{"guid": "8385262b-aeca-43af-9e38-ac7606200c2a:8c28674f-63d7-4d90-9a77-a1fa441e6518", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7013200783.1", "spisova_znacka": "8Sžo/77/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/77/2015 z 30. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2016, sp. zn. 8Sžo/77/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7013200783.1", "identifikacne_cislo": "7013200783", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2016-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c28674f-63d7-4d90-9a77-a1fa441e6518", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200783.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200783.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200783.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/77/2015\n7013200783\n30. 11. 2016\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2016:7013200783.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom\nSuché mýto 19, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., so sídlom Búdková\n4, Bratislava, proti žalovanému: Obec Čižatice, so sídlom Čižatice 65, o preskúmanie zákonnosti\nfiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k.\n6S/140/2013-56 zo dňa 18. decembra 2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/140/2013-56 zo dňa\n18. decembra 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 6S/140/2013-56 zo dňa 18. decembra 2014\npodľa § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie\nz dôvodu, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je\nnedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia. Bolo preukázané, že konanie\no poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej\nlen „zákon o slobode informácií“, resp. „ZSI“) sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo, a v dôsledku\ntoho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre\npostup podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku preto neboli splnené. Krajský súd\nvec právne posúdil v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v jeho\nrozhodnutí sp. zn. 7Sži/7/2013. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 a § 146\nods. 1 písm. c/ OSP s prihliadnutím na ustanovenie § 151 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP\na žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby ho\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca mal za to,\nže odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nčo viedlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. Uviedol, že žalobca má k dispozícii e-mailovú\nschránku s konkrétnymi podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, ktoré odosielal\nžalovanému na vybavenie. Tieto súbory boli žalovanému doručené. Ak by žalobca dostal priestor na\npojednávaní, mohol to preukázať konajúcemu súdu priamo nahliadnutím do danej e-mailovej schránky.\nZáver krajského súdu o neexistencii podanej žiadosti preto považuje žalobca za predčasný.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté odvolanie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia\n\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nPredovšetkým treba uviesť, že v priebehu súdneho konania Ústavný súd Slovenskej republiky\nuznesením č. k. I. ÚS 260/2014-14 zo dňa 21. mája 2014 vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sži/7/2013 zo dňa 27. novembra 2013\nrozhodol, že sťažnosť Centra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne\nneopodstatnenú.\nZ odôvodnenia uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Po oboznámení sa s obsahom\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach\nsvojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval,\na jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne\nakceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich\nhmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie najvyššieho\nsúdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7Sži/7/2013 z 27. novembra\n2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých\nprávnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým prečo\ndospel k záveru, že „...žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol...\nteda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu“. Je\nteda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia príslušných právnych\npredpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných ustanovení zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do sťažovateľom označených\npráv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého „Na webovej stránke\nNárodného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni orgánov verejnej moci\npodľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol tak urobiť aj žalobca,\nktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s právnickým vzdelaním, ktoré\nsú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú\npodateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“, k čomu dodáva, že tejto\nskutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho právneho zástupcu vedomý už\nna začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ústavnému súdu\nani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať o požadované informácie iným\ntechnicky prijateľným spôsobom.“\nOdvolací súd zistil, že preskúmavaná vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je obdobná\nako vec, ktorá bola predmetom odvolacieho konania najvyššieho súdu, v ktorom rozhodol uznesením\nsp. zn. 7 Sži/7/2013 zo dňa 27. novembra 2013.\nNámietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní nie sú dôvodné, lebo krajský súd dostatočne odôvodnil\nprečo konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nezačalo, a jeho rozhodnutie\nje súladné s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúcim z rozhodnutia zo dňa 27.\nnovembra 2013, sp. zn. 7Sži/7/2013, na čo krajský súd aj poukázal. Ani námietka žalobcu o nenariadení\npojednávania krajským súdom nie je dôvodná, lebo súd nepripravuje pojednávanie, ak odmieta návrh z\nprocesných dôvodov alebo rozhoduje o zastavení konania podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo\nosobitného predpisu. Nebolo teda potrebné nariaďovať pojednávanie, lebo splnenie podmienok konania\nsúd skúma prv než rozhoduje vo veci samej, a pojednávanie sa nariaďuje na prejednanie veci samej.\nVzhľadom k uvedenému pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení č. k. I. ÚS\n260/2014-14 zo dňa 21. mája 2014 vyslovil svoj právny názor k obdobnej problematike, ktorá je\npredmetom súdneho prieskumu v danej veci, tento jeho právny názor je potrebné považovať za záväznú\njudikatúru pre danú vec, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle §\n250ja ods.3 druhá veta v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 a s § 224 ods. 1 OSP. Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto\nkonaní nemal úspech.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.\njúla 2016.\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/140/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5daaa800-516c-4eb7-8c34-8db905c6a0a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 260/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 260/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5daaa800-516c-4eb7-8c34-8db905c6a0a9"}], "citovane_v": []}