{"guid": "ee8e7b96-59f5-4e03-b862-e3ef3c541a2f:dd14406c-9e24-4a37-85ff-29bdb16ed243", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7013201200.1", "spisova_znacka": "1Sžf/71/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/71/2015 z 1. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2016, sp. zn. 1Sžf/71/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7013201200.1", "identifikacne_cislo": "7013201200", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2016-12-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/199", "nazov": "Colný zákon (199/2004 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/199", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/199-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/199/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 zákona č. 199/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/199/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/199-2004/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/199/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-e,u", "nazov": "§ 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 199/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/199/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-e,u", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/199-2004/paragraf-72"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/199#paragraf-70", "/SK/ZZ/2004/199#paragraf-72"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd14406c-9e24-4a37-85ff-29bdb16ed243", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7013201200.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013201200.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013201200.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/71/2015\n7013201200\n01. 12. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:7013201200.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej\nveci žalobcu: VENAS, a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Sekčovská 54, 080 01 Prešov, IČO: 36 206\n270, zast.: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokátska kancelária so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 26. februára 2015 č. k. 6S/226/2013-51, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. februára 2015 č. k.\n6S/226/2013-51 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 1100901/845539/2012 zo dňa 19. júna 2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté\nrozhodnutie“ - č.l. 7) žalovaný ako odvolací orgán podľa § 4 ods. 3 písm. s) zákona č. 333/2011 Z.z.\norgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a § 59 ods.\n1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej pre účely rozsudku len „Správny poriadok“) odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu\nMichalovce zn. 09005331/1/48290/2012 zo dňa 14. februára 2012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“\nresp. „prvostupňový orgán“) vo veci dopustenia sa colného deliktu podľa ustanovenia § 70 zákona č.\n199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\npre účely rozsudku len „zák. č. 199/2004 Z.z.“) porušením colných predpisov spôsobom uvedeným v\nustanovení § 72 ods. 1 písm. u) a písm. e) bod 5 zák. č. 199/2004 Z.z., nevyhovel a rozhodnutie potvrdil.\nPodľa ustanovenia § 70 zák. č. 199/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec colný delikt je\nkonanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné\npredpisy spôsobom podľa § 72 ods. 1.\nPodľa § 72 ods. 1 písm. e) bod 5 zák. č. 199/2004 Z.z. v citovanom znení colného deliktu alebo colného\npriestupku sa dopustí ten, kto nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar dočasne uskladnený.\nPodľa § 72 ods. 1 písm. u) zák. č. 199/2004 Z.z. v citovanom znení colného deliktu alebo colného\npriestupku sa dopustí ten, kto inak poruší colné predpisy.\n\n2. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný zodpovedným z dopustenia sa colného deliktu podľa\n§ 70 zák. č. 199/2004 Z.z., ktorého sa dopustil spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. u) zák. č.\n199/2004 Z.z. na tom skutkovom základe, že nedodržal lehotu - do 12.10.2010, určenú prvostupňovým\norgánom na oznámenie náležitosti a predloženie chýbajúcich dokladov k neúplnému colnému vyhláseniu\nč. 0531110103343 na prepustenie tovaru - semená repky alebo repky olejnej s nízkym obsahom kyseliny\nerukovej v množstve 702.300 kg do colného režimu voľný obeh.\nPrvostupňový orgán prijal od žalobcu úplné colné vyhlásenie č. 1531110103343 týkajúce sa vyššie\nuvedeného tovaru so všetkými dokladmi potrebnými na preukázanie skutočností dôležitých na\nprepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh až dňa 14.10.2011, teda dva dni po uplynutí stanovenej\nlehoty, čím žalobca konal v rozpore s čl. 256 bod 1 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla\n1993, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex\nspoločenstva.\n3. Žalobca sa mal ďalej dopustiť colného deliktu aj spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 5\nzák. č. 199/2004 Z.z. tým, že nedodržal podmienky stanovené pre dočasné uskladnenie tovaru - semená\nrepky alebo repky olejnej s nízkym obsahom kyseliny erukovej v množstve 735.100 kg, a teda v lehote\ndo 20 dní odo dňa podania predbežného colného vyhlásenia - nákladného listu SMGS č. 44962496, t.j.\nv lehote odo dňa 19.09.2011 do 10.10.2011 nevykonal všetky formality na pridelenie colne schváleného\nurčenia alebo použitia, čím konal v rozpore s ust. čl. 49 ods. 1 písm. b) Nariadenie Rady (EHS) č.\n2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva.\n4. Prvostupňový orgán uložil za toto protiprávne konanie podľa § 73 písm. a) v spojení s ust. § 74 ods.\n1 zák. č. 199/2004 Z.z. žalobcovi pokutu vo výške 800 €, pričom pri určovaní jej výšky prihliadal na\nzávažnosť protiprávneho stavu. Zároveň mu uložil povinnosť uhradiť náklady spojené s prejednaním\ncolného deliktu vo výške 33,19 € podľa § 78 ods. 3 zák. č. 199/2004 Z.z..\nPodľa § 73 zák. č. 199/2004 Z.z. v citovanom znení colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie:\na) pokutu, b) prepadnutie tovaru alebo veci.\nPodľa § 74 ods. 1 zák. č. 199/2004 Z.z. v citovanom znení za colný delikt možno podľa závažnosti\nporušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1\npísm. o), do 331 939,18 eura.\n5. Na základe podaného odvolania žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom po preskúmaní\nprvostupňového rozhodnutia, námietok žalobcu aj ďalších súvisiacich podkladov a písomností a dospel\nk záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zásadou zákonnosti a rozhodnutie o\nvýške uloženej sankcie je opodstatnené a nevybočuje z hraníc správneho uváženia, a preto nenašiel\nžiaden zákonný dôvod na zmenu výšky sankcie uloženej prvostupňovým orgánom.\nŽalovaný považoval na základe zisteného skutkového stavu aj predložených listinných dôkazov za\npreukázané, že žalobca porušil colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 5 a\npísm. u) zák. č. 199/2004 Z.z. K namietanej výške sankcie žalovaný uviedol, že závažnosť porušenia\ncolných predpisov je v zmysle ust. § 74 ods. 1 zák. č. 199/2004 Z.z. jediným zákonným kritériom pre\nurčenie výšky uloženej sankcie a posúdenie miery závažnosti porušenia colných predpisov v konkrétnom\nprípade je vecou správnej úvahy.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n6. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Košiciach žalobu zo dňa\n26.08.2013, v ktorej žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu\na vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu ich nezákonnosti. Podľa žalobcu vychádzajú rozhodnutia z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\nPokuta uložená prvostupňovým orgánom nezodpovedá povahe a závažnosti daného prípadu a\nteda tomu, že k porušeniu colných predpisov so skutočnosťou podania úplného colného vyhlásenia\n\npo stanovenej lehote, resp. so skutočnosťou nedodržania podmienok pre dočasné uskladnenie\npredmetného tovaru nedošlo zavinením žalobcu, ale zavinením špedície a colných deklarantov a taktiež\nnebola preukázaná až taká miera negatívnych dôsledkov, ktorá by odôvodňovala uloženie pokuty vo\nvýške 800 €.\n7. Rozhodnutia označil žalobca za predčasné, nezohľadňujúce mieru závažnosti porušenia colných\npredpisov a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zásadou zákonnosti a rozhodnutie o\nvýške uloženej sankcie je neopodstatnené a vybočuje z hraníc správneho uváženia.\nRovnako je žalobca toho názoru, že príslušný správny orgán nedostatočne vyhodnotil všetky okolnosti,\nktoré môžu mať vplyv pre rozhodnutie a taktiež nedostatočne prihliadol na všetky okolnosti prípadu.\n8. Krajský súd ako súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie v medziach žaloby, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru,\nže žaloba nie je dôvodná.\n9. Podľa názoru krajského súdu z ustanovenia § 70 zák. č. 199/2004 Z.z. vyplýva, že colný delikt\nje založený na objektívnej zodpovednosti fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby za\nporušenie colných predpisov spôsobom, ktoré sú uvedené v § 72 ods.1 zák. č. 199/2004 Z.z.. Objektívna\nzodpovednosť za colný delikt znamená, že pre správny orgán nie je rozhodujúce zavinenie delikventa,\nale rozhodujúca je len existencia protiprávneho stavu, ku ktorému došlo spôsobmi uvedenými v zákone\n(§ 72 ods.2 písm. a/ - u/), ktorá bola spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou žalobcu.\nZák. č. 199/2004 Z.z. liberačné dôvody neobsahuje, a preto v posudzovaní zodpovednosti žalobcu\nza colné delikty správne orgány v oboch stupňoch (prvostupňový orgán aj žalovaný) nemohli na ne\nprihliadať. Preto aj námietku žalobcu, ktorú uplatňoval počas celého správneho konania, nebolo možné\nzohľadniť a nemá žiadny právny význam na posúdenie zodpovednosti žalobcu za colné delikty.\n10. K namietanej výške pokuty poukázal na to, že obidva správne orgány sa pri jej výške riadili jediným\nkritériom, ktorý uvádza zákon pre uloženie pokuty v § 74, a to závažnosťou porušenia colných predpisov.\nTúto závažnosť obidva správne orgány posúdili na základe vykonaného dokazovania a po zvážení\nvšetkých okolností prípadu bola uložená žalobcovi pokuta na dolnej hranici jej zákonného rozpätia.\nZávažnosť protiprávneho stavu prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí podrobne odôvodnil, jednak\ntrvaním a následkom spočívajúcim v nesplnení povinnosti predložiť úplné colné vyhlásenie v stanovenej\nlehote a v nedodržaní podmienok dočasného uskladnenia predmetného tovaru.\n11. S poukazom na § 245 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „O.s.p.“) upravujúci rozsah preskúmavania rozhodnutí vydaných na základe\nsprávnej úvahy dospel krajský súd dospel k záveru, že žalovaný a prvostupňový orgán výšku uloženej\npokuty dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil jej závažnosťou porušenia colných predpisov za oba colné\ndelikty a ich rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk, ktoré ustanovuje zák. č. 199/2004 Z.z..\n12. Z týchto dôvodov žalobné dôvody žalobcu krajský súd nepovažoval za opodstatnené, a preto žalobu\nako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\nA)\n13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 13.04.2015 (č.l. 61) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca\nnamietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205\nods. 2 písm. b/ O.s.p.), krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).\n14. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko\nsprávne orgány pri rozhodovaní nepostupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca je\n\ntoho názoru, že pokuta uložená colným úradom nezodpovedá povahe a závažnosti daného prípadu\na teda tomu, že k porušeniu colných predpisov so skutočnosťou podania úplného colného vyhlásenia\npo stanovenej lehote, resp. so skutočnosťou nedodržania podmienok pre dočasné uskladnenie\npredmetného tovaru nedošlo zavinením žalobcu, ale zavinením špedície a colných deklarantov a taktiež\nnebola preukázaná až taká miera negatívnych dôsledkov, ktorá by odôvodňovala uloženie pokuty vo\nvýške 800 €. Touto skutočnosťou sa krajský súd vôbec nezaoberal a ani ju nezohľadnil, nakoľko to mohlo\nmať právny význam na posúdenie zodpovednosti žalobcu za colný delikt.\n15. Rovnako žalobca poukázal na to, že pri určovaní výšky pokuty sa správne orgány neriadili právnymi\npredpismi a nedostatočne zohľadnili závažnosť porušenia colných predpisov ako i fakt, že k porušeniu\ncolných predpisov nedošlo zavinením žalobcu. V súlade so zásadou materiálnej pravdy je správny orgán\npovinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a má povinnosť prihliadať na všetky\nokolnosti prípadu, čo podľa názoru žalobcu žalovaný v tomto prípade nevykonal, keď nedostatočne\nposúdil skutočnosti uvádzané žalobcom. Správne orgány nepostupovali pri rozhodovaní, ktoré viedlo k\nzáveru o porušení colných predpisov a uložení pokuty vo výške 800 € správne a žalobca sa domnieva,\nže skutkový stav veci nebol riadne zistený. Taktiež krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa\nstotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu.\n16. Záverom žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací zmenil rozhodnutie vydané prvostupňovým súdom a to tak, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel\na priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.\nB)\n17. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 04.06.2015 (č. l. 64) k odvolaniu žalobcu vyplynulo, že sa v plnom\nrozsahu pridržiava svojho právneho názoru vyjadreného v napadnutom rozhodnutí aj v písomnom\nvyjadrení vo veci. Argumentáciu žalobcu považuje za účelovú, pričom rovnaké námietky už žalobca\nuplatňoval v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a boli žalovaným vyhodnotené za irelevantné,\npričom táto skutočnosť bola náležite, zrozumiteľne a komplexne odôvodnená a taktiež v žalobe.\n18. Žalovaný poukázal na to, že zodpovednosť za porušenie colných predpisov právnickou osobou\nje objektívnou zodpovednosťou, v rámci ktorej žalobca zodpovedá za porušenie colných predpisov\nbez ohľadu na zavinenie a skutočnosti uvádzané žalobcom nepredstavujú liberačné dôvody, ktoré by\nmoli viesť k zbaveniu zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie. Uhradením sankcie pokuty nie je\ndotknuté právo žalobcu na náhradu škody od osoby alebo osôb, ktoré ju podľa jeho názoru spôsobili.\nKrajský súd sa predmetnými námietkami žalobcu taktiež zaoberal a riadne vysporiadal v odôvodnení\nrozsudku.\n19. žalovaný má za to, že v predmetnom prípade bolo nepochybne preukázané porušenie\ncolných predpisov, za ktoré zodpovedá žalobca v rámci objektívnej zodpovednosti. Z odôvodnenia\nprvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v konaní boli komplexne skúmané okolnosti\nporušenia colných predpisov a závažnosť tohto porušenia vo vzťahu k následkom protiprávneho konania\nžalobcu i vo vzťahu k osobe žalobcu a žalovaný ako odvolací orgán sa po oboznámení s prejednávanou\nprávnou vecou stotožnil s druhom a výškou sankcie uloženej prvostupňovým orgánom. Uloženie\nsankcie na spodnej hranici zákonného rozpätia je primerané, vo vzťahu k závažnosti porušenia colných\npredpisov žalobcom v danom prípade za dostatočné a nevybočuje z medzí správneho uváženia, čo\nprispieva k tomu, aby bolo rozhodnutie zákonné, vecne a obsahovo správne, spravodlivé, a aby sa\nnaplnil nielen represívny, ale aj preventívny účel.\n20. Na základe uvedeného preto žalovaný požadoval potvrdiť rozsudok krajského súdu.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s §\n246c ods. 1 O.s.p. ako aj ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.\n\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je\ndôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný\nv súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v\n§ 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n22. Na prvom mieste Najvyšší súd dáva do pozornosti, že predmetom odvolacieho súdneho konania\nje prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205\nO.s.p.) o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v\nmedziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu i konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\npodstatnými námietkami žalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.\n23. Ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo\n98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009 či sp. zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť.\n24. V rámci vymedzeného rámca súdneho prieskumu a po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k preukázaniu\nporušeniu colných predpisov žalobcom ako aj k výške uloženej pokuty za colný delikt, sa stotožňuje\nso skutkovými závermi a odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a aby nadbytočne\nneopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nsa Najvyšší súd v svojom odôvodnení obmedzil na stručné zhrnutie skutkových okolností, zhodnotenie\nprávnych záverov a námietok žalobcu, pričom na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné.\n25. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané\nna podklade protokolov o zistení porušenia colných predpisov právnickou osobou z 05.11.2011 sp. zn.\n2337512011-5311-INT a zo dňa 11.11.2011 sp. zn. 23813/2011-5311-INT, ktoré boli vyhotovené Colný\núradom Michalovce, pobočkou Colného úradu Čierna nad Tisou. Uvedené protokoly potvrdili, že sa\nžalobca dopustil colného deliktu podľa ustanovenia § 70 zák. č. 199/2004 Z.z. spôsobom uvedeným v\nustanovení § 72 ods. l písm. u) zák. č. 199/2004 Z.z., nakoľko prvostupňový orgán prijal od účastníka\nkonania úplné colné vyhlásenie so všetkými dokladmi potrebnými na preukázanie skutočností dôležitých\nna prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh až 2 dni po uplynutí stanovenej lehoty, čím žalobca\nkonal v rozpore s článkom 256 Nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva\nNariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa stanovuje Colný kódex spoločenstva. Žalobca sa taktiež\ndopustil colného deliktu podľa ustanovenia § 70 zák. č. 199/2004 Z.z. spôsobom uvedeným v ustanovení\n§ 72 ods. l písm. e) bod 5 zák. č. 199/2004 Z.z., pretože nedodržal podmienky stanovené pre dočasné\nuskladnenie tovaru, a v lehote do 20 dní odo dňa podania predbežného colného vyhlásenia nevykonal\nvšetky formality na pridelenie colne schváleného určenia, alebo použitia, čím konal v rozpore s článkom\n49 ods. l písm. b) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa stanovuje Colný kódex spoločenstva.\nZa tieto dva colné delikty bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 800 €.\n26. V odvolaní voči rozhodnutiu krajského súdu a rovnako aj v žalobe a odvolaní voči prvostupňovému\nrozhodnutiu žalobca v prvom rade namietal, že k porušeniu colných predpisov nedošlo jeho zavinením.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu táto námietka nie je spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého\n\nrozhodnutia ani rozhodnutia krajského súdu, a to z dôvodu povahy daňového resp. colného konania a\nzodpovednosti za daňové resp. colné delikty.\n27. Z vôle zákonodarcu vloženej do obsahu daňových predpisov nepochybne vyplýva, že celý\nsystém daňového trestania za správne delikty je postavený na princípe objektívnej zodpovednosti, teda\nzdôrazňuje zodpovednosť za výsledok. Otázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní,\nje v tejto súvislosti irelevantná, nakoľko pri konaní o deliktoch sa preukazuje len porušenie právnej\npovinnosti.\nPreto hoci žalobca poukazoval na zavinenie, tak aj v konaní o colnom delikte, ktorého súdny prieskum\nje predmetom v prejednávanej veci, sa uplatňuje objektívna zodpovednosť a zavinenie nemá právny\nvýznam pre posúdenie jeho zodpovednosti. Ak teda žalobca porušil colné predpisy tým, že nedodržal\nlehotu ustanovenú na doplnenie neúplného colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu\nvoľný obeh, resp. nedodržal podmienky stanovené pre dočasné uskladnenie tovaru, dopustil sa colného\ndeliktu a za tento výsledok, teda porušenie právnej povinnosti nesie zodpovednosť bez ohľadu na to, či\ntoto porušenie nastalo jeho zavinením alebo zavinením tretej osoby.\n28. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že k zániku resp. redukcii zodpovednosti za\ncolný delikt a následného upustenia od uloženia zodpovedajúcej sankcie by mohlo dôjsť len za existencie\nliberačných dôvodov stanovených priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie. Zák. č.\n199/2004 Z.z. takéto liberačné dôvody neobsahuje, a preto prvostupňový orgán ani žalovaný nemohli\nna ne pri rozhodovaní prihliadať.\n29. Námietka žalobcu týkajúca sa neprimeranosti a výšky uloženej pokuty rovnako nie je podľa názoru\nNajvyššieho súdu dôvodná, a to s ohľadom na uplatnenie správnej úvahy v prejednávanej veci, ktorej\nvýznamnou stránkou sú jej zákonné limity. Tieto zákonné limity nesmie správny orgán prekročiť, v\nopačnom prípade je možné označiť rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné. S poukazom na § 245\nods. 2 O.s.p. je súd v správnom súdnictve oprávnený hodnotiť práve to, či správny orgán tieto zákonné\nlimity správnej úvahy neprekročil.\n30. V tejto súvislosti odkazuje Najvyšší súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 02.06.2011 sp.\nzn. 8Sžo 163/2010, kde možno nájsť určité kvalifikačné kritéria posudzujúce primeranosť uplatnenia\nsprávnej úvahy vo vzťahu k uloženej sankcii za delikt. V zmysle tohto rozhodnutia:\n„Ak správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom\n(napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta prevyšuje zákonom stanovenú výšku,\nza spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh sankcie a. i.), takéto rozhodnutie je nezákonné\na ako také ho súd zruší (§ 250j ods. 2 O.s.p.). V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným\nspôsobom, avšak správny súd dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak,\nvyužije § 250j ods. 5 O.s.p. tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uvážením.\nTreba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy, a preto\nje moderácia prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a\nneprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom.\nUkladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná\nprávomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom\nstanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie\nsprávnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom\ntohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.“\n31. Vychádzajúc z týchto kritérií stanovených pre prípustnosť správnej úvahy má Najvyšší súd za to,\nže v prejednávanom prípade neboli medze správnej úvahy prekročené a pri jej ukladaní boli dodržané\nzásady logického myslenia, pričom rozhodnutie o uložení sankcie vychádzalo z dostatočne zisteného\nskutkového stavu a bolo aj náležite zdôvodnené závažnosťou porušenia colných predpisov.\n32. Výšku uloženej pokuty prvostupňový orgán odôvodnil závažnosťou protiprávneho stavu, ktorý\nje úzko spätý s jeho trvaním a následkom spočívajúcim v nesplnení si povinností predložiť úplné\ncolné vyhlásenie v stanovenej lehote resp. spočíva v nedodržaní podmienok dočasného uskladnenia\npredmetného tovaru. Pri ukladaní výšky pokuty prvostupňový orgán taktiež prihliadal na to, že žalobca\n\nuž v minulosti porušil colné predpisy, že predmetné porušenia nastali konaním žalobcu v rámci colného\nkonania, ktorého aktérmi boli aj iné subjekty, a taktiež na to, že vymeraný colný dlh v plnej výške\n26.561,99 € uhradil.\nS poukazom na tieto skutočnosti nemožno výšku pokuty uloženú žalobcovi za ním spáchané colné\ndelikty, približujúcu sa dolnej hranici zákonného rozpätia, označiť za neproporcionálnu a neprimeranú\npovahe colného deliktu, resp. colných deliktov a jeho negatívnym dôsledkom, ktorým je ohrozenie\nkontroly riadneho výberu cla s možným negatívnym dopadom na finančné prostriedky Európskeho\nspoločenstva a následnú nutnosť dodatočného vymerania cla.\n33. Pre úplnosť považuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, že žalobca uplatnil v odvolaní námietky\na argumenty založené na rovnakých základoch ako v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, ktoré podľa neho\npreukazujú dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom krajský súd sa s nimi dostatočným\nspôsobom vysporiadal.\n34. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS\n112/05, I. ÚS 117/05).\n35. Najvyšší súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, že krajský súd postupoval\nsprávne, keď žalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové\nnáležitosti rozhodnutia v zmysle Daňového poriadku, pričom vychádza z dostatočne zisteného\nskutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a v súlade so zákonom riadne právne posúdené.\nUvedené možno konštatovať aj o rozhodnutí krajského súdu, ktoré spĺňa atribúty riadne odôvodneného\nrozhodnutia zaručujúceho právo na spravodlivý proces a v konaní nebola zistená iná vada, ktorá by\nmala vplyv na správnosť rozhodnutia.\nV.\n36. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu ako aj argumentácie žalovaného, rozhodol Najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n37. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto\nkonania nevzniklo.\n38. Záverom je potrebné spomenúť, že podľa Obchodného vestníka bol uznesením Okresného\nsúdu Prešov zo dňa 20.09.2016 sp. zn. 1R/4/2015 potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená\nreštrukturalizáciu dlžníka VENAS, a.s.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2016. Na\nzáklade výpisu z obchodného registra je v čase vydania rozhodnutia (od 10.09.2016) žalobca označený\nako VENAS, a.s. v reštrukturalizácii, a preto je v záhlaví rozsudku uvedené toto obchodné meno žalobcu.\n39. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava správneho trestania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo\npotrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba\npojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/226/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}], "citovane_v": []}