Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/93/2014 z 25. 10. 2016 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. 9Sžso/93/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:7013200624.1 Najvyšší súd | 9Sžso/93/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:7013200624.1 | 2016-10-25 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 20 SP, § 25 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z., zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 60 SP, SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4f1cad5-2d35-4d90-82a2-19afff956754 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200624.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/93/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200624
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7013200624.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W. Z., bytom M., proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/4331-008 zo dňa 03.04.2013, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.09.2014, č. k. 7S/77/2013-62,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra
2014, č. k. 7S/77/2013-62 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie oznámenia (UPS/US1/SSVOPHN/
BEZ/2013/4331-008 zo dňa 03.04.2013), ktorým žalovaný oznámil žalobkyni, že odvolanie (27.02.2013)
proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad,
pracovisko Levoča (ďalej len „úrad“) č. PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa 06.02.2013 bolo podané
v posledný deň odvolacej lehoty na nepríslušnom správnom orgáne a na príslušný správny orgán po
uplynutí tejto lehoty, preto odvolanie považoval za oneskorene podané s poukazom na to, že na konanie
podľa § 25 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) sa nevzťahuje § 60
až § 68 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní („Správny poriadok“), preto nedošlo k preskúmaniu
odvolania žalobkyne na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. Napadnuté rozhodnutie úradu
nadobudlo právoplatnosť dňom 28.02.2013.

Krajský súd potom, čo vyhodnotil dôvody neúčasti žalobkyne za neopodstatnené a nemajúce za
následok odňatie možnosti konať pred súdom, vec prejednal v jej neprítomnosti.

Krajský súd mal z administratívneho spisu tvrdenie žalovaného o oneskorenom podaní odvolania
voči prvostupňovému rozhodnutiu za preukázané. Poukázal na to, že predmetom námietky žalobkyne
bolo konanie a rozhodnutie vo veci odňatia a zastavenia výplaty preddavkovo poskytovanej dávky a
príspevkov v hmotnej núdzi, ktoré konanie vylučuje možnosť preskúmania oneskoreného odvolania (§
25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a § 60 správneho poriadku). Dospel k záveru, že žalovaný z
vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a že za týchto právnych podmienok považoval
neformálny postup žalovaného za zákonný rovnako aj postup nesprávne označeného správneho
orgánu, ktorý vec neodkladne postúpil vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu (§ 20 správneho
poriadku). Neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania s poukazom na § 250k ods. 1, prvá
veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nepriznal.



Žalobkyňa sa proti rozsudku krajského súdu včas odvolala v celom rozsahu, keďže ho považuje
za nezákonný a nesprávny. Namieta, že krajský súd nepreskúmaním zákonnosti rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ktoré nepovažuje za právoplatné, keďže nebolo potvrdené (zrejme
druhostupňovým rozhodnutím - pozn. súdu), nezabezpečil ochranu jej objektívnych práv, čím sa cíti
byť poškodená. S poukazom na ustanovenia § 247 a § 248 ods. 1 OSP nepovažuje oznámenie za
rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom preskúmania. Na záver uviedla, že odvolanie doplní, čo však
zo spisového materiálu nevyplýva, že tak urobila aj v tomto konaní.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
potvrdil. Poukazuje na totožný obsah odvolania so žalobným návrhom. Upozorňuje na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej súdy preskúmavajú aj
rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo môžu sa
dotknúť subjektívnych práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Predmet
spôsobilý preskúmania považuje za potrebné posudzovať podľa obsahu a nie formy a to sa týka aj
daného oznámenia.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie krajského súdu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom
postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,
ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala
neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,
ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov je v zásade preskúmateľná súdmi, avšak preskúmateľnosť
je limitovaná ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. K obmedzeniam, ktoré OSP stanovuje,
patrí tiež predpoklad, že žalobou podľa druhej hlavy piatej časti OSP musí byť napadnuté rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní vo veci prípustných riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Táto
podmienka vychádza z chápania správneho súdnictva ako tzv. ultima ratio, teda posledného možného
spôsobu nápravy. Zákonodarca predpokladá, že ak v správnom konaní došlo k pochybeniu, ktoré mohlo
mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania, takúto chybu je potrebné odstrániť predovšetkým
už v správnom konaní. Opačný prístup by bol neprípustným zásahom do delenia výkonnej (správny
orgán) a súdnej moci v štáte.

Takisto je potrebné poukázať na princíp „práva patria bdelým“, t.j. pokiaľ mal žalobca za to, že v jeho
veci bolo nesprávne rozhodnuté, mal možnosť podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
odvolanie, o čom bol riadne poučený. Toto sa však nestalo a napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť bez vyčerpania, resp. včasného vyčerpania vo veci prípustného riadneho opravného
prostriedku. Ustanovenie § 247 ods. 2 OSP však nepripúšťa, aby správne súdy konali o žalobe proti



rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ak proti takémuto rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie
a žalobca ho nepodal.

Odvolací súd pri posudzovaní predmetu konania vychádzal komplexne z obsahu predloženého
spisového (súdneho i administratívneho) materiálu a zistil, že námietky žalobkyne smerujú k
preskúmaniu zákonnosti postupu a rozhodnutia/oznámenia žalovaného vo veci zastavenia príspevkov
na 6 mesiacov a o odňatí a zastavení výplaty preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov v
sume 120,36 € mesačne od 01.01.2013, t.j. rozhodnutia úradu (PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa
06.02.2013).

Z administratívneho spisu žalovaného mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa rozhodnutie
úradu prevzala dňa 12.02.2013 a hoci bola vo veci odvolacieho konania úradom riadne poučená (§
54 ods. 2 správneho poriadku, 2. strana rozhodnutia), že v akej lehote a kam má podať odvolanie,
odvolanie podala posledný odvolací deň 27.02.2013 na nepríslušný správny orgán (ÚPSVaR SR,
pracovisko Košice), ktorý ho následne doručil ÚPSVaR SR Bratislava, ktorý ho listom odstúpil dňa
06.03.2013 na poštovú prepravu dňa 08.03.2013 a doručil príslušnému úradu - ÚPSVaR SR Poprad,
pracovisko Levoča dňa 12.03.2013. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa (potom čo bolo jej odvolanie
doručené príslušnému správnemu orgánu) v skutočnosti podala odvolanie až dňa 08.03.2013, t.j. po
márnom uplynutím odvolacej lehoty a preto napadnuté rozhodnutie úradu nadobudlo právoplatnosť
dňom 28.02.2013.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej na zachovanie lehoty na podanie
odvolania stačí, ak sa odvolanie odovzdalo na poštovú prepravu v posledný deň lehoty, avšak len vtedy,
ak sa v súlade s § 54 ods. 2 správneho poriadku adresovalo orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal
(viď R 13/2000).

Postup úradu, ktorý uvedeným spôsobom konal a odvolanie považujúc za oneskorene podané odstúpil
žalovanému na ďalšie vybavenie ,aj odvolací súd považuje za zákonný.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa (ako správne krajský súd uviedol) na konanie vo
veci dávky a príspevkov k nej nevzťahujú ustanovenia § 60 až § 68 Správneho poriadku, čo znamená,
že právoplatné rozhodnutie o zastavení príspevkov na 6 mesiacov a o odňatí a zastavení výplaty
preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov v sume 120,36 € mesačne od 01.01.2013, nemožno
preskúmať ani mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) a nie je prípustná ani obnova konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku.

Keďže rozhodnutie PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa 06.02.2013 v dôsledku nevyužitia možnosti
podať proti nemu odvolanie včas nadobudlo právoplatnosť a zákon o pomoci v hmotnej núdzi
neumožňuje toto právoplatné rozhodnutie preskúmať mimo odvolacieho konania a nepripúšťa ani
obnovu konania, práve vzhľadom na ustanovenie § 60 Správneho poriadku sa správne orgány už
nemohli zaoberať otázkou zákonnosti daného rozhodnutia.

Pokiaľ ide o námietku žalovaným zvolenej formy vydaného stanoviska - oznámením je potrebné uviesť,
že túto námietku žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 10.05.2013 nešpecifikovala, preto nie je možné
vytknúť krajskému súdu, že sa s ňou nezaoberal. Na druhej strane však odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť správnosť postupu žalovaného, resp. prisvedčiť jeho argumentácii vo vyjadrení k
odvolaniu žalobkyni, že aj v tomto prípade ustálená súdna prax preskúmanie takejto listiny inak v zásade
nevylučuje. V danom prípade však oznámenie má iba informačný charakter (nenahrádza rozhodnutie
druhostupňového správneho orgánu), lebo ako už bolo vyššie predostreté, predmetné rozhodnutie o
zastavení príspevkov na 6 mesiacov a o odňatí a zastavení výplaty preddavkovo poskytovanej dávky a
príspevkov v sume 120,36 € mesačne od 01.01.2013 nadobudlo právoplatnosť.

Prvostupňový súd mal dané konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastaviť, keďže žaloba smerovala proti
rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, a preto odvolací súd rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach zrušil a konanie zastavil.



O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods.
1 OSP a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže výsledok konania je obdobný ako pri
zastavení konania.

Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.