{"guid": "fafb29dc-f086-421f-b60d-9124eb62eb31:72fd8fcc-92ef-4cf9-9787-f87cd45b320c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7013200773.1", "spisova_znacka": "3Sžo/118/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/118/2015 z 12. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2016, sp. zn. 3Sžo/118/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7013200773.1", "identifikacne_cislo": "7013200773", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2016-10-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72fd8fcc-92ef-4cf9-9787-f87cd45b320c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200773.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200773.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200773.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/118/2015\n7013200773\n12. 10. 2016\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2016:7013200773.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto\n19, Bratislava, právne zastúpený: Bardač, s.r.o., advokátska kancelária, Búdková 4, Bratislava, proti\nžalovanému: Obec Bukovec, Bukovec 83, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného,\nkonajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/136/2013-58 zo dňa\n18. decembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/136/2013-58 zo dňa\n18. decembra 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nrajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením postupom podľa § 104\nods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie z dôvodu,\nže bolo preukázané, že na základe elektronického podania (žiadosti) žalobcu nezačalo konanie o\nposkytnutie informácií a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho\npreskúmania. Podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy OSP preto neboli splnené. Konaniu\na rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu\nna preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.\nO trovách konania rozhodol krajský súd postupom podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm.\nc) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal\nv medziach podaného odvolania napadnuté uznesenie (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP), ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu, odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\n\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 246c ods. 1 vety prvej OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 223 OSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje\nuznesením.\nPodľa § 250ja ods. 7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu\nrozhodovať v obdobných veciach rovnako, ktorá úzko súvisí s princípom právnej istoty.\nNa základe citovaného ustanovenia § 250ja ods. 7 OSP najvyšší súd odkazuje na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sži/7/2013 zo dňa 27. novembra 2013, ktorého\nodôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza:\n„Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať\npísomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\nZo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné\nmeno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob\nsprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.\nAk žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve\nžiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí\nžiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní\na informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.\nŽiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.\nPodľa § 10 ods. 1, 2 písm. p) č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“) ústredným orgánom\nštátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.\nÚrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľni orgánov verejnej moci,\nktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.\n\nPred rozhodnutím vo veci samej musel súd skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či\ndošlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou, a či výsledkom konania bolo\nrozhodnutie, preskúmateľné súdom.\nZačatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie\nupravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť\nmožno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným\nspôsobom. Zo spisov vyplýva, že žalobca doručil 22. februára 2013 na adresu žalovaného e- mail s\npripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Samotný žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie\ninformácií, ktorú pripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na\nelektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej\npodobe až súdu, žalovanému nedoručil.\nŽalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií\na že má e-mailovú adresu, na ktorej komunikuje s okolím, ani nepoprel skutočnosť, že e-mailová správa,\nktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis.\nNamietal však, že nemá zriadenú elektronickú podateľňu, ktorá by mu umožňovala technicky\nkomunikovať so zasielateľmi správ, zasielaných elektronicky na adresu elektronickej podateľne, a preto\nobsah žiadosti o poskytnutie informácie, uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e-mailovej správe\nnepoznal, lebo nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu, doručenú do počítača\nnemohol otvoriť.\nTreba k tomu ešte uviesť, že podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o poskytnutie\ninformácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného\nznenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou\npoštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na\nnich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\nElektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo\ntechnicky vykonateľné.\nNa webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni\norgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol tak\nurobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s právnickým\nvzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú\nelektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie\nelektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e- mailovej adresy,\npoužívanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať\nzačatie konania podľa zákona o slobode informácií.\nPodanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo\nza následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa\nzákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie\ninformácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená\npovinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela ojej\npodaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať\njej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto\ndňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.\nŽalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.\njanuára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní\nžalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.\nV dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,\nneplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda\nnenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.\n\nV konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode\ninformácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo, a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré\nby mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy OSP\npreto splnené neboli a súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkeď zrušil fiktívne rozhodnutia žalovaného, ktoré neexistujú.\nOdvolací súd preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP rozsudok\nsúdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 104 OSP zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila\nneodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho\nrozhodnutia.“\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.\nmája 2014 č. k. I. ÚS 260/2014-14, ktorým vo veci namietaného porušenia základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2013 sp. zn. 7 Sži/7/2013 rozhodol, že sťažnosť\nCentra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú.\nZ odôvodnenia uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Po oboznámení sa s obsahom\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach\nsvojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval,\na jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne\nakceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich\nhmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie najvyššieho\nsúdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7Sži/7/2013 z 27. novembra\n2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých\nprávnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým prečo\ndospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol...\nteda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu“. Je\nteda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia príslušných právnych\npredpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných ustanovení zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do sťažovateľom označených\npráv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého „Na webovej stránke\nNárodného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni orgánov verejnej moci\npodľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol tak urobiť aj žalobca,\nktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s právnickým vzdelaním, ktoré\nsú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú\npodateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“, k čomu dodáva, že tejto\nskutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho právneho zástupcu vedomý už\nna začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ústavnému súdu\nani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať o požadované informácie iným\ntechnicky prijateľným spôsobom.“\nOdvolací súd zistil, že preskúmavaná vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je obdobná\nako vec, ktorá bola predmetom odvolacieho konania najvyššieho súdu, v ktorom rozhodol uznesením\nsp. zn. 7Sži/7/2013 zo dňa 27. novembra 2013.\nVzhľadom k uvedenému, pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení z 21. mája 2014\nč. k. I. ÚS 260/2014-14 vyslovil svoj právny názor k obdobnej problematike, ktorá je predmetom súdneho\nprieskumu v danej veci, tento jeho právny názor je potrebné považovať za záväznú judikatúru pre danú\nvec, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 vety druhej v\nspojení s § 219 ods. 1, 2, § 246c ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení s §\n246c ods.1 veta prvá, § 224 ods. 1 OSP. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože\nv tomto konaní nemal úspech.\n\nRozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/136/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5daaa800-516c-4eb7-8c34-8db905c6a0a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 260/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 260/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5daaa800-516c-4eb7-8c34-8db905c6a0a9"}], "citovane_v": []}