{"guid": "2178680f-fd86-4281-bacd-fd1967884a9c:ead8cefa-dfbb-48eb-8be8-11986a2bc89b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7013200791.1", "spisova_znacka": "7Sžo/143/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/143/2015 z 29. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2016, sp. zn. 7Sžo/143/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7013200791.1", "identifikacne_cislo": "7013200791", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2016-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c", "nazov": "§ 246c OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ead8cefa-dfbb-48eb-8be8-11986a2bc89b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200791.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200791.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200791.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/143/2015\n7013200791\n29. 09. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:7013200791.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom\nSuché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zastúpeného: Advokátska kancelária Bardač, s.r.o.,\nso sídlom Lovinského 22, Bratislava, proti žalovanému: Obec Háj, so sídlom Háj č. 112, zastúpeného\ndoc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda č. 1, Košice, o preskúmanie\nzákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v\nKošiciach zo dňa 18. decembra 2014, č. k. 6S/144/2013-55, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. decembra 2014,\nč. k. 6S/144/2013-55, p o t v r d z u j e .\nŽalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov\nprávneho zastúpenia vo výške 355,73 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného doc. JUDr. Jozefa\nSotolářa, PhD., advokáta so sídlom Južná trieda č. 1, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\nodôvodnenie:\n1.\nKrajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zo dňa 18. decembra 2014, č. k. 6S/144/2013-55\npodľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP zastavil konanie z dôvodu, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila\nneodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho\nrozhodnutia. Bolo preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií\nsa na základe žiadosti žalobcu nezačalo, a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť\npredmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku preto neboli splnené. Krajský súd vec právne posúdil v súlade s názorom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky prezentovaným v jeho rozhodnutí, sp. zn. 7 Sži/7/2013. O trovách konania\nrozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s prihliadnutím na ustanovenie §\n151 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.\n2.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n3.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol krajskému súdu, aby odvolanie v plnom rozsahu\nzamietol. Zároveň žiadal priznať náhradu trov právneho zastupovania vo výške 355,75 EUR s DPH.\n4.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok - ďalej len „SSP“ a § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, v rozsahu napadnutom odvolaním (§ 492 ods. 2 SSP v spojení s § 212 ods. 1 a\n§ 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPredovšetkým treba uviesť, že v priebehu súdneho konania Ústavný súd Slovenskej republiky\nuznesením č. k. I. ÚS 260/2014-14 zo dňa 21. mája 2014 vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sži/7/2013 zo dňa 27. novembra 2013\nrozhodol, že sťažnosť Centra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne\nneopodstatnenú.\nZ odôvodnenia uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Po oboznámení sa s obsahom\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach\nsvojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval,\na jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne\nakceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich\nhmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie najvyššieho\nsúdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7Sži/7/2013 z 27. novembra\n2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých\nprávnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým prečo\ndospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol...\nteda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu“. Je\nteda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia príslušných právnych\npredpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných ustanovení zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do sťažovateľom označených\npráv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého „Na webovej stránke\nNárodného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni orgánov verejnej moci\npodľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol tak urobiť aj žalobca,\nktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s právnickým vzdelaním, ktoré\nsú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú\npodateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“, k čomu dodáva, že tejto\nskutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho právneho zástupcu vedomý už\nna začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ústavnému súdu\nani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať o požadované informácie iným\ntechnicky prijateľným spôsobom.“\nOdvolací súd zistil, že preskúmavaná vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je obdobná\nako vec, ktorá bola predmetom odvolacieho konania najvyššieho súdu, v ktorom rozhodol uznesením\nsp. zn. 7 Sži/7/2013 zo dňa 27. novembra 2013.\nVzhľadom k uvedenému, pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení č. k. I. ÚS\n260/2014-14 zo dňa 21. mája 2014 vyslovil svoj právny názor k obdobnej problematike, ktorá je\npredmetom súdneho prieskumu v danej veci, tento jeho právny názor je potrebné považovať za záväznú\njudikatúru pre danú vec, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 492\nods. 2 SSP a § 250ja ods. 3 druhá veta v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 OSP potvrdil.\nNámietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní nie sú dôvodné, lebo krajský súd dostatočne odôvodnil\nprečo konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nezačalo, a jeho rozhodnutie\nje súladné s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúcim z rozhodnutia zo dňa 27.\nnovembra 2013, sp. zn. 7 Sži/7/2013, na čo krajský súd aj poukázal. Aj námietka žalobcu o nenariadení\npojednávania krajským súdom nie je dôvodná, lebo súd nepripravuje pojednávanie, ak odmieta návrh\nz procesných dôvodov alebo rozhoduje o zastavení konania podľa Občianskeho súdneho poriadku\nalebo osobitného predpisu, čo vyplýva z § 114 OSP a § 250e OSP. Nebolo teda potrebné nariaďovať\n\npojednávanie, lebo splnenie podmienok konania súd skúma prv než rozhoduje vo veci samej, a\npojednávanie sa nariaďuje na prejednanie veci samej.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 492 ods. 2 SSP,\n§ 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP tak, že žalovanému priznal\nnáhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že v ňom žalobca úspech nemal a teda celé konanie sa\nmuselo zastaviť pre nesprávny postup žalobcu. Preto je odôvodnená náhrada trov konania žalovanému\ns použitím § 146 ods. 2 OSP, pre zavinenie žalobcu za zastavenie konania. Žalovaný žiadal priznať\nnáhradu trov právneho zastúpenia vo výške 355,73 EUR s DPH, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej\nslužby za prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 8. apríla 2015 (tarifná odmena\nza dva úkony právnej služby 2 x 139,83 EUR + režijný paušál 2 x 8,39 EUR + 20 % DPH 59,29 EUR).\nOdvolací súd preto priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania podľa jeho vyčíslenia v súlade\ns vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v celkovej výške 355,73 EUR.\nRozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}