{"guid": "7662a1db-e5a1-4129-ba83-7204d3ccb3d1:322cb6e4-5e31-4694-9333-d75f31acd9cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7013200987.1", "spisova_znacka": "2Sžf/93/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 z 23. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. 2Sžf/93/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:7013200987.1", "identifikacne_cislo": "7013200987", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-12", "nazov": "§ 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/322cb6e4-5e31-4694-9333-d75f31acd9cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200987.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200987.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200987.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/93/2014\n7013200987\n23. 11. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:7013200987.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu:\nKOVOZBER, s.r.o., Radlinského č. 28, Spišská Nová Ves, právne zastúpený advokátom JUDr. Eugenom\nKostovčíkom, Advokátska kancelária so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1100303/1/37127-250432/2013/4897 zo dňa 24.5.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 6S/186/2013 - 70 zo dňa 15.5.2014 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/186/2013-70 zo dňa\n15. mája 2014 potvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu zo dňa 4.7.2013, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/37127-250432/2013/4897 zo dňa 24.5.2013,\nktorým podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice\nč. 9812401/5/599271/2013/Kor zo dňa 13.2.2013, ktorým bol daňovému subjektu KOVOZBER, s.r.o.,\nRadlinského 28, Spišská Nová Ves. podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel nadmerného\nodpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 611.228,96 eur.\nKrajský súd sa stotožnil s právnym vyhodnotením skutočností zistených v daňovom konaní, ktorým bolo\npreukázané, že daňový subjekt v zdaňovacom období november 2010 neoprávnene odpočítal daň\nz faktúry č. 1431010007 z 2.11.2010 (základ dane 3.216.994,00 eur, DHP 611.228,86 eur) za predaj\nmedených častí cievok a železných častí cievok od dodávateľa VSŽ KGOKOR, a.s. Digital Park II,\nEinsteinova 25, Bratislava z dôvodu, že na dodanie kovového odpadu a kovového šrotu platiteľom dane\nz hľadiska uplatňovania zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov sa od 1.4.2009\nvzťahuje § 69 ods. 2 citovaného zákona. V danom prípade teda došlo k preneseniu povinnosti platiť daň\nna žalobcu, ako príjemcu tovaru (tuzemské sektorové samozdanenie).\nProti rozsudku podal v stanovenej lehote odvolanie žalobca a namietal jeho nedostatočné odôvodnenie,\nnakoľko sa obmedzilo iba na opis celých statí z vyjadrenia žalovaného a reprodukciu a obhajovanie\nzáverov správnych orgánov bez toho, aby súd zákonne konformným spôsobom vyhodnotil konfrontáciu\nzáverov žalobcu a žalovaného. V súvislosti s ustálením základnej právnej otázky v konaní, ktorou je\npodľa krajského súdu správnosť aplikácie ust. § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH a čl. 199 ods.\n1 písm. d) Smernice 2006/112/ES a jej prílohy VI, teda to, či predmet dodávky bol alebo nebol kovovým\n\nodpadom a šrotom, vytkol daňovým orgánom, že skutkovým okolnostiam, ktoré medzi účastníkmi neboli\nsporné prisúdil iný právny význam, ako im prisúdil žalobca. Ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie\nprocesného pochybenia daňových orgánov, ktoré na základe nesprávneho rozloženia dôkazného\nbremena vyžadovali od žalobcu preukázanie, že predmet dodávky nie je možné považovať za dodanie\nv zmysle čl. 199 bod 1 písm. d) smernice 2006/112/ES a jej prílohy VI, pričom to boli práve daňové\norgány ktoré boli povinné dokazovať, že medené a železné časti cievok resp. bloky cievok boli výsledkom\nspracovateľských operácií uvedených v prílohe VI Smernice. Zotrval na stanovisku, že dodané bloky\ncievok resp. medené a železné časti cievok nie je možné ani pri extenzívnom výklade považovať za\ndodanie tovaru v zmysel prílohy VI Smernice a ani žalovaný nepreukázal splnenie podmienok pre\ntakúto kvalifikáciu tovaru. Nesúhlasil so záverom súdu, že na otázku posudzovania, či predmetný tovar\nspadá pod vymedzenie zmysle čl. 199 Smernice nie je potrebné použiť čo najužší výklad, lebo by to v\nkonečnom dôsledku viedlo k znemožneniu aplikácie oslobodenia od daní. Namietal pochybenie súdu v\ntom, že akceptoval nevykonanie navrhovaného dôkazu, konfrontácie autora predloženého znaleckého\nposudku a svedka T.. B. k otázke ďalšej použiteľnosti predmetných cievok, pričom súd nesprávne\nodôvodnil túto skutočnosť tvrdením o irelevantnosti vyjadrenia svedka, ktorý cievky po ich dovezení\nnevidel, čo je v rozpore s vyjadrením svedka pred správcom dane dňa 22.11.2012. Zároveň namietal\nnevysporiadanie sa s námietkou nezákonnosti postupu daňových orgánov, ktoré akceptovali ako dôkaz\nznalecký posudok nevykonaný pri daňovej kontrole, čo je v rozpore s ust. § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992\nZb..\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,\nnakoľko odvolacie námietky sú obsahovo zhodné so žalobnými dôvodmi.\nPodaním došlým odvolaciemu súdu dňa 7.11.2014 právny zástupca žalobcu podal Návrh žalobcu\nna podanie žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke podľa\nmedzinárodnej zmluvy ( v prípade ak NS SR mieni potvrdiť napadnutý rozsudok). Vo finálnej časti\npodania, v ktorom zopakoval a zhrnul svoje doterajšie prednesy a právne závery uviedol, že daňová\npovinnosť a nárok na odpočítanie dane vzniká výlučne na základe podmienok stanovených zákonom a\nv danom prípade aj čl. 199 ods. 1 písm. d) Smernice 20006/112/ES, nie je preto rozhodujúce, čo a ako\nsi zmluvné strany dohodli v zmluve, ako znel znalecký posudok, ako predmet plnenia označili, aké boli\nzámery žalobcu, atď. Rozhodujúce je to, či v predmete plnenia išlo o dodanie kovového odpadu alebo\nšrotu, v zmysle prílohy VI Smernice 2006/112/ES, čo v danom prípade považuje za vylúčené. Podľa\njeho názoru skutkový a právny stav transakcie je natoľko jednoznačný, že nepripúšťa nijaké rozumné\npochybnosti (uplatnenie teórie „act éclairé“ ) preto nepovažuje za potrebné položenie prejudiciálnej\notázky. Ak však NS SR dospeje k záveru, že skutkový a právny stav daňovej transakcie žalobcu nie\nje (pre) správne uplatňovanie práva Spoločenstva natoľko jednoznačný, alebo z iných dôvodov mieni\npotvrdiť rozsudok Krajského súdu, žiada Najvyšší súd SR o položenie prejudiciálnych otázok súdnemu\ndvoru EÚ.\nPodaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 30.3.2015 žalovaný oznámil, že spoločnosť VSŽ KGOKOR\na.s., dodávateľ žalobcu v prípade predmetnej zmluvy zo dňa 2.11.2010 k faktúre 1421010007 zo dňa\n2.11.2010 vystavil žalobcovi opravnú faktúru 1431410006 zo dňa 30.10.2014 , ktorá už neobsahovala\nDPH 611.228,86 eur, s odkazom na prenesenie daňovej povinnosti DPH 0% podľa § 69 ods. 12 písm. a)\nzákona o DPH, v súvislosti s tým podal VSŽ KGOKOR a.s., dňa 31.10.2014 opravené daňové priznanie\na požiadal o vrátenie z tohto titulu vzniknutého daňového preplatku.\nDňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)\nupravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\n\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nRozsudok krajského súdu bol vydaný po oboznámení sa s obsahom výsledkov daňovej kontroly\nu platiteľa dane KOVOZBER, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2010, o výsledku ktorej bol\nvyhotovený protokol č. 732/320/50443/2011/Blaž zo dňa 22.9.2011 a dodatok č. 11 zo dňa 18.10.2011.\nV rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nasledujúceho po zrušení dodatočného platobného\nvýmeru č. 732/230/57968/11Bôžk zo dňa 4.11.2011 bol ustálený záver, že daňový subjekt v zdaňovacom\nobdobí november 2010 neoprávnene odpočítal daň v sume 611 228,86 eur z faktúry č. 1431010007 z\n2.11.2010 (základ dane 3.216.994,00 eur), od dodávateľa VSŽ KGOKOR, a.s. Digital Park II, Einsteinova\n25, Bratislava za predaj medených častí cievok a železných častí cievok z dôvodu, že na dodanie\nkovového odpadu a kovového šrotu platiteľom dane z hľadiska uplatňovania zákona č. 222/2004 Z.z.\no DPH v znení neskorších predpisov sa od 1.4.2009 vzťahuje § 69 ods. 2 citovaného zákona. Na\nzáklade týchto záverov správca dane vydal dňa 13.2.2013 rozhodnutie č. 9812401/5/599271/2013/Kor,\nktorým určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty KOVOZBER, s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie november 2010 v sume 611.228,86 eur.\nRozhodujúcou skutočnosťou pre neuznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a vyrubenie\nrozdielu dane bol záver správcu dane, že daňový subjekt v zdaňovacom období november 2010 nebol\noprávnený odpočítať predmetnú daň, nakoľko bola uplatnená v rozpore so zák. č. 222/2004 Z. z. Predaj\nbol uskutočnený na základe kúpnej zmluvy z 2.11.2010 medzi predávajúcim VSŽ KGOKOR, a.s. a\nkupujúcim KOVOZBER, s.r.o., pričom predávajúci VSŽ KGOKOR, a.s. bol majiteľom 114 ks blokov\ncievok, ktoré boli pôvodne súčasťou elektromagnetických separátorov 6ERM-35/315. Každý blok cievok\npozostával zo železného plášťa, v ktorom bolo uložených šesť medených cievok (spolu so 114 x 6 cievok,\nrovná sa 684 cievok). Technický stav blokov cievok bol podrobne popísaný v znaleckom posudku č.\n95/2010 zo dňa 14.4.2010, ktorý vypracovala Žilinská univerzita v Žiline Ústav súdneho inžinierstva\nŽilina a s ktorým bol kupujúci KOVOZBER, s.r.o. v zmysle bodu 1.2 kúpnej zmluvy oboznámený pred\nuzatvorením zmluvy. Podľa znaleckého posudku ani jeden posudzovaný blok cievok nespĺňal v plnej\nmiere celkové nominálne technické parametre uvedené v jeho konštrukčnej dokumentácii. Posudzované\nbloky cievok neboli vhodné pre ďalšie priemyselné využitie v prevádzke.\nZ identifikácie blokov cievok podľa znaleckého posudku vyplýva, že pôvodným majiteľom blokov\ncievok elektromagnetických separátov typ 6ERM-35/315, nachádzajúcich sa na území Ukrajiny bola\nspoločnosť Gratio Holdings Ltd., sídliaca na Cypre. V novembri až v decembri 2009 boli bloky cievok v\npočte 114 ks dovezené z Ukrajiny na Slovensko v 57 kamiónových súpravách. Bloky cievok nakúpila z\nUkrajiny spoločnosť POINT a.s. Košice. Z Ukrajiny boli bloky cievok dovezené kamiónovou dopravou\npriamo do areálu spoločnosti KOVOZBER s.r.o. na základe zmluvy o skladovaní č. 1/sklad/09 uzavretej\n24.11.2009 medzi skladovateľom KOVOZBER, s.r.o. a ukladateľom POINT, a.s. Košice. Dňa 2.11.2010\nukladateľ POINT, a.s. Košice predala spoločnosti VSŽ KGOKOR, a.s. 114 ks blokov cievok v hodnote\n1.626.828,00 eur a DPH 309.097,32 eur ( nepohyblivá dodávka, faktúra č. 2210168). V ten istý deň, t.j.\n2.11.2010 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a predaju 114 ks blokov cievok spoločnosti KOVOZBER,\ns.r.o. za cenu 3 216 994 eur + DPH 611 228,86 eur.\nZ hľadiska cien a následnej daňovej povinnosti je teda zrejmé, že dňa 2.11.2010 spoločnosť POINT\na.s. fakturovala spoločnosti VSŽ KGOKOR, a.s. 114 ks blokov cievok zo separátorov 6ERM-35/315 v\ncene 1.626.828,00 eur + DPH 309.097,32 eur a v ten istý deň spoločnosť VSŽ KGOKOR,a.s. fakturovala\nspoločnosti KOVOZBER s.r.o. na základe kúpnej zmluvy z 2.11.2010 predaj tovaru medené časti cievok\na železné časti cievok v celkovej hodnote 3.216.994,00 eur + DPH 611.228,86 eur, pričom sa jednalo\nreálne o ten istý predmet kúpy v nezmenenom stave.\nPredmetom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou VSŽ KGOKOR, a.s. a KOVOZBER, s.r.o. boli\npodľa faktúry č. 1431010007 medené časti cievok a železné časti cievok a podľa kúpnej zmluvy čl. I.\nbolo 114 ks blokov cievok, ktoré boli súčasťou elektromagnetického rotorového separátora 6ERM/135\npričom podľa bodu 1.6 neboli spôsobilé na ich pôvodné technologické využitie a ich hodnota spočívala\nv hodnote druhotných surovín v nich sa nachádzajúcich. Cena medených častí blokov cievok a cena\nželezných častí blokov cievok bola pevne dohodnutá v kúpnej zmluve.\n\nVzhľadom na záver znaleckého posudku, že posudzované bloky cievok neboli vhodné pre ďalšie\npriemyselné využitie prevádzky bolo daňovými orgánmi ustálené, že predmetom obchodného vzťahu\nnebol technologický celok, ale medené a železné časti cievok, ktoré pôvodne boli súčasťou\ntechnologického celku - elektromagnetického rotorového separátora, čiže ide o druhotnú surovinu, ďalej\nuž nepoužiteľnú pre účely, pre ktoré boli vyhotovené, čo nebolo colnému úradu oznámené pri dovoze\nna colné územie.\nPrehlásenie Ing. Y. B., doručené s prípisom z 18.10.2012, označené ako Odborný posudok použiteľnosti\ndielca stroja GERM „Blok cievok“ ako plnohodnotného náhradného dielca prípadne náhradného dielca\nk novobudovaným strojom, vypracovaný 7.10.2012 na základe obhliadok dovezených zariadení v areáli\nžalobcu vykonaných v období december 2009 - jar 2010 tri alebo štyrikrát so záverom, že na základe\nosobného poznania a praktických skúseností boli cievky v stave, v akom boli privezené a v akom ich\nvidel použiteľné ako náhradný diel pre pracujúce stroje typu 6ERM, prípadne na stavbu nových strojov,\nvyhodnotil krajský súd ako názor svedka k ďalšiemu možnému využitiu blokov cievok.\nV prípade, že by spoločnosť POINT, a.s. deklarovala, že na územie Európskeho spoločenstva dovážaný\ntovar - medené elektromagnetické cievky, ktoré sú druhotnou surovinou, nepoužiteľné na ďalšie využitie\ntak, ako je to vyhodnotené v znaleckom posudku, bola by takémuto tovaru v zmysle colného sadzobníka\npriradená zmluvná colná sadzba vo výške 0 %, colný dlh by činil 0 eur a daňová povinnosť, ktorá by\nvznikla v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH by sa určila v zmysle § 24\nuvedeného zákona, podľa ktorého základom dane pri dovoze tovaru je hodnota určená na colné účely\npodľa colných predpisov. Nakoľko predmetom dodávky bol kovový odpad, daňová povinnosť mala byť v\ntomto prípade prenesená z dodávateľa VSŽ KGOKOR, a.s. na odberateľa KOVOZBER, s.r.o., nakoľko\npredmetné dodanie bolo predmetom samozdanenia v zmysle § 69 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH.\nV priebehu správneho konania bol medzi žalobcom a daňovými orgánmi rozpor o tom, či je možné,\naby daňový orgán tovar, ktorý bol pri dovoze riadne preclený a dovozcom (POINT a.s. ) v písomnom\nvyhlásení deklarovaný ako elektromagnetické bloky cievok, pravdepodobne funkčné s možnosťou\nďalšieho využitia, prekvalifikoval (s následným prenosom daňovej povinnosti) na kovový odpad alebo\nšrot v zmysel čl. 199 Smernice Rady č. 2006/112/ES v spojení s prílohou VI, stanovujúcou okruh\ntovarov, u ktorých môže členský štát (§ 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z.) presunúť daňovú povinnosť z\ndodávateľa na nadobúdateľa. Neskôr bolo sporné, čí tovar tak, ako bol v zmysle kúpnej zmluvy žalobcom\nnadobudnutý je vôbec možné vzhľadom na potrebu striktnej aplikácie úpravy čl. 199 ods. 1 Smernice\npovažovať za tovar, pri ktorom dochádza k presunu daňovej povinnosti. Obe strany argumentovali\nodkazmi na verejne dostupnú publikáciu Směrnice ES o dani z přidané hodnoty, Praktický komentář,\nautorov Dr. Wolfgang Berger, Dr. Caroline Kindl, DDr. Marian Wakouning, vydanej v českom jazyku\nvydavateľstvom 1. VOX a.s. Nakladatelství, 2010, s odlišnými závermi v otázke, či pri výklade ust. §\n69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z. z., k presunu povinností odviesť daň z pridanej hodnoty na výstupe\nmá dochádzať len u tovaru uvedeného v prílohe č. VI Smernice Rady 2006/112/ES (ako preberaného\nzáväzného právneho aktu Európskej únie) aplikovaného čo najstriktnejším spôsobom. Podľa žalobcu\ndodané bloky cievok, resp. medené časti a železné časti cievok nie je možné považovať za dodanie\ntovaru uvedeného v prílohe VI smernice Rady 2006/112/ES. Naopak daňové orgány vzhľadom na právnu\núpravu zákona č. 222/2004 Z.z., vyslovený názor Dr. Bergera, ako aj novšie rozhodnutia Európskeho\nsúdneho dvora dospeli k záveru, že nie je potrebné uplatňovať ich úzky výklad.\nNa účely kvalifikácie dodaného tovaru ako železný odpad a šrot daňové orgány nepovažovali za\nrelevantné poukazy na úmysel použitia tovaru (preukazovaný pôvodný zámer predať cievky ako\nzariadenia) nakoľko konateľka KOVOZBER, s.r.o. Ing. I. podpisom kúpnej zmluvy z 2.11.2010 potvrdila,\nže si je vedomá, že predmet kúpy - bloky cievok nie sú spôsobilé na ich pôvodné technologické využitie,\nmajú iba hodnotu spočívajúcu v hodnote druhotných surovín v nich sa nachádzajúcich a že ich kupuje\nako druhotnú surovinu, preto ich mieni demontovať, rozoberať a vytrieďovať. Uvedená skutočnosť\nvyplýva aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 3.5.2011. S námietkou, že postup správcu dane\nv tomto prípade bol v rozpore s cieľmi Smernice a jej eurokonformným výkladom, nakoľko účelom\nzavedenia tuzemského sektorového samozdanenia bola eliminácia daňových podvodov, sa správca\ndane vysporiadal konštatovaním že predmetom dodávky bol kovový odpad a daňová povinnosť mala\nbyť v tomto prípade prenesená z dodávateľa VSŽ KGOKOR, a.s. na odberateľa KOVOZBER, s.r.o.,\nnakoľko sa jednalo o dodanie kovového odpadu medzi platiteľmi dane. Dodávateľ kovového odpadu\nVSŽ KGOKOR, a.s. bol povinný uplatniť § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z. a vo faktúre uviesť odkaz na\n\ntoto ustanovenie a na článok 199 ods. 1 písm. d) Smernice Rady 206/112/ES 28.11.2006, že osobou\npovinnou platiť daň je osoba, ktorej je tovar dodaný, teda odberateľ KOVOZBER, s.r.o.\nV zmysle týchto záverov bol prvostupňové rozhodnutie zo dňa 13.2.2013 v odvolacom konaní po\npodaní odvolania z dôvodov obdobných so žalobnými dôvodmi potvrdené rozhodnutím žalovaného č.\n1100303/1/37127-250432/2013/4897 zo dňa 24.5.2013.\nVo včas podanej žalobe žalobca poukázal na dostupnú odbornú literatúru, v zmysle ktorej je potrebné čo\nnajužšie vykladať rozsah výnimiek zo všeobecného pravidla, že daňová povinnosť zaťažuje dodávateľa\ntovaru a správne orgány sú pri ukladaní a vymáhaní daní (čo je zásah do základných majetkových\npráv ) šetriť podstatu a zmysel práv a slobôd a v prípade pochybností postupovať miernejšie. V\nprocese daňového konania došlo nedôvodnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu o tom,\nže predmetný tovar nie je možné považovať za dodanie v zmysle čl. 199 Smernice. Žalobca túto\nskutočnosť netvrdil, ak daňové orgány dospeli k záveru, že sa jedná o výsledok spracovateľských\noperácií v zmysle prílohy VI Smernice, mali povinnosť to dokázať. Žalovaným použitý výklad pojmu\n„železný odpad a šrot“ nie je v súlade s ust čl. 199 a prílohy VI. Smernice, nakoľko pri ňom nie\nje rešpektovaný nepriamy účinok Smernice a nebol použitý eurokonformný výklad. Použitie úpravy\nsamozdanenia v danom prípade považuje za nesúladné so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva\nmedzi ktoré patrí zásady primeranosti, právnej istoty a neutrality pričom zdôraznil, že opatrenia ktoré\nmajú členské štáty možnosť prijať podľa článku 273 Smernice s cieľom zabezpečiť správny výber\ndane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie\ntýchto cieľov. Namietal aj nesprávne ignorovanie skutočnosti, že aj keď spoločnosť VSŽ KGOKOR\npredala žalobcovi medené a železné časti cievok, jej dodávateľ, spoločnosť POINT a.s., doviezla z\nUkrajiny bloky cievok elektromagnetického rotorového separátora, ktoré prešli riadne colným konaním\na bola v súvislosti s ich dovozom splnená daňová povinnosť. Tento tovar bol v nezmenenom stave\npredaný žalobcovi pričom daňová povinnosť pri tomto tovare, ako pri každom inom, vzniká na základe\nkogentných ustanovení zákona, nie zámerov platiteľa, preto nie je možné meniť charakter predmetu\nkúpy s dopadom na zmenu režimu platenia dane.\nPodľa § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len o DPH) platiteľ, ktorý je\npríjemcom plnenia od iného platiteľa je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie kovového odpadu\na kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový\nšrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné,\nvzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie, alebo z podobných dôvodov.\nPodľa § 86 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej\núnie uvedenej v prílohe č. VI.\nPríloha č. VI k zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH obsahuje zoznam preberaných právne záväzných aktov\nEurópskej únie, medzi ktoré patrí aj Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme\ndane z pridanej hodnoty.\nPodľa článku 199 ods. 1 písm. b) Smernice Rady 2006/112/ES členské štáty môžu stanoviť, že osobou\npovinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej bola vykonaná ktorákoľvek z týchto dodávok; dodanie\npoužitého materiálu, použitého materiálu nevhodného na opätovné použitie v rovnakom stave, šrotu,\npriemyselného a nepriemyselného odpadu, recyklovateľného odpadu, čiastočne spracovaného odpadu\na určitých tovarov a služieb, ako je uvedené v prílohe VI;\nPríloha VI Smernice Rady 2006/112/ES obsahuje zoznam dodaní tovaru a poskytnutí služieb uvedených\nv článku 199 ods. 1 písm. d), ktorými sú\n1)dodanie železného a neželezného odpadu, šrotu a použitých materiálov vrátane polotovarov\npochádzajúcich zo spracovania, výroby alebo tavenia železných a neželezných kovov a ich zliatin;\n2) dodanie železných a neželezných čiastočne spracovaných výrobkov a určitých\nsúvisiacich spracovateľských služieb;\n3) dodanie zvyškov a iných recyklovateľných materiálov pozostávajúcich zo železných a neželezných\nkovov, ich zliatin, trosiek, popola, okovín a priemyselných zvyškov obsahujúcich kovy alebo ich zliatiny\na poskytovanie triediacich, rezacích, fragmentačných a lisovacích služieb pre tieto výrobky;\n\n4) dodanie železného a neželezného odpadu a určitých spracovateľských služieb s ním súvisiacich,\nako aj zlomkového železa, šrotu, odpadu a použitého a recyklovateľného materiálu pozostávajúceho\nz črepov skla, papiera, kartónu a dosiek, handier, kostí, kože, koženky, pergamenu, surových koží a\nkožiek, šliach, motúzov, šnúr, povrazov, lán, gumy a plastu;\n5) dodanie materiálov uvedených v tejto prílohe po spracovaní formou čistenia, leštenia, triedenia,\nrezania, fragmentácie, lisovania alebo odlievania do ingotov;\n6) dodanie šrotu a odpadu zo spracovania základných materiálov.\nKrajský súd vo svojom zamietajúcom rozsudku k tvrdeniam o procesných pochybeniach žalovaného,\nhlavne nedôvodného prenosu dôkazného bremena na žalobcu poukázal na základné zásady ovládajúce\ndaňové konania. Daňovník má v rámci daňovej kontroly nielen povinnosť tvrdiť, ale svoje tvrdenia\n(z ktorých vyvodzuje svoj nárok ) aj dokázať. Ak správca dane pri preverovaní predložených\npísomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených\ndaňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. Aj v takom prípade je opäť\nlen na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy, ktoré vyvrátia spochybnenie jeho\npôvodných dôkazov správcom dane. Správca dane pri svojom postupe neuprednostnil formálno-právny\nstav pred skutkovým stavom a nevychádzal iba z predložených faktúr, ktoré boli daňovým subjektom\npredložené, ale vychádzal z predložených a zabezpečených dôkazov, a to z faktúr, z kúpnej zmluvy\nzo dňa 2.11.2010, zo znaleckého posudku č. 95/2010, z predloženej fotodokumentácie, z vyjadrenia\nzainteresovaných osôb, z výpovede svedkov a vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav\nveci v tom zmysle, že spoločnosť VSŽ KGOKOR, a.s. v skutočnosti dodala spoločnosti KOVOZBER,\ns.r.o. ( tak ako je to uvedené aj na faktúre č. 1431010007 ) medené časti cievok a železné časti\ncievok, nakoľko už samotné bloky cievok, ktoré boli pôvodne súčasťou elektromagnetických separátorov,\nneboli spôsobilé na ich pôvodné technologické využitie a ich hodnota spočívala v hodnote druhotných\nsurovín v nich sa nachádzajúcich. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj zo znaleckého posudku č.\n95/2010, ktorý vypracovala Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva Žilina na základe\nobjednávky spoločnosti POINT, a.s. Košice, ktorá 114 ks blokov cievok v roku 2009 doviezla z Ukrajiny\na požiadala o vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu posúdenia technického stavu blokov cievok\nza účelom ďalšieho využitia. Z obsahu spisu a predovšetkým zo znaleckého posudku jednoznačne\nvyplýva, že Ústav súdneho inžinierstva Žilina mal k dispozícií bloky cievok, tieto zdokumentoval, mohol\nich obhliadnuť a bezprostredne objektívne posúdiť ich stav. Vyjadrenie Ing. B., označené ako odborný\nposudok z 22.11.2012 podľa názoru krajského súdu nemôže zmeniť nič na podanom znaleckom\nposudku, keďže už v čase písania vyjadrenia (odborný posudok) v roku 2012 tieto neexistovali a napokon\nani neuviedol žiadne konkrétne zistenia o konkrétnych blokoch cievok, ktoré by sa dali v súčasnosti\npreveriť. Z uvedeného dôvodu krajský súd nepovažoval za potrebné, aby správca dane tohto svedka\nvo veci vypočul.\nKrajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že daňový úrad nemôže vlastným úsudkom\nzmeniť kvalifikáciu tovaru uvedenú v záväznom a právoplatnom rozhodnutí príslušného colného orgánu.\nSpoločnosť POINT a.s. Košice doviezla z Ukrajiny v novembri a decembri 2009 tovar, ktorý sama\ndeklarovala v písomnom colnom vyhlásení a za jeho správne vyplnenie, ako aj správne zaradenie tovaru\ndo podpoložky kombinovanej nomenklatúry zodpovedá, pričom sama uviedla, že dovezeným tovarom sú\nelektromagnetické bloky cievok, pravdepodobne funkčné s možnosťou ďalšieho využitia. To, aký tovar\nsa dováža neurčuje colný úrad, ale dovozca v písomnom colnom vyhlásení. Colnému úradu ani neboli\nznáme podstatné náležitosti o dovážanom tovare a to, že dovezené bloky cievok neboli ďalej použiteľné\nna účely, pre ktoré boli vyhotovené, lebo toto bolo zistené až zo znaleckého posudku č. 95/2010.\nRovnako vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nesprávnosti aplikácie ustanovenia § 69 ods. 12 zák.\nč. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na článku 199 ods. 1 písm. d) Smernice Rady 2006/112/ES a prílohy\nč. VI uvedenej smernice. Rozhodujúce bolo to, že žalobcovi bol dodaný kovový odpad a kovový šrot,\nteda na určenie platiteľa dane z hľadiska zák. č. 222/2004 Z.z. do ktorého bola transformovaná aj\nSmernica Rady 2006/112/ES sa od 1.4.2009 vzťahuje ust. § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z.. K naplneniu\npodmienok pre kvalifikáciu dodaného tovaru ako kovový odpad a kovový šrot poukázal na znenie §\n69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z. v zmysle ktorého sa kovovým odpadom a kovovým šrotom rozumie\nkovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už\nnepoužiteľné, vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebovanie alebo z podobných dôvodov. S\ntýmto korešponduje znenie čl. 199 ods. 1 písm. d) Smernice v zmysle ktorého sa o kovový odpad\na kovový šrot jedná aj v prípade dodávok použitého materiálu nevhodného na opätovné použitie\n\nv rovnakom stave. Správca dane mal dostatočné podklady pre záver, že medzi spoločnosťou VSŽ\nKGOKOR, a s. a spoločnosťou KOVOZBER, s.r.o. došlo k zdaniteľnému obchodu, ktorého predmetom\nbol kovový odpad a kovový šrot. Žalovaný pri svojom postupe aplikoval a vykladal ustanovenie § 69\nods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. aj v zmysle prílohy č. VI Smernice Rady 2006/112/ES a v zmysle judikatúry\nEurópskeho súdneho dvora z ktorej vyplýva, že jej cieľom nie je zaviesť taký výklad, ktorý by prakticky\nznemožnil aplikáciu oslobodení od dane z pridanej hodnoty. Ako nedôvodnú krajský súd vyhodnotil\nnámietku žalobcu o absencii povinných náležitostí rozhodnutia správcu dane.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 O.s.p. nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu\nkonania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje\nprávne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za vecne správne a v celom rozsahu sa s ním\nstotožňuje .\nLen na doplnenie uvádza k odvolacím dôvodom nasledovné: Nepovažuje za dôvodnú odvolaciu\nnámietku tvrdiacu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko krajský súd\nuviedol, že považuje za správne právne vyhodnotenie zistených skutočností vykonané žalovaným, s\npoukazom na účel právnej úpravy smernice Rady 2006/112/ES a relevantne nespochybnené objektívne\nvýsledky posudzovania vykonaného kompetentným znaleckým ústavom. Nie je dôvodné ani vytýkanie,\nže v súvislosti s ustálením základnej právnej otázky ( či predmet dodávky bol alebo nebol kovovým\nodpadom a šrotom ), t.j. správnosťou aplikácie ust. § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH a\nčl. 199 ods. 1 písm. d) Smernice 2006/112/ES a jej prílohy VI, bol skutkovým okolnostiam, ktoré\nmedzi účastníkmi neboli sporné, prisúdený iný právny význam, ako im prisúdil žalobca. V priebehu\nkonania žalobca najskôr zotrvával na povinnosti daňových orgánov rešpektovať na účely rozhodovania\no povinnosti platiť DPH zatriedenie tovaru vykonané dovozcom tovaru na územie SR v colnom\nprehlásení, bez ohľadu na to, že znalecký posudok vyžiadaný a predložený samotným žalobcom\ntakúto kategorizáciu poprel (záver o nepoužiteľnosti na pôvodne určený účel). Zároveň spochybňoval\nsprávnosť postupu daňových orgánov, keď vzhľadom na objektívne zistený (a pôvodne samotným\nžalobcom akceptovaný záver o nepoužiteľnosti tovaru zanesený do kúpnej zmluvy) dospeli daňové\norgány k záveru, že tovar spĺňal kritériá pre uznanie za kovový odpad a kovový šrot nielen v zmysle čl.\n69 ods. 12 zák.č. 222/2004 Z.z. DPH ale aj čl. 199 ods. 1 písm. b) Smernice Rady 2006/112/ES. Súd sa\nstotožnil s logickou argumentáciou daňových orgánov odôvodňujúcou správnosť posúdenia tovaru ako\nkovový odpad a kovový šrot s dôsledkami na prenos daňovej povinnosti. Treba zdôrazniť, že daňové\norgány postupovali v konaní v súlade s ich zákonnou úlohou a povinnosťou, ktorou je zabezpečenie\nsprávneho určenia a vyrubenia dane, pri súčasnom použití najvhodnejších prostriedkov.\nZo strany žalobcu nie je na mieste ani domáhanie sa ochrany práv dobromyseľného daňovníka s\npoukazom na potrebu dodržiavania zásady primeranosti a nespochybniteľné právo na odpočítanie DPH,\nv zmysle odkazu na bod 57 rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C - 80/11 a C 142/11\nMahagébén Kft. A Péter Dávid vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako podnikateľ o. i. aj v oblasti\nnakladania s kovovým odpadom mal a musel mať vedomosť o platnej právnej úprave daňovej povinnosti\npri kúpe kovového odpadu, pričom charakter tovaru ako kovový odpad jednoznačne vyplynul tak z kúpnej\nzmluvy, ako aj zo znaleckého posudku s obsahom ktorého bol v čase nadobudnutia tovaru oboznámený.\nNie je daný relevantný dôvod na spochybňovanie v konaní vyvodeného záveru o tom, že dodané bloky\ncievok resp. medené a železné časti cievok je dôvodné považovať za dodanie tovaru v zmysle prílohy\nVI Smernice. Krajský súd správne považoval dodaný tovar za charakterizovateľný (str. 22 písomného\nvyhotovenia rozsudku) v zmysle dikcie § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH za \"... kovové predmety\nďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebovanie , alebo z podobných\ndôvodov\" a v zmysle čl. 199 ods. 1 písm. d) Smernice za \"...dodávky použitého materiálu nevhodného\nna opätovné použitie v rovnakom stave\" Nie je dôvodná námietka žalobcu, že na preukázanie správnosti\ntakéhoto posúdenia by sa malo jednať o odpad, ktorý vznikol v dôsledku niektorej zo spracovateľských\noperácií v zmysle Prílohy VI Smernice, takáto požiadavka z obsahu Smernice nevyplýva. Výklad, v\ndôsledku ktorého by na základe takejto argumentácie došlo k tomu, že napr. aj všetky pre opotrebovanie\na zastaranosť nepoužiteľné časti strojov a zariadení by neboli zahrnuté do výklad pojmu „kovový odpad“,\nby nepochybne bola v rozpore s obsahom aj účelom uvedenej právnej úpravy.\n\nNedôvodne bol spochybňovaný postup krajského súdu aj v súvislosti s nevykonaním navrhovanej\nkonfrontácie autora predloženého znaleckého posudku a svedka Ing. B. k otázke ďalšej použiteľnosti\nblokov cievok. Súd zhodne so žalovaným správne vyhodnotili význam znaleckého posudku,\nopierajúceho sa o konkrétne údaje a ich vyhodnotenie, oproti odbornému vyjadreniu ktorého obsah bol\nvšeobecný, neopieral sa o žiadne kvantifikované údaje, naviac za situácie keď už neexistuje predmet,\nktorého sa týkajú odlišné závery. K možnosti použitia znaleckého posudku neobstaraného správcom\ndane odvolací súd uvádza, že tento postup bol plne v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 4 zák.č. 511/1992 Z.z.\nZa týchto okolností aj odvolací súd považuje v danej veci aplikáciu ust. § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004\nZ.z. o DPH za súladnú s čl. 199 ods. 1 písm. d) Smernice ako aj nesporným účelom úpravy č. 199 ods.\n1 Smernice. Vychádzajúc z uvedeného považoval návrh, aby Najvyšší súd SR predmetné odvolacie\nkonanie prerušil a obrátil sa na Súdny dvor EÚ s požiadavkou o vydanie rozhodnutia o predbežnej\notázke v zmysle čl. 267 ZFEÚ za nedôvodný, nakoľko aplikovaná právna úprava pojmu železný odpad\na neželezný odpad, zakladajúca sa na transpozícii čl. 199 Smernice do ust. § 69 zák.č.222/2004 Z.z. o\nDPH je jednoznačná a položenie predbežnej otázky nepovažuje odvolací súd za potrebné na posúdenie\ntoho, že príslušné ustanovenie vnútroštátneho práva odporuje právu Únie.\nSenát najvyššieho súdu v posudzovanej veci preto dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nneobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.\n3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac\nsa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p v spojení s §\n224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že procesne neúspešnému\nžalobcovi náhrada trov neprináleží a žalovanému nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/186/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}