{"guid": "4a4743cb-4967-45bb-bdb0-ece7d88996fa:ac1e4ad4-72cf-4b9d-bcd2-61198194427b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7013200130.1", "spisova_znacka": "8Sžf/10/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/10/2014 z 28. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, sp. zn. 8Sžf/10/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:7013200130.1", "identifikacne_cislo": "7013200130", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2016-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac1e4ad4-72cf-4b9d-bcd2-61198194427b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200130.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200130.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7013200130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/10/2014\n7013200130\n28. 04. 2016\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2016:7013200130.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H. K. PAUŠ-súkromná firma, s miestom\npodnikania Brezová 486/4, Košice-Juh, IČO: 10786856, zastúpeného JUDr. Pavlom Šopákom,\nadvokátom so sídlom Kuzmányho 11, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. 1100303/1/568679-1240792/2012/14008 zo dňa 29. novembra 2012, konajúc o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/12/2013-72 zo dňa 27. novembra 2013,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/12/2013-72 zo dňa 27.\nnovembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 7S/12/2013-72 zo dňa 27.11.2013 podľa\nustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 1100303/1/568679-1240792/2012/14008 zo dňa 29.11.2012, ako aj rozhodnutie\nDaňového úradu Košice č. 9800401/5/1432390/2012/Amri zo dňa 02.07.2012 a vec žalovanému vrátil\nna ďalšie konanie; žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce z odmeny za\nzastupovanie vo výške 413,91 € a súdneho poplatku vo výške 70 €. Uvedeným rozhodnutím žalovaný\nako odvolací orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992\nZb.“) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 9800401/5/1432390/2012/Amri zo dňa\n02.07.2012, ktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet zo sumy 71 744,54 € na sumu 15 248,32\n€ za zdaňovacie obdobie august 2010.\nSúd prvého stupňa dospel k záveru, že dôkazy, ktoré v preskúmavanej veci mali objasniť uskutočnenie\nintrakomunitárnych dodávok, boli zistené neúplne, bez existencie príloh k jednotlivým faktúram.\nŽalovanému tiež vyčítal neprehľadnosť v zmluvných vzťahoch, ktoré hoci boli vykonané ústne, neboli\nvypočutí konkrétni svedkovia, ktorí by mali objasniť, ako sa dostal tovar napr. do Martina, Žiliny, na\naký príkaz a kto usmerňoval vodičov, aby tovar odovzdali v Ostrave, napr. v prenajatom sklade FORE\nCAST, a.s. (prípad DEXTER, spol. s r.o.). Konštatoval, že žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí\nuviedol podklady, z ktorých vychádzal pri hodnotení dôkazov, avšak tieto neboli dostatočné k tomu, aby\nsa celkom jednoznačne ustálil právny záver správcu dane o nesplnení podmienky dodania tovaru do\niného členského štátu s oslobodením od dane. Zdôraznil, že nebol vykonaný dôkaz, kto preberal tovar\nod prepravcu ULPEX logistics, s.r.o. pre príjemcu NUEMI WORD s.r.o, ktorej prepravy sa zúčastnili\nkonkrétni vodiči U., R. a Q., ktorí neboli vypočutí, i keď išlo o značné množstvo betonárskej ocele\n(CMR č. 3563952, č. 3563312 a č. 4291736). Za nesprávny označil aj postup správcu dane, ktorý sa\nuspokojil s oznámením Českej finančnej správy, že NUEMI WORD s.r.o. za III. štvrťrok 2010 nepodala\ndaňové priznanie a v jej sídle mala iba korešpondenčnú adresu. Doplnil, že z uvedeného oznámenia\nje tiež zrejmé, že za IV. štvrťrok 2010 táto obchodná spoločnosť podala daňové priznanie, teda jej\n\nkonateľ E. A. (konateľ v čase od 11.12.2009 do 03.03.2011) bol k dispozícii pre daňové účely na území\nČeskej republiky a protokol č. 9800401/5/1392687/2012/Amri zo dňa 29.06.2012 potvrdzuje, že konateľ\ntejto spoločnosti sa dožadoval výsluchu a bol k dispozícii poskytnúť požadované údaje, avšak bolo to\nodmietnuté z dôvodov, že by sa daňová kontrola nestihla ukončiť v stanovenej lehote. V uvedenom\nvidel rozpor v tvrdení správcu dane a daňového subjektu, ktorý naopak tvrdil, že svedok bol ochotný\nvypovedať osobne až do ukončenia daňovej kontroly.\nNásledne vo vzťahu k dokazovaniu v prípade spoločnosti DEXTER CZ, spol. s r.o. poukázal na 5 faktúr,\nktoré mali slúžiť aj ako dodací list, k nim boli priložené CMR, avšak dodacie listy neboli vyžiadané.\nDodal, že správcom dane bolo obdobne konštatované, ako pri spoločnosti NUEMI WORD s.r.o., že\nneboli predložené žiadne doklady o trase, vážne lístky, tovar mal odovzdať vodič, ale nevedel komu\na kde. Doplnil, že v zápisnici č. 9800401/1/522535/2012/Amri zo dňa 19.03.2013 bývalý konateľ tejto\nspoločnosti H. W. uviedol, že tovar sa vykladal do skladu na Milkovickej 86 v Ostrave. Tento sklad bol\nv prenájme od FORE CAST a.s., pričom nebola vyžiadaná žiadna nájomná zmluva a nebolo vykonané\nšetrenie, ktorí konkrétni zamestnanci tejto firmy mali vykladať tovar v tomto sklade. Daň z prevzatého\ntovaru DEXTER CZ, spol. s r.o. priznala dodatočne.\nOhľadom obchodnej spoločnosti BAUFOGL, s.r.o. dal do pozornosti, že išlo o 16 faktúr, ktoré slúžili\nako dodací list, boli predložené príslušné CMR, dodacie listy neboli vyžiadané. Ako prepravcov uviedol\nH., DOLPETA, s.r.o. a NH ROADTRANS, s.r.o. Doplnil, že Česká finančná správa potvrdila, že tento\ndaňový subjekt posledné daňové priznanie podal za IV. štvrťrok 2009 a jeho sídlo je fiktívne. Zdôraznil,\nže žalobca v daňovom konaní tvrdil, že bol osobne dvakrát pri nakládke tovaru v areáli firmy VOMEX\nTrade, s.r.o., ktorý dodával do BAUFOGL, s.r.o. a DEXTER, spol. s r.o., o ktorom tvrdení neboli žiadne\ndôkazy vyžiadané.\nZároveň uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že existuje kniha jázd (poukazujúc na vodiča Q.,\nEČV: P. za obdobie 18.08.2010 do 25.08.2010), ktorá potvrdzuje miesto nakládky a vykládky tovarov v\nmeste Martin, Žilina, ako je to uvedené v príslušných CMR u všetkých vyššie uvedených obchodných\nspoločností. Správcovi dane vyčítal, že ďalšie knihy jázd neboli vyžiadané, a že napadnuté rozhodnutie\nneobsahuje žiadnu úvahu o tom, čo bolo dôvodom miesta nakladania práve v meste Martin, či Žilina pri\ndistribúcii tovarov, keď absentuje akákoľvek písomná zmluva, či iný doklad o spôsobe splnenia tovarov\nna dodávku predmetnej betonárskej ocele, napr. neboli vyžiadané tachografy od prepravcu Dolpeta,\ns.r.o..\nRovnako tak žalovanému vyčítal, že vo vyhotovení jeho rozhodnutia absentujú údaje o spôsobe\nzaplatenia jednotlivých faktúr, iba v prípade DEXTER CZ, spol. s r.o. existuje v zápisnici z pojednávania\nzmienka bývalého konateľa (vykonával funkciu v čase uskutočnenia prepravy) o tom, že za dodávku bolo\nzaplatené bankovým prevodom prostredníctvom ČSOB, a.s. Súčasne poukázal na skutočnosť, že na\nsúdnom pojednávaní dňa 27.11.2013 ohľadom dodávky tovaru podľa faktúry č. 14308/2010 (DEXTER\nCZ, spol. s r.o.) zástupca žalobcu predložil originál dodacieho listu k tejto faktúre, ktorý sa nenachádzal\nv administratívnom spise žalovaného.\nS ohľadom na uvedené konštatoval, že dokazovanie nebolo vykonané dostatočným spôsobom a\nrozhodnutie žalovaného bolo „založené takmer priamym opisom“ z protokolu o daňovej kontrole\nč. 9800401/5/810985/2012/Amri zo dňa 08.06.2012. Súčasne ho označil za značne neprehľadné a\nchaotické. Vyslovil, že vzhľadom na nezrovnalosti v otázke prepravy tovaru, neexistenciu preukázania\nkonkrétneho zmluvného vzťahu a v prípade DEXTER CZ, spol. s r.o. aj v otázke preberania tovaru\nna území Českej republiky, ako aj na chýbajúce doklady v administratívnom spise o knihe jázd a v\notázke konkrétnych dodacích listov, bez ďalšieho dokazovania nie je možné vyhodnotiť intrakomunitárne\ndodanie tovaru ako zrejme bezúspešné dokladovanie žalobcu o splnení podmienky § 43 ods. 1 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“).\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7S/12/2013-72 zo dňa 27.11.2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. Namietal nesprávnosť záverov krajského súdu uvedených v napadnutom rozsudku. Uviedol,\nže preskúmal odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer a konanie, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Zároveň zdôraznil, že správa daní je príslušnými\nhmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt\n\nmá okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne\npreukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno\ntvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, čiže má aj dôkazné bremeno, pričom toto\nplní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Ďalej uviedol, že dokazovanie v daňovom\nkonaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu\ndokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú\npovinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Následne dal do pozornosti nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový\nsubjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia\ndokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Doplnil, že ak správca dane\npri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne\nspochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom\nmožno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť\nna daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho\npôvodných dôkazov správcom dane. Mal za to, že návrhom vypočutia konateľa NUEMI WORD s.r.o. by\nžalobca spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane nevyvrátil. Poukázal na skutočnosť, že\nz obsahu spisového materiálu vyplýva, že správca dane mal pochybnosti o tom, či, akým spôsobom,\nkedy a kým došlo k preprave tovaru z tuzemska osobám registrovaným k DPH v inom členskom štáte\n(Českej republike), čo považoval za postačujúce. Namietal, že v zmysle vykonaného dokazovania, ako\naj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť\na úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení\nzákona č. 222/2004 Z. z., čo aj žalovaný riadne odôvodnil a vysvetlil v odôvodnení žalobou napadnutého\nrozhodnutia.\nRovnako tak namietal nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, že žalovaný síce uviedol v napadnutom\nrozhodnutí podklady, z ktorých vychádzal pri hodnotení dôkazov, avšak tieto neboli dostačujúce k tomu,\naby sa celkom jednoznačne ustálil právny záver správcu dane o nesplnení podmienky dodania tovaru\ndo iného členského štátu s oslobodením od dane. Mal za to, že správca dane postupoval v súlade so\nzákonom pre opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach žalobcu, ako aj ním predložených dokladov, a dbal\no to, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Zdôraznil, že\nsprávca dane bol povinný za účelom získania objektívnej pravdy prešetriť zahraničných odberateľov\n- NIKA SP z.o.o. (Poľsko), NUEMI WORD s.r.o. (ČR), DEXTER CZ, spol. s r.o. (ČR) a BAUFOGL\ns.r.o. (ČR). Taktiež uviedol, že po zrušení kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi je pre daňovú\nsprávu ťažké overiť, či tovar fyzicky opustil územie uvedeného členského štátu alebo nie. Z toho dôvodu\noverujú vnútroštátne daňové orgány túto skutočnosť predovšetkým na základe dôkazov a vyhlásení\nposkytnutých zdaniteľnými osobami, v spojitosti s ktorým tvrdením odkázal na rozsudok Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-409/04 Teleos. Ďalej uviedol, že žiadne z ustanovení smernice č. 2006/112/ES konkrétne\nneustanovuje, aké dôkazy musia zdaniteľné osoby predložiť, aby mohli uplatniť a využiť oslobodenie\nod DPH, preto vymedzenie charakteru či rozsahu dôkazných prostriedkov prináleží členským štátom.\nDodávateľ tovaru musí preukázať, že podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane, vrátane\npodmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správneho a jednoduchého uplatnenia\noslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli\nsplnené (rozsudok ESD C-587/10). Taktiež uviedol, že nevyhnutným pre nárok na oslobodenie od dane\nje preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar, ktorý\nje deklarovaný na faktúre, bol skutočne dodaný platiteľovi uvedenému na faktúre. Dal do pozornosti, že\nexistencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že dodávka faktúrovaného tovaru bola skutočne dodaná\npríp. zrealizovaná dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Namietal, že napriek tomu, že predložené\nfaktúry a ostatné doklady spĺňali všetky formálne náležitosti, správca dane preveroval, či údaje uvedené\nna sporných faktúrach odrážajú reálnu skutočnosť. Poukázal na záver správcu dane, že samotné\npredloženie dokladov - faktúr, nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako\nje to deklarované faktúrami spoločnosti, ktorá je uvedená ako odberateľ faktúrovaného zdaniteľného\nobchodu, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Dodal, že z predložených dokladov\nsa vec javí tak, ako by žalobca neporušil právne predpisy, avšak napriek tomu nie je možné jeho konanie\nposúdiť inak ako obdržanie daňovej výhody. Mal za to, že správca dane preukázal v rámci dokazovania,\nže hlavným účelom a dôvodom fakturovaných zdaniteľných obchodov bolo obdržanie daňovej výhody.\n\nVo vzťahu k záveru krajského súdu, že žalobca bol dvakrát pri nakládke tovaru, o čom však neboli\nvyžiadané dôkazy, uviedol, že správca dane komunikoval so žalobcom počas výkonu daňovej kontroly a\nniekoľkokrát ho oboznamoval so všetkými zisteniami, teda žalobca o pochybnostiach správcu dane vedel\na mohol predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia, čo však neurobil. Zdôraznil, že v danom prípade\nžalobca nepredložil jediný vierohodný dôkaz, že fakturovaný tovar bol prijatý spoločnosťou uvedenou na\ndokladoch (NUEMI WORD s.r.o., DEXTER CZ, spol. s r.o. a BAUFOGL s.r.o.), a to aj napriek zákonom\nstanovenej povinnosti daňového subjektu v § 15 ods. 6 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. predkladať v\npriebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote\npodľa odseku 10 druhej vety, t.j. do ôsmich pracovných dní odo dňa doručenia protokolu. V zmysle\nuvedeného mal za to, že správcovi dane nemožno vyčítať, že nedoplnil dokazovanie o nájomnú zmluvu\nmedzi spoločnosťami sídliacimi v Českej republike, knihy jázd, dôkazy o prítomnosti žalobcu pri nakládke\ntovaru, nakoľko to neprináležalo správcovi dane dokazovať a preukazovať, ale žalobcovi.\nNestotožnil sa ani so záverom súdu prvého stupňa ohľadom spoločnosti NUEMI WORD s.r.o. a knihy\njázd. Tvrdil, že správca dane vykonal dokazovanie v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. a na základe\nzistení vyplývajúcich z odpovede na dožiadanie č. 698/320/100033/2010/Kov zo dňa 13.12.2010 a\nporovnaním CMR predložených ULPEX logistics, s.r.o. s CMR a faktúrami predloženými žalobcom zistil,\nže faktúra za prepravu, ktorú prepravca ULPEX logistics, s.r.o. vystavil pre NUEMI WORD s.r.o., sa\ntýkala prepráv tovaru, ktorého dodanie žalobca vyfakturoval NUEMI WORD s.r.o. faktúrami č. 13408210,\nč. 13508201, č. 136082010. Uviedol, že v prípade fakturovaných dodaní tovaru pre spoločnosť NUEMI\nWORD s.r.o. faktúrami č. 105082010, č. 106082010, č. 107082010 a súvisiacich CMR, prepravca\nULPEX logistics, s.r.o. nedeklaroval žiadne prepravy tovaru. Z uvedených zistení správca dane vyvodil\nzáver, že ak žalobca deklaroval dodanie tovaru v zmysle týchto faktúr odberateľovi NUEMI WORD\ns.r.o. tak, že prepravu mala vykonať spoločnosť ULPEX logistics, s.r.o., ale tento prepravca žiadne\ntakéto prepravy nedeklaroval, takáto preprava nemohla byť vykonaná a tovar nemohol opustiť územie\nSlovenskej republiky. Dal do pozornosti, že túto skutočnosť potvrdzuje aj zistenie, že NUEMI WORD\ns.r.o. nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Preto faktúry a súvisiace CMR,\nktoré žalobca predložil, správca dane nepovažoval za hodnoverný dôkaz o uskutočnení deklarovaných\nintrakomunitárnych dodaní tovaru a deklarovaných prepráv. Namietal, že z uvedeného je zrejmé, že\nprepravca vykonal prepravu pre NUEMI WORD s.r.o., čo preukazuje aj kniha jázd, ale len v prípade\nfaktúr č. 13408210, č. 13508201, č. 136082010, ktoré správca dane riadne uznal. S ohľadom na uvedené\nkonštatoval, že nebolo potrebné vypočúvať vodičov U., R. a Q., pretože nejaká preprava uskutočnená\nbola a bola aj riadne uznaná správcom dane. Avšak prepravca ULPEX logistics, s.r.o. nedeklaroval\nžiadnu prepravu v zmysle faktúr č. 105082010, č. 106082010 a č. 107082010, ktoré správca dane\nneuznal.\nZa nesprávny označil aj záver súdu prvého stupňa, že sa správca dane uspokojil s oznámením Českej\nfinančnej správy a nevypočul konateľa NUEMI WORD s.r.o., ktorý sa dožadoval výsluchu a bol k\ndispozícii poskytnúť požadované údaje. Uviedol, že podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. je\npovinnosťou daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly predkladať všetky dôkazné prostriedky\npreukazujúce jeho tvrdenia. Zdôraznil, že žalobca nevyvrátil zistenia správcu dane, hoci mal na to\ndostatočný časový priestor a neurobil tak ani po tom, čo sa sám zaviazal, že dokazovanie doplní.\nĎalej uviedol, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly oboznámil žalobcu o výsledkoch\nšetrení a s ich dopadom na výsledok kontroly, s ktorými žalobca nesúhlasil a uviedol, že správcovi dane\npredloží ďalšie dôkazy. Správca dane na ústnom pojednávaní uložil žalobcovi povinnosť predložiť ním\nnavrhované dôkazy v určenej lehote, v ktorej však žalobca žiadne nepredložil. Súčasne uviedol, že\nsprávca dane vypracoval z daňovej kontroly protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a\nna jeho prerokovanie doručil žalobcovi dňa 13.06.2012. V zákonnej lehote na vyjadrenie sa k protokolu\nžalobca nepredložil správcovi dane žiadne vyjadrenie k výsledkom kontroly a ani dôkazy, ktoré by\npreukazovali reálnosť deklarovaných intrakomunitárnych dodaní. Až po uplynutí zákonnej lehoty na\nvyjadrenie sa k protokolu sa žalobca so správcom dane telefonicky skontaktoval a požiadal o vypočutie\nsvedka v súvislosti so spoločnosťou NUEMI WORD s.r.o., teda nie je pravdou, že konateľ NUEMI WORD\ns.r.o. sa dožadoval výsluchu a bol k dispozícii poskytnúť požadované údaje, ale žalobca sa telefonicky\nskontaktoval so správcom dane a tvrdil, že tento svedok je dispozícii. Taktiež uviedol, že žalobca podal\ndňa 07.08.2012 odvolanie, v ktorom nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, t.j. nenavrhol vykonať\nvýsluch svedka. Dal do pozornosti, že ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako\naj Nejvyššího správního soudu Českej republiky uvádza, že keď daňový subjekt navrhuje ako dôkazný\nprostriedok napr. výpoveď svedka, je povinný uviesť, čo sa jeho výpoveďou sleduje vo vzťahu k predmetu\n\ndaňového konania. Uvedené však žalobca vo svojom návrhu podanom telefonicky správcovi dane po\nvyhotovení a doručení protokolu neuviedol, len vyslovil zámer tento úkon vykonať. Žalovaný zdôraznil, že\nnie je možné tvrdiť, že sa správca dane uspokojil s oznámením Českej finančnej správy, nakoľko výmena\ninformácií podľa čl. 5 a 19 Nariadenia 2003/1798/ES č. E_SK_CZ_20101220_19732_P201100380(R) je\nriadnym dôkazným prostriedkom v súlade s procesnoprávnym predpisom a obsahuje zistenia miestne\npríslušného správcu dane, ktoré správca dane riadne vyhodnotil. Zároveň poukázal na rozsudok ESD vo\nveci C-73/06, podľa ktorého ak zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce\nvyplynie, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej\nčinnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové\ndôsledky. Ďalej uviedol, že z predmetnej odpovede Českej finančnej správy vyplýva aj to, že správca\ndane vypočul konateľa E. A. v súvislosti so zdaňovacím obdobím IV. štvrťrok 2010 a niektoré skutočnosti,\nktoré uviedol vo svojej výpovedi neboli následným šetrením správcu dane potvrdené, čo odôvodňuje\nnedôveryhodnosť prípadnej výpovede tohto konateľa.\nVo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným krajským súdom o spoločnosti DEXTER CZ, spol. s.r.o. namietal,\nže bývalý konateľ H. W. okrem svojich tvrdení uviedol aj to, že sa skontaktuje so súčasným konateľom\nDEXTER CZ, spol. s r.o. a predloží požadované doklady, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, ale tieto\nnepredložil. Taktiež zdôraznil, že H. W. tvrdil, že doprava fakturovaného tovaru bola vykonaná na účet\nžalobcu, čo tento nepreukázal, keďže nemal zaevidované žiadne faktúry, ktoré by vystavil prepravca\nE. H. - H. a takéto faktúry k výkonu daňovej kontroly ani nepredložil. Ďalej H. W. tvrdil, že daň z\nnadobudnutia tovaru spoločnosť DEXTER CZ, spol. s r.o. priznala, čo sa zistením Českej finančnej\nsprávy ukázalo ako nepravdivé. Spoločnosť DEXTER CZ, spol. s r.o. podala daňové priznanie až\ndodatočne, čím reagovala na výzvy Českej finančnej správy v súvislosti s preverovaním deklarovaného\ndodania tovaru žalobcovi. Správca dane vyhodnotil podané daňové priznanie ako účelové, čo aj\nodôvodnil v predmetnom rozhodnutí. Doplnil, že správca dane šetrením vzťahu medzi žalobcom a\nDEXTER CZ, spol. s r.o. využil zákonným spôsobom inštitút medzinárodnej výmeny informácií s Českou\nfinančnou správou, ktorej zistenia preukázali nekontaktnosť preverovanej spoločnosti a jej nového\nkonateľa I. B..\nOhľadom skutočností uvedených súdom prvého stupňa ku spoločnosti BAUFOGL s.r.o. žalovaný\npoukázal na vyššie uvedený rozsudok ESD vo veci C-73/06. K predloženiu originálu dodacieho listu k\nfaktúre č. 14308/2010 na súdnom pojednávaní namietal, že súd mal v administratívnom spise všetky\ndoklady predložené žalobcom k daňovej kontrole, z ktorých správca dane vychádzal a prihliadal na\nvšetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalobca na pojednávaní predložil doklad, ktorý nepredložil\nsprávcovi dane, navyše technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. V závere odvolania dal do\npozornosti, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predmetom súdneho\nprieskumu môžu byť len tie argumenty uvedené v žalobe, ktoré žalobca už predtým namietal v odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, a s ktorými by sa preto žalovaný ako odvolací správny\norgán musel v rámci svojej rozhodovacej činnosti vysporiadať.\nŽalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov\na v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.\n\nÚlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou\nrešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.\nSúd v správnom súdnictve preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t.j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe\nje súd viazaný.\nŽalobca\nžiadal\npreskúmať\npostup\na\nzákonnosť\nrozhodnutia\nžalovaného\nč.\n1100303/1/568679-1240792/2012/14008 zo dňa 29.11.2012, ktorým tento potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Košice č. 9800401/5/1432390/2012/Amri zo dňa 02.07.2012, ktorým bol žalobcovi\nznížený nadmerný odpočet zo sumy 71 744,54 € na sumu 15 248,32 € za zdaňovacie obdobie august\n2010.\nV správnom konaní ako aj v konaní pred krajským súdom bolo potrebné zaoberať sa základnou\npodmienkou na oslobodenie tovaru odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského\nštátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ktorou je, aby nadobúdateľ bol\nosobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, s dôrazom na skutočnosť, že takéto oslobodenie\nod dane je povinný preukázať platiteľ dane. V nadväznosti na uvedené bolo nevyhnutné skúmať, či v\nprejednávanej veci splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva\nlen v ich formálnej deklarácii, teda predložení dokladov s predpísaným obsahom, či doklady majú povahu\nfaktu, sú vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Rovnako tak\nbolo pri utváraní právneho záveru vo veci nutné prihliadnuť, či správca dane riadne zistil skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane, či bol skutkový stav vo veci zistený čo najúplnejšie a či správca\ndane náležite odôvodnil, ktoré dôkazy vykonal, akým spôsobom a aké závery z jednotlivých dôkazov\nvyvodil.\nKrajský súd sa vo vzťahu k uvedeným právnym otázkam obmedzil na konštatovanie, že s ohľadom\nna značné nezrovnalosti v otázke prepravy tovaru, nepreukázanie konkrétneho zmluvného vzťahu a v\nprípade spoločnosti DEXTER CZ, spol. s r.o. aj v otázke preberania tovaru na území Českej republiky\nako aj na chýbajúce doklady v administratívnom spise o knihe jázd a v otázke konkrétnych dodacích\nlistov bez ďalšieho dokazovania nie je možné vyhodnotiť intrakomunitárne dodanie tovaru ako zrejme\nbezúspešné dokladovanie žalobcu o splnení podmienky § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z..\nSúd je garantom dodržiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí\nvyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu tak, aby jeho\nrozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto\npreskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym\nokolnostiam posudzovanej veci.\nV konaní o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou zásadou, ktorej\nvykonaním je ustanovenie § 249 ods. 2 OSP ukladajúce žalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných\nnáležitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný\nrozsahom a dôvodmi uvedenými v žalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným\nrámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, ak však\nnejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 OSP).\nPodľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nezávislosť rozhodovania súdov sa\nuskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny\nrámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov,\npredstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj\npovinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), spôsobom zakotveným v § 157 ods.\n2 OSP.\nProcesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a\n\nprávnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z\nustanovenia § 157 ods. 2 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP totiž znamená právo účastníka na\ndostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť\nnáležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť\nopravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je\npreto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu\nochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,\nIII. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07).\nPotreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho\norgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom\nna judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania (pozri Van Hurk\nv. Holandsko, 1994), súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na\nvšetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s\nohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok\nESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994).\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd z uvedených\nzásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre\nnedostatok dôvodov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevysporiadal ústavne konformným\na zákonným spôsobom s otázkou, v čom videl podklad pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia z\ndôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ OSP, teda prečo mal\nza to, že správny orgán nevykonal náležité dokazovanie.\nNakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nzrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o tom, že zistenie skutkového stavu je\nnedostačujúce na posúdenie veci, a prečo krajský súd dospel k záveru, že je potrebné doplniť\ndokazovanie v otázke prepravy tovaru, v prípade spoločnosti DEXTER CZ, spol. s r.o. aj v otázke\npreberania tovaru na území Českej republiky, ako aj vo vzťahu k dokladom o knihe jázd, je nutné\npovažovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky\npre to, že nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\nTakéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho\nvšeobecného súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v\nspojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).\nKeďže sa krajský súd meritom veci vôbec nezaoberal, nemohol odvolací súd napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa zmeniť, nakoľko meritórne rozhodnutie na základe právneho názoru odvolacieho\nsúdu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, by bolo v rozpore so zásadou\ndvojinštančnosti a účastníkom by mohla byť odňatá možnosť konať pred súdom (právo podať opravný\nprostriedok) a mohli by byť porušené ich základné práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nV ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej žaloby s prihliadnutím aj na dôvody\nodvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu i žalovaného, znova o podanej\nžalobe rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne\nkonanie bolo urobené zadosť.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/12/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}