{"guid": "3c145447-da9d-4a04-bd8e-7db10428eece:2ea58bb5-8f2b-42df-8aa5-802eb7e7c836", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7014200417.1", "spisova_znacka": "5Sžo/56/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/56/2014 z 29. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2016, sp. zn. 5Sžo/56/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:7014200417.1", "identifikacne_cislo": "7014200417", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2016-02-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/261", "nazov": "predpis č. 261/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/261", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/261-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/261/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 261/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/261/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/261-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/261/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 261/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/261/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/261-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/261/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 zákona č. 261/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/261/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/261-2002/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/261#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ea58bb5-8f2b-42df-8aa5-802eb7e7c836", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7014200417.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7014200417.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7014200417.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/56/2014\n7014200417\n29. 02. 2016\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2016:7014200417.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Preterm,\ns.r.o., so sídlom Cukrovarská 3042, Trebišov, zastúpený: IURISTICO s.r.o. advokátska kancelária, so\nsídlom Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie útvar inšpekcie ochrany vôd so sídlom v Bratislave, so sídlom Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. januára 2014, č. 7394000114/82-2772/Mar., o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6S 47/2014-41 zo dňa 3. júla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S 47/2014-41 zo dňa 3.\njúla 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“) podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.01.2014, č. 7394000114/82-2772/Mar.,\nktorým ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,\nSlovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, odbor inšpekcie\nochrany vôd, zo dňa 30.10.2013, č. 7394500213/5877-29215/Šip., ktorým tento uložil žalobcovi pokutu\nza nedodržiavanie ust. zákona č. 261/2002 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len\n„zákon“) zisteného kontrolou vykonanou na základe podnetu č. 33/6/2013 vo veci nelegálneho stáčania\nLPG v spoločnosti žalobcu vykonanou v dňoch 11.06.2013, 11.07.2013 a 24.07.2013, a to podľa § 29\nods. 2 písm. a/ bodu 1 cit. zákona vo výške 5 000,- € za porušenie ustanovenia § 4 ods. 4 zákona, z\ndôvodu, že prevádzkovateľ nepreveril celkové množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v\npodniku žalobcu a nezaradil ho do príslušnej kategórie v zmysle § 4 ods. 4 zákona.\nVo veci bol podaný spolu so žalobou podanou včas aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia,\nktorému krajský súd nevyhovel podľa § 250c ods. 1, 3 veta OSP.\nKrajský súd posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal okrem\nzákonných ustanovení o správnom konaní a § 4 ods. 1, 2, § 29 ods. 2 zákona, aj podľa zásady č. 6\nOdporúčania výboru ministrov č. (91) 1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991 a dospel k záveru,\nže správne orgány vykonali právne relevantné dôkazy v záujme dostatočného zistenia skutkového\nstavu veci a v ich postupe pri prejednaní správneho deliktu sa nevyskytla taká vada, ktorá by mala za\nnásledok nezákonnosť ich rozhodnutí. Podľa krajského súdu, správne orgány postupovali v súčinnosti so\n\nžalobcom, umožnili mu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia ako aj uplatniť svoje návrhy. Konštatoval, že\nskutkový stav bol žalovaným náležite zistený a správne právne posúdený, výrok rozhodnutia správneho\norgánu prvého stupňa je dostatočne formulovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným konaním, pretože\nobsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania a jednoznačne vymedzuje,\nčoho sa žalobca dopustil a v akom skutkovom priebehu spočíva spáchaný správny delikt.\nNa námietku žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným, krajský súd\nuviedol, že žalovaný zistil skutkový stav dostatočne, keď vykonal v stanovených dňoch kontrolu\ndodržiavania ustanovení zákona, v rámci ktorej zistil porušenie zákona na úseku prevencie závažných\npriemyselných havárií zo strany žalobcu, ktorý nepreveril celkové množstvo vybraných nebezpečných\nlátok prítomných v jeho prevádzke a nezaradil ju do príslušnej kategórie podľa § 4 zákona, pričom o\ntýchto kontrolách bol spísaný protokol o výsledku kontroly zo dňa 11.07.2013, s ktorým bol žalobca\noboznámený a ktorý prevzal štatutárny zástupca dňa 11.07.2013. Ďalej uviedol, že dňa 24.07.2013 bola\nvyhotovená Zápisnica o prerokovaní protokolu za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu a kontrola u\nžalobcu bola dňa 24.07.2013 ukončená. K uvedenému protokolu sa štatutárny zástupca žalobcu vyjadril\ntak, že v súčinnosti s vlastníkom areálu vykonáva nevyhnutné kroky smerujúce k odstráneniu vytýkaných\nnedostatkov. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.10.2013, v zmysle ktorého správnym orgánom\nvytýkané nedostatky sa týkali plnenia povinnosti skôr formálnej povahy vo vzťahu k evidenciám vedeným\nSlovenskou inšpekciou životného prostredia, pričom tieto nedostatky žalobca dobrovoľne odstránil ešte\npred začatím správneho konania v danej veci, krajský súd uviedol, že z vyjadrenia žalobcu jednoznačne\nvyplýva, že si je vedomý porušenia zákona, ktoré mu vytýkal žalovaný.\nKrajský súd nepovažoval za opodstatnenú námietku žalobcu, že žalovaným aplikované ustanovenie\nzákona, ktoré stanovuje povinnosť na danom úseku verejnej správy sa na žalobcu nevzťahuje, a\nzároveň uviedol, že je nepochybné, že žalobca je prevádzkovateľ technického dopravného zariadenia\na v čase kontroly skladoval na železničnej vlečke kvapalný propán-bután ako nebezpečnú látku, a\nzabezpečoval činnosti prečerpávania kvapalného propán-butánu od roku 2011 v množstve väčšom\nako je prahová hodnota pre kategóriu A podľa zákona, a preto je podnikom, na ktorý sa vzťahujú\nustanovenia zákona. Poukázal tiež na skutočnosť, že podľa bodu 2.1 Zmluvy o prevádzkovaní dráhy\nželezničnej vlečky uzatvorenej medzi vlastníkom Enwoy Gas, s.r.o., Ladomerská Vieska a žalobcom ako\nprevádzkovateľom, sa žalobca zaviazal spravovať vlečku, prevádzkovať vlečku a organizovať dopravu\nna vlečke.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vo výrokovej časti prvostupňového správneho\norgánu je nezrozumiteľné, krajský súd uviedol, že vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu\nprvého stupňa je uvedené vecné porušenie zákonných ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodlo, v rozhodnutí je uvedené časové obdobie protiprávneho konania ako aj miesto, kde došlo\nk porušeniu právneho predpisu, preto je podľa názoru krajského súdu vymedzenie skutku dostatočné,\naby nebolo zameniteľné s iným skutkom, preto aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.\nVšeobecné námietky žalobcu, že rozhodnutie je nezákonné a v rozpore s ustanovením § 3 ods.\n1 Správneho poriadku, nepovažoval krajský súd za dôvodné, pretože žalovaný postupoval v úzkej\nsúčinnosti so žalobcom (listom mu oznámil začatie konania o uložení pokuty podľa zákona, a na základe\njeho vyjadrenia mu umožnil nahliadnuť do spisu a bol mu stanovený termín na doručenie písomného\nvyjadrenia k začatiu správneho konania vo veci uloženia pokuty v lehote do 14.10.2013). Krajský súd\nuviedol, že žalobca vyjadrenie doručil až po uplynutí lehoty dňa 17.10.2013, pričom žalobca uviedol, že\nnedostatky zistené kontrolou si dobrovoľne splnil 30.08.2013, teda po ukončení kontroly dňa 24.07.2013.\nNa námietku žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť\nohľadom odôvodnenia výšky uloženej pokuty, krajský súd uviedol, že pokuta bola uložená v súlade\nso zákonom, keď žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000,- €, teda na dolnej hranici rozpätia\na prihliadol aj na závažnosť a čas protiprávneho konania žalobcu ako aj na jeho postoj k zistenému\nnedostatku tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 29 ods. 5 zákona.\nKrajský súd nezistil ani také procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré by mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia a žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodnú zamietol\nv celom rozsahu.\n\nO náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny tak,\nže odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vráti súdu na ďalšie konanie,\ndôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP na\nzáklade neúplného zisteného skutkového stavu veci podľa § 205 ods. 2 písm. c/ OSP a súd prvého\nstupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2\npísm. d/ OSP a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods.\n1 písm. f/ OSP. Opätovne namietal, že žalovaný aplikoval na spoločnosť žalobcu ust. § 4 ods. 4 zákona\nč. 261/2002 Z.z., ktoré však nadväzuje na definíciu prevádzkovateľa podľa § 2 písm. f/ citovaného\nzákona. Podľa názoru žalobcu, z hľadiska subjektu predmetnej zákonnej povinnosti však správny\norgán neuskutočnil dostatočné skutkové zisťovanie. Ďalej namietal, že rozhodnutie správneho orgánu\nje nepreskúmateľné, keďže podľa jeho názoru nie je zrejmé, ako dospeli správne orgány k záveru,\nže podnik nebol zaradený do aktuálne zodpovedajúcej kategórie príslušným subjektom, keď skutkové\nzistenia k tomu neboli postačujúce. Zastáva názor, že pre takéto posúdenie veci je nevyhnutné, aby\nsprávny orgán jasne časovo vymedzil posudzovaný skutok, relevantné znenie aplikovaného právneho\npredpisu a okruh povinných subjektov. Žalobca poukázal na to, že vo výroku rozhodnutia správneho\norgánu je nedostatočné vymedzenie posudzovaného skutku, v dôsledku čoho trpí rozhodnutie vadou\nneurčitosti a nepreskúmateľnosti. Žalobca považuje rozhodnutie súdu v časti vyhodnotenia protokolu\no kontrole a následného vyjadrenia žalobcu k nemu za nepreskúmateľné, špekulatívne a je výrazom\nzrejme nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal výšku uloženej pokuty, pričom mal za to, že\nsprávny orgán neuviedol, akú váhu prisúdil dodatočnej promptnej náprave oznamovacej povinnosti,\na teda, že správny orgán sa v rámci správnej úvahy nezaoberal všetkými zákonnými kritériami a\ntieto nekonkretizoval na konkrétnych skutkových okolnostiach v danom prípade. Žalobca poukázal na\nrozsudok NSS ČR, sp.zn. 5A 154/2002 zo dňa 31.03.2004. Dôvodil, že odklon od ustálenej judikatúry\ntýkajúcej sa nutnosti konkrétnej úvahy odôvodňujúcej druh a výšku sankcie a judikatúry týkajúcej sa\nnutnosti zahrnúť skutok deliktu do výroku rozhodnutia ako záruky, napr. ne bis in idem a práva na účinnú\nobhajobu, je podľa jeho názoru porušením čl. 46 Ústavy SR, prípadne i princípu právnej istoty podľa čl.\n1 Ústavy SR. V zmysle uvedeného odkázal na nálezy Ústavného súdu SR III. ÚS 292/10, IV. ÚS 209/10\n(neodôvodnené odlišné posúdenie v rozpore s princípom právnej istoty), I. ÚS 178/08, III. ÚS 192/06, a\nje porušením práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2014 na odvolanie žalobcu uviedol, že sa plne\nstotožňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu, ktorý považuje za vecne správny a zákonný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP),\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) , odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnie je možné priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods.1 OSP).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\n\npredpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nNajvyšší súd SR po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v odchýlil od argumentov a relevantných právnych\nzáverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej\nveci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za\npotrebné doplniť len nasledovné:\nPredmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť postupu a rozhodnutí, ktorými správne orgány uložili\nžalobcovi v zmysle § 29 ods. 2 písm. a/ zákona pokutu vo výške 5 000,- € za porušenie povinnosti\nvyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 4 zákona, z dôvodu, že prevádzkovateľ nepreveril celkové množstvo\nvybraných nebezpečných látok prítomných v podniku žalobcu a nezaradil ho do príslušnej kategórie v\nzmysle § 4 ods. 4 zákona. Výsledky kontroly sú podrobne popísané v protokole o výsledku kontroly\nč. 4086-18232/52/2013/Šip zo dňa 11.07.2013, ktorý bol prerokovaný dňa 24.07.2013. Povinnosťou\nžalobcu v zmysle § 4 ods. 2 zákona bolo zaradiť podnik do kategórie A, nakoľko celkové množstvo VNL\nprítomných v podniku je väčšie ako prahová hodnota uvedená v stĺpci 1 tabuľky I alebo v stĺpci 1 tabuľky\nII časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu, ale je menšie ako prahová hodnota v stĺpci 2 tabuľky I alebo v\nstĺpci 2 tabuľky II časti I uvedenej prílohy alebo súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých VNL\nvypočítaný podľa vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu sa rovná\njednej alebo je väčší ako jedna. Najvyšší súd mal za preukázané, že v čase kontroly bolo v podniku\nprítomných 5ks železničných cisterien po 25-30t VNL (LPG), čo je viac ako 50t (prahová hodnota pre\nkategóriu A).\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 261/2002 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, podniky\nsa kategorizujú podľa celkového množstva vybraných nebezpečných látok, ktoré sú prítomné v podniku.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 261/2002 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu,\nprevádzkovateľ zaradí podnik do kategórie A, ak\na) celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky sa rovná prahovej hodnote alebo je väčšie ako prahová\nhodnota uvedená v stĺpci 1 tabuľky I alebo v stĺpci 1 tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu, ale je\nmenšie ako prahová hodnota v stĺpci 2 tabuľky I alebo v stĺpci 2 tabuľky II časti 1 uvedenej prílohy, alebo\nb) súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný podľa\nvzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu sa rovná jednej alebo je väčší\nako jedna.\nPodľa § 4 ods. 4 zákona č. 261/2002 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu,\nprevádzkovateľ je povinný preveriť celkové množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v\npodniku a zaradiť podnik do príslušnej kategórie podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo podľa odseku\n5, alebo odseku 6.\nPodľa prílohy 1 zákona č. 261/2002 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, sú\nvymedzené prahové hodnoty a kritériá na zaraďovanie podnikov do kategórie A a do kategórie B. Na\nzisťovanie prítomnosti vybraných nebezpečných látok v podniku, najmä na účely zaraďovania podnikov\ndo kategórií A a B, platia nasledujúce princípy:\n1. S vybranou nebezpečnou látkou, ktorá je prítomná v podniku v množstve rovnajúcom sa 2% alebo\nv menšom ako 2% z prahovej hodnoty uvedenej v tabuľke I alebo tabuľke II, sa nebude pri výpočte\njej celkového množstva rátať, ak jej umiestnenie v podniku je také, že nemôže kdekoľvek v podniku\nspôsobiť závažnú priemyselnú haváriu.\n2. Ak vybraná nebezpečná látka uvedená v tabuľke I patrí tiež do niektorej z kategórií nebezpečných\nvlastností vybraných nebezpečných látok podľa tabuľky II, použije sa prahová hodnota uvedená v\ntabuľke I.\n3. Ak má vybraná nebezpečná látka viacero nebezpečných vlastností podľa kategórií uvedených v\ntabuľke II, použije sa najnižšia prahová hodnota z príslušných kategórií nebezpečných vlastností podľa\ntabuľky II. Na vypočítanie súčtu pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných\n\nlátok podľa časti 2 tejto prílohy sa však použije vždy prahová hodnota zodpovedajúca príslušnej\nklasifikácii (kategórii nebezpečných vlastností).\n4. Posudzovanie chemických zmesí a chemických prípravkov sa vykonáva rovnakým spôsobom ako\nposudzovanie čistej vybranej nebezpečnej látky podľa osobitného predpisu. 1)\n5. Ak sa vybraná nebezpečná látka nachádza na viacerých miestach v podniku, vykoná sa súčet týchto\nčiastkových množstiev. Na zaradenie podniku do príslušnej kategórie sa potom berie do úvahy tento\nvýsledný súčet.\nMedzi vybranými nebezpečnými látkami je okrem iného uvedená aj vybraná nebezpečná látka\nskvapalnené, mimoriadne horľavé plyny vrátane kvapalného propán butánu a zemného plynu. Podľa\nstĺpca 1, prahová hodnota pre kategóriu A v tonách je 50 a podľa stĺpca 2, prahová hodnota pre kategóriu\nB v tonách je 200.\nPodľa § 29 ods. 2 písm. a/ zákona č. 261/2002 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu\npokutu do 16 596,95 € inšpekcia alebo okresný úrad uloží a) prevádzkovateľovi, ktorý 1. nezaradí podnik\ndo kategórie podľa § 4.\nNajvyšší súd SR dospel k totožnému záveru ako krajský súd, že pokuta bola žalobcovi uložená dôvodne,\npretože konaním žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa § 29 ods. 2\npísm. a/ v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 261/2002 Z.z. účinného v čase spáchania správneho deliktu,\nkeďže v konaní bolo preukázané, že spoločnosť žalobcu nepreverila celkové množstvo vybraných\nnebezpečných látok prítomných v prevádzke žalobcu a nezaradila ju do príslušnej kategórie, pretože\ncelkové množstvo VNL bolo väčšie ako je prahová hodnota uvedená v prílohe č. 1, tabuľke I, stĺpci 1\ncit. zákona.\nNámietku žalobcu o nesprávnom procesnom postupe žalovaného pri zisťovaní skutkových okolností\nudalosti a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov nepovažoval najvyšší súd za dôvodnú, nakoľko\nsprávny orgán v protokole o výsledku kontroly popísal skutkový stav v prevádzke v čase kontroly, t.j.\nuviedol množstvo skladovaných a prečerpávaných vybraných nebezpečných látok (kvapalný propán\nbután), miesto ich skladovania a prečerpávania zo železničnej cisterny do automobilových cisterien,\nzároveň správny orgán vyslovil porušenie ustanovení zákona č. 261/2002, t.j. porušenie § 4 citovaného\nzákona. K predmetnému protokolu sa vyjadril konateľ spoločnosti žalobcu listom z 21.07.2013, v\nktorom nespochybnil nedostatky zistené kontrolou a ani pri prerokovaní protokolu dňa 24.07.2013\nnespochybnil nedostatky zistené kontrolou, tak ako je to uvedené v zápisnici o prerokovaní protokolu č.\n4086-19488/52/2013/Šip zo dňa 24.07.2013, ktorú taktiež podpísal.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom\nkonaní, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nNajvyšší súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali\nv danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok\nskutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu žalobcu zamietol.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa\n§ 250ja ods. 3 druhá veta v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z jeho vecne a\nprávne správnych dôvodov.\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 OSP a § 250k ods.\n1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č.\n757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/47/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bcb7fc11-3a36-4c60-8396-5f93995f1960", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/08 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcb7fc11-3a36-4c60-8396-5f93995f1960"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}], "citovane_v": []}