{"guid": "7269731c-a511-4b8f-ada8-b48abfbf5c01:67e28e21-d35a-48d2-b6cb-382cb27264ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6912213081.2", "spisova_znacka": "1Cdo/771/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/771/2015 z 30. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2016, sp. zn. 1Cdo/771/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6912213081.2", "identifikacne_cislo": "6912213081", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2016-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67e28e21-d35a-48d2-b6cb-382cb27264ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6912213081.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6912213081.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6912213081.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/771/2015\n6912213081\n30. 06. 2016\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2016:6912213081.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej\nškody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8 C 208/2012,\no dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. marca 2015 sp. zn. 13\nCo 1209/2014, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením z\n30. júla 2014 č. k. 8 C 208/2012 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 € za odvolanie\npodané proti prvostupňovému rozsudku. Súdny poplatok vyrubil okresný súd podľa pol. č. 7a Sadzobníka\nsúdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení (ďalej len ,,zákon o\nsúdnych poplatkoch,,).\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. marca 2015 sp. zn. 13 Co\n1209/2014 na základe odvolania žalobkyne potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako\nvecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní veci skonštatoval, že prvostupňový\nsúd v súlade s ustanoveniami zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov, uložil navrhovateľovi poplatkovú povinnosť, t. j. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané\nodvolanie. Ďalej uviedol, že uznesenie okresného súdu je náležite odôvodnené, pretože poukázalo na\nzákonné skutočnosti, ktoré viedli k jeho vydaniu. O skutočnosti, že navrhovateľ porozumel odôvodneniu\nuznesenia svedčí aj to, že v odvolaní výslovne poukazuje na položku č. 7a Sadzobníka súdnych\npoplatkov, pričom tvrdí, že podľa tejto položky sa poplatok vyrubuje iba za žalobu na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným\npostupom. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod.,\nako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov.\nProti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“).\nŽiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila odňatím\nmožnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré\nmalo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu\nzaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade,\nkde ju nemal. Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu popiera doterajšiu konštantnú judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky z 29. marca 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007.Vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie bolo podľa\nnej v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch a tiež ústavnou úpravou čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, z ktorej vyplýva zákaz použitia analógie legis pri určovaní okruhu úkonov podliehajúcich\nspoplatneniu. Dovolateľka mala za to, že spoplatneniu v danej veci podlieha len samotná žaloba na\nnáhradu škody nie však odvolanie. Tvrdila, že žalobu podala pred účinnosťou novely č. 286/2012 Z.z., a\npreto mali súdy vychádzať zo znenia prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch a\naplikovať právnu úpravu platnú do 30. septembra 2012, podľa ktorej bolo toto konanie vecne oslobodené\nod súdneho poplatku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po\nzistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba\nodmietnuť.\nV danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť\npredmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď\nkonania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 280/2014, 2 Cdo 295/2014, 2 Cdo 310/2014, 2\nCdo 331/2014, 2 Cdo 350/2014, 2 Cdo 552/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014,\n5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 353/2014, 5 Cdo 390/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 526/2014, 8 Cdo 431/2014.\nDovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu\nstotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej\ndovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného\ndovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b\nods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}