{"guid": "53a113e8-b7b6-4086-8161-34011d40838c:b67d2bfa-0cba-4194-9937-3180d2cc7b71", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7012200528.1", "spisova_znacka": "5Sžf/65/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/65/2014 z 26. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2016, sp. zn. 5Sžf/65/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:7012200528.1", "identifikacne_cislo": "7012200528", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2016-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b67d2bfa-0cba-4194-9937-3180d2cc7b71", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7012200528.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7012200528.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7012200528.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/65/2014\n7012200528\n26. 05. 2016\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2016:7012200528.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: P. E., F.,\nzastúpený Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.k. 1040507/45/2012/5292-r zo dňa 24.\njanuára 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. júna 2014, č.k.\n6S/116/2012-45, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/116/2012-45 zo dňa 19.\njúna.2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) žalobu žalobcu zamietol a náhradu trov konania mu\nnepriznal. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového\núradu Levoča zo dňa 29.09.2011, č. 731/230/17537/11/Bab, ktorým bol žalovanému vyrubený rozdiel\ndane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 12 954,55 €.\nKrajský súd uviedol, že z obsahu žaloby nie sú zjavné skutočnosti, ktoré žalobca považuje za správnym\norgánom nedostatočne preukázané, ktoré konkrétne dôkazy za nevykonané vôbec, prípadne v ktorých\ndôkazoch vidí rozpor. Žalobca uvádza len to, čo zistil správca dane, že žalobca postupoval správne\na že žalovaný nesprávne vyhodnotil výdavok žalobcu a na základe toho tvrdil, že bol ukrátený na\nsvojich právach. Podľa názoru súdu uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne\npod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si\nobstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného\nplnenia správcovi dane, ktorý v rámci kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Už\nsamotná forma úhrady za sprostredkovateľskú činnosť hotovosťou ako aj výška odmeny zo sumy 5 000\n000,- Sk v sume 2 000 000,- Sk vzbudzuje pochybnosť samotného platiteľa, pretože tieto skutočnosti\nrozhodujúce pre uznanie takéhoto výdavku sa javia ako fiktívne a preto spochybniteľné. Pretože žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno a žalovaný vyčerpal žalobcom navrhnuté dôkazy s námietkami žalobcu,\nuvedenými v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a podrobne\nvysporiadal, pričom námietky boli v stručnosti aj námietkami žaloby žalobcu, súd dospel k záveru, že\nrozhodnutie ako aj samotný postup, ktorý rozhodnutiu predchádzal bol v súlade so zákonom.\n\nPrávne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanoveniami § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o\nspráve daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSDP“) a § 2 písm. i/, § 17 ods. 2\npísm. a/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o dani z príjmov“).\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech\nžalobcu v konaní.\n\nII.\nV zákonom ustanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) podal žalobca\nproti tomuto rozsudku krajského súdu odvolanie. Namietajúc vadu spočívajúcu v nesprávnom právnom\nposúdení a nedostatočnom zistení skutkového stavu, žiada odvolaním, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/116/2012-45 zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nŽalobca tvrdí, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu, na základe\nčoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a rozhodnutiu. Žalobca vidí nedostatočné zistenie\nskutkového stavu veci a teda aj vadu konania, ktorá mala za následok nespávne právne posúdenie veci\na rozhodnutie v nevysporiadaní sa s ďalšími dôkazmi v uvedenom konaní, a to konkrétne :\n- písomnými dôkazmi preukazujúcimi úhradu sprostredkovateľskej odmeny p. D. A.\n- výpoveďou svedka - Ing. F. B.\n- návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom svedka P. F.\n- návrhom na vykonanie dokazovania opakovaním výsluchu svedka Ing. B. A.\nŽalobca tvrdí, že prvostupňový súd len stručne uviedol, že skutočnosti uvedené v žalobe nie sú takého\nrázu, aby bolo možné žalobe priznať úspech. Žalobca opiera svoje argumenty, o to že spomínané\nďalšie dôkazy, ktorými sú vystavená faktúra a príjmový doklad a tiež výpoveď Ing. F. B. svedčia\nv prospech žalobcu. Žalobca nesúhlasí s jeho názoru prísnym a reštriktívnym výkladom ustanovení\nupravujúcich dokazovanie pred príslušným správnym orgánom. Žalobca namieta tvrdenie súdu, že ako\ndaňový subjekt má mať plne pod kontrolou svoju ekonomickú činnosť a teda, že práve on je ten, kto má\npovinnosť obstarať potrebné množstvo dôkazov. Argumentuje, že konajúci súd opomenul skutočnosť, že\nžalobca sa v dôsledku nemožnosti vykonať výsluch D. A. dostal do dôkaznej núdze, pričom žalobca nie\nje v postavení osoby, ktorá by disponovala aparátom, ktorý umožňuje vykonávať dokazovanie, pátranie\npo osobách, vyžiadavať súčinnosť a vysvetlenia. Skutočnosť, že svedka D. A. nebolo možné dohľadať\nnastala objektívne, bez vplyvu žalobcu.\nIII.\nŽalovaný využil svoje právo podať písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Navrhol rozsudok krajského\nsúdu potvrdiť a žalobcu zaviazať nahradiť trovy žalovanému. Uviedol, že daňové konanie nemá\ncharakter konania vyhľadávacieho, ale je konaním prejednávacím. Na druhej strane dôkazné bremeno\nsprávcu dane spočíva v tom, že správca dane preukazuje opak. Nie je preto právne opodstatnené pod\nrúškom nedostatočne zisteného skutkového stavu požadovať od správcu dane aby zisťoval skutočného\nsprostredkovateľa predaja nehnuteľnosti. Správca dane má zisťovať skutkový stav vo vzťahu k splneniu\nzákonných podmienok stanovených pre uznanie výdavku za daňový výdavok. A práve v tomto smere\nbol skutkový stav zistený dostatočne. Žalovaný argumentuje, že hodnotenie dôkazov v zmysle uvedenej\nzásady správca dane aplikoval správne, pretože mieru vyváženia dodržal a v rozhodnutiach svoje závery\naj logicky odôvodnil.\nS právnymi závermi uvedenými v napadnutom rozsudku sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje a pre\núčely odvolacieho konania sa na ne v celom rozsahu odkazuje, zároveň žiada súd rozhodnutie krajského\nsúdu potvrdiť a zaviazať žalovaného nahradiť trovy odvolacieho konania.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\na § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, pretože\nrozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 v spojení s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa\ns ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty\nprejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení\nnásledne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku\na doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní.\nPredmetom tohto konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer\nDaňového úradu Levoča č. 731/230/17537/11/Bab zo dňa 29.09.2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 12 954,55 €.\nZSDP v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada\nzákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených\nna daňovom konaní.\nZásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý\nje vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom\nustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním\nrozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj\nodvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové\n\norgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne\npovinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti\ndaňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.\nSkutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť\nzáujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je\nsíce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov\nrozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba\nprávne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho\noprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda\ndodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa §\n1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.\nPodľa § 2 ods. 3 ZSDP, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 ZSDP, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy\nskutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 ZSDP, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a\nto u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva\nv rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného\npredpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola\nuplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od\ndane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 ZSDP, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný\ndaňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného\npreukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon\ndaňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu\ndaňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom\notázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu\nich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do\nzapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 ZSDP, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane\ntieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b)\nzabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované\ninformácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú\nhospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie\na záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné\nvysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho\ntvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného\ndaňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového\nsubjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nPodľa § 15 ods. 16 ZSDP ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú\nkontrolu.\nPodľa § 15 ods. 17 ZSDP, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia.\nOrgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred\njej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných\n\nzávislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov.\nAk vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je\nministerstvo.\nPodľa § 15 ods. 18 ZSDP, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu\nukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný\no tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 ZSDP, vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie\ndaňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 ZSDP, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania,\nhlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné\nlistiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy\nvedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 ZSDP, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\npriznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu\ndaňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov\nvedených daňovým subjektom.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nJe potrebné predovšetkým zdôrazniť, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia žalobcu, že došlo k\nvykonaniu sprostredkovateľskej činnosti leží výlučne na žalobcovi. Najvyšší súd sa stotožňuje so\nžalovaným, že nie je úlohou žalovaného zisťovať skutočného sprostredkovateľa predaja nehnuteľností.\nŽalobca ako daňový subjekt si uplatnil výdavok za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti vo výške 2\n000 000,- Sk ako výdavok daňový. Predloženie faktúry ako dôkaz nepostačuje.\nOdvolacie námietky žalobcu smerujú výlučne len k spôsobu hodnotenia a vedenia dokazovania\nsprávcom dane. Najvyšší súd nevidí priestor pre neúčelné opakovanie vypočutia svedkov, ktorí už boli\npred žalovaným vypočutí. Podľa názoru najvyššieho súdu, hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane\nbolo v súlade s § 2 ods. 3 ZSDP a ničím nevybočilo zo zásady zákonnosti daňového konania vyjadrenej\nv § 2 ods. 1 ZSDP.\nV tejto súvislosti poukazuje najvyšší súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n7Sž/102-105/2002 z 10.12.2002, citujem: „Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada\nzákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených\nv daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi\nzákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods.\n3 citovaného zákona.“\nNajvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v odvolacom\nkonaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/116/2012", "guid": "2e42e7cf-e9a2-40ee-84a7-500520ea935d:c57f2386-6f53-4a3c-8c87-ae67f4d2a9a2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}