa 04.03.2015 mu bol zadržaný\nobčiansky preukaz Irackej republiky č. XXXXXX, Osvedčenie o irackom štátnom občianstve, volebný\npreukaz s čipom, vodičský preukaz, o pravosti ktorých správny orgán nepochyboval. Následne mu bol\nzadržaný aj iracký cudzinecký pas č. I., pričom ide o pravý cestovný pas. Rovnako predložil aj fotokópiu\nvlastného cestovného pasu č. O. a originál potvrdenia o úmrtí otca a preukaz o mieste trvalého pobytu,\nzamestnanecký preukaz nemocnice a preukaz zamestnanca z ministerstva zdravotníctva, ktoré správny\norgán nemohol podrobiť skúmaniu ohľadom pravosti s oficiálne vydávanými dokladmi v Iraku z dôvodu\nabsencie porovnávacích materiálov, avšak aj napriek tomu ich považoval za vierohodné.\n\nPočas pohovoru navrhovateľ uviedol, že\n- o udelenie azylu na území SR požiadal z obavy o svoj život, nakoľko ako moslim sunnitskej vetvy bol\nprenasledovaný zo strany šiítskych militantných skupín, ktoré sú úzko prepojené s vládou,\n- od roku 2003 pracoval ako koordinátor vodičov sanitiek a technických pracovníkov v Centrálnej\npediatrickej nemocnici v Bagdade,\n- koncom mája 2013 prišla do nemocnice, kde pracoval, sanitka s neznámym mužom, pravdepodobne\npostreleným šiítskymi milíciami, pričom počas prevozu mal byť tento udusený vankúšom sanitármi\nsanitky F. F. O. a H. F., o ktorých bolo známe, že spolupracujú so šiítskymi milíciami. Svedkom bol vodič\nsanitky, ktorý mu nahlásil, čo sa stalo. Navrhovateľ to nahlásil zodpovednému šiítskemu dôstojníkovi\nnemocnice,\n- o týždeň na to bol zavraždený vodič sanitky a v rovnaký deň deväť členov šiítskej militantnej skupiny,\nktorej názov nevedel uviesť, prišli do jeho domu, ktorý prehľadali a pýtali sa navrhovateľových rodičov,\nkde je. Keďže ho nenašli, odišli a o tom ho informovala jeho matka a odvtedy sa skrýval u tety v Badgade\naž do konca roku 2013,\n- koncom roku 2013 vycestoval do Káhiry v Egypte, kde sa zdržiaval do septembra 2014. Počas pobytu\nv Egypte si vybavil egyptský cestovný pas a víza Slovenskej republiky,\n- dňa 08.08.2014 prišiel na návštevu k navrhovateľovým rodičom bratranec, ktorý sa na neho podobá a\npo jeho odchode prišli k nim domov príslušníci neznámej šiítskej militantnej skupiny, hľadali ho, pričom\njeho otec im oznámil, že nevie, kde sa nachádza a bol usmrtený strelou do hlavy.\n- koncom septembra 2014 opustil Egypt a cez Maďarsko, Rakúsko a Českú republiku, Nemecko,\nDánsko, Švédsko sa dostal až do Fínska, kde dňa 05.10.2014 požiadal o medzinárodnú ochranu a bol\numiestnený v azylovom zariadení v Turku, odkiaľ bol vrátený na územie SR. V prípade návratu do krajiny\npôvodu sa obáva o svoj život a hrozby zo strany príslušníkov šiítskych militantných skupín.\nIné dôvody svojej žiadosti o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany neuviedol.\nNa podporu svojich tvrdení navrhovateľ predložil vyššie uvedené preukazy a potvrdenia, ktoré odporca\njednotlivo vyhodnotil v spojitosti s jeho tvrdeniami. Konštatoval, že podľa vyjadrenia navrhovateľa nebolo\nvoči nemu nikdy vedené trestné konanie, nikdy nebol zadržaný, väznený, ani vypočúvaný, nemal\nproblémy s armádou, políciou, súdnictvom, ani inými štátnymi orgánmi. Rovnako nebol členom žiadnej\npolitickej strany, hnutia, ani organizácie a jeho jediným dôvodom odchodu z krajiny pôvodu boli problémy\nzo strany šiítskych militantných skupín, ktoré sú úzko prepojené s vládou a preto boli predmetom\nskúmania.\nOdporca uviedol, že za účelom posúdenia tvrdení navrhovateľa, že ako moslim sunnitskej vetvy čelí\nprenasledovaniu zo strany šiítskych milícií, zabezpečil dostupné informácie a zistil, že\n- iracká ústava zaručuje slobodu myslenia, svedomia, náboženského presvedčenia a praxe pre\nmoslimov a nemoslimov,\n- podľa dostupných správ sa v roku 2013 nevyskytli žiadne správy o vládnom porušovaní náboženskej\nslobody, ale vyskytli sa správy o obmedzení a diskriminácii na základe náboženstva, pričom vláda\npokračovala v rešpektovaní práva drvivej väčšiny občanov praktizovať ich náboženstvo, avšak sektárske\nzneužitie úradnej moci bolo naďalej problémom,\n- sunnitskí moslimovia hovoria o všeobecnej diskriminácii, vychádzajúcej z pokračujúcej kampane\npomsty šiítskou väčšinou v odplate za zvýhodnené postavenie sunnitov a zneužívanie šiítov v rámci\nbývalého režimu a tiež vyhlasujú, že trpia diskrimináciou kvôli vnímaniu zo strany verejnosti, nakoľko\nväčšina sunnitskej populácie sympatizovala so sunnitskými extrémistami a živlami bývalého režimu,\n- v Bagdade existuje štátna Centrálna pediatrická nemocnica a pôsobí v rámci Al Karh Medical Institute\na nachádza sa v blízkosti Al Fayr Medical City. Počas bojov bola používaná ako všeobecná nemocnica,\nkde bolo niekoľko dospelých osôb liečených a hospitalizovaných pre vojnové zranenie,\n- navrhovateľom prezentované usmrtenie zraneného muža nebolo publikované,\n- v Iraku pôsobí viacero militantných skupín milícií, ktoré prislúchajú k sunnitskému, ale tiež šiítskemu\netniku,\n- mnoho jednotlivcov zo všetkých etnických a náboženských skupín bolo terčom útokov z dôvodu ich\nnáboženskej identity a činy spáchané proti nim zahrňovali obťažovanie, zastrašovanie, krádež, únos\na vraždu, pričom cieľom prevažnej väčšiny útokov s vysokým počtom obetí bola väčšinová šiítska\npopulácia,\n\n- z dostupných zdrojov možno dospieť k záveru, že fyzické útoky medzi sunnitmi a šiítmi sú vykonávané\nväčšinou medzi ozbrojenými skupinami, ktoré sa hlásia buď k sunnitom alebo šiítom a nie medzi civilným\nobyvateľstvom, pričom odporca nevylúčil, že týmito útokmi môže byť postihnuté aj civilné obyvateľstvo.\nOdporca konštatoval, že skutočnosť, že navrhovateľ čelil údajným problémom s príslušníkmi neznámej\nšiítskej militantnej skupiny v rámci psychického násilia, napĺňa určité znaky prenasledovania, avšak\nrozhodne nekorešponduje s definíciou utečenca v zmysle Ženevského dohovoru a ani zákona o azyle.\nTá v sebe zahŕňa jednak subjektívne, ale aj objektívne prvky, pričom subjektívne sa týkajú strachu\njednotlivca z ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu a objektívne prvky sa týkajú odôvodnenosti\nstrachu žiadateľa z prenasledovania, avšak tento sa musí týkať jednej alebo viacerých príčin\nuvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951, t. j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny\nalebo politického názoru. Okrem subjektívneho prvku jeho strachu z domnelého prenasledovania\n- pred príslušníkmi neznámej šiítskej militantnej skupiny - chýba v jeho prípade objektívny prvok\nodôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského dohovoru. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia\nazylu najpodstatnejší a v prípade menovaného tento v priebehu konania nebol preukázaný.\nPokiaľ by chcel navrhovateľ zakladať svoju žiadosť na prenasledovaní, musel by preukázať priamu\nsúvislosť opodstatnenej obavy prenasledovania v súvislosti s jeho rasou, národnosťou, sociálnou\nskupinou, či politickým názorom. Keďže toto v konaní nebolo preukázané, nemožno ho považovať za\nutečenca.\nK uvedenému odporca dospel na základe výpovede navrhovateľa, z ktorej vyvodil, že od roku 2003\npracoval ako koordinátor vodičov sanitiek a technických pracovníkov v Centrálnej pediatrickej nemocnici\nv Bagdade, pričom na základe incidentu z mája 2013 mal čeliť problémom s neznámymi príslušníkmi\nšiítskej militantnej skupiny, nakoľko mal vedomosť o tom, že dvaja pracovníci nemocnice - sanitári,\nusmrtili prevážaného postreleného pacienta. Týždeň od incidentu bol neznámymi šiítskymi militantmi\nzavraždený vodič sanitky a v rovnaký deň bol hľadaný aj on sám v mieste svojho bydliska. Taktiež dňa\n08.08.2014 mal byť usmrtený jeho otec, pričom dané konanie príslušníkov neznámej šiítskej skupiny\nnavrhovateľ považoval za prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k sunnitskému etniku, s čím odporca\nnesúhlasil. Ako dôkaz jeho problémov so šiítskymi militantmi predložil úmrtný list otca, ktorý však\nnepotvrdzuje, z akého dôvodu bol jeho otec zabitý, ani kým.\nOdporca zdôraznil, že ak by navrhovateľ chcel požadovať štatút utečenca v zmysle udalostí, ktoré\nv konaní uviedol, musel by objektívne preukázať, že zo strany štátnych orgánov mu bola odopretá\nvnútroštátna ochrana. Navrhovateľ však nepožiadal o pomoc políciu, pretože sa domnieval, že na\npolícii pracujú príslušníci šiítskej vetvy a sunnitom nepomáhajú, čo však ničím nebolo preukázané.\nNepreukázal ani to, že polícia v prípade jeho požiadania o pomoc by mu nebola ochotná alebo\nschopná pomôcť. Smrť otca rodina nahlásila na polícii, ktorá vykonala formálne vyšetrovanie. Podľa jeho\nvýpovede je zrejmé, že navrhovateľ, ani jeho rodina, nikdy osobne nečelili žiadnym problémom z dôvodu\npríslušnosti k sunnitskému etniku v mieste bydliska, pričom zdôraznil, že navrhovateľove problémy s\npríslušníkmi neznámej šiítskej militantnej skupiny nesúviseli s jeho etnikom, o čom svedčí ich konanie.\nOdporca uvedené konanie príslušníkov neznámej šiítskej militantnej skupiny odporca vyhodnotil ako\nkriminálne správanie počas zhoršenej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, ktorá v roku 2013, podľa\ndostupných informácií, bola spôsobená dôsledkom zvýšenia násilia a bombových útokov ilegálnych\nmilícií. Preto správny orgán dospel k záveru, že navrhovateľove problémy možno jednoznačne pripísať\nnepriaznivej všeobecnej situácii v Iraku zapríčinenej konfliktom v krajine.\nUviedol, že Inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany osôb podľa medzinárodných kritérií, má slúžiť ako\nnevyhnutná ochrana zachovania života a slobody ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození.\nŽenevský dohovor v žiadnom prípade nemá za cieľ nahrádzať vnútroštátne normy jednotlivých štátov\nstanovujúce si vlastné podmienky na udeľovanie pobytov, napríklad za účelom práce, podnikania alebo\nštúdia. Preto hľadanie lepších životných podmienok v zahraničí možno z hľadiska udelenia azylu, ako\ndôvodov žiadosti o azyl, považovať za relevantné. Odporca mal za to, že ani všeobecná nepriaznivá\nsituácia v krajine sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Prenasledovanie v\nzmysle § 8 zákona o azyle je chápané ako vážne porušovanie ľudských práv jednotlivca a nie celej\nskupiny obyvateľstva.\nV zmysle voľného prekladu UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z\nroku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov“ osoby, ktoré sú donútené opustiť rodnú\n\nkrajinu následkom medzinárodných alebo vnútroštátnych ozbrojených konfliktov, sa obvykle nepovažujú\nza utečencov, pokiaľ tento konflikt neprechádza priamo do perzekúcie v zmysle uvedeného Dohovoru.\nTakýmto osobám je však zabezpečená ochrana podľa iných medzinárodných dokumentov.\nPodľa odporcu navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky na udelenie azylu na území SR,\nkeďže v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z dôvodov podľa ust. § 8 zákona\no azyle.\nNakoľko v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať,\nže by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej\nbezpečnostnej situácie, respektíve že by nebol vystavený nediskriminačnému násiliu vzhľadom na\npretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt, odporca mu poskytol doplnkovú ochranu na území SR.\nV zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, podal voči\nrozhodnutiu odporcu opravný prostriedok a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť v časti neudelenia\nazylu a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.\nK námietke nezohľadnenia tej skutočnosti, že navrhovateľ je sunnita krajský súd uviedol, že tento ako\ndôvod svojej žiadosti o udelenie azylu uviedol obavu o svoj život v krajine pôvodu, pričom udával\nprenasledovanie zo strany šiítskych militantných skupín ako moslima sunnitskej vetvy, ktoré sú podľa\nneho úzko prepojené s vládou. Preto predmetom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu zo strany\nsprávneho orgánu bola daná, navrhovateľom tvrdená skutočnosť.\nZ navrhovateľom uvedených skutočností (oznámenie vraždy šiítskemu dôstojníkovi, následná vražda\nvodiča sanitky, vtrhnutie šiítskych milícií do jeho domu a následná vražda jeho otca) nepochybne vyplýva,\nže tento, aj keď je sunnita, nebol terčom prenasledovania pre svoje náboženstvo, ale preto, že mal\nvedomosť o usmrtení, o ktorom sa dozvedel od vodiča sanitky.\nV súvislosti s usmrtením otca navrhovateľa krajský súd konštatoval, že ak by aj úmrtný list otca\nnavrhovateľa (usmrtenie v dôsledku teroristického aktu) potvrdzoval skutočnosť, že tento bol zavraždený\npríslušníkmi šiítskych militantných skupín, nepotvrdzuje to prenasledovanie navrhovateľa z dôvodu\nnáboženstva. K usmrteniu otca navrhovateľa nedošlo v dôsledku toho, že tento bol sunnit, resp. preto,\nže jeho syn bol sunnit, ale v dôsledku toho, že tento odmietol uviesť kde sa skrýva navrhovateľ, ktorý\nmal vedomosť o vyššie uvedenom usmrtení postreleného muža počas prevozu. Pokiaľ by navrhovateľ\nnemal danú vedomosť, nedošlo by ani k záujmu tejto neznámej militantnej šiítskej milície o jeho osobu,\nkeďže bol v ich záujme až po danom usmrtení, dovtedy z jeho výpovede nevyplýva, že by bol objektom\nich záujmu.\nNavrhovateľ v dôsledku vedomosti o tomto usmrtení, dané neoznámil ani na polícii a ani nevyhľadal\npomoc štátnych orgánov majúc za to, že tieto šiítske milície sú prepojené s vládou.\nK námietke, že šiítske milície sú podporované vládou, pričom táto vláda je tiež šiítska a že sunniti\nsú dlhodobo vystavení porušovaniu ľudských práv zo strany šiítskych milícii krajský súd zdôraznil, že\nšiítske milície sú nelegálne ozbrojené skupiny, pričom rovnako v krajine pôvodu navrhovateľa pôsobia aj\nnelegálne ozbrojené milície zo strany sunnitov a medzi týmito prebiehajú určité strety. Nemožno žiadnu\nz týchto ozbrojených skupín chápať ako skupinu, ktorú podporuje vláda a už vôbec nie, že ide o zložku,\nprostredníctvom ktorej legitímna vláda vykonáva svoju moc.\nZ hľadiska ponímania pojmu prenasledovanie treba sa touto ozbrojenou skupinou, na ktorú poukazuje\nnavrhovateľ, zaoberať z pohľadu, či nedochádza k naplneniu pojmu prenasledovanie tzv. neštátnym\naktérom, ako to má na mysli ustanovenie § 2 písm. e) zákona o azyle.\nVzhľadom na dostupné informácie, že v Iraku je zabezpečená náboženská sloboda zo strany štátu a\nv roku 2013 sa nevyskytli žiadne správy o jej porušovaní zo strany vlády, aj keď sa vyskytlo sektárske\nzneužitie úradnej moci. Zo strany sunnitského etnika je udávaná všeobecná diskriminácia vzhľadom na\njej preferovanie za bývalého režimu, pričom z dostupných zdrojov vyplývajú fyzické útoky medzi sunnitmi\na šiítmi vykonávané väčšinou medzi týmito ozbrojenými skupinami a nie medzi civilným obyvateľstvom,\navšak v dôsledku ich stretov môže byť postihnuté aj civilné obyvateľstvo.\n\nTakisto v zmysle Ženevského dohovoru by muselo byť objektívne preukázané, že navrhovateľovi bola\nodopretá vnútroštátna ochrana zo strany štátnych orgánov. Navrhovateľ však o túto pomoc nepožiadal,\nnakoľko sa domnieval, že tam pracujú príslušníci šiítskej vetvy a sunnitom nepomáhajú. Dané však\nnebolo preukázané vzhľadom na jeho správanie, že polícia by mu bola nebola ochotná alebo schopná\npomôcť. Teda nebola naplnená dikcia ustanovenia § 2 písm. e) zákona o azyle.\nKonanie neznámej militantnej šiítskej milície možno vyhodnotiť ako kriminálne správanie počas\nzhoršenej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, ktorá v roku 2013, podľa dostupných informácií,\nbola spôsobená dôsledkom zvýšenia násilia a bombových útokov ilegálnych milícií, pričom v krajine\npôvodu rovnako pôsobili v danom roku nielen militantné skupiny šiítov, ale aj sunnitov. Odporca sa teda v\nnapadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal aj z posudzovaním pojmu prenasledovania tzv. neštátnymi\naktérmi.\nZ hľadiska Ženevského dohovoru musia byť u navrhovateľa naplnené jednak subjektívne a jednak\nobjektívne prvky pojmu utečenec súčasne. Možno konštatovať, že v prípade navrhovateľa je tento\nsubjektívny prvok naplnený v dôsledku určitej psychickej obavy z prenasledovania neznámou šiítskou\nmilitantnou skupinou, avšak v jeho prípade absentuje objektívny prvok, teda zdôvodnenie strachu z\nprenasledovania z dôvodov uvedených v tomto dohovore, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť,\npríslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor. Existencia tohto prvku je z hľadiska udelenia\nazylu podstatná, pričom súd má za to, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná.\nK námietke, potreby zohľadnenia pôsobenia ISIL krajský súd uviedol, že zo strany navrhovateľa nebolo\nnikdy tvrdené, že mu hrozí prenasledovanie, resp. že má obavy o svoj život v dôsledku pôsobenia\nIslamského štátu v krajine pôvodu a o danú skutočnosť ani neopieral svoju žiadosť o udelenie azylu.\nNavyše správny orgán pôsobenie ISIL celkovo zohľadnil v rámci pohľadu na krajinu pôvodu ako na\nkrajinu, kde prebieha určitý konflikt a v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí navrhovateľovi reálne\nriziko vážneho bezprávia z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine, s čím sa správny orgán stotožnil\na dané náležite posúdil z pohľadu udelenia medzinárodnej ochrany, a to poskytnutím doplnkovej ochrany.\nZáverom krajský súd len dodal, že všeobecne nepriaznivá bezpečnostná situácia v krajine pôvodu, na\nktorú poukazoval navrhovateľ v opravnom prostriedku nie je dôvodom na udelenie azylu podľa platnej\nprávnej úpravy.\nVzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že odporca dostatočne zistil skutkový stav\nveci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. Rozhodnutie v časti\nvýroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p .\n\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích námietok\nNavrhovateľ podal proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205\nods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t. j. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nNavrhovateľ nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že: „navrhovateľ bol centrom záujmu tejto neznámej\nmilitantnej šiítskej milície nie kvôli tomu, že bol moslim sunnitskeho vierovyznania, ale preto, že mal\nvedomosť o danom usmrtení“ a zdôraznil, že je sunnitom a zároveň je aj oznamovateľom trestného\nčinu šiítskych milícií voči osobe, ktorá mala byť privezená do nemocnice práve ich bojovníkmi. Súd a\nrovnako odporca má povinnosť posudzovať navrhovateľovu žiadosť vo vzájomných súvislostiach a mal\npreto zohľadniť fakt, že je sunnitom.\nS poukazom na čl. 4 ods. 3 Smernice Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 uviedol, že krajský súd\naj odporca preto mali zohľadniť navrhovateľovu náboženskú príslušnosť. Navrhovateľ je sunnitom a už\niba samotná náboženská príslušnosť k sunnitskej vetve je dostatočným dôvodom k prenasledovaniu.\nŠiítske milície navrhovateľa opakovane hľadali v jeho dome, keď ho nenašli zabili jeho otca, súčasnosti\n\nprenasledujú jeho rodinu, Na základe uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ už v minulosti čelil\nprenasledovaniu, čo je dôležitým znakom opodstatnenosti navrhovateľových obáv.\nSunnitom v Bagdade sú zasielané výhražné listy, sú vyháňaní zo svojich domovov, sú unášaní. Tieto\ninformácie potvrdzujú aj nové dôkazy, ktoré navrhovateľ získal od svojej rodiny z Iraku, ktoré je\nnevyhnutné rovnako zohľadniť v prípade navrhovateľa a rozhodnutie odporcu by tak malo byť zrušené a\nvec mu vrátená na ďalšie konanie, aby mohli byť posúdené aj tieto dôkazy. Prvým dôkazom je výhražný\nlist, aby rodina navrhovateľa opustila svoj dom z dôvodu, že sú sunniti. Ďalšími dôkazmi sú fotografie\nvozidla švagra navrhovateľa a domu navrhovateľa. Na týchto fotografiách sú zrejmé stopy po streľbe,\nz čoho vyplýva, že šiítske militantné skupiny myslia svoje vyhrážky vážne. Výhražný list bol zaslaný\nnajsilnejšou šiítskou milíciou v Iraku, a to Asaib Ahl al - Haqq. Navrhovateľ má za to, že ide o rovnakú\nskupinu, ktorá zabila jeho otca.\nNavrhovateľ poukazoval na správy založené v administratívnom spise odporcu, ktoré hovoria, že štátne\ninštitúcie sú zodpovedné za viaceré útoky proti sunnitom. Rovnako ďalšie správy, ktoré doložil v odvolaní\na sú z iného zdroja, potvrdzujú alarmujúcu situáciu v Bagdade a v celom Iraku. Podľa týchto správ šiítske\nmilitantné skupiny získali v Iraku významné postavenie a súčasný premiér ich nedokáže kontrolovať ani\nich potrestať za vykonané násilie. O šiítskych milíciách je známe, že spolupracujú s bezpečnostnými\nsilami, keďže nosia rovnaké uniformy a riadia rovnaké vozidlá. Preto nemožno od navrhovateľa za\nžiadnych okolnosti požadovať, aby o pomoc žiadal akékoľvek štátne inštitúcie, keďže tieto sa podieľajú\nna prenasledovaní sunnitov.\nNamietal aj konštatovanie krajského súdu, že neschopnosť a neochota polície pomôcť navrhovateľovi\nv jeho situácii nebola preukázaná (str. 14 rozsudku krajského súdu). Tento záver krajského súdu\nnavrhovateľ nepovažoval za správny z nasledujúcich dôvodov:\na) je preukázané, že prenasledovateľa je potrebné stotožniť so štátnou mocou, resp. s organizáciou,\nktorá ovláda štát alebo podstatnú časť jeho územia. O tejto skutočnosti je predložených množstvo správ\na informácií o krajine pôvodu. V takomto prípade preukázanie odopretia spravodlivosti nie je potrebné\n(§ 2 písm. e/ zákona o azyle)\nb) pokiaľ by súd aj neakceptoval tvrdenie o výkone moci zo strany militantných skupín, a považoval by\nza pôvodcu prenasledovania iba neštátny subjekt, požiadavka preukázania upretia alebo neschopnosti\nposkytnutia pomoci nie je viazaná na predloženie konkrétneho dôkazu zo strany žiadateľa, ako to uvádza\nodporca a prvostupňový súd, ale naopak, je konštatovaná všeobecne, ako „ak možno preukázať“ (§ 2\npísm. e) zákona o azyle). Spôsob preukázania tejto skutočnosti viac zákon o azyle nešpecifikuje. Naproti\ntomu však aktéri ochrany žiadateľa o azyl sú definovaní v kvalifikačnej smernici (Smernica Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany)\nv jej článku 7.\nPodľa navrhovateľa došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tým, že tak odporca, ako aj neskôr\nprvostupňový súd požadoval zjednodušene iba konkrétny akt navrhovateľa domáhania sa svojej ochrany\nprostredníctvom polície (str. 14 rozsudku: „navrhovateľ však o túto pomoc nepožiadal“) a to aj v prípade,\nkeď zo správ o krajine pôvodu je zrejmé, že vládne inštitúcie na ochranu civilistov v takýchto prípadoch\nzlyhávajú (napr. odkaz pod čiarou č. 4).\nK pôsobeniu ISIL navrhovateľ uviedol, že tento stále pácha množstvo zverstiev na civilnom obyvateľstve,\nje teda pochopiteľné, že sa mal odporca a rovnako aj súd zaoberať aj týmito hrozbami. Zároveň je pre\nprípad navrhovateľa nevyhnutné zohľadniť pôsobenie ISIL v tomto regióne. Členovia ISIL sú sunniti a z\ntohto dôvodu sú všetci sunniti podozrievaní zo spolupráce s ISIL. Tu sa preto vynára aj otázka potreby\nskúmania postavenia navrhovateľa z hľadiska jemu prisudzovaného politického presvedčenia.\nK jednotlivým pojmovým znakom azylu uviedol:\na) K prenasledovaniu\nNavrhovateľ má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním spočívajúcim v použití fyzického alebo\npsychického násilia.\nb) K pôvodcovi prenasledovania\nPôvodcami prenasledovania sú v prípade navrhovateľa neštátni aktéri, rôzne militantné skupiny, tak ako\nto preukazujú informácie založené v administratívnom spise a tie, ktoré navrhovateľ dokladá v odvolaní.\n\nNavrhovateľovi hrozí prenasledovanie aj zo strany štátu, keďže ten sa podieľa na prenasledovaní\nsunnitov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa nemohol obrátiť na štátne inštitúcie o pomoc.\nc) K dôvodu prenasledovania\nDôvodom prenasledovania navrhovateľa je jeho príslušnosť k sunnitskej vetve a rovnako jeho vedomosť\no vražde. Základom celého problému navrhovateľa je práve jeho príslušnosť k sunnitskej vetve\na skutočnosť, že vraždu postreleného muža v sanitke spáchali muži spolupracujúci so šiítskymi\nmilitantnými skupinami. Na základe všetkých informácií, či už tých založených v administratívnom\nspise alebo tých doložených v tomto odvolaní, je nespochybniteľné, že navrhovateľ už bol vystavený\nprenasledovaniu a opätovne by mu čelil aj keby sa do Iraku vrátil, nakoľko samotná príslušnosť k\nsunnitskej vetve je dostatočným dôvodom k prenasledovaniu. Možné je však i prenasledovanie z dôvodu\nprisudzovaného politického presvedčenia.\nd) K objektívnosti obáv\nObjektívnosť obáv je preukázaná verejne dostupnými informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa, a\nto jednak tými, ktoré sú zaradené v spise odporcu, ako aj tými doloženými odvolaní. Opodstatnenosť\nnavrhovateľových obáv potvrdzuje aj fakt, že vodič sanitky, ktorý bol svedkom vraždy v sanitke, bol\ntýždeň po tomto incidente zavraždený. Rovnako aj smrť jeho otca, ktorý bol zavraždený šiítskymi\nmilitantmi v ich dome, keď hľadali navrhovateľa, potvrdzuje opodstatnenosť obáv. Rovnako tak nové\ndôkazy, ktoré má navrhovateľ k dispozícií hovoria o priamom prenasledovaní jeho rodiny a sunnitov.\nVzhľadom na vyššie uvedené námietky navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že\nrozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nIII.\nStanovisko odporcu k odvolacím námietkam\nVo svojom stanovisku k odvolacím námietkam z 31.03.2016 odporca pripomenul, že dôvody na udelenie\nazylu sú pomerne striktne vymedzené v zákone o azyle a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských\npráv.\nPoukázal na to, že hlavným dôvodom opustenia krajiny pôvodu bola navrhovateľova obava o život, v\nkrajine pôvodu sa politicky neangažoval, nebol zadržaný ani prenasledovaný z rasových. národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine.\nNa účel posúdenia žiadosti navrhovateľa boli využité aj informácie odboru dokumentaristiky a\nzahraničnej spolupráce migračného úradu ako aj informácie z iných verejne dostupných zdrojov. Na\nzáklade uvedených informácií vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Iraku nebolo možné\nvylúčiť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu nebude navrhovateľ vystavený vážnemu bezpráviu v\nzmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Preto bola navrhovateľovi preskúmavaným rozhodnutím poskytnutá\ndoplnková ochrana.\nOdporca uviedol, že v Iraku prebieha medzinárodný ozbrojený konflikt, nakoľko ISIL pôsobí vo\nviacerých štátoch Blízkeho východu a v dôsledku agresivity útočníkov islamského štátu a ich účelového\nvykladania práva šaríe opúšťajú región tisíce obyvateľov. Bojovníkov islamského štátu so svojím\nsvojvoľným výkladom šaríe, ako aj ich nedodržiavanie medzinárodného práva ozbrojeného konfliktu\npozostávajúceho z haagskeho vojnového práva a z humanitárneho práva, treba kvalifikovať ako\nneštátnych pôvodcov vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. e) tretieho bodu zákona o azyle. Všetky\nskutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol, boli komplexne a objektívne vyhodnotené, pričom v danom\nprípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu.\nK námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu\nSR povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca\nlen v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho\nustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne\nrelevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal\npríslušné skutkové zistenia (1Sža/20/2013).\n\nOdporca v konaní zistil, že navrhovateľ nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a v jeho prípade\nsa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský\ndohovor, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu potvrdil.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.)\ndospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.06.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu navrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nPodľa § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo 10.\nPodľa § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nPodľa § 2 písm. e/ na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho\nbezprávia\n1. štát,\n2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho\núzemia, alebo\n3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,\nPodľa § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\n\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa § 19a ods. 1 ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,\nPodľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)\n(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že tento dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ\nobjektívne nečelil v krajine svojho pôvodu žiadnej forme prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, resp. zo Ženevskej konvencie.\nV konaní navrhovateľ od počiatku namietal záver, ku ktorému dospel odporca, že nespĺňa podmienky\nna udelenie azylu a vytýkal, že odporca nesprávnym vyhodnotením správ z krajiny pôvodu, ktoré mal k\ndispozícii dospel k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu situácie navrhovateľa, keď tieto subsumoval\niba pod dôvody, ktoré oprávňujú navrhovateľa na poskytnutie doplnkovej ochrany, napriek tomu, že\nuvádzané dôvody sú dostatočné na to, aby bol navrhovateľovi udelený azyl. Vytýkal aj súdu prvého\nstupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec\nnesprávne právne posúdil.\nNavrhovateľ v konaní od počiatku poukazoval na obavy v prípade návratu do krajiny pôvodu pred\nprenasledovaním zo strany neštátnych aktérov- rôznych šiítskych militantných skupín ako aj zo strany\nštátu, nakoľko v súčasnosti sú v krajine pôvodu navrhovateľa pri moci príslušníci šiítskej vetvy islamu,\npričom príslušníkov sunnitskej vetvy islamu títo vnímajú jednak ako opozíciu, resp. ako stúpencov\nfenoménu ISIL (tvoreného sunnitmi). Rovnako poukazoval na správy o krajine pôvodu ohľadom\nporušovania ľudských práv sunnitov šiítskou vládou, ako pomstu za bývalý režim Saddáma Husseina.\nNavrhovateľ svoje tvrdenia o prenasledovaní zo strany štátu podložil informáciami o krajine pôvodu,\nktoré zaobstaral odporca, dokazujúce spoluprácu šiítskych milícií a irackej armády pri potláčaní ISIL.\nŠiítske milície rovnako používajú oficiálne uniformy irackej armády a používajú jej obrnené vozidlá.\nNavrhovateľ ďalej namietal závery odporcu, ku ktorým sa priklonil aj krajský súd ohľadom nevyužitia\nochrany zo strany štátnych orgánov. Poukázal pritom práve na vyššie uvedené tvrdenia o spolupráci\nirackej vlády, tvorenej šiítmi, so šiítskymi milíciami, pričom práve tieto ho chcú zabiť. Uvedené závery\npodľa názoru navrhovateľa nie sú dôvodné, nakoľko nemožno od neho vyžadovať aby sa domáhal\nochrany zo strany pôvodcov prenasledovania.\nOdvolací súd uvedenú námietku navrhovateľa považoval za dôvodnú. V súvislosti s argumentáciou o\nnevyužití ochrany zo strany štátnych orgánov krajiny pôvodu je potrebné vychádzať z ust. § 2 písm. e)\nbod 3, v zmysle ktorého pôvodcom prenasledovania resp. vážneho bezprávia sú neštátni pôvodcovia,\nak možno preukázať, že štát alebo subjekty ovládajúce štát alebo podstatnú časť jeho územia nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Zároveň\n\nje potrebné prihliadnuť na požiadavku vyplývajúcu z ust. § 19a ods. 1, podľa ktorej je odporca povinný\nposúdiť žiadosť navrhovateľa individuálne a zohľadniť pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa\nkrajiny pôvodu, vyhlásenia a dokumentáciu predloženú navrhovateľom vrátane informácií o tom, či\nbol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia ako aj postavenie a osobné\npomery navrhovateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. Z navrhovateľových tvrdení, ktoré sám\nodporca v konaní vyhodnotil ako s najväčšou pravdepodobnosťou pravdivé, vyplýva, že navrhovateľ\nnečelil prenasledovaniu predtým ako oznámil vraždu zraneného muža v sanitke. Odporca v konaní\nustálil, že práve oznámenie trestného činu polícii, bolo skutočnosťou, ktorá mala za následok ďalšie\nudalosti, pre ktoré navrhovateľ opustil krajinu pôvodu a pre ktoré má obavy z návratu.\nZo správ o krajine pôvodu, založených v administratívnom spise vyplýva, že hoci štátna moc (hlásiaca\nsa k šiítskej vetve islamu) ako taká sa usiluje o dodržiavanie ľudských práv v krajine pôvodu a ústava\nchráni náboženskú slobodu (Austrália: Utečenecký preskúmavací tribunál, Irak: ... 4. Uveďte prosím\nCOI o primeranosti štátnej ochrany prostredníctvom policajných a bezpečnostných síl pred sektárskym\nnásilím a útokmi na profesionálov, v Iraku a Al Adel, zdroj: MU-ODZS-2013/000104-004, str. 5),\nnárodné inštitúcie na vykonávanie základných ľudských práv zaručených ústavou sú slabé, je rozšírená\nbeztrestnosť, do značnej miery chýba prístup k spravodlivosti z dôvodu strachu z odvety, nedostatku\nkapacít orgánov právneho štátu, korupcii a nedostatku povedomia o mechanizmoch zodpovednosti.\nPodľa dostupných správ pretrvávajú problémy v irackej polícii v otázke sektárskeho rozdelenia, korupcie,\nväzbám na kmene, ako aj neochote slúžiť mimo oblastí, kde boli naverbovaní (MZV USA, Správa o stave\nľudských práv, zdroj: MU-ODZS-2013/000104-004, str. 4,5) a sú zaznamenané informácie o cielených\nútokoch a sektárskych odvetných akciách voči sunnitským moslimom zo strany šiítskych milícií často\nozbrojených a podporovaných irackými bezpečnostnými silami, ktoré zahŕňali zabíjanie v štýle popráv,\núnosy a násilné vysťahovanie (Správa Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva (UK Home Office),\nInformácie o krajine pôvodu: Irak: Bezpečnostná situácia v Bagdade, v južných guberniách a v Irackom\nregióne Kurdistan, zdroj: MU-ODZS-2015/000210-008, str. 25).\nPodľa názoru odvolacieho súdu z navrhovateľom popísaných udalostí možno ustáliť, že v kontexte\ninformácií z krajiny pôvodu možno mať dôvodné pochybnosti o schopnosti resp. ochote štátnych\norgánoch (ktoré boli práve v prípade navrhovateľa spúšťačom jeho problémov) poskytnúť mu účinnú\nochranu pred prenasledovaním, preto vyžadovanie od navrhovateľa preukázanie, že sa na tieto orgány\nobracal so žiadosťou o ochranu, nie je dôvodné.\nPodľa odvolacieho súdu sú dôvodné pochybnosti nielen o tom, či navrhovateľ mohol, resp. mal využiť\nochranu v krajine pôvodu, ale aj o pôvodcoch prenasledovania. Odporca ustálili záver (s ktorým sa\nstotožnil aj krajský súd), že pôvodcom prenasledovania sú v prípade navrhovateľa iba neštátne subjekty,\navšak po preštudovaní správ o krajine pôvodu (Informácie o krajine pôvodu: Irak: Bezpečnostná situácia\nv Bagdade, v južných guberniách a v Irackom regióne Kurdistan, zdroj: MU-ODZS-2015/000210-008,\nstr. 25) odvolací súd zistil, že obsah niektorých z týchto informácií nekorešponduje so závermi odporcu\na krajského súdu. Preto bude v ďalšom konaní potrebné vziať do úvahy a vyhodnotiť tieto správy\naj v súvislosti s naznačeným prepojením policajných orgánov (štátnej moci) so šiítskymi militantnými\nskupinami.\nNámietku navrhovateľa o tom, že skutočnosť, že je sunnitom a zároveň oznamovateľom trestného činu\nšiítskych milícií mal odporca ako aj krajský súd posúdiť vo vzájomných súvislostiach a teda tieto dve črty\nnemožno od seba oddeliť, považoval odvolací súd za dôvodnú.\nZ administratívneho spisu odporcu, ktorého obsahom sú aj výpovede navrhovateľa vyplýva, že tento bol\nako oznamovateľ trestného činu spáchaného šiítskymi milíciami cieľom ich útokov. Prvýkrát títo vtrhli\ndo domu, v ktorom býval so svojimi rodičmi, pričom navrhovateľ sa tam práve nenachádzal. Druhýkrát,\npo navrhovateľovom úteku príslušníci šiítskych milícií zabili jeho otca, nakoľko nevedel uviesť, kde sa\nnavrhovateľ nachádza. Takto navrhovateľom uvedené skutočnosti vyhodnotil odporca ako pravdivé,\npričom navrhovateľ nebol pred oznámením trestného činu cieľom uvedených útočníkov, resp. nikdy\nnemal problémy v krajine pôvodu. Navrhovateľom uvádzané útoky posúdil iba ako akt pomsty, resp. ako\nkriminálne správanie počas zhoršenej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu.\nNavrhovateľ spolu s odvolaním voči rozsudku krajského súdu predložil aj ďalšie dôkazy majúce podporiť\njeho tvrdenia o dôvodných obavách z návratu - výhražný list (podľa neoficiálneho prekladu), ktorý bol\n\nzaslaný rodine navrhovateľa a rovnako tak všetkým sunnitom v regióne, kde tento býval (výskyt takýchto\naktivít potvrdzuje aj správa MZV USA, 2011, Medzinárodná správa o náboženskej slobode - Irak,\n30/7/2012. http://www.ecoi.net/local_link/223379/330893_en.html, zdroj: MU-ODZS-2013/000104-004,\nstr. 4). Ďalej predložil fotografiu vozidla, ktoré patrilo švagrovi navrhovateľa, pričom na fotografii je vidieť\nstopy po streľbe, čo je podľa tvrdenia navrhovateľa varovanie zo strany šíítov, aby sa navrhovateľova\nrodina vysťahovala z Bagdadu. Navrhovateľ uviedol, že vie zabezpečiť policajný záznam o streľbe\nna uvedené vozidlo. Ďalším dôkazom, ktorý navrhovateľ predložil je fotografia domu navrhovateľa, na\nktorej je vidieť stopy po streľbe. Predložené dôkazy neboli predmetom konania o žiadosti navrhovateľa,\nnakoľko tento ich toho času nemal k dispozícii.\nZásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej\nnedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je na správnom\norgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne\nzistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou\npravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.\nTýmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. V\nprípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny\nvýpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle, potom je potrebné žiadateľom\nuvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu\nžiadateľa.\nPokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu\na správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je\npovinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a\ninformácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.\nAk uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.\nPokiaľ žiadateľ o azyl neuvedie všetky skutočnosti, prípadne neoznačí dôkazy tieto skutočnosti\nodôvodňujúce, ale urobí tak namietajúc nedostatočné zistenie skutkového stavu až v súdnom preskúmavacom (odvolacom) konaní, v zásade by súd rozhodujúci o opravnom prostriedku (o odvolaní),\nvzhľadom na znenie ust. § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,\nnemal považovať uvedenú námietku za relevantnú. Konanie o azyle, ako už bolo vyššie uvedené je však\ndo určitej miery špecifickým, a to najmä v dôsledku dôkaznej núdze ako aj neustálych zmien, ku ktorým\nmôže dôjsť v priebehu konania na strane žiadateľa ako aj v krajine pôvodu. Požiadavka na predloženie,\nresp. označenie všetkých dôkazov počas azylového konania bola v judikatúre tunajšieho súdu už\nniekoľkokrát prelomená, napr. v rozsudku tunajšieho súdu pod sp. zn. 1Sža/10/2013 z 09.04.2013: „ ...\nna námietku navrhovateľa - žiadateľa o udelenie azylu, spočívajúcu v tom, že krajský súd mal pripustiť\nnový dôkaz preukazujúci skutočnosti, ktoré predtým žiadateľ pred migračným úradom uvádzal ako svoje\ndôvody o udelenie azylu, uviedol, že tieto dôkazy síce odporcovi neboli v čase ich rozhodovania známe,\npreto mu nebolo možné vyčítať, že sa nimi nezaoberal, na druhej strane, jedná sa o dokument, ktorý\nje spôsobilý potvrdiť vyjadrenia navrhovateľa, ktoré produkoval už v správnom konaní, preto odvolací\nsúd dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu tak, že rozhodnutie odporcu je potrebné\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania.“\nVzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd od uvádzaného názoru neodklonil a zaoberal sa dôkazmi,\nktoré navrhovateľ v odvolacom konaní predložil, pričom dospel k záveru, že tieto boli spôsobilé\nspochybniť závery odporcu ako aj krajského súdu. Týmto však nemožno vyčítať, že sa uvedenými\ndôkazmi v správnom, resp. v súdnom konaní nezaoberali, nakoľko nimi toho času nedisponovali. V\nďalšom konaní bude odporca povinný zaoberať sa novými dôkazmi a opäť prehodnotiť opodstatnenosť\nobáv navrhovateľa.\n\nZ odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporcu možno vyvodiť, že tento sústredil svoju pozornosť\npredovšetkým na ustálenie existencie vážneho bezprávia, ktorému by navrhovateľ mohol čeliť v\nprípade vrátenia do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Túto však aj podľa názoru\nodvolacieho súdu nedostatočne posudzoval v kontexte s navrhovateľom uvádzaným príbehom a v\nsúvislosti s jeho príslušnosťou ku komunite príslušníkov sunnitskej vetvy islamu, ktorá vo svetle\nuvádzaných relevantných informácií o situácii v krajine pôvodu ako aj ďalších individualizujúcich prvkov\nnaznačujúcich náboženskú motiváciu u prenasledovateľov, dostatočne spochybňuje záver odporcu o\nnepreukázaní prenasledovania navrhovateľa z dôvodov relevantných podľa ust. § 8 zákona o azyle.\nAj keď možno súhlasiť s konštatovaním odporcu, že problémy navrhovateľa sa začali až oznámením\nspáchania trestného činu a teda následné útoky voči osobe navrhovateľa predstavujú do určitej miery\nakt pomsty, resp. snahu o odstránenie oznamovateľa trestného činu, avšak vzhľadom na výsledky\ndokazovania v správnom konaní a vo svetle nových dôkazov, predložených navrhovateľom možno v\nkonaní pôvodcov prenasledovania identifikovať aj motiváciu náboženského charakteru, čo sa odporcovi\nnepodarilo spochybniť, resp. vyvrátiť.\nPokiaľ odporca navrhovateľom tvrdené útoky posúdil iba ako akty kriminálneho charakteru, takýto\nzáver, vzhľadom na náboženské rozdiely medzi navrhovateľom a útočníkmi, jednotlivé správy o krajine\npôvodu a nové dôkazy, nie je udržateľný. Možno ho považovať za prípad, kedy sú útoky na osobu\nnavrhovateľa a jeho rodinu cielené. Je však úlohou odporcu aby v ďalšom konaní doplnil dokazovanie\nv kontexte vyššie uvádzaných skutočností a dospel k záveru o ne/opodstatnenosti navrhovateľových\nobáv z prenasledovania.\nZ uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že námietky navrhovateľa boli dôvodné a\nneboli preto podmienky na konštatovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu v časti o\nneudelení azylu. Pokiaľ krajský súd na ne neprihliadol a považoval rozhodnutie odporcu za vydané\nv súlade so zákonom o azyle Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s takýmto právnym záverom\nnestotožnil. Vzhľadom na vytýkané nedostatky nebolo dôvodné rozsudok krajského súdu zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie, ale podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné rozsudok krajského\nsúdu zmeniť (§ 220 O.s.p.) a rozhodnutie odporcu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie. O udelení, resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a predovšetkým odporca musí\nvykonať náležité dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti navrhovateľovej žiadosti o azyl.\nSelektívnym vyhodnotením dôkazov tvoriacim súčasť administratívneho spisu odporcu totiž odporca\nnezistil dostatočne skutkový stav veci a následne tak dospel k nesprávnym právnym záverom. Preto\nbude jeho úlohou v ďalšom konaní konfrontovať navrhovateľom uvádzaný príbeh a predložené dôkazy\ns objektívnym obrazom situácie v krajine pôvodu so zameraním na postavenie sunnitov v Bagdade a\nčinnosťou štátnych ozbrojených zložiek a na základe toho posúdiť, či navrhovateľom uvádzané obavy\npo prípadnom návrate sú vo svetle náležite posúdených správ o krajine pôvodu a dôkazov dostatočne\nobjektivizované a teda oprávnené v zmysle požiadaviek § 8 zákona o azyle.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a §\n151 ods. 1 a 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1a 2 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že\nnavrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci ich náhradu priznal podľa vyčíslenia jeho právnej zástupkyne\nv zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 448,02 € titulom\ntrov právneho zastúpenia.\nTrovy konania pozostávajú z úkonov právnej pomoci po 139,83 € za úkony vykonané v roku 2015 a\n143 € za úkony vykonané v roku 2016, a to:\n- prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky),\n- napísanie opravného prostriedku dňa 08.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) a\n- napísanie odvolania dňa 04.03.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky).\nV zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky má advokát právo na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné\nvýdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.\nJedna stotina výpočtového základu za úkon právnej služby v roku 2015 predstavuje sumu 8,39 € a v\nroku 2016 sumu 8,58 €. Za vyššie uvedené úkony právnej služby má právna zástupkyňa navrhovateľa\nprávo na náhradu uvedených výdavkov v sume 25,36 €.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/13/2015", "guid": "8f4bad77-c5d9-48f2-84f9-bf16d159e5d1:a0c56d64-9bb1-4ef3-a148-cb07b338cff6", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}