{"guid": "caee56d5-48cb-416f-b8c5-1a7c1d36aa2f:889252f9-b15d-46a6-94ad-882081b28ee7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6913010836.1", "spisova_znacka": "3Tdo/78/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/78/2016 z 9. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. novembra 2016, sp. zn. 3Tdo/78/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:6913010836.1", "identifikacne_cislo": "6913010836", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Šišková", "sudca_id": 749, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-siskova-749", "datum_vydania": "2016-11-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-201.odsek-1", "nazov": "§ 201 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-201.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-201"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-201.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 201 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-201.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-201"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-392.odsek-1", "nazov": "§ 392 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-392.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-392"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1", "nazov": "§ 371 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-362b.odsek-1", "nazov": "§ 362b ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-362b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-362b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-368.odsek-1", "nazov": "§ 368 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-368.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-368"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/166/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 166/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/166/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/166-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/166/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 166/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/166/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/166-2003/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-201", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-392", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-362b", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-368", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-135", "/SK/ZZ/2003/166#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/166#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/889252f9-b15d-46a6-94ad-882081b28ee7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6913010836.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6913010836.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6913010836.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/78/2016\n6913010836\n09. 11. 2016\nJUDr. Alena Šišková\nECLI:SK:NSSR:2016:6913010836.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov\nJUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave 9. novembra\n2016 v trestnej veci obvineného B. W., pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.\n1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr.\nMariana Dzurošku, advokáta v Rimavskej Sobote, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z\n19. novembra 2014, sp. zn. 3To/90/2014, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z\n24. júla 2014, sp. zn. 4T/65/2013, takto\nrozhodol:\nPodľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie obvineného B. W. sa z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. februára 2014, sp. zn. 4T/65/2013, bol obvinený\nB. W. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.\n1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :\n1/ v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2012 v kancelárii na ul. A. č. XXXX v P. sexuálne zneužil\nmaloletú J. G., nar. XX. U. XXXX tak, že ju zvalil na sedaciu súpravu, bozkával ju, vyzliekol jej ošatenie,\nnajskôr vnikol prstami ruky do jej pohlavného orgánu a následne položil svoj pohlavný orgán o jej\npohlavný orgán,\n2/ v presne nezistenom čase v mesiaci september 2012 v kancelárii na ul. A. č. XXXX v P. sexuálne\nzneužil maloletú J. G., nar. XX. U. XXXX tak, že ju najskôr bozkával, potom jej vyzliekol ošatenie a mal\ns ňou pohlavný styk,\n3/ v presne nezistenom čase v mesiaci október 2012 v lese v katastrálnom území obce Hrachovo, okres\nRimavská Sobota v osobnom motorovom vozidle zn. Lancia Delta e. č. P. sexuálne zneužil maloletú J.\nG., nar. XX. U. XXXX tak, že najskôr ju bozkával, chytal za pohlavné orgány, potom jej vyzliekal ošatenie\na mal s ňou pohlavný styk,\n4/ v presne nezistenom čase v mesiaci december 2012 pred Vianocami v byte na ul. A. č. XXXX v\nP. sexuálne zneužil maloletú J. G., nar. XX. U. XXXX tak, že najskôr ju bozkával, potom jej vyzliekol\nošatenie a mal s ňou pohlavný styk,\n5/ v presne nezistenom čase od januára 2013 do 25. júla 2013 pravidelne v rôznych časových intervaloch\nspravidla 1,2- krát za týždeň, resp. 1-krát za dva týždne v byte na ul. A. č. XXXX v P., ako aj v lese v\nkatastrálnom území obce Hrachovo, okres Rimavská Sobota v osobnom motorovom vozidle zn. Lancia\nDelta e. č. P. sexuálne zneužil maloletú J. G., nar. XX. U. XXXX tak, že najskôr ju bozkával, potom jej\nvyzliekol ošatenie a mal s ňou opakovaný pohlavný styk a 1-krát orálny styk.\n\nZa to súd obvinenému uložil podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona; § 36 písm. j/ Trestného zákona, §\n38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona; § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo\nvýmere troch rokov.\nPodľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obvinenému výkon\ntrestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním\npočas celej skúšobnej doby.\nPodľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov.\nPodľa § 73 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona mu uložil aj ochranné opatrenie, a to ústavné sexuologické\nliečenie.\nPodľa § 5 ods. 1 Trestného poriadku prijal záruku záujmového združenia FK V. Z. na dovŕšenie nápravy\nobvineného.\nO uplatnených nárokoch na náhradu škody rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku tak, že\npoškodených Z.N., nar. XX. U. XXXX, bytom A. XX/XX, P., Q. G., nar. XX. B. XXXX, A. XX/XX, P. a B.\nG., nar. XX. M. XXXX, bytom P., A. XX/XX, s ich nárokom na náhradu škody odkázal na občianskosúdne konanie.\nProti tomuto rozsudku podali včas odvolanie okresný prokurátor, obvinený B. W., prostredníctvom\nobhajcu a poškodení mal. J. G., B. G. a Q. G. prostredníctvom splnomocnenca.\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 23. apríla 2014, sp. zn. 3To/36/2014, na neverejnom\nzasadnutí podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok\nv celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v\npotrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nRozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 24. júla 2014, sp. zn. 4T/65/2013, bol obvinený B. W.\nuznaný za vinného v bode 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ rozsudku z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania\npodľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe, pričom\nv bodoch 1/ až 5/ súd ustálil, že obvinený mal vedomosť o tom, že J. G. v čase spáchania skutkov\nnedovŕšila fyzický vek 15 rokov.\nZa to bol B. W. odsúdený podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/ Trestného\nzákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na\ntrest odňatia slobody vo výmere 42 (štyridsaťdva) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na\nvýkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 73 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona mu súd uložil ústavné sexuologické liečenie.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodených B. G., Q. G. a J. G., všetci bytom P.,\nA. XX s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený B. W., ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom\npojednávaní 24. júla 2014 a následne prostredníctvom obhajcu písomne 5. augusta 2014. Poškodení\nG. podali odvolanie prostredníctvom splnomocneného zástupcu písomne 29. júla 2014, ktoré odôvodnili\n13. augusta 2014.\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. novembra 2014, sp. zn. 3To/90/2014 rozhodol tak, že\npodľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo\nvýroku o náhrade škody, týkajúceho sa poškodenej J. G., ktorá bola s celým nárokom na náhradu škody\nodkázaná na občianske súdne konanie. Rozhodol sám na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku\ntak, že obvinený B. W. je povinný podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť škodu spôsobenú\n\ntrestným činom poškodenej J. G., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom P., A. XX, v sume 3 377 eur z titulu\nnemajetkovej ujmy.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolania obvineného B. W. a poškodených B. G. a Q. G. zamietol.\nProti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/90/2014, v spojení s rozsudkom Okresného\nsúdu Rimavská Sobota, sp. zn. 4T/65/2013, podal obvinený B. W. prostredníctvom obhajcu dňa 12.\njanuára 2015 dovolanie, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c,/ písm. d/, písm. g/, písm. i/\nTrestného poriadku, ktoré 1. júla 2015 doplnil o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e/ a písm.\ng/ Trestného poriadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Trestného poriadku obvinený citoval §\n34 ods. 1 Trestného poriadku o právach obvineného na osobnú obhajobu. Podľa názoru obvineného\nsúdy nemali ako dôkaz akceptovať výpoveď poškodenej J. G. zo 16. augusta 2013, preto že v rozpore\ns ustanovením § 135 Trestného poriadku sa ho zúčastnila sestra poškodenej Z. G. a psychiatrička\nMUDr. V. R. - Z.. K takémuto úkonu mal byť prizvaný psychológ. Následne bola MUDr. V. R. Z.\nuznesením vyšetrovateľky Policajného zboru z 26. septembra 2013 pribratá do konania aj ako znalkyňa,\nna vyšetrenie duševného stavu poškodenej J. G. a na vyšetrenie duševného stavu obvineného B. W..\nNapriek námietke obhajoby, k zmene znalca v súvislosti s vyšetrením duševného stavu poškodenej G.\nnedošlo a akceptovaný bol znalecký posudok Dr. R..\nObvinený namietal rozhodnutie súdu, že výsluchu poškodenej J. G. 16. augusta 2013 sa nemohol\nzúčastniť pôvodný obhajca obvineného JUDr. O. K. preto, aby pri výsluchu neboli osoby mužského\npohlavia. Súd rozhodol na základe odporučenia namietanej znalkyne Dr. R., ktorá však v čase výsluchu\npoškodenej G. nebola v procesnom postavení znalkyne a navyše svoje odporučenie nemohla mať\nani exaktne podložené, keďže vyšetrenie nerealizovala a ani nemohla. Takéto obmedzenie práva\nna obhajobu je podľa obvineného neprípustné a nezákonné. Podľa obvineného je „zaujímavé“, že\npoškodenej G., ale ani orgánom činným v trestnom konaní mužská prítomnosť pri úkone 15. októbra\n2013 (previerka výpovede) vôbec neprekážala. Tohto úkonu sa zúčastnilo okrem dvoch žien až šesť\nmužov.\nZ uvedeného vyplýva, že znalecký posudok vypracovaný MUDr. V. R. Z. o vyšetrení duševného stavu\npoškodenej J. G. nemali súdy akceptovať, lebo bol evidentne realizovaný v rozpore s ustanoveniami §\n145 ods. 1, § 135 ods. 1 a § 151 ods. 2 Trestného poriadku. Z uvedených ustanovení vyplýva, že Dr. R.\nby mohla znalecký posudok vypracovať len v prípade, ak by sa výsluchu poškodenej G. zúčastnila už\nv postavení znalkyne v zmysle § 145 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku. Pokiaľ sa však tohto úkonu\nzúčastnila v režime ustanovenia § 135 ods. 1 Trestného poriadku, potom ďalej ako znalkyňa nemohla\nvystupovať. Mohla by byť len v postavení konzultantky a jej pribratie do konania ako znalkyne by bolo\nv rozpore s ustanovením § 151 ods. 2 Trestného poriadku (kto pôsobí ako konzultant, nemôže byť v tej\nistej veci znalcom a nemôže podať ani písomné vyjadrenie).\nUvedeným konaním súdov došlo k zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu a rozhodnutie\nje založené na dôkazoch, ktoré neboli súdmi vykonané zákonným spôsobom.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. d/ Trestného poriadku obvinený uviedol, že\nza nezákonný je potrebné považovať aj výsluch poškodenej J. G. na hlavnom pojednávaní konanom\n24. júla 2014. K realizácii výsluchu súd pristúpil napriek tomu, že vhodnosť tohto výsluchu nepodložil\nstanoviskom predvolaného znalca - psychológa PhDr. N. Y. a to vzhľadom na citované závery jeho\nznaleckého posudku, v ktorom výsluch maloletej neodporučil. Súd neumožnil účasť obvineného na tomto\núkone a tak mu znemožnil uplatniť právo na osobnú obhajobu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného poriadku.\nPokiaľ súd bez splnenia zákonných podmienok neumožnil obvinenému B. W. účasť čo len na časti\nhlavného pojednávania, je to podľa neho dovolací dôvod podľa § 271 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku\n(správne má byť § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, že rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení skutku uvedeného v bode 5/ výrokovej časti rozsudku a vo vzťahu k\ncelému konaniu pre nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia § 138 písm. b/ Trestného zákona\nobvinený uviedol, že pokiaľ ide o skutok pod bodom 5/ rozsudku, absentuje vo výpovediach poškodenej\n\nakákoľvek bližšia konkretizácia konania z hľadiska času, spôsobu a miesta. Súd na rozdiel od skutkov\nuvedených v bode 1/ až 4/ rozsudku pri bode 5/ vôbec nedisponoval dôkazom - komunikáciou na\nsociálnej sieti, či prostredníctvom SMS správ. Z uvedeného vyplýva, že ku skutku uvedenom v bode\n5/ rozsudku nedošlo. Dôkaznú núdzu sa nepodarilo súdom odstrániť ani výsluchom poškodenej na\nhlavnom pojednávaní, preto mal byť obvinený podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby\noslobodený.\nObvinený ďalej uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, podľa ustanovenia § 138 písm. b/ Trestného\nzákona, je trestný čin spáchaný po dlhší čas po dobu aspoň dvoch rokov. Je potrebné prihliadať aj\nna intenzitu, s akou páchateľ v tomto časovom období konal. Podľa názoru obvineného súd mal za\npreukázané, že v období od septembra do decembra 2012 mal s mal. J. G. trikrát pohlavný styk a v\njúli 2012 ju inak pohlavne zneužil. Preto pre aplikovanie § 138 písm. b/ Trestného zákona neboli dané\nzákonné podmienky a to nielen z hľadiska pojmového znaku „po dlhší čas“, ale ani z hľadiska intenzity\nkonania. Doba necelého polroka, po ktorú v dlhších časových intervaloch došlo k štyrom stretnutiam s\ncieľom pohlavného styku, nemôže byť považovaná za závažnejší spôsob konania.\nV doplnenom dovolaní z 1. júla 2015 obvinený B. W. uviedol, že v posudzovanej veci uznesením,\nsp. zn. SKIS-231/OISS - V-2013, z 8. augusta 2013 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal\ntrestné stíhanie vyšetrovateľ Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly\na inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby stred Banská Bystrica, a ten\nistý vyšetrovateľ 15. augusta 2013 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie pre zločin\nsexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a podal návrh na podanie obžaloby. V tejto\nsúvislosti obvinený poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 To 1/2015,\nz 29. mája 2015 a na verejnom zasadnutí v rámci dovolacieho konania aj na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2TdoV 16/2014, podľa ktorých Sekcia kontroly a inšpekčnej služby\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky nemá kompetenciu začínať trestné stíhanie, vznášať obvinenie,\npodávať návrh na podanie obžaloby a ani na ďalšie procesné úkony vrátane zabezpečenia internetovej\nkomunikácie v zmysle Trestného poriadku. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,\nodbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky totiž nie je súčasťou Policajného zboru\na teda nemôže vykonávať vyšetrovanie o trestných činoch a preverovať oznámenia o skutočnostiach\nnasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, i keď ide o policajta. Nič na tom nemení skutočnosť, že\nna týchto rozhodnutiach je podpis príslušnej osoby ako vyšetrovateľa Policajného zboru, lebo v záhlaví je\nako štátny orgán uvedené Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby,\núrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby stred (teda nie Policajný zbor) a v závere je okrúhla\npečiatka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.\nPodľa názoru obvineného trestné stíhanie viedol neoprávnený orgán, bez kompetencií v zmysle\nTrestného poriadku i zákona o Policajnom zbore. Preto ním realizované úkony a to vrátane úkonov\nzrealizovaných na základe žiadosti uvedenej sekcie v danej trestnej veci sú nezákonné, teda od samého\nzačiatku nulitné. Nezákonné je aj získanie a následné použitie ako dôkazu internetovej komunikácie z č.\nl. 255 - 291 trestného spisu, ktorá bola získaná na základe žiadosti Sekcie kontroly a inšpekčnej služby\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky. V tejto súvislosti obvinený poukázal na nález Ústavného súdu,\nsp. zn. PL-ÚS 10/2014-78, z 29. apríla 2015.\nTým je podľa obvineného daný aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku,\nkeďže vo veci konal orgán, ktorý na takéto konanie nebol oprávnený a teda z konania mal byť vylúčený.\nNaplnený je aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, lebo rozhodnutie\nje založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom a ktoré súdy napriek tomu\nakceptovali.\nObvinený B. W. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku\nvyslovil porušenie zákona v jeho neprospech. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnuté\nrozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/90/2014, z 19. novembra 2014 a Okresného\nsúdu Rimavská Sobota, sp. zn. 4T/65/2013, z 24. júla 2014 zrušil a podľa § 388 ods. 1 Trestného\nporiadku prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a\nrozhodol. Zároveň navrhol prepustiť obvineného B. W. z výkonu trestu odňatia slobody.\n\nK dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej\n„prokurátorka“). Vo vyjadrení z 22. januára 2015 uviedla, že s rozhodnutiami okresného a krajského\nsúdu sa v plnom rozsahu stotožňuje. Výsluch mal. J. G. v prípravnom konaní zo 16. augusta 2014 bol\nrealizovaný v prítomnosti obhajcu obvineného, ktorý sa nachádzal vo vedľajšej miestnosti a z úkonu mu\nbol zabezpečený obrazovo-zvukový záznam. O spôsobe vykonania výsluchu rozhodla vyšetrovateľka.\nMaloletá žiadala, aby pri výsluchu nebol prítomný jej otec ani iná osoba mužského pohlavia, ale jej\nsestra Z. ako morálna podpora. Táto bola v prípravnom konaní vypočutá ako svedkyňa, ale súd na túto\nvýpoveď neprihliadol.\nProkurátorka námietku obvineného vzťahujúcu sa na účasť MUDr. R. Z. na úkone považuje za\nneopodstatnenú. Z ustanovenia § 135 ods. 1 Trestného poriadku taxatívne nevyplýva, ktoré osoby\nmôžu byť prítomné pri výsluchu maloletej. Toto ustanovenie je potrebné vykladať širšie. MUDr. R. Z.\nsa výsluchu zúčastnila v postavení psychiatra - sexuológa s tým, že bude následne po vydaní príkazu\nsúdu, pribratá do konania ako znalkyňa za účelom posúdenia, či maloletá trestnou činnosťou utrpela\npsychotraumu.\nPodľa názoru prokurátorky, keďže v danom prípade sa jednalo o trestnú činnosť sexuálneho charakteru,\nmohla práve ona prispieť k správnemu vedeniu výsluchu maloletej lepšie ako psychológ. Znalecký\nposudok vypracovala spolu s ďalšou znalkyňou.\nVykonanie výsluchu maloletej nariadil krajský súd aj napriek neodporúčaniu psychológa PhDr. Y..\nVýsluch bol vykonaný v neprítomnosti obvineného B. W., ktorý bol následne s obsahom výsluchu\noboznámený a nemal k nemu žiadne pripomienky. Pri výsluchu bol prítomný obhajca obvineného, ktorý\nmaloletej položil doplňujúce otázky.\nK námietkam obvineného, týkajúcich sa absencie internetovej komunikácie obvineného s maloletou\nod októbra 2012 do júla 2013, prokurátorka uviedla, že v súčasnej dobe je obvinený W. trestne\nstíhaný pre sexuálne zneužívanie ďalších maloletých dievčat a pre rozširovanie a prechovávanie detskej\npornografie. Kontakt medzi ním a maloletou prebiehal len prostredníctvom sociálnej siete Facebook a\nAZET, nakoľko maloletá si vytvorila nový nick s názvom V. asi XXX, čo vyplýva z jej výpovede. Spoločnosť\nFacebook sídli v USA, právna pomoc ohľadne získania údajov z jej databázy trvá neprimerane dlho. Vec\nbola riešená väzobne. V prípade podania žiadosti o justičnú právnu pomoc ohľadne získania údajov z\njej databázy by došlo k neprimeraným prieťahom a neboli by dodržané lehoty väzby. Preto prokurátorka\nrozhodla, že žiadosť o právnu pomoc justičného orgánu USA nebude podaná, nakoľko boli zabezpečené\naj iné dôkazy, ktoré B. W. zo skutku v bode 5/ usvedčovali. Spoločnosť AZET, a.s. Žilina nick uvedený\nmaloletou neeviduje, preto sa v spise nenachádza (Maloletá pri výsluchu uviedla len názov nicku, nie\njeho numerickú časť).\nPodľa názoru prokurátorky namietaná právna kvalifikácia je správna (§ 201 ods. 2 písm. a/ Trestného\nzákona), nakoľko skutky boli spáchané od júla 2012 do 25. júla 2013, teda po dobu jedného roka, čo\nsúdna prax, ale aj Trestný zákon považujú za dlhší čas, v zmysle ustanovenia § 138 písm. b/ Trestného\nzákona. Obdobie jedného roka je omnoho dlhšie, než je pri takomto trestnom čine v priemere bežné\na jednotlivé čiastkové útoky boli páchané v pravidelnom slede 12 mesiacov, s pravidelnosťou vždy po\nniekoľkých týždňoch, resp. dňoch.\nS poukazom na uvedené dôvody prokurátorka navrhla, aby dovolací súd podľa § 382 Trestného poriadku\ndovolanie odmietol.\nNajvyšší súd o dovolaní už rozhodoval pod sp. zn. 3Tdo/7/2015, kedy uznesením z 28. októbra 2015,\ndovolanie B. W. odmietol podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku.\nObvinený B. W. podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, v ktorej namietal porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní pod sp. zn. 3Tdo/7/2015.\nV sťažnosti uviedol, že najvyšší súd sa nezaoberal doplnením jeho dovolania, a tiež je toho\nnázoru, že nebolo možné odmietnuť doplnenie dokazovania skúmaním komunikácie na sociálnej sieti\n\nprostredníctvom medzinárodného dožiadania len preto, že jeho vec sa riešila väzobne a že by to\nznamenalo predĺženie prípravného konania.\nÚstavný súd Slovenskej republiky uznesením z 23. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 262/2016-25, sťažnosť\nB. W. v časti namietaného porušenia č. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\nčl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 3Tdo/ 7/2015, z 28. októbra 2015 prijal na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sťažnosť\nodmietol. Zároveň konštatoval, že na rozhodnutie o tých častiach sťažnosti, ktoré smerujú proti postupu\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/65/2013, a jeho rozsudku z 24. júla 2014, ako aj proti\npostupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3To/90/2014, a jeho uzneseniu z 19. novembra\n2014, nie je daná právomoc ústavného súdu.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vyslovil nálezom z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 262/2016 -48,\nže Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tdo/7/2015, ako aj\nuznesením z 28. októbra 2015 porušil základné právo B. W. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnuté uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Tdo/7/2015, z 28. októbra 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nÚstavný súd vytkol najvyššiemu súdu dve porušenia, jedno týkajúce sa neprerokovania doplnenia\ndovolania (1. júla 2015), týkajúce sa inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a druhé, týkajúce\nsa odôvodnenia nevykonania dôkazu - zabezpečenia internetovej komunikácie medzi obvineným a\npoškodenou.\nPodľa § 362b ods. 1 Trestného poriadku po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené\nrozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán činný v\ntrestnom konaní alebo súd v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu\nzrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak. Orgán činný v trestnom\nkonaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci\nústavný súd.\nNajvyšší súd ako súd dovolací opätovne skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne\nnáležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim\nzáverom :\nPodľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu,\nktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnuté rozhodnutie Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici v spojení s rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota. Proti takémuto druhu\nrozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným B. W. prostredníctvom obhajcu,\nteda osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/, § 373 Trestného poriadku na Okresnom súde\nRimavská Sobota, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Trestného poriadku, a v zákonnej\ntrojročnej lehote. Dovolanie obvineného nie je dôvodné.\nV rámci ospravedlnenia sa na verejné zasadnutie určené najvyšším súdom na 9. novembra 2016\nobvinený B. W. žiadal dovolací súd vykonať dôkaz, a to oboznámenie s rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 2TdoV 16/2014, ktorý podľa názoru obvineného dokazuje nezákonnosť\ninšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a je právne záväzný na rozdiel od stanoviska\ntrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 62/2015.\nDovolací súd skúmal najskôr naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm.\nc/ Trestného poriadku, t.j. či zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.\nKonštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa citovaného ustanovenia\nchápe ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu\na zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého\nobhajovacieho práva.\nToto právo spočíva aj v navrhovaní dôkazov v zmysle § 34 ods. 1, § 44 ods. 2 Trestného poriadku a\nzodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným\n\nnávrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť,\nresp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 2Tdo/45/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod. č. 7/2011).\nZo spisového materiálu vyplýva, že obvinený B. W. v prípravnom konaní ako aj v konaní pred okresným\ni krajským súdom dôsledne využil právo na obhajobu, ktoré patrí k základným atribútom spravodlivého\nprocesu. Obvinený si sám zvolil obhajcu v osobe JUDr. Pavla Baloga, advokáta so sídlom v Rimavskej\nSobote (plná moc na č. l. 35, odvolanie plnej moci na č. l. 36) a obhajcu JUDr. Mariana Dzurošku,\nadvokáta so sídlom v Rimavskej Sobote (plná moc na č. l. 42). Obhajcovia, ako vyplýva z trestného spisu\nsa zúčastňovali v prípravnom konaní i v konaní pred súdom riadne všetkých úkonov trestného konania.\nV súvislosti s námietkou obvineného, že obhajca sa nemohol zúčastniť výsluchu poškodenej J. G.,\ndovolací súd uvádza. Výsluch maloletej J. G. v prípravnom konaní 16. augusta 2014 bol vykonaný za\nprítomnosti obhajcu obvineného a v súlade s § 135 ods. 1 Trestného poriadku. Obhajca sa nachádzal vo\nvedľajšej miestnosti, z ktorej mohol sledovať obrazovo zvukový záznam a mal možnosť klásť svedkyni\notázky (č. l. 98). Taktiež neobstojí námietka obvineného, že pri výsluchu bola prítomná sestra poškodenej\na psychiatrička, hoci podľa jeho názoru mal byť k takémuto úkonu prizvaný psychológ.\nUstanovenie § 135 ods. 1 Trestného poriadku rešpektuje rozumovú, duševnú a mravnú úroveň svedkov\nmladších ako 18 rokov. Predpísaný postup nie je určený na každý výsluch svedka mladšieho ako 18\nrokov, ale len na prípady, kedy je táto osoba vypočúvaná o okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by\nvzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj. Treba brať ohľad na to,\naby výsluch takej osoby bol obzvlášť ohľaduplný a po obsahovej stránke čo najúplnejší, aby takú osobu\nnebolo potrebné opätovne predvolávať, a tým jej pripomínať udalosti, ktoré veľmi často nepriaznivo\novplyvnili jej psychický vývoj. Pribratie pedagóga, inej osoby majúcej skúsenosti s výchovou mládeže\nalebo znalca je obligatórne. Za inú osobu majúcu skúsenosti s výchovou mládeže treba považovať\npredovšetkým detského psychiatra alebo detského psychológa. Pribratá osoba musí byť prítomná pri\ncelom výsluchu svedka. Pribratá osoba môže byť vypočúvaná len k spôsobu, akým bol výsluch svedka\nvykonávaný, resp. k spôsobu, ktorým vypočúvaná osoba vypovedala, alebo k správnosti a úplnosti\nzápisnice o výsluchu, nie však k iným skutočnostiam; nemôže teda nahradzovať obsah svedeckej\nvýpovede osoby maloletej ani ho doplňovať.\nCieľom pribratia niektorej z uvedených osôb je, aby prispela k správnemu vedeniu výsluchu, a to\nz hľadiska všetkých skutočností, ktoré môžu mať vplyv na vyslúchanú maloletú osobu. Zároveň je\nprizvaný odborník schopný konkretizovať stupeň duševného a mravného vývoja takejto osoby. Nič\nnebráni tomu, aby tu uvedená osoba (pedagóg, psychiater) bola zároveň vo veci znalcom pribratým napr.\nk psychologickému vyšetreniu maloletého svedka. Tým je daná aj odpoveď na námietku obvineného\n(dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku), že MUDr. V. R. - Z. bola uznesením\nvyšetrovateľky Policajného zboru z 26. septembra 2013 pribratá na vypracovanie znaleckého posudku\nohľadne vyšetrenia duševného stavu poškodenej J. G..\nV posudzovanej veci o spôsobe výsluchu a prítomnosti osôb pri výsluchu maloletej rešpektujúc citované\nustanovenie a žiadosť maloletej rozhodla vyšetrovateľka. Maloletá žiadala, aby pri výsluchu nebol\nprítomný jej otec, ani iná osoba mužského pohlavia, ale jej sestra Z. ako morálna podpora. V tejto\nsúvislosti zákon nebol porušený.\nAj dovolací súd sa stotožnil s námietkou obvineného, že sestra poškodenej bola v rozpore so zákonom\nvypočutá v prípravnom konaní ako svedkyňa (R 38/70). Dokazovanie sa predovšetkým vykonáva\nna hlavnom pojednávaní. Súd pri vykonávaní dokazovania na tento dôkaz neprihliadol, preto zákon\nporušený nebol.\nZo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu na č. l. 1098 - 1100 vyplýva, že návrhy obvineného\nna doplnenie vyšetrovania a to zmena kvalifikácie skutku podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a\nvypracovanie nového znaleckého posudku na vyšetrenie duševného stavu mal. J. G. vyšetrovateľka\nPolicajného zboru zamietla.\n\nPokiaľ ide o konanie pred súdom na hlavnom pojednávaní 17. júla 2014 na č. l. 1235, bolo súdom\nzaznamenané, že nie sú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdy obidvoch stupňov pri vykonávaní\ndokazovania v bodoch 1/ až 4 / rozsudku postupovali v súlade so zákonom a v tomto smere im nie je\nčo vytknúť (Obvinený B. W. sa k spáchaniu týchto skutkov priznal).\nV bode 5/ rozsudku ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv súvislosti s odôvodnením nevyžiadania údajov z databázy sociálnej siete Facebook a Azet.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vyhovel tej časti ústavnej sťažnosti obvineného, v ktorej obvinený\npodradil nevykonanie tohto dôkazu pod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Obvinený\nB. W. namietal, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku uvedeného v\nbode 5/ rozsudku a vo vzťahu k celému konaniu pre nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia\nuvedeného v § 138 písm. b/ Trestného zákona. Ďalej uviedol, že vo výrokovej časti rozsudku pod\nbodom 5/, absentuje vo výpovediach poškodenej akákoľvek bližšia konkretizácia konania z hľadiska\nčasu, spôsobu a miesta, absenciu dôkazu - komunikácie obvineného a poškodenej na sociálnej sieti,\nči prostredníctvom SMS správ. Súd na rozdiel od skutkov uvedených v bode 1/ až 4/ rozsudku, pri\nbode 5/ vôbec nedisponoval dôkazom - komunikáciou obvineného s poškodenou na sociálnej sieti, či\nprostredníctvom SMS správ.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nToto ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Svojou dikciou za bodkočiarkou\nvylučuje skutkové námietky, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený\nsúdmi prvého a druhého stupňa (tak ako to konštatoval aj ústavný súd), bol zistený nesprávne a neúplne\na tiež hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom hodnotiaceho\nprocesu.\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich\nrozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány\nčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,\nako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili\nsúdu spravodlivé rozhodnutie.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nProces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska\nrozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov\nv kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.\nZákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať\nv konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne\nich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada\nvyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol\nzistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.\nSúd môže návrhy na vykonanie dôkazov, zamietnuť, avšak iba vtedy, ak má dostatok dôkazov, ktoré\npreukazujú, že dôkazy navrhované obvineným nemôžu privodiť zmenu dôkazného stavu a smerujú\nnapríklad k účelovému vyvineniu. Náročnosť vykonania dôkazu nebráni tomu, aby tento dôkaz bol\nvykonaný (väzobná vec a hrozba neprimeraných prieťahov v konaní).\n\nV posudzovanej veci mal súd dostatok dôkazov, ktoré usvedčili obvineného zo spáchania skutku v\nbode 5/ rozsudku. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na výpoveď poškodenej J. G. na hlavnom\npojednávaní, z ktorej vyplýva, že s obvineným W. mali pohlavné styky aj v čase od januára 2013 do júla\n2013, a to dva až trikrát do týždňa. Tieto skutočnosti potvrdil aj obvinený pri jeho výsluchu, konaného\n2. decembra 2013 (č. l. 84 - 94). Výpoveď poškodenej podporilo aj znalecké dokazovanie, kde znalec z\nodboru zdravotníctva - psychológie, PhDr. N. Y. v rámci podaných vysvetlení v konaní pred súdom nezistil\nu poškodenej sklony ku konfabuláciám. Krajský súd sa námietkou obvineného podrobne zaoberal aj v\nodvolacom konaní (str. 5 rozsudku), s ktorými závermi sa aj dovolací súd stotožňuje.\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,\npričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou\nstability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené,\naby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná\ninštancia.\nCitované zákonné ustanovenie doposiaľ nebolo vyhlásené ústavným súdom za protiústavné.\nNie je možné s poukazom na tento dovolací dôvod domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na\nktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nDovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený\nuznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej\npodstaty príslušného trestného činu. Podstatou správnej právnej kvalifikácie teda je, že skutok ustálený\nsúdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v\nTrestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie citovaného\ndovolacieho dôvodu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku nebol naplnený, pretože skutková veta tak,\nako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený B. W.\nprávoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými\nustanoveniami hmotného práva. Zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, pretože\nobvinený svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu\nsexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na\nustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona.\nPodľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom\nuvedené.\nVo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom\nuvedené, treba ešte poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania,\nktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených\nv ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného\nporiadku.\nZ toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1\nTrestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku, ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd\ndovolanie odmietne podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku alebo zamietne podľa § 392 ods. 1\nTrestného poriadku, bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by\nzodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného\nporiadku.\nAk ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374\nods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle §\n374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386 a nasledujúcich\n\nustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod\nzodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp.\nzn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 120/2012).\nV posudzovanej veci je zrejmé, že dovolateľ nevykonanie dôkazu (nevyžiadanie údajov z databázy\nsociálnej siete Facebook a Azet) podradil pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného\nporiadku, hoci ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.\nDôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyžaduje, aby bolo zásadným\nspôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním len všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a\nradiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdom (§ 34 Trestného\nporiadku), ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným alebo prostredníctvom obhajcu (§\n34 ods. 1, § 44 ods. 2 Trestného poriadku). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní\ndôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým\ndôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho\nodmietnuť (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku) alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú\n(§ 274 ods. 2 Trestného poriadku).\nPokiaľ ide o konanie pred súdom na hlavnom pojednávaní zo 17. júla 2014 na č. l. 1235, bolo súdom\nzaznamenané, že nie sú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Na hlavnom pojednávaní 6. februára\n2014 súd vyhlásil dokazovanie za skončené.\nVyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze\nsúdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia\ndokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným\nprejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich\nberie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva\nna obhajobu zásadným spôsobom (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8/2014).\nČo sa týka námietky obvineného k závažnejšiemu spôsobu konania (§ 138 písm. b/ Trestného zákona),\ndovolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/6/2012,\nkde sa konštatuje, že v prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou bude „dlhší čas“\nkratší ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou a všeobecne sa za dlhší čas považuje doba 6\nmesiacov. V posudzovanom prípade boli skutky spáchané v období od júla 2012 do 25. júla 2013, teda\npo dobu 1 roka, čo súdna prax považuje za dlhší čas. Obdobie jedného roka je omnoho dlhšie, než je\npri takomto trestnom činne v priemere bežné a jednotlivé čiastkové útoky boli v pravidelnom slede 12\nmesiacov s pravidelnosťou vždy po niekoľkých týždňoch. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na\nvýsluch obvineného (č. l. 84 - 94) a poškodenej (č. l. 95 - 110).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku\nohľadne skutku 5/ rozsudku nebol naplnený.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a d/ Trestného poriadku obvinený uviedol, že výsluch\npoškodenej J. G. na hlavnom pojednávaní dňa 24. júla 2014 je potrebné považovať za nezákonný, keďže\nho neodporučil psychológ.\nK tomu najvyšší súd uvádza, že výsluch mal. J. nebol vykonaný na hlavnom pojednávaní 24. júla 2014,\nale na predchádzajúcom pojednávaní 17. júla 2014. Tento výsluch nariadil Krajský súd v Banskej Bystrici\nv zrušujúcom rozsudku z 23. apríla 2014 (č. l. 1227) v súlade s § 135 ods. 2 Trestného poriadku.\nVýsluch bol realizovaný v neprítomnosti obvineného vzhľadom k osobe maloletej, ako aj k predmetu\nvýsluchu, čo je v súlade s Trestným poriadkom. S obsahom výsluchu bol obvinený oboznámený a nemal\nk nemu žiadne pripomienky. Pri výsluchu bol prítomný obhajca obvineného, ktorý maloletej svedkyni\ndával doplňujúce otázky.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ani tieto dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. d/ a g/ Trestného\nporiadku naplnené neboli.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky nariadil dovolaciemu súdu zaoberať sa doplnením dovolania\nobvineným z 1. júla 2015, v ktorom obvinený namietal naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. e/ a písm. g/ Trestného poriadku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dovolací súd sa v\npôvodnom konaní zaoberal doplnením dovolania s následným vypracovaním rozhodnutia (28. októbra\n2015), iba administratívnou chybou sa stalo, že sťažovateľovi bolo doručené rozhodnutie, vypracované\npôvodne na termín neverejného zasadnutia určeného na 24. jún 2015, ktoré bolo odročené.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol\norgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov\ntrestného konania.\nNaplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl obvinený v tom, že vyšetrovanie vykonával nezákonný orgán\n- Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, preto aj ním vykonané\ndôkazy považoval za nezákonné (§ 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku).\nV tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 29. septembra 2015, sp. zn. Tpj 62/2015. Podľa tohto stanoviska okolnosť, že\ninšpekčná služba Policajného zboru je nariadením Ministra vnútra Slovenskej republiky zaradená aj\ndo organizačnej štruktúry ministerstva vnútra ako úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra v rámci\nsekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, je výrazom podriadenosti Policajného zboru\nministrovi vnútra Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení\nneskorších predpisov a možnosti ministra vnútra určiť, že službu alebo útvar Policajného zboru nebude\nriadiť prezident Policajného zboru, ale bude riadená „inak“ (§ 6 ods. 2 cit. zákona) také zaradenie nič\nnemení na tom, že inšpekčná služba je súčasťou Policajného zboru ako služba aj útvar tohto zboru (§\n4 ods. 1, ods. 2 zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej služby ide o výkon pôsobnosti\n(plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b/ a d/\nzákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore).\nVyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10\nods. 8 písm. a/ Trestného poriadku a poverený príslušník Policajného zboru, služobne zaradený do\ninšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. c/ Trestného poriadku.\nŽiadosť o súhlas s používaním informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane súkromia\npred odpočúvaním (zák. č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), podávaná prostredníctvom\ninšpekčnej služby, je podávaná Policajným zborom, a ak je jej vyhovené, informačno-technický\nprostriedok je používaný Policajným zborom (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 cit. zákona.).\nTrestné stíhanie v posudzovanom prípade viedol oprávnený orgán, preto ním realizované úkony boli\nzákonné.\nČo sa týka nálezu ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 10/2014, z 29. apríla 2015, ktorý citoval obvinený B.\nW. v dovolaní v súvislosti s vydaním príkazu podľa § 116 Trestného poriadku, najvyšší súd uvádza.\nÚstavný súd citovaným nálezom rozhodol tak, že ustanovenia § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zák.\nč. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a ustanovenie § 116 Trestného poriadku a § 76a ods.\n3 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore nie sú v súlade s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods.\n2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv\na slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\nVzhľadom na uvedené stratilo ustanovenie § 116 Trestného poriadku účinnosť dňom vyhlásenia\nnálezu v Zbierke zákonov. Tu však treba pripomenúť, že účinky nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky smerujú do budúcnosti, t.j. dôkazy, ktoré boli pred rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky získané v súlade s ustanovením § 116 Trestného poriadku a osobitnými predpismi sú\nzákonnými dôkazmi a je možné z nich vychádzať pri ustaľovaní skutkového stavu veci nevyhnutného\nna rozhodnutie.\nV posudzovanej veci bol daný príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej\nprevádzke (§ 116 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) 2. septembra 2013 (č. l. 657 - 659). Na podklade\n\ntohto príkazu boli získané údaje z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, ide o zákonne získaný\ndôkaz.\nV súvislosti so svojím ospravedlnením na verejné zasadnutie, konané 9. novembra 2016 obvinený B. W.\nžiadal oboznámiť rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2TdoV 16/2014, ktoré by\npodľa jeho názoru mal súd vo svojom rozhodnutí rešpektovať, na rozdiel od stanoviska trestnoprávneho\nkolégia, sp. zn. Tpj 62/2015, pretože trestnoprávne kolégium nie je súdom.\nV prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v súlade so zákonom o súdoch (zák. 757/2004 Z. z.)\njedine Najvyšší súd Slovenskej republiky dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a\niných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.\nNávrh na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov pritom podáva predseda kolégia, predsedu Najvyššieho súdu alebo minister\nspravodlivosti. Pred prijatím stanoviska môže Najvyšší súd požiadať o vyjadrenie aj generálneho\nprokurátora, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, iné orgány verejnej moci alebo aj vedecké\ninštitúcie a vysoké školy. Jednotlivé stanoviská Najvyššieho súdu sú zverejňované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V rámci zjednotenia rozhodovacej činnosti,\njednotlivé senáty najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní, by sa mali riadiť stanoviskom\ntrestnoprávneho kolégia. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú\nprávne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr.\nÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí\nbyť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej ako aj\nv oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov,\nako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne\nodlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej\nskutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.\nÚS 209/2010, m.m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných\nsúdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter\nprecedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť\nidenticky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú\nk naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS\n49/06, III. ÚS 300/06).\nVzhľadom na vyššie uvedené ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e/ ani písm. g/ Trestného\nporiadku naplnený nebol.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú\nnaplnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm.\ni/, písm. e/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného B. W. na verejnom zasadnutí zamietol.\nV súvislosti so žiadosťou obvineného o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, najvyšší súd zistil,\nže obvinený B. W. bol 6. júna 2016 podmienečne prepustený na slobodu.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}