{"guid": "1383afeb-2f87-4db1-8100-4dde88ef67b1:3609bad7-1e18-4667-bd88-0c3ffe4d9cf1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7012200766.1", "spisova_znacka": "1Obo/17/2015", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/17/2015 z 18. 10. 2016", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18. októbra 2016, sp. zn. 1Obo/17/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7012200766.1", "identifikacne_cislo": "7012200766", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2016-10-18", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-5", "nazov": "§ 8 ods. 5 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "nazov": "§ 106 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/328#paragraf-8", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3609bad7-1e18-4667-bd88-0c3ffe4d9cf1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7012200766.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7012200766.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7012200766.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/17/2015\n7012200766\n18. 10. 2016\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2016:7012200766.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne\nE.. R. D., so sídlom Y. XX, XXX XX F., správkyne konkurznej podstaty úpadcu Drevina Trade, spol. s r. o.,\nso sídlom v Košiciach, IČO: 36 175 081, proti žalovanému E.. E. E., J. 2, XXX XX F., o zaplatenie sumy\n185 829,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.\nk. 3Cbi/1/2014 - 140 z 11. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cbi/1/2014 - 140 z 11. novembra 2014 z r u š u j e a vec\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo ,,súd prvej inštancie?) rozsudkom č. k. 3Cbi/1/2014\n- 140 z 11. novembra 2014 žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.\n2 V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému ako\nbývalému správcovi konkurznej podstaty úpadcu Drevina Trade, spol. s r. o. so sídlom v Košiciach,\nIČO: 36 175 081 (ďalej aj ,,úpadca?) zaplatenia sumy 185 829,70 eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 9 % ročne od 17.03.2011 do zaplatenia podľa ust. § 8 ods. 2 a 5 zákona č. 328/1991 Zb.\no konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,ZKV?) a ust. § 415, § 420 ods. 1\na § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ?) z dôvodu, že žalovaný ako bývalý správca\nkonkurznej podstaty úpadcu (ďalej aj ,,bývalý správca?) svojim konaním spôsobil škodu konkurznej\npodstate, pretože nepostupoval s odbornou starostlivosťou a porušil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon\ntým, že neefektívnym vynakladaním finančných prostriedkov zapríčinil, že na uspokojenie konkurzných\nveriteľov nezostali takmer žiadne finančné prostriedky. Žalobkyňa v žalobe ďalej poukázala na konečnú\nsprávu, ktorú uznesením č. k. 5K/184/01 - 598 z 20.05.2010 schválil Krajský súd v Košiciach (ďalej\naj ,,konkurzný súd?) a z ktorej vyplýva, že konkurzný súd celkom neschválil výdavky v sume 187 821,40\neur, z čoho výdavky vynaložené žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu počas výkonu\njeho funkcie predstavujú sumu 185 829,70 eur.\n3 Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pre nepreukázanie dôvodnosti jej podania. Uviedol, že funkciu\nsprávcu konkurznej podstaty úpadcu prestal vykonávať dňom 14.12.2005, kedy bol do tejto funkcie\nustanovený nový správca JUDr. Anton Hajduk, ktorému odovzdal všetky doklady vzťahujúce sa k\nmajetku úpadcu, pričom nevie, či JUDr. Hajduk ich odovzdal súčasnej správkyni- žalobkyni. Ďalej\npoukázal na to, že navonok to vyzerá tak, že ako správca vôbec necestoval (nevznikli výdavky na\ncestovné 51 203,33 eur), nevznikli dopravné náklady (pneumatiky, disky 6 767,78 eur), nebolo vykonané,\nresp. potrebné spracovanie agendy spoločnosťou Telegrafia s. r. o. (21 974,37 eur), neboli potrebné\nvýdavky za poskytnutie právnej pomoci (13 256,32 eur) a nevznikli výdavky v súvislosti s archiváciou\ndokumentov (92 627,90 eur). Žalobu žiadal zamietnuť aj z dôvodu premlčania uplatneného práva.\nUviedol, že žaloba bola doručená súdu dňa 9.07.2012, teda po uplynutí 2- ročnej, ako aj 3- ročnej\n\npremlčacej doby v zmysle ust. § 106 ods. 1 a 2 OZ. Súčasná správkyňa predložila konečnú správu o\nspeňažení majetku (ktorá obsahuje položky, ktoré sú predmetom žaloby) dňa 7.10.2009, teda najneskôr\nv tento deň žalobkyňa vedela o škode a kto za ňu zodpovedá. Keďže však žalobu podala na súde až\ndňa 9.07.2012, podala ju po uplynutí 2- ročnej premlčacej doby, ktorá v tomto prípade uplynula dňa\n7.10.2011.\n4 Z vykonaného dokazovania krajský súd zistil, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením\nč. k. 5K/184/2001-11 z 13.07.2001 a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený JUDr.\nJán Juhász (žalovaný). Uznesením č. k. 5K/184/2001-404 z 9.05.2007 bola rozhodnutím schôdze\nkonkurzných veriteľov ustanovená do funkcie novej správkyne konkurznej podstaty JUDr. Soňa Géciová\n(žalobkyňa). Uznesením č. k. 5K/184/2001-598 z 20.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n7.12.2010, bola schválená konečná správa. Uznesením č. k. 5K/184/2001-631, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 26.06.2012, konkurzný súd rozvrhol výťažok získaný z predaja majetku, patriaceho\ndo konkurznej podstaty úpadcu. Predmetnú žalobu podala žalobkyňa na súde dňa 9.07.2012, t. j. po\nprávoplatnosti rozvrhového uznesenia.\n5 Podľa názoru krajského súdu, v prejednávanom prípade neboli produkované žiadne konkrétne\ndôkazy, na základe ktorých by bolo možné preukázať porušenie právnych povinností žalovaného v\npríčinnej súvislosti so vznikom škody tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Vykonaním rozvrhového konania\nsa z praktického hľadiska končí konkurzné konanie a samotné zrušenie konkurzu v zmysle ust. § 44\nods. 1 písm. b/ ZKV je už len formálnym dôsledkom a konštatovaním ukončenia konkurzu. V tomto\nsmere správkyňa konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Soňa Géciová, po právoplatnosti vykonaného\nrozvrhového uznesenia, vykonáva svoju funkciu v intenciách príslušných ustanovení ZKV, nie je\núčastníkom konkurzného konania a v tomto štádiu konkurzu nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie\nžaloby voči predchádzajúcemu správcovi konkurznej podstaty úpadcu z právneho titulu, ktorý uviedla\nv žalobe, pretože na podanie takejto žaloby bola oprávnená pred podaním konečnej správy (ust. § 29\nZKV).\n6 K uplatnenej námietke premlčania práva krajský súd uviedol, že z konkurzného spisu bolo jednoznačne\npreukázané, že funkcia žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu zanikla dňom 14.12.2005,\nt. j. ku dňu rozhodnutia schôdze veriteľov ( ust. § 8 ZKV ). Za týchto okolností žalovaný teoreticky\nmohol spôsobovať škodu len do tohto termínu. Žaloba však bola podaná na súde dňa 9.07.2012, t.\nj. po vyše 6 rokoch. Subjektívna premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť dňa 14.12.2005, t.\nj. ku dňu, kedy u žalovaného došlo k zániku funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. V prípade\nnáhrady škody v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ subjektívna premlčacia doba uplynula za 2 roky, t.\nj. dňa 14.12.2007. Konečná správa bola predložená súdu dňa 7.10.2009, kedy žalobkyňa ako nová\nsprávkyňa konkurznej podstaty úpadcu objektívne musela vedieť, že predchádzajúci správca (žalovaný)\nmal spôsobiť škodu (obdobne to platí aj v prípade aplikácie ust. § 107 ods. 1 OZ, t. j. nároku na vydanie\nplnenia z bezdôvodného obohatenia).\n7 S poukazom na vyššie uvedené krajský súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto rozhodol o jej\nzamietnutí.\n8 O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\nÚčastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože úspešný žalovaný si náhradu trov konania\nneuplatnil a neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania nevzniklo.\n9 Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa na pošte dňa 7.01.2015 odvolanie, v ktorom uviedla, že v\nkonaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP, krajský súd dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n10 Žalobkyňa (ďalej aj ,,odvolateľka?) uviedla, že ku dňu podania odvolania je stále správkyňou\nkonkurznej podstaty úpadcu. Podanou žalobou sa domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 185\n829,70 eur s príslušenstvom, ktorá má byť použitá na uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní,\nvedenom na majetok úpadcu, a ktorá bola získaná speňažením konkurznej podstaty a inými príjmami,\ndosiahnutými v konkurznom konaní sp. zn. 5K/184/01.\n\n11 Žalovaný ako prvý správca konkurznej podstaty úpadcu speňažil podstatný majetok úpadcu, po\njeho speňažení zostal nečinný, nepredložil súdu konečnú správu a dlhodobo spôsoboval prieťahy v\nkonkurznom konaní, čím vedome vytváral prekážky k naplneniu základného cieľa konkurzného konania,\na to pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho majetku. Ona (ako tretia správkyňa konkurznej\npodstaty úpadcu) bola nútená vysporiadať sa s právnym, ale hlavne faktickým stavom, ktorý žalovaný\nv konkurznom konaní zanechal. Prevzala neúplné účtovníctvo, so súhlasom súdu vylúčila zvyšný\nmajetok z konkurznej podstaty, vypracovala a dňa 7.10.2009 doručila súdu konečnú správu o speňažení\nmajetku z konkurznej podstaty úpadcu a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu. Konkurzný súd\nkonečnú správu, vrátane námietok veriteľov, prejednal a uznesením č. k 5K/184/01-598 z 20.05.2010\n(právoplatným dňa 7.12.2010) schválil. Z odôvodnenia uznesenia o schválení konečnej správy ( 4\nstrana ) vyplýva, že súd neschválil výdavky v sume 187 821,40 eur. Z výroku uznesenia o schválení\nkonečnej správy vyplýva, že súd určil na uspokojenie veriteľov úpadcu sumu 203 259,03 eur, pričom\nv tejto sume je zahrnutá aj suma neschválených výdavkov 187 821, 40 eur, ktoré súd v odôvodnení\nuznesenia o schválení konečnej správy presne špecifikoval. Z celkovej sumy neschválených výdavkov\n187 821,40 eur predstavuje suma 185 829,70 eur výdavky vynaložené žalovaným počas výkonu jeho\nfunkcie, a to cestovné vo výške 51 203,33 eur, výdavky zaplatené za spracovanie agendy spoločnosťou\nTelegrafia s. r. o. v sume 21 974,37 eur, výdavky zaplatené za poskytnutie právnej pomoci žalovanému\nv sume 13 256,32 eur, výdavky zaplatené za archiváciu dokumentov úpadcu v sume 92 627,90 eur\na dopravné náklady a výdavky na zakúpenie dvoch setov pneumatík a hliníkových diskov v sume\n6 767,78 eur. Z uznesenia o schválení konečnej správy vyplýva, že konkurzný súd, ktorý prejednal\nkonečnú správu, dospel k záveru, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty nakladal s konkurznou\npodstatou nehospodárne a vynakladal finančné prostriedky, získané správou konkurznej podstaty a jej\nspeňažením, neefektívne a bez náležitej odbornej starostlivosti. Nesúhlasí preto s tvrdením krajského\nsúdu, že v konaní neboli produkované žiadne konkrétne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné\npreukázať porušenie právnych povinností žalovaného v príčinnej súvislosti so vznikom škody.\n12 Odvolateľka ďalej poukázala na to, že v zmysle ust. § 29 ZKV jedine konkurzný súd je oprávnený\nrozhodovať o výdavkoch správcu vynaložených v konkurznom konaní a pokiaľ konkurzný súd výdavky\nsprávcu neschválil priebežne v rámci dohľadu nad jeho činnosťou, rozhodne o nich až v konečnej\nspráve. Konkurzný súd konečnú správu, predloženú žalobkyňou, zaslal na vyjadrenie žalovanému a túto\nnásledne prejednal a schválil uznesením z 20.05.2010, právoplatným dňa 7.12.2010. Z odôvodnenia\nuznesenia o schválení konečnej správy jasne a zrozumiteľne vyplýva, aké výdavky a z akých dôvodov\nkonkurzný súd neschválil. Vyplýva z neho tiež aj to, že žalovaný nehospodárnym a neefektívnym\nspravovaním a nakladaním s konkurznou podstatou spôsobil škodu na majetku konkurznej podstaty,\nktorá bráni uspokojeniu konkurzných veriteľov, pretože žalovaný pri výkone svojej funkcie potupoval\nspôsobom, ktorý je v rozpore s účelom a cieľom konkurzného konania. Žalovaný v rámci prejednania\nkonečnej správy mal možnosť obhájiť dôvodnosť a účelnosť výdavkov, ktoré súd neschválil, avšak túto\nmožnosť nevyužil. Konkurzný súd rozhodol o výdavkoch na základe predložených účtovných dokladov.\nOpakované preskúmavanie výdavkov, vynaložených v konkurznom konaní úpadcu žalovaným, považuje\nza nedôvodné. Domnieva sa tiež, že rozhodnutie konkurzného súdu by malo byť pre súd v tomto konaní\nzáväzné, pretože žiadny iný súd v inom konaní nie je oprávnený výdavky znovu preskúmavať.\n13 Ďalej odvolateľka uviedla, že nesúhlasí ani so záverom krajského súdu o nedostatku jej aktívnej\nvecnej legitimácie v konaní. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Obo/89/2012 z 13.12.2012, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.\n5K/184/2001- 641 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\naj ,,NS SR?) zrušil uznesenie konkurzného súdu (ktorým bolo konkurzné konanie zrušené a JUDr. Soňa\nGéciová zbavená funkcie správkyne konkurznej podstaty) práve z dôvodu, že už v tom čase bolo vedené\nsúdne konanie o zaplatenie sumy 185 829,70 eur, ktorá a má byť použitá na uspokojenie veriteľov\núpadcu. Zároveň poukázala na to, že rozvrhové uznesenie zverejnil konkurzný súd v Obchodnom\nvestníku č. 099/2012 zo dňa 15.05.2012, pričom z obsahu tohto uznesenia (prepočítaním rozvrhovanej\nsumy) je zrejmé, že sa jedná len o čiastkové rozvrhové uznesenie, na základe ktorého žalobkyňa\nvyplatila len tie finančné prostriedky, ktoré mala v tom čase k dispozícii.\n14 Odvolateľka nesúhlasila ani s právnym posúdením námietky premlčania krajským súdom. Uviedla,\nže nie je jej zrejmé, na základe čoho krajský súd dospel k záveru, že by sa začiatok plynutia lehoty\npremlčania nároku na vydanie súdom neschválených finančných prostriedkov mal odvíjať odo dňa\nzániku funkcie správcu (funkcia správcu žalovaného zanikla ku dňu 14.12.2005). Rovnako nesúhlasí\n\nani s tvrdením krajského súdu, že žalovaný teoreticky mohol škodu spôsobovať len do tohto termínu.\nPoukázala na to, že žiadne ustanovenie ZKV novoustanovenému správcovi konkurznej podstaty úpadcu\nneukladá právo alebo povinnosť preskúmavať alebo posudzovať výdavky vynaložené na správu a\nspeňaženie konkurznej podstaty predchádzajúcim správcom. Nakladanie s konkurznou podstatou\na oprávnenosť (hospodárnosť, efektívnosť) výdavkov na správu a speňaženie majetku úpadcu je\nkompetentný posúdiť výlučne len konkurzný súd v rámci dohliadacej činnosti, najneskôr pri prejednaní\nkonečnej správy. Ak by mala na posúdenie oprávnenosti výdavkov správcu vynaložených počas\nkonkurzného konania platiť všeobecná premlčacia doba, upravená pre obchodnoprávne vzťahy, resp.\nobčianskoprávne vzťahy, prípadne všeobecná doba pre uplatnenie náhrady škody alebo bezdôvodného\nobohatenia, ktorá by mala začať plynúť od ustanovenia nového správcu, tak nový správca by už tieto\nvýdavky v konečnej správe ani nemusel uvádzať, nakoľko by posúdenie ich hospodárnosti a efektívnosti\nsúdom bolo úplne zbytočné. Správca by tak mohol bez akýchkoľvek právnych následkov použiť finančné\nprostriedky výlučne podľa svojho rozhodnutia na čokoľvek, následne zostať niekoľko rokov nečinný\na po ustanovení nového správcu by už akékoľvek namietanie nehospodárnosti použitia finančných\nprostriedkov bolo zbytočné. Rovnako považuje za nemysliteľné, aby sa náhrady škody, spôsobenej\nnehospodárnym vynakladaním prostriedkov úpadcu, mal domáhať konkurzný veriteľ, ktorý zo zákona\nmá právo, aby jeho pohľadávka, zistená v konkurznom konaní, bola pomerne uspokojená z finančných\nprostriedkov získaných správou a speňažením majetku úpadcu. Bolo by priam absurdné, ak by sa veriteľ\nmusel žalobou proti správcovi domáhať náhrady škody, ktorá vznikla na majetku úpadcu v priebehu\nkonkurzného konania a v novom súdnom konaní znášať poplatkovú povinnosť, ako aj náklady súvisiace\ns takýmto súdnym konaním. V konkurzných konaniach je bežné, že úpadca má aj niekoľko desiatok\nveriteľov, takže náhrady škody (podľa názoru súdu prvej inštancie) by sa potom museli domáhať všetci\nkonkurzní veritelia, ktorým bola škoda spôsobená, čo by zbytočne zaťažovalo súdy a bolo by to aj\nnehospodárne oproti stavu, keď túto škodu uplatňuje v jednej žalobe nový správca konkurznej podstaty.\n15 S poukazom na vyššie uvedené odvolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni\nsumu 185 829,70 eur s príslušenstvom a trovami konania alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania\nv sume 83,89 eur.\n16 K odvolaniu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie\npovažuje za správny. Neexistujú žiadne právne dôvody, na základe ktorých by bolo možné žalovanú\nčiastku vymáhať a pokiaľ si žalobkyňa myslí, že sa obohatil, tak v konaní vzniesol námietku premlčania\npráva. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdil.\n17 Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., účinného od 1. júla 2016\n( ďalej aj ,,Civilný sporový poriadok? alebo ,,CSP? ), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na\nkonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n18 Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí\nskutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (odsek\n2 vyššie citovaného ustanovenia).\n19 Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa\npredpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (odsek 4 vyššie\ncitovaného ustanovenia).\n20 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,odvolací súd?) ako súd funkčne príslušný na dokončenie\npredmetného odvolacieho konania v zmysle ust. § 470 ods. 4 CSP, po prejednaní odvolania v rozsahu a\nz dôvodov v ňom uvedených a bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie\nje dôvodné.\n21 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie sumy 185 829,70 eur s príslušenstvom. Zaplatenia\n\nžalovanej pohľadávky sa žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu domáha proti\nžalovanému ako bývalému správcovi konkurznej podstaty úpadcu titulom náhrady škody s poukazom\nna ust. § 8 ods. 2 a ods. 5 ZKV a ust. § 415, § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 OZ a z dôvodu, že žalovaný\npočas výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu (13.07.2001 - 14.12.2005) nepostupoval s\nodbornou starostlivosťou, keď nehospodárne nakladal s majetkom patriacim do konkurznej podstaty\núpadcu a finančné prostriedky získané správou konkurznej podstaty a jej speňažením vynaložil\nneefektívne a bez náležitej odbornej starostlivosti, keďže z majetku patriaceho do konkurznej podstaty\núpadcu boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 185 829,70 eur na výdavky správcu a náklady\nspojené s udržiavaním a správou konkurznej podstaty, a to bez predloženia dôkazov preukazujúcich\noprávnenosť žalovaného účtovať a vyplatiť finančné prostriedky v žalovanej sume.\n22 O príslušnosti Krajského súdu v Košiciach na prejednanie a rozhodnutie predmetnej právnej veci\nrozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Ndob/10/2014-110 z 10.06.2014, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2014.\n23 Krajský súd v Košiciach ako súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobkyne v konaní, nepredloženia žiadnych konkrétnych dôkazov, na základe ktorých by\nbolo možné preukázať porušenie právnych povinností žalovaného v príčinnej súvislosti so vznikom\nškody a premlčania práva uplatneného žalobou v zmysle ust. § 106 ods. 1 a ods. 2 OZ.\n24 Žalobkyňa ako odvolateľka so zamietnutím žaloby nesúhlasila z tých dôvodov, ktoré uviedla vo\nsvojom odvolaní.\n25 K jednotlivým dôvodom zamietnutia žaloby krajským súdom a odvolacím námietkam žalobkyne\nodvolací súd uvádza nasledovné:\n26 Žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v\nKošiciach dňa 9.07.2012, domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 185 829,70 eur s príslušenstvom.\nŽalobkyňa podala predmetnú žalobu po právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach o\nschválení konečnej správy č. k. 5K/184/01-598 z 20.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n7.12.2010, avšak pred vydaním uznesenia konkurzného súdu č. k. 5K/184/2001-641 z 26.09.2012,\nktorým konkurzný súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu a JUDr. Soňu Géciovú zbavil\nfunkcie správkyne konkurznej podstaty úpadcu. Odvolací súd však upriamuje pozornosť na to, že\nuznesenie z 26.09.2012 nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo zrušené uznesením NS SR sp. zn.\n5Obo/89/2012 z 13.12. 2012, a to práve z dôvodu, že na Krajskom súde v Košiciach je vedené predmetné\nkonanie o zaplatenie sumy 185 829,70 eur s prísl. proti žalovanému a zrušenie konkurzu a zbavenie\nsprávkyne konkurznej podstaty jej funkcie by malo za následok tú skutočnosť, že JUDr. Soňa Géciová\nako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu by v začatom súdnom konaní nemohla pokračovať, čo by\nmohlo viesť k poškodeniu konkurzných veriteľov úpadcu. Teda, žalobkyňa ako správkyňa konkurznej\npodstaty úpadcu má v predmetnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, pretože je stále správkyňou\nkonkurznej podstaty úpadcu (aj po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy z 20.05.2010\na právoplatnosti uznesenia o rozvrhu výťažku z 15.05.2012 ), nakoľko tejto funkcie nebola doposiaľ\nzbavená právoplatným rozhodnutím konkurzného súdu.\n27 Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka má (okrem iného) ten účinok, že oprávnenie nakladať s\nmajetkom patriacim do konkurznej podstaty, ako aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s\nmajetkom konkurznej podstaty, prechádza na správcu konkurznej podstaty. Z ust. § 8 ods. 2 ZKV vyplýva,\nže správca je povinný pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá\nza škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Z odseku 5\ncitovaného ustanovenia ďalej vyplýva, že zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa\nodseku 2 za čas výkonu jeho funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať\nnového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady. Za škodu vzniknutú účastníkom konkurzného\nkonania alebo tretím osobám v dôsledku porušenia povinnosti uloženej správcovi zákonom (vrátane\npovinnosti vykonávať funkciu správcu riadne a odborne) alebo súdom (na základe súdneho rozhodnutia\nalebo opatrenia konkurzného súdu v rámci jeho dohliadacej činnosti) v súvislosti s výkonom funkcie\nsprávcu konkurznej podstaty zodpovedá podľa ust. § 420 ods. 1 OZ správca ako fyzická osoba. Teda, ide\no priamu majetkovú zodpovednosť správcu konkurznej podstaty. Predpokladmi vzniku zodpovednosti\nza škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ sú: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť\n\nmedzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody (tieto predpoklady majú objektívny charakter) a\nzavinenie (ktoré je subjektívnej povahy, jeho existencia sa predpokladá a je na škodcovi, aby preukázal,\nže škodu nezavinil). Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd sa nezaoberal\nzisťovaním predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 a nasl. OZ.\nJeho záver v odôvodnení rozsudku, že ,,v tomto konaní neboli produkované žiadne konkrétne dôkazy,\nna základe ktorých by bolo možné preukázať porušenie právnych povinností žalovaného v príčinnej\nsúvislosti so vznikom škody tak, ako na to poukazuje žalobca v žalobnom návrhu? je preto vyslovený\npredčasne, bez riadneho zistenia skutkového a právneho stavu.\n28 Povinnosť správcu konkurznej podstaty postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou\n(ust. § 8 ods. 2 ZKV) zahŕňa aj jeho povinnosť riadne udržiavať a spravovať konkurznú podstatu, teda\nvykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby nedochádzalo k znehodnoteniu konkurznej podstaty, aby\nmajetok do nej patriaci bol využívaný v súlade so svojím určením a prípadne, ak je to možné, aby\nsa konkurzná podstata aj rozmnožila. Pri udržiavaní a správe konkurznej podstaty správcovi vznikajú\nnáklady s tým spojené, ktoré spadajú pod pohľadávky proti podstate a medzi ktoré patria aj hotové\nvýdavky správcu, napr. cestovné výdavky, poštovné, súdne poplatky a pod. (ust. § 31 ods. 1, 3 a 6 ZKV).\nSchvaľovanie nákladov súvisiacich s udržiavaním a správou konkurznej podstaty, hotových výdavkov,\nako aj odmeny správcu konkurznej podstaty spadá do kompetencie konkurzného súdu v zmysle ust. §\n29 ZKV, ktorý o nich rozhoduje v uznesení o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov\nsprávcu konkurznej podstaty.\n29 V prípade, ak správca konkurznej podstaty bol zbavený výkonu funkcie pred schválením konečnej\nsprávy (ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade), je povinný v zmysle ust. § 8 ods. 5 ZKV informovať\nnového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady. Z ust. § 29 ods. 1 ZKV vyplýva, že odmenu\na výdavky vyúčtujú všetci správcovia, vrátane tých, ktorých konkurzný súd v priebehu konkurzného\nkonania zbavil funkcie správcu. Aj v prípade, ak v priebehu konkurzného konania dôjde k výmene\nsprávcu konkurznej podstaty, je to konkurzný súd, ktorý uznesením v zmysle ust. § 29 ZKV rozhodne\nkonečným spôsobom o tom, či schváli hotové výdavky bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu a\nnáklady spojené s udržiavaním a správou konkurznej podstaty, ktoré bývalý správca konkurznej podstaty\nvyplatil v priebehu konkurzného konania z majetku konkurznej podstaty. Teda, konečný záver o účelnosti\nnakladania s prostriedkami konkurznej podstaty musí urobiť konkurzný súd v rozhodnutí v zmysle ust. §\n29 ZKV. Tak tomu bolo aj v posudzovanom prípade, kedy konkurzný súd uznesením č. k. 5K/184/01-598\nz 20.05.2010 (právoplatným dňa 7.12.2010) schválil konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov\nsprávcov, vrátane žalovaného, z ktorej vyplýva, že konkurzný súd neschválil výdavky bývalého správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu JUDr. Jána Juhásza v sume 185 829,70 eur (podľa špecifikácie uvedenej\nna 4 strane uznesenia o schválení konečnej správy z 20.05.2010 ), ktorej zaplatenie je predmetom tohto\nsporu.\n30 Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone\nustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n31 Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa\npoškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n32 Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a\nak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;\nto neplatí, ak ide o škodu na zdraví.\n33 Ak v dôsledku porušenia povinnosti správcu postupovať pri výkone funkcie s odbornou\nstarostlivosťou, spôsobí správca škodu na majetku konkurznej podstaty dlžníka, konkurzný súd\nv priebehu konkurzného konania takéhoto správcu zbaví jeho funkcie a nahradí ho novým\nsprávcom konkurznej podstaty. Nový správca konkurznej podstaty nenesie žiadnu osobnú majetkovú\nzodpovednosť za škodu spôsobenú bývalým správcom konkurznej podstaty, a to ani vtedy, ak existencia\nškody v dôsledku protiprávneho konania bývalého správcu konkurznej podstaty vyjde najavo až po\nzmene v osobe správcu konkurznej podstaty. Nový správca konkurznej podstaty potom obvykle pristúpi\nk vymáhaniu spôsobenej škody voči bývalému správcovi konkurznej podstaty.\n\n34 Ustanovenie § 106 ods. 1 OZ viaže začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby ku dňu, kedy sa\npoškodený (nová správkyňa konkurznej podstaty) dozvie o vzniknutej škode\na o tom, kto za ňu\nzodpovedá. Teda, pre začatie plynutia 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby je relevantný subjektívny\nprvok, pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje\npreukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol\nsvoj nárok uplatniť (vyčísliť) na súde žalobou (okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o\ntejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním) a 2. kedy\nsa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.\n35 Odvolací súd nesúhlasí s konštatovaním krajského súd, že subjektívna premlčacia doba v danom\nprípade začala plynúť dňa 14.12.2005, t. j. ku dňu zániku funkcie žalovaného ako správcu konkurznej\npodstaty úpadcu a uplynula za 2 roky, t. j. dňa 14.12.2007. Taktiež nesúhlasí ani s konštatovaním, že\nak konečná správa bola predložená súdu dňa 7.10.2009, tak žalobkyňa ako nová správkyňa konkurznej\npodstaty objektívne musela vedieť, že predchádzajúci správca, t. j. žalovaný mal spôsobiť škodu. S\npoukazom na uvedené potom krajský súd nesprávne považoval za dôvodnú námietku premlčania,\nuplatnenú v konaní žalovaným.\n36 Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobkyňa (ako poškodená) sa preukázateľne dozvedela o\nvzniknutej škode a jej rozsahu (výške) do tej miery, aby mohla svoj nárok uplatniť žalobou na súde, až\nz uznesenia konkurzného súdu o schválení konečnej správy č. k. 5K/184/01-598 z 20.05.2010, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2010, pretože až týmto uznesením konkurzný súd (do právomoci\nktorého s konečnou platnosťou spadá rozhodovanie o odmene, výdavkoch správcu, resp. viacerých\nsprávcov, ktorí túto funkciu vykonávali v konkrétnom konkurznom konaní) právoplatne rozhodol o tom, že\nneschvaľuje výdavky bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Jána Juhásza (špecifikované\nna 4 strane uznesenia) v celkovej sume 185 829,70 eur ako výdavky nepodložené žiadnymi dokladmi,\na preto neodôvodnené. Subjektívna premlčacia doba preto v žiadnom prípade nemohla začať plynúť\ndňa 14.12.2005, kedy došlo k zániku funkcie žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a\nneskončila potom ani dňa 14.12.2007. Podľa názoru odvolacieho súdu, subjektívna premlčacia doba\n(dvojročná) v posudzovanom prípade začala plynúť dňom právoplatnosti uznesenia konkurzného súdu\no schválení konečnej správy, t. j. 7.12.2010. Keďže žaloba na zaplatenie sumy 185 829,70 eur titulom\nnáhrady škody proti žalovanému ako bývalému správcovi konkurznej podstaty úpadcu (o výške ktorej\nrozhodol konkurzný súd uznesením o schválení konečnej správy) bola podaná na súde dňa 9.07.2012,\nbola podaná v rámci 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby.\n37 Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (ust. § 106 ods. 2 OZ) je viazaný na udalosť, z\nktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ zahŕňa nielen porušenie právnej povinnosti\n(protiprávny úkon), resp. právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale aj vznik škody\nsamotnej. Teda, z hľadiska ust. § 106 ods. 2 OZ nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať\nlen so škodnou udalosťou, lebo by tak objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, než ku\nškode na majetku vôbec došlo, resp. škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej\ndoby alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Odvolací súd nesúhlasí s tým, že objektívna premlčacia doba v\ndanom prípade začala plynúť dňa 7.10.2009, kedy žalobkyňa ako nová správkyňa konkurznej podstaty\npredložila konkurznému súdu konečnú správu, nakoľko predloženie konečnej správy konkurznému súdu\nnemožno považovať za „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ v zmysle ust. § 106 ods. 2 OZ. Podľa názoru\nodvolacieho súdu, objektívna premlčacia doba (trojročná) v posudzovanom prípade začala plynúť dňom\nprávoplatnosti uznesenia konkurzného súdu o schválení konečnej správy, t. j. 7.12.2010. Keďže žaloba\nna zaplatenie sumy 185 829,70 eur titulom náhrady škody proti žalovanému ako bývalému správcovi\nkonkurznej podstaty úpadcu bola podaná v rámci 3- ročnej objektívnej premlčacej doby.\n38 Vo všeobecnosti platí, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nemôže nastať skôr, než\nzačiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, t. j. skôr než škoda vznikla. Inými slovami povedané,\nobjektívna premlčacia doba môže začať bežať až od okamihu vzniku škody a najskôr od tohto dňa môže\nzačať bežať aj subjektívna premlčacia doba. Teda, v určitých prípadoch je možné, aby začiatok plynutia\nobjektívnej a subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 106 ods. 1 a ods. 2 OZ nastal v totožný\nokamih. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú\nnemôže prekročiť.\n\n39 S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že krajský súd otázku premlčania práva na náhradu škody\nposudzoval v rozpore s hmotným právom ( ust. § 106 ods. 1 a 2 OZ ).\n40 Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ by konkurzný súd na základe žalobkyňou predloženej\nkonečnej správy dospel k záveru, že výdavky bývalého správcu konkurznej podstaty JUDr. Jána\nJuhásza, resp. náklady ním vynaložené na udržiavanie a správu konkurznej podstaty boli v celom\nrozsahu (resp. v určitej časti) vynaložené dôvodne, tak právoplatnosťou uznesenia konkurzného súdu\no schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu (alebo správcov) by žalobkyňou\ntvrdená škoda nevznikla v celom rozsahu (resp. v časti). Teda, nedošlo by k vzniku škody, ktorá by mohla\nbyť následne uplatnená na súde žalobou, a to s konkrétnym vyčíslením.\n41 Pri úvahe súdu, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať z preukázanej vedomosti\npoškodeného o vzniknutej škode, nielen z jeho predpokladanej vedomosti o škode. Podľa názoru\nodvolacieho súdu, žalobkyňa mohla mať predpokladanú vedomosť o škode spôsobenej žalovaným už\nv čase, kedy vyhotovila návrh konečnej správy, ktorú následne predložila konkurznému súdu, avšak\npreukázanú vedomosť o vzniknutej škode a jej výške mala až z právoplatného uznesenia konkurzného\nsúdu o schválení konečnej správy dňa 7.12.2010.\n42 Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci predčasne,\nbez riadneho zistenia skutkového a právneho stavu ohľadne splnenia predpokladov pre priznanie\nuplatneného práva na náhradu škody a vec aj nesprávne právne posúdil, pokiaľ ide o žalovaným\nuplatnenú námietku premlčania práva. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npodľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.\nSúd prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu,\nvyplývajúceho z odôvodnenia tohto rozhodnutia a jeho úlohou bude zaoberať sa vecou čo do meritu,\nteda uplatneným právom žalobkyne na základe včas podanej žaloby.\n43 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust.\n§ 396 ods. 3 CSP).\n44 Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 420 CSP a contrario).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}