{"guid": "d4c2c506-272e-49bb-8dad-0f9372fcf6ed:d721cfa1-406e-4698-9041-dd47d00eea3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7014200555.1", "spisova_znacka": "10Sžo/71/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/71/2015 z 30. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 10Sžo/71/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7014200555.1", "identifikacne_cislo": "7014200555", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 377/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/377-2004/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/377/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/377-2004/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/377#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d721cfa1-406e-4698-9041-dd47d00eea3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7014200555.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7014200555.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7014200555.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/71/2015\n7014200555\n30. 03. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:7014200555.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu SIMONI SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom\nOsloboditeľov 4, 040 17 Košice - Barca, IČO: 45 267 073, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nMelničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Úradu\nverejného zdravotníctva SR, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OLP/1872/2014 zo dňa 10. marca 2014, konajúc o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/63/2014-53 zo dňa 2. októbra 2014 v spojení s opravným\nuznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/63/2014-86 zo dňa 2. februára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/63/2014-53 zo dňa 2.\noktóbra 2014 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/63/2014-86 zo dňa\n2. februára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. c) a e) zákona č. 99/1963 Zb.\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice, ako prvostupňového správneho\norgánu, č. 2013/05693-02/HV zo dňa 04.12.2013 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\nV dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že v danom prípade bolo medzi účastníkmi sporné, či\ndošlo zo strany žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ust. § 7 ods. 1\npísm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 377/2004 Z.z.“), v zmysle ktorého sa zakazuje fajčiť v zariadeniach spoločného\nstravovania okrem tých zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených najmenej 50% z plochy,\nktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov tak, aby do priestoru pre nefajčiarov neprenikali\nškodlivé látky z tabakových výrobkov alebo ich dymu a dechtu, alebo z výrobkov, ktoré sú určené\nna fajčenie a neobsahujú tabak, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený pri vstupe do\nzariadenia. V predmetnej veci je nespornou skutočnosťou, že zariadenie spoločného stravovania sa\nnachádza v obchodnom centre Optima, a teda, že nejde o zariadenie spoločného stravovania, ktoré\nby sa nachádzalo v samostatnom objekte, ktoré by zodpovedalo ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona č.\n377/2004 Z.z..\nPodľa názoru prvostupňového súdu, ak sa zariadenie spoločného stravovania nachádza v obchodnom\ncentre, ktoré možno považovať za obchodný dom, potom žalovaný mal skúmať či došlo k porušeniu ust.\n§ 7 ods. 1 písm. g) bod 2 zákona č. 377/2004 Z.z..\nKrajský súd je názoru, že ak sa zariadenie spoločného stravovania nachádza v obchodnom dome, ide\no verejne prístupný priestor v rámci obchodného domu, a preto sa naň vzťahuje zákaz fajčenia uvedený\nv ust. § 7 ods. 1 písm. g) bod 2 zákona č. 377/2004 Z.z., pretože architektonické riešenie a situovanie\n\nzariadenia spoločného stravovania je v rámci obchodného centra, ako to vyplýva zo záznamu z kontroly\nzo dňa 07.10.2013.\nAko vyplýva zo záznamu z kontroly zo dňa 07.10.2013 v predmetnom zariadení sa fajčí na galérii, ktorá\nnie je úplne stavebne oddelená od priestorov pre nefajčiarov iba zníženou cca 1,2 m vysokou sklenenou\npriečkou, teda nie do výšky stropu, ani nie úplne od podlahy a na galérii sa zároveň aj konzumovali\nvybrané druhy pokrmov, potom podľa názoru krajského súdu mal žalovaný brať zreteľ na ust. § 7 ods.\n1 písm. g) bod 2 zákona č. 377/2004 Z.z., pretože ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. sa\nvzťahuje na zariadenia spoločného stravovania, ktoré sa nenachádzajú v obchodných domoch.\nPrvostupňový súd súhlasí s názorom žalovaného, že časť zariadenia spoločného stravovania\nnachádzajúca sa na prvom poschodí (galérii) nie je dostatočne technicky riešená sklenenou priečkou\ndo výšky 1,2 m a umiestnením odsávacieho ventilátora, avšak to by bol musel žalovaný subsumovať\nzistený skutkový stav pod ust. § 7 ods. 1 písm. g) bod 2 zákona č. 377/2004 Z.z. čo neurobil, pretože\nho subsumoval pod ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z..\nĎalším dôvodom, pre ktorý krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho\norgánu, spočíva v nedostatočnej konkretizácii údajov obsahujúcich popis skutku vo výrokovej časti\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorého sa mal žalobca dopustiť a za ktorý skutok bol\nžalobca postihnutý pokutou 500,- €.\nKrajský súd uviedol, že podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenej\nnapr. aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. decembra 2012 č. sp. zn.\n2Sžo/2/2012: „Vychádzajúc z čl. 6 od. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“), z odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych\nsankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych\nsankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v.\nRakúsko z júla 1976) Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty\n(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí\npodliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky\na práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného\nčinu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon\nvyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci\nsprávneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho\nkonania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom\nopomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za\nktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené\nprirodzeno-právnymi princípmi. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské\nkonanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne\ndisciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie\nalebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými\ndruhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch\nskutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré\nsa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou\npovahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih\nsprávnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Krajský súd považoval za potrebné\nzdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu\nzaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe\nsankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je\nlen vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany\njednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza\nvýraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu\na dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné\nvychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava\nje jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok\nrozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením\npríslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i\niných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná\n\nprávna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta\na času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov\nvšak takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok\n(§ 47 ods. 2 Správneho poriadku), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka\ndodržaná byť nemusí.\nPodľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.\nI keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné,\nčasové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak,\naby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods.\n2 Správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú\nnepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne\nkonanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku\ns uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú\npotrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná\npre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu\npre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to\naj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa\npáchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie\ntotožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu\nza rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené\nlen v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť\nrozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v\nňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť,\nči a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené.\nZ výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa nachádza v administratívneho\nspise žalovaného, podľa názoru krajského súdu možno vyvodiť, že nie je v nej riadne formulovaný výrok\na nie je v nej konkrétny popis skutku, z ktorého by bolo možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená\nžalobcom v zmysle skutkovej podstaty textu ustanoveného v § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004\nZ.z., pretože prvostupňový správny orgán ho formuloval tak, že ... tým, že nezabezpečil dodržiavanie\nzákazu fajčenia v zariadení, ktoré nemá zabezpečený stavebne oddelený priestor pre nefajčiarov od\npriestoru pre fajčiarov, pretože zákon skutkovú podstatu správneho deliktu formuluje v ust. § 7 ods. 1\npísm. h) zákona č. 377/2004 Z.z., a preto prvostupňový správny orgán mal podľa názoru krajského súdu\nformulovať výrok v súlade s týmto zákonným ustanovením, ktoré mal žalobca podľa názoru žalovaného\nporušiť, a nie iba tak, že... tým, že nezabezpečil dodržiavanie zákazu fajčenia v zariadení, ktoré nemá\nzabezpečený stavebne oddelený priestor pre nefajčiarov od priestoru pre fajčiarov, keďže skutková\npodstata tohto správneho deliktu je formulovaná inak.\nTakto nekonkretizovaný popis skutku, ktorý by zodpovedal v ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004\nZ.z., krajský súd považoval za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v\nzmysle ust. § 250i ods. 3 O.s.p., na ktorú procesnú vadu bol krajský súd vzhľadom na ustanovenie § 47\nods. 2 Správneho poriadku povinný prihliadnuť.\nPreto z vyššie uvedených dôvodov krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. zrušil a vrátil\nvec žalovanému na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. za použitia §\n246 c ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 973,50 €.\nVo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušiť a vec\nmu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného krajský súd dospel k nesprávnym\n\nzáverom a žalovaný má za to, že neporušil judikatúru Najvyššieho súdu SR, tak ako to uviedol krajský\nsúd vo svojom rozhodnutí.\nŽalovaný nesúhlasí s názorom krajského súdu, že žalovaný mal subsumovať zistený skutkový stav pod\nust. § 7 ods. 1 písm. g/ bod 2 zákona č. 377/2004 Z.z., a nie pod ust. § 7 ods. 1 písm. h/ zákona;\nznamená podľa neho hlboké nepochopenie zákona a odporuje jeho zmyslu a účelu, ktorým je ochrana\nzdravia pred fajčením. Existencia jednej skutočnosti (priestor v obchodnom dome), nevylučuje existenciu\nďalšej posudzovanej skutočnosti (zariadenie spoločného stravovania), preto je výklad krajského súdu\nnesprávny a znamenal by, že zákon nechráni zdravie zákazníkov, či personálov prevádzok zariadení\nspoločného stravovania v obchodných domoch, čo je z hľadiska zmyslu zákona neprípustné.\nNamietal aj ďalší dôvod, pre ktorý súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho\norgánu, a ktorý spočíva v nedostatočnej konkretizácii údajov obsahujúcich popis skutku vo výrokovej\nčasti prvostupňového rozhodnutia, ktorého sa mal žalobca dopustiť a za ktorý bol postihnutý pokutou\n500,- Eur. Žalovaný má za to, že tento záver krajského súdu vychádza z chybného posúdenia\nformálneho obsahu a rozsahu výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a je preto\nnesprávny.\nŽalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok\nkrajského súdu je potrebné zrušiť.\nAko vyplýva z obsahu spisu, žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného a následne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe\npredovšetkým namietal, že správne orgány rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového\nstavu veci, žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vôbec neprihliadal na reálnu účinnosť\nstavebného oddelenia priestoru prevádzky vyhradeného pre nefajčiarov od priestoru pre fajčiarov\nspolu so zabezpečením odsávacieho ventilátora, a za jedinú, pre rozhodnutie rozhodujúcu považoval\nskutočnosť, že priestory prevádzky vyhradené pre fajčiarov nie sú od priestoru pre nefajčiarov oddelené\nsúvisle od podlahy až po strop. Žalovaný rozhodol o odvolaní bez reálneho preskúmania (a zistenia),\nči stavebné oddelenie nefajčiarskeho priestoru, realizované žalobcom spolu s využitím technického\nvybavenia v podobe ventilátora ROOF Jet RNJL 405, 4B20, je dostatočným, resp. nedostatočným pre\nzabezpečenie ochrany nefajčiarov. Navyše žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby z časti vyhradenej pre\nnefajčiarov, nachádzajúcej sa na poschodí mezanínu - na galérii, prechádzali škodlivé látky z tabakových\nvýrobkov alebo z ich dymu alebo dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú\ntabak, nakoľko zisteniu uvedeného nevenoval náležitú pozornosť a tým nedostatočne zistil skutkový stav\npre posúdenie, či na strane žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7\nods. 1 písm. h) zákona o ochrane nefajčiarov a možnosti uloženia pokuty.\nV ďalšej časti žaloby citujúc § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. žalobca namietal, že má za\nto, že splnil všetky zákonom stanovené predpoklady na ochranu nefajčiarov, pričom s uvedeným by\nsa stotožnil aj žalovaný, ak by dostatočne zistil skutkový stav veci. Žalobca je toho názoru, že zákon\no ochrane nefajčiarov bližšie nešpecifikuje spôsob stavebnej úpravy priestorov, a teda neustanovuje\npovinnosť vybudovať uzatvorený priestor pre fajčiarov alebo vybudovať steny od podlahy až po strop a\ntýmto spôsobom odčleniť priestor pre fajčiarov od ostatného priestoru. Zákon o ochrane nefajčiarov v\n§ 7 ods. 1 písm. h) vyžaduje od osoby prevádzkujúcej zariadenie spoločného stravovania vykonať také\nstavebné úpravy, ktoré zabránia prenikaniu škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a\ndechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, do prostredia vyhradeného\npre nefajčiarov. Žalobca preto zastáva názor, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky za účelom\nochrany nefajčiarov a rozhodnutie žalovaného, ku ktorému tento dospel na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu veci považuje za nesprávne a nezákonné.\nV zmysle § 250j ods. 1 O.s.p., súd je pri preskúmaní a postupu rozhodnutia správneho orgánu viazaný\ndôvodmi uvedenými v žalobe. Výnimky, kedy súd rozsahom a dôvodmi žaloby nie je viazaný, upravuje\nustanovenie § 250j ods. 3 O.s.p., pričom v prejednávanej veci o žiadnu z nich nejde. Krajský súd\n\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 250j\nods. 2 písm. c/ O.s.p., teda z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového stavu, ale nie z dôvodu, ktorý\nnamietal žalobca a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., teda z dôvodu zistenia takej vady v konaní správneho\norgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za takú vadu zrejme považoval\nnesprávnu právnu kvalifikáciu správneho deliktu, ako aj nedostatky vo výroku rozhodnutia Regionálneho\núradu verejného zdravotníctva v Košiciach, č. 2013/05693-02/HV zo dňa 04.12.2013.\nVychádzajúc z podanej žaloby a z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu dospel Najvyšší súd\nSlovenskej republiky k záveru, že krajský súd nezistil dostatočne skutkový stav. Krajský súd pri\nrozhodovaní nebral do úvahy námietky žalobcu uvedené v žalobe, ale rozhodnutia zrušil z iných\ndôvodov, ku ktorým žalovaný nemal možnosť sa vyjadriť; ide najmä o spornú a závažnú otázku právnej\nkvalifikácie skutku, teda či žalobca mal porušiť ustanovenie § 7 ods. 1 písm. g/ bod 2. alebo písm. h/\nzákona. Pritom však v oboch prípadoch ide o totožnú požiadavku zákona, aby išlo o priestor stavebne\noddelený tak, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré\nsú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, neprenikali buď do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov\nalebo do verejne prístupných priestorov obchodných domov, pričom medzi účastníkmi bolo sporné,\nči žalobca realizáciou vyššie uvádzaných úprav splnil zákonnú požiadavku na stavebné oddelenie\npriestoru pre fajčiarov, čím sa však krajský súd nezaoberal vôbec.\nOdvolací súd považuje za dôvodnú aj odvolaciu námietku žalovaného, ktorý nesúhlasí s výhradami\nsúdu k obsahu výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Odvolací súd sa nestotožňuje s\nprávnym názorom krajského súdu, že vo výroku nie je „konkrétny popis skutku, z ktorého by bolo možné\nzistiť, či a aká povinnosť bola porušená žalobcom v zmysle skutkovej podstaty textu ustanoveného v §\n7 ods. 1 písm. h/ zákona“. Správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia vymedzil porušenie povinnosti\nžalobcu tak, že „nesplnil povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1 písm. h/ zákona č. 377/2004 Z. z. tým, že\nnezabezpečil dodržiavanie zákazu fajčenia v zariadení, ktoré nemá zabezpečený stavebne oddelený\npriestor pre nefajčiarov od priestoru pre fajčiarov“, teda žalobcom realizované opatrenia nepovažoval za\nnaplnenie zákonnej požiadavky na stavebné oddelenie priestorov pre fajčiarov a nefajčiarov.\nV rozhodnutí krajského súdu teda celkom absentuje vyjadrenie k žalobným námietkam žalobcu, čo má\nza následok, že jeho rozhodnutie trpí vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Z uvedeného dôvodu\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods.\n1 písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p.\nV ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova a dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami\nžalobcu uvedených v žalobe a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/63/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}