{"guid": "438b9f7f-ad77-4d27-b8e9-8ff86b764cd6:081e8f22-eda6-4a52-874e-e0f42254d496", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7012200205.1", "spisova_znacka": "5Sžf/59/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/59/2014 z 28. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, sp. zn. 5Sžf/59/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:7012200205.1", "identifikacne_cislo": "7012200205", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "sudca_id": 552, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jarmila-urbancova-552", "datum_vydania": "2016-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/081e8f22-eda6-4a52-874e-e0f42254d496", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7012200205.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7012200205.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7012200205.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/59/2014\n7012200205\n28. 04. 2016\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2016:7012200205.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mgr. Kristian Tóth - CHRIS, Ruská\n74, RUSKÁ, okres Michalovce, IČO 43 261 116, zastúpený: Benčík & Partners, Advokátska\nkancelária, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR\nč. I/223/21157-126991/2011/999541-r z 13. decembra 2011, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č.k. 7S/23/2012-79 z 23. apríla 2014, takto :\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/23/2012-79 z 23. apríla\n2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. I/223/21157-126991/2011/999541-r z 13. decembra 2011, ktorým žalovaný potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Veľké Kapušany č. 741/230/7061/11/Ber z 10. augusta 2011,\nktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a\no zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za\nzdaňovacie obdobie roka 2007 v sume 2 378,04 €.\nSprávca dane v prvostupňovom správnom rozhodnutí uviedol, že pri kontrole správnosti zatriedenia\npríjmov podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“), znížil\npríjmy žalobcu vykázané podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. o sumu 265 531,- Sk, ktorú\npredstavujú príjmy z refundácie faktúr vystavených daňovým subjektom pre spoločnosť VSAT CZECH,\ns.r.o.. Predmetom fakturácie boli aj výdavky, ktoré daňový subjekt vynaložil na zabezpečenie činnosti\nuvedenej spoločnosti a vo vyjadrení uviedol ako rozpis jednotlivých príjmov a výdavkov. Išlo pri tom\no výdavky na nákup pohonných látok (PHL) pre zamestnancov spoločnosti, nákup PHL pre firemné\nmotorové vozidlo, ostatné výdavky, cestovné príkazy (doklady o ubytovaní boli vystavené na uvedenú\nspoločnosť) a pracovné cesty vykázané v knihe jázd. Ďalej správca dane znížil daňovým subjektom\nvykázané príjmy (podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z.) aj o sumu 164 295,- Sk, ktorú\npredstavujú odmeny za činnosť manažéra spoločnosti VSAT CZECH, s.r.o.. Mesačná odmena vo výške\n15 000,- CZK bola stanovená v uzatvorenej manažérskej zmluve a na základe faktúr vyhotovených\nžalobcom a bola poukazovaná na jeho účet. Uvedené príjmy správca dane posúdil ako príjmy za činnosť\nkonateľa spoločnosti, ktoré sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003\nZ.z. Posudzované príjmy daňového subjektu neplynuli z individuálnej podnikateľskej činnosti, ale boli\ndosahované z činnosti vykonávanej pre spoločnosť VSAT CZECH, s.r.o., v ktorej bol daňový subjekt\nkonateľom.\n\nPri kontrole výdavkov, ktoré žalobca zahrnul do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, správca dane\nneuznal výdavky na PHL, zaúčtované na základe dokladov o nákupe PHL a nie na základe spotreby\nPHL prepočítanej podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze v zmysle § 19 ods. 2 písm. l/\nzákona č. 595/2003 Z.z. z dôvodu, že tieto výdavky sa v účtovníctve daňového subjektu vyskytujú\nduplicitne. Žalobca zaúčtoval spotrebu PHL na základe prepočítanej spotreby PHL podľa vedenej\nevidencie v peňažnom denníku a zároveň zaúčtoval aj nákup PHL vynaložený, podľa vyjadrenia žalobcu,\nna zabezpečenie PHL pre zamestnancov spoločnosti VSAT CZECH, s.r.o., ktorí vlastným motorovým\nvozidlom zabezpečovali zapájanie satelitných prístrojov a ktorým tento nákup daňový subjekt preplácal\nz vlastných finančných prostriedkov. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období neevidoval žiadnych\nzamestnancov a ani nebol platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti. Na základe uvedeného zistenia,\nsprávca dane v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. znížil daňové výdavky o\nuvedené sumy výdavkov na PHL (392 440,50 Sk a 63 867,- Sk) z dôvodu, že ich vynaloženie na daňové\núčely nebolo dostatočne preukázané. Ďalej správca dane neuznal do daňových výdavkov výdavky v\ncelkovej sume 9 567,- Sk (na notárske a právne konzultácie, na poštovné, na ubytovanie i na opravu\nfiremného motorového vozidla Hyundai) z dôvodu, že doklady, na základe ktorých daňový subjekt sporné\nvýdavky uplatnil, sú vystavené na spoločnosť VSAT CZECH, s.r.o. a aj účel vynaloženia súvisel s\nčinnosťou spoločnosti.\nVýdavky na cestovné náhrady, ktoré daňový subjekt uplatnil za obdobie od 02.01.2007 do 14.03.2007\nna základe cestovných príkazov CP0701 - CP0709, určené na vyslanie zamestnanca na plánovanú neplánovanú cestu do cudziny v sume 100 101,- Sk, správca dane neuznal do daňových výdavkov z\ndôvodu, že v cestovných príkazoch sú vyúčtované výdavky na ubytovanie, stravné a vreckové, pričom\ndoklady o ubytovaní, boli vystavené na spoločnosť VSAT CZECH, s.r.o.. Z uvedeného je zrejmé, že\nvýdavky uplatnené vo forme cestovných náhrad súviseli s výkonom činností spoločnosti VSAT CZECH,\ns.r.o. a neboli vynaložené v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu - fyzickej osoby, na\ndosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.\nSprávca dane vylúčil z daňových výdavkov aj výdavky uplatnené na základe cestovných príkazov\nCP0710 - CP0752, ktoré boli zaúčtované v peňažnom denníku pod č. 485, dňa 31.12.2007 v\ncelkovej výške 213 958,- Sk. V cestovných príkazoch sú zahrnuté výdavky vo forme cestovných\nnáhrad (ubytovanie, stravné, vreckové). Doklady o ubytovaní boli vystavené na meno: Kristián Tóth, s\nposkytovateľom ubytovania PIVNICE „U JAKUBA“, Hraniční 115, 691 41 POŠTORNÁ, IČO: 60682906.\nNakoľko žalobca nebol v kontrolovanom zdaňovacom období so spoločnosťou VSAT CZECH, s.r.o. v\npracovnoprávnom vzťahu, nevystupoval ako zamestnanec, funkciu konateľa na základe manažérskej\nzmluvy, vykonával ako závislú činnosť, správca dane vychádzajúc zo zákona č. 283/2002 Z.z. o\ncestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestovných náhradách),\nuplatnené výdavky na pracovné cesty posúdil ako výdavky vynaložené v súvislosti s výkonom činnosti\nkonateľa spoločnosti a neuznal ich do daňových výdavkov.\nOkrem toho správca dane pri kontrole pracovných ciest zistil aj nesúlad medzi vykázanými pracovnými\ncestami v knihe jázd a cestovnými príkazmi na pracovnú cestu označenú ako plánovaná - neplánovaná\ncesta. Nakoľko žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že pracovné cesty boli uskutočnené za\núčelom dosiahnutia príjmov daňového subjektu, správca dane neuznal daňovému subjektu predmetné\nvýdavky do daňových výdavkov (§ 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.).\nKrajský súd v medziach žaloby podanej žalobcom preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré\npredchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že výdavky žalobcu, ktoré sa snažil uvádzať v daňovom\npriznaní za rok 2007 neboli jeho výdavkami, ale výdavkami obchodnej spoločnosti VSAT CZECH,\ns.r.o. Preto považoval krajský súd príjem, ktorý žalobca nadobudol, príjmom, vyplývajúcim z činnosti\nčeskej obchodnej spoločnosti a z uvedeného dôvodu mal za to, že aj výdavky mohli byť vynaložené\nlen na činnosť tejto českej obchodnej spoločnosti. Krajský súd ďalej uviedol, že všetky výdavky, ktoré\nvynaložil žalobca za účelom vykonania prác v súvislosti s manažérskou zmluvou, ktorá je podľa jeho\nnázoru absolútne neplatná, súviseli s činnosťou zamestnanca VSAT CZECH, s.r.o. ako podnikateľa ako\nkonateľa tejto obchodnej spoločnosti a preto tento príjem aj výdavok bolo potrebné považovať za príjem\nzo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 ods. l písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z.\n\nK námietke žalobcu, ktorou poukazoval na to, že daňový úrad nesprávne identifikoval daňový subjekt,\nuviedol, že tento nedostatok bol odstránený žalovaným, preto nepovažoval za potrebné túto námietku\nodôvodňovať.\nS námietkou žalobcu, že správca dane prekvalifikoval podnikateľskú činnosť daňového subjektu\nna závislú činnosť krajský súd nesúhlasil, pričom dodal, že si žalobca uvedené zamieňa so\nsubdodávateľskými vzťahmi, na ktoré poukazuje vo svojich žalobných námietkach, v danom prípade\nvšak nešlo podľa krajského súdu o žiaden subdodávateľský vzťah, ale výdavky, ktoré žalobca uplatnil v\ndaňovom priznaní za rok 2007, ktoré neboli jeho výdavkami, ale súviseli s výdavkami českej spoločnosti\nVSAT CZECH, s.r.o.\nPokiaľ žalobca žiadal o vykonanie medzinárodnej výmeny informácií, keďže v českej obchodnej\nspoločnosti boli cudzí štátni príslušníci (čo osvedčuje výpis z obchodného registra), krajský súd mal za\nto, uvedená informácia by nepriniesla pre účely zistenia daňových výdavkov žiadne skutočnosti, ktoré by\novplyvnili výsledok v dokazovaní, vzhľadom na to, že tieto osoby nemali nič spoločné s preukazovaním\nvýdavkov žalobcu.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že úloha súdu v preskúmavacom konaní nespočívala\nv tom, aby vyhodnocoval charakter manažérskej zmluvy, následne však konštatoval, že táto je absolútne\nneplatná, a to z dôvodov, že v prvom rade je v rozpore s dobrými mravmi, v druhom rade je v\nrozpore s ustanovením § 66 ods. 2 Českého obchodného zákonníka účinného do 31.12.2013, ako aj s\nustanovením § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. účinného ku dňu podpísania spornej\nzmluvy, t.j. 08.09.2007, pretože ako krajský súd ďalej uvádzal, žalobca sám so sebou podpisoval túto\nzmluvu vo vzťahu k právnickej osobe na území Českej republiky, kde bol konateľom, pritom nemal\nsúhlas valnej hromady a nad rámec všetkého činnosť a chod obchodnej spoločnosti VSAT CZECH,\ns.r.o. vyplýva priamo zo zákona, preto nebolo potrebné na základe manažérskej zmluvy ustanovovať\nmanažéra, aby vstupoval do tejto spoločnosti s funkciami uvedenými v článku II., vymenované okrem\niného napr. zabezpečiť marketing, vykonávanie činností spojených s uvádzaním satelitných prijímačov\ndo prevádzky atď., keďže v predmete podnikania českej obchodnej spoločnosti bolo aj zahrňovanie,\nresp. poskytovanie technických služieb, bližšie nevymenovaných a aj vzhľadom na to, že štatutárny\norgán (žalobca), ktorého funkcia konateľa vznikla 08.09.2006 a zanikla 13.12.2007, t.j. išlo len o\nkrátkodobé konateľstvo uvedeného štatutárneho orgánu, práve týkajúceho sa zdaniteľného obdobia\nroku 2007. Podľa krajského súdu v uvedenej zmluve nie je uvedené, akým právom sa táto zmluva\nriadi, a preto námietku žalobcu, ktorá sa vzťahovala na ustanovenie § 269 Obchodného zákonníka\n(zákon č. 513/1991 Zb.) považoval za právne neopodstatnenú, z dôvodu, že z uvedenej zmluvy táto\nskutočnosť, že pre právne vzťahy medzi žalobcom a českou obchodnou spoločnosťou boli založené\npráve na slovenskom obchodnom zákonníku, pre krajský súd absolútne nevyplývala.\nKrajský súd považoval závery žalovaného za správne, keďže mal za to, že každý príjem, ktorý žalobca\nuviedol do daňového priznania, a ktorý daňový subjekt v tomto prípade nadobudol, bol príjmom\nvyplývajúcim práve z činnosti obchodnej spoločnosti VSAT CZECH, s.r.o., preto tieto výdavky nemajú\nnič spoločné s výdavkami žalobcu, pretože všetky výdavkové doklady sa vzťahovali na obchodnú\nspoločnosť VSAT CZECH, s.r.o. Tiež dodal, že odmenu, ktorú si žalobca stanovil v predmetnej\nmanažérskej zmluve, považoval za príjem dosiahnutý z činností vyplývajúcich z funkcie konateľa a tento\nsa podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov\npovažuje za príjem zo závislej činnosti bez ohľadu na akúkoľvek zmluvu.\nV tejto súvislosti podotkol, že žalobca nedisponoval ani jedným účtovným dokladom, ktorý by deklaroval,\nže práce vykonával ako živnostník na území Slovenskej republiky pre českú obchodnú spoločnosť,\npreto ani námietku žalobcu, týkajúcu sa ustanovenia § 68 zákona č. 511/1992 Zb. o vyberaní dane\nzrážkou, považoval za právne neodôvodnenú, pretože v danom prípade sa jednalo o vzťah žalobcu a\njeho platiteľa, keďže žalobca nie je v pozícii živnostníka a preto neboli splnené podmienky v zmysle\nustanovenia § 68 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa argumentácie krajského súdu vzhľadom na funkciu\nkonateľa žalobcu v českej obchodnej spoločnosti, pre účely zdanenia sa tak konateľ spoločnosti\npovažuje za zamestnanca, a preto sa všetky ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov\nupravujúce problematiku zdaňovania príjmov zo závislej činnosti vzťahujú aj na konateľa (žalobcu).\nPosudzované výdavky žalobcu boli podľa krajského súdu výdavkami, ktoré sa u neho v účtovníctve\nvyskytovali duplicitne (vzhľadom na refundáciu týchto nákladov), výdavky, ktorých doklad bol vystavený\n\nna spoločnosť VSAT CZECH, s.r.o., výdavky vyplývajúce z knihy jázd, t.j. spotreba pohonných hmôt\n+ náhrada pohonných hmôt a cestovné príkazy, ktoré boli vystavené za účelom uskutočňovania\npracovných ciest žalobcu. Zo všetkých výdavkových dokladov vyplývajúcich z administratívneho spisu\nmal krajský súd preukázané, že tieto neboli vynaložené na chod individuálnej podnikateľskej činnosti\nžalobcu, ale iba pre obchodnú spoločnosť VSAT CZECH, s.r.o.. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd\nkonštatoval, že ak žalovaný posudzoval podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z.\npríjem žalobcu zo závislej činnosti ako konateľa spoločnosti v českej obchodnej spoločnosti VSAT, s.r.o.,\nbol tento postup žalovaného v súlade s platnou právnou úpravou citovaného zákona.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi\nprávo na ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm.\nd/ a f/ OSP, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže zruší napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. 1/223/21157-126991/2011/999541-r z 13.\ndecembra 2011 (dnes Finančného riaditeľstva SR) a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň\nsi uplatnil náhradu trov konania.\nV dôvodoch svojho odvolania uviedol, že vec bola Krajskému súdu v Košiciach už raz vrátená na ďalšie\nkonanie na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžf/8/2013 z 30. januára 2014, v ktorom bolo\nkrajskému súdu vytýkané, že sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal so žalobnými\nnámietkami a dokonca na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nereagoval, stotožniac sa\niba s odôvodením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, pričom takýmto postupom bola\núčastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň uviedol, že krajský súd v napadnutom\nrozsudku, názoru najvyššieho súdu oponuje, keď uvádza, že v rozhodnutí najvyššieho súdu nie je\nuvedené, v akom rozsahu sa súd nevysporiadal s námietkami žalobcu, ani v čom videl odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvého stupňa chaotické, pričom žalobca sa stotožňuje s názorom najvyššieho súdu\nv tom, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so žalobnými námietkami vôbec a preto v argumentácii\nprvostupňového súdu nevidí opodstatnenie.\nŽalobca zotrval na svojich žalobných námietkach, keď konštatoval, že jeho primárnou námietkou je,\nže žalovaný prekvalifikoval príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 na\npríjmy zo závislej činnosti determinované vzťahom zamestnávateľ/zamestnanec. Rovnaký záver prijal\naj krajský súd na strane 11 a 12 rozsudku. Podľa názoru žalobcu správca dane neoprávnene zasiahol\ndo zásady zmluvnej autonómie a nerešpektoval platnú obchodno-záväzkovú zmluvu medzi českou\nobchodnou spoločnosťou VSAT CZECH, s.r.o. Břeclav a žalobcom. Žalobca namietal, že žalovaný\nsi dostatočne neuvedomil právne mantinely obidvoch statusov odvolateľa ako daňového subjektu.\nUviedol, že v danom prípade išlo o dvojkoľajnosť vzťahov, ktoré treba striktne odlišovať a ktoré sú\nvzájomne autonómne. V prvom rade išlo o vzťah obchodnej spoločnosti a jej konateľa ako štatutárneho\norgánu, kedy možno pripustiť punc závislej činnosti. Konateľ potom vystupuje ako štatutárny orgán\nv mene spoločnosti, vykonáva jej obchodné vedenie, z pozície zamestnávateľa vystupuje vo vzťahu\nk zamestnancom spoločnosti, podpisuje zmluvy a je zodpovedný za vedenie účtovníctva spoločnosti.\nPripustil, že je pravdou, že aj tento vzťah je regulovaný obchodným právom, pretože podľa § 66 ods.\n3 Obchodného zákonníka sa medzi spoločnosťou a konateľom uzatvára zmluva o výkone funkcie\nkonateľa, ktorá je obdobou mandátnej zmluvy. V danom prípade bol však žalobca odmeňovaný nie\nako konateľ spoločnosti na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, ale ako podnikateľský subjekt\nna základe manažérskej zmluvy z 8. septembra 2006. Poukazoval na to, že je pritom irelevantné, že\nžalobca bol aj konateľom spoločnosti. Podnikateľská činnosť spočíva najmä v nakontrahovaní nových\nzákazníkov - užívateľov satelitných prijímačov. V tomto prípade išlo o druhú striktne oddelenú koľaj\nspomínanej dvojkoľajnosti vzťahov, ktorá je ovládaná Obchodným zákonníkom a zásadou zmluvnej\nautonómie. Ide o dodávateľsko-odberateľskú zmluvu, v rámci ktorej žalobca ako dodávateľ vykonával\nsprostredkovateľskú činnosť pre spoločnosť VSAT CZECH, s.r.o. ako odberateľa. Nie je preto možné\nprelínať funkciu konateľa v spoločnosti s postavením manažéra.\nĎalej žalobca namietal aj argumentáciu krajského súdu, že správca dane sa nedotkol ustanovenia §\n68 zákona o správe daní, v zmysle ktorého ak platiteľ dane nezrazí alebo nevyberie daň z príjmov zo\nzávislej činnosti zamestnancovi, je správca dane oprávnený predpísať daň z príjmov zo závislej činnosti\nplatiteľovi dane na priame platenie. Podľa názoru žalobcu mal správca dane citované ustanovenie v\n\npraxi aplikovať a daň z príjmov zo závislej činnosti predpísať priami platiteľovi dane, teda spoločnosti\nVSAT CZECH, s.r.o. a nie žalobcovi.\nTaktiež žalobca namietal aj názor krajského súdu, že dôkazy navrhované žalobcom v daňovom konaní\nnemajú podstatný vplyv na dopad a zistenie skutkového stavu. Na druhej stane krajský súd akceptoval\nargumentáciu žalovaného, že žalobca dostatočne nepreukázal výdavky na ubytovanie, notárske\nporadenstvo, opravu firemného motorového vozidla, právne konzultácie a poštovné. Práve navrhované\ndôkazy (výsluch svedkov) mali preukázať reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť vynaloženia týchto\nvýdavkov. Tým, že správca dane navrhované dôkazy odmietol vykonať, došlo k čiastočnému prenosu\ndôkazného bremena v daňovom konaní aj na správcu dane. Žalobca poukazoval na to, že predmetná vec\nprebehla daňovým konaním už po druhý raz. Žalovaný v predchádzajúcom daňovom konaní dodatočný\nplatobný výmer zo 7. augusta 2010 zrušilo a zaviazalo správcu dane, aby doplnil dokazovanie za účelom\nčo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci, pričom správca dane mal preveriť súvislosti, ktoré\nvyplývajú z doterajších zistení tak, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre\nprávny záver vo veci. Žalobca zastáva názor, že žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením § 29\nods. 2 zákona o správe daní, a že dôkazné bremeno nemožno vykladať jednostranne a izolovane tak,\nže zaťažuje výlučne žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 7Sž/88-89/98 z 28. januára 1999.\nŽalobca namietal tiež neuznanie cestovných náhrad vyplývajúcich z pracovných ciest, keď správcovi\ndane predložil dôkazy, že pracovné cesty evidované v knihe jázd boli vykonané za účelom dosiahnutia\npríjmov. Taktiež namietal, že neobstojí ani argumentácia krajského súdu, podľa ktorej žalobca\nnevykonával podnikanie v intenciách manažérskej zmluvy, ale vykonával de facto závislú činnosť pre\nobchodnú spoločnosť VSAT CZECH, s.r.o.. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že maj jedného\nobchodného partnera, a to obchodnú spoločnosť VSAT CZECH, s.r.o., keďže zákon takýto model\nobchodnej spolupráce nezakazuje. Pokiaľ ide o dodržanie podmienok manažérskej zmluvy, tieto vo\nväčšine prípadov platili. Avšak výkon podnikateľskej činnosti v praxi, v takom dynamicky sa rozvíjajúcom\npredmete podnikania ako je poskytovanie digitálnych televíznych služieb a inštalovanie satelitných\nprijímačov, mohol mať v niektorých prípadoch za následok voľnejšiu aplikáciu klauzúl zmluvy v zmysle\nzásady zmluvnej autonómie, čiže zmluvnej voľnosti. Poukazoval na ustanovenie § 266 Obchodného\nzákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Prejav vôle účastníkov\nzmluvy je preto rozhodujúci pri jeho posudzovaní.\nŽalobca sa nestotožňuje ani s názorom krajského súdu uvedeným na strane 11 rozsudku,\npodľa ktorého len na základe závislej činnosti je možné dosahovať príjmy zo závislej činnosti,\na preto správca dane správne usúdil, že výkon funkcie konateľa, ktorá sa prelína s funkciou\nmanažéra podľa manažérskej zmluvy je závislou činnosťou. Podľa názoru žalobcu tento názor\nneobstojí. V praxi existujú spoločnosti, ktoré dosahujú obrat rádovo niekoľko miliónov eur a nemajú\nžiadneho zamestnanca v pracovnom pomere. Takéto obchodné spoločnosti podnikajú na princípe\nsubdodávateľsky orientovaného podnikateľského modelu, teda činnosti, ktoré ad hoc potrebujú, tie si\nobjedajú u externého subdodávateľa.\nŽalobca ďalej namietal, že krajský súd pri vyhlásení rozsudku tvrdil, že v daňovom konaní správca\ndane vydal „dodatočný daňový platobný rozkaz“ a že žalobca poberal príjem „z podnikateľskej závislej\nčinnosti“. Tento prednes súdu svedčí o neznalosti daňovej problematiky, pretože správca dane vydáva v\ndaňovom konaní dodatočný platobný výmer a súd v súdnom konaní platobný rozkaz, pričom kombinácia\ntýchto dvoch termínov je neprípustná. Podobne fyzická osoba je daňovníkom dane z príjmov zo\nzávislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom uvedenie\nhybridného názvu zo strany súdu rovnako nesvedčí o preukaznosti a kvalifikovanom odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia.\nSúčasne žalobca v žalobe žiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Krajský súd sa\npred vzdaním rozsudku týmto návrhom vôbec nezaoberal a až po vyhlásení rozsudku na pojednávaní\nvyhlásil, že návrhu nevyhovel. Podľa názoru žalobcu sa krajský súd dopustil procesného pochybenia\nustanovenia § 250c ods. 1 OSP.\nK odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 30. júla 2014, ktorý žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok potvrdil.\n\nUviedol, že tvrdenie žalobcu o dvojkoľajnosti vzťahov, pokiaľ ide o postavenie žalobcu ako konateľa\nspoločnosti VSAT CZECH, s. r. o. Břeclav a jej manažéra je neopodstatnená. Z obsahu jednotlivých\nustanovení manažérskej zmluvy vyplýva, že hlavnou úlohou manažéra bolo u menovanej spoločnosti\nvykonávať funkciu konateľa ako štatutárneho orgánu, pri plnení úloh v súvislosti s obchodným vedením\nspoločnosti, ktoré majú charakter závislej činnosti. Túto skutočnosť potvrdzuje odsek III. bod 2 zmluvy.\nSkutočnosť, že žalobca bol v roku 2007 podnikateľom - fyzickou osobou, mal pridelené IČO, daňové\nidentifikačné číslo a bol daňovníkom dane y príjmov fyzickej osoby ešte neznamená, že nemohol poberať\npríjmy zo závislej činnosti. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že prejav vôle účastníkov zmluvy je\nrozhodujúci pri posudzovaní právneho zmluvného vzťahu, žalovaný poukazuje na to, že v tomto prípade\nžalobca, ako aj spoločnosti VSAT CZECH, s.r.o. prejavili vôľu uzatvoriť manažérsku zmluvu, ktorej obsah\nmal znaky závislej činnosti a tejto skutočnosti tiež zodpovedalo správanie sa účastníkov tohto právneho\nvzťahu.\nOpierajúc sa o ustanovanie § 29 zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný uviedol, že v tomto prípade\nnepovažoval za po posúdení dôkazných prostriedkov v rámci kontroly žalobcom za potrebné za účelom\npreukázania reálnosti vynaložených výdavkov vykonať výsluch navrhovaných svedkov. Správca dane\nposudzoval v rámci kontroly, či vykázané výdavky žalobcu v daňovom priznaní za rok 2007 boli\nvynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle ustanovenia § 2 písm. i/ zákona\nč. 595/2003 Z.z., pričom tieto príjmy a výdavky posudzoval v nadväznosti na obsah manažérskej\nzmluvy uzatvorenej so spoločnosťou VSAT CZECH, s.r.o. a reálnu činnosť žalobcu. Svedecké výpovede\nnavrhovaných svedkov, ktorí neboli účastníkmi tohto právneho vzťahu, nemohli ovplyvniť výsledky\nvykonaného dokazovania.\nĎalej žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou\n(trvalý pobyt na území Slovenskej republiky), čo znamená, že predmetom dane sú u neho príjmy plynúce\nzo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj príjmy vyplatené spoločnosťou VSAT CZECH, s.r.o.\nBřeclav (zdroj Česká republika). Z uvedeného vyplýva, že za uhradenie dane je zodpovedný žalobca.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s §\n10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne\n(§ 212 ods. 1), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené, a že\nrozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246 ods. 1 vety prvej OSP).\nNajvyšší súd považoval za potrebné zdôrazniť, že predmetom odvolacieho konania bolo v poradí\nuž druhé rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v posudzovanej veci, ktorým krajský súd rozhodol\npotom, ako uznesením najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžf/8/2013 z 30. januára 2014 bol jeho predchádzajúci\nrozsudok č.k. 7S/23/2012-45 z 24. októbra 2012 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z\nodôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sžf/8/2013 z 30. januára 2014 vyplýva nasledovné :\n„V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie\nsúdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť\nprokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie\nodvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia\na deň a miesto vyhlásenia (§ 157 ods. 1 OSP).\nV odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 OSP).\n\nCitované zákonné ustanovenia je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné\ndôvody, na základe ktorých je založené.\nPožiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ako\n„ústava“) sa zásadne vzťahujú aj na správne súdnictvo realizujúce čl. 46 ods. 2 ústavy. Ústavný súd už\nvyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne\na jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové\nzistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi\nzistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať\naj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP).“ (viď rozhodnutie IV. ÚS 115/03).\nPovinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP\nznamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením\nsa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,\nvoči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z konštantnej\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. III. ÚS 909/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06).\nPotreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutia správneho\norgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď s ohľadom na judikatúru\ntohto súdu netreba zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť\nodôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli\nk rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, a nie len\nodkazovať na predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov.\nV predmetnej veci krajský súd, ako súd prvého stupňa, konal a rozhodoval o žalobe žalobcu na\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/223/21157-126991/2011/999541-r z 13.\ndecembra 2011, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Veľké Kapušany\nč. 741/230/7061/11/Ber z 10. augusta 2011, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona o\nspráve daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2007\nv sume 2 378,04 eura.\nV prejednávanom prípade sa podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim\nspôsobom nevysporiadal s námietkami (prakticky sa nevysporiadal vôbec), ktoré uplatnil žalobca\nv žalobe, dokonca na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nereagoval, stotožniac sa\niba s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto postupom súdu bola\núčastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.\nPokiaľ krajský súd poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 115/03\na III. ÚS 119/03, z ktorých vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkmi konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania, najvyšší súd uvádza, že v danom prípade krajský súd citované rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky správne nepochopil. Uvedené rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky v žiadnom prípade neznamenajú, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodní\n„maximálne stručne“ konštatovaním, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného. V\ndanom prípade odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu vyznieva „chaoticky“ a v niektorých častiach\naj protirečivo, keď sa krajský súd v odôvodnení rozsudku obmedzil len na zopakovanie dôvodov žaloby,\nktorú prakticky opísal a tiež na zopakovanie vyjadrenia žalovaného, bez toho, aby uviedol akúkoľvek\nprávnu argumentáciu a svoje úvahy z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Napokon najvyššiemu súdu\nnedá, aby nekonštatoval, že rozsudok krajského súdu nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.\nKeďže v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nzrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri uzatváraní záveru a skutkovom stave, prečo nepovažoval za\ndôvodnú právnu argumentáciu žalobcu, resp. prečo považuje jeho námietky za neopodstatnené, treba\n\npovažovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky\npre to, že bol vydaný spôsobom, ktorý by zabezpečil ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\nZa tohto stavu vo veci by bolo predčasné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujímal stanovisko k\nnámietkam odvolania ohľadne rozhodnutia, čo do merita veci.\nV novom rozhodnutí bude povinnosťou krajského súdu postupovať v intenciách názoru odvolacieho\nsúdu, t.j. vysporiadať sa dôsledne so všetkými námietkami žaloby.“\nNajvyšší súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č.k. 7S/23/2012-79 z 23. apríla 2014, porovnaním dôvodov uvedených v predchádzajúcom\n- zrušenom rozsudku krajského súdu č.k. 7S/23/2012-45 z 24. októbra 2012 s dôvodmi uvedenými v\nnapadnutom rozsudku, skonštatoval, že krajský súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho\nsúdu nepostupoval. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že ho krajský súd odôvodnil v podstate\núplne rovnako ako rozsudok mu predchádzajúci, pričom prebral argumentáciu žalovaného bez toho,\naby reagoval a vysporiadal sa s námietkami žalobcu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku\nnepreskúmateľným spôsobom prepája stanoviská účastníkov konania a súdov, pričom nie je možné\nvyselektovať právny názor súdu a v niektorých prípadoch nie je možné ani dostatočne identifikovať\nkonkrétnu námietku účastníka konania.\nZa stavu, že súd prvého stupňa sa s námietkami žalobcu dostatočne nezaoberal, najvyššiemu súdu\nnezostávalo nič iné ako skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavke\nvyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, v zmysle ktorej je povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí\ndostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Súčasťou základného práva na\nsúdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní\nprávne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale\naj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. U nepreskúmateľného\nrozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok ani vady správneho konania,\npretože bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým krajskému súdu procesný priestor pre vydanie\nrozhodnutia nového, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.\nS poukazom na uvedené, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v preskúmavanej veci nezostávalo\nnič iné, ako napadnutý rozsudok prvostupňového súdu z procesných dôvodov zrušiť podľa § 221 ods.\n1 písm. f/ v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a vec vrátiť súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (§ 221 ods. 2 OSP).\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu vec opätovne prejednať v medziach podanej\nžaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov, vrátane žalobných námietok\nuvádzaných žalobcom, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.\nSúčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane\ntrov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c OSP).\nPodľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/23/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}