{"guid": "4ac0c7a3-8210-4a73-a261-790980e5248c:c061eb52-5c8b-4a2e-beac-42dec223c460", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6613221441.1", "spisova_znacka": "6MCdo/2/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/2/2015 z 24. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. 6MCdo/2/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6613221441.1", "identifikacne_cislo": "6613221441", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243c.odsek-1", "nazov": "§ 243c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-1", "nazov": "§ 148a ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-2", "nazov": "§ 148a ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-148a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c061eb52-5c8b-4a2e-beac-42dec223c460", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6613221441.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6613221441.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6613221441.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/2/2015\n6613221441\n24. 02. 2016\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2016:6613221441.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom\nv Bratislave, Pribinova 25, proti žalovaným 1/ M., bývajúcemu vo S., 2/ I., bývajúcej vo S., o zaplatenie\n2.689,90 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17 Ro 622/2013, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu\nLučenec z 11. februára 2014 č. k. 17 Ro 622/2013-24, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\nŽalobou zo dňa 20. októbra 2013, ktorá bola Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „súd prvého stupňa“)\ndoručená dňa 21. novembra 2013 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy vo výške 2.689,90 eura s\npríslušenstvom.\nV predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol platobným rozkazom zo 17. januára 2014 č. k. 17 Ro\n622/2013-17 tak, že žalovaných zaviazal, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu\nzaplatili žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 2.689,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške\n8,75 % ročne zo sumy 2.689,90 eura od 24. februára 2013 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaných,\naby žalobkyni nahradili spoločne a nerozdielne aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia s tým, že\nplnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov.\nVoči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný 1/ odpor. O podanom odpore žalovaného 1/\nrozhodol súd prvého stupňa uznesením z 11. februára 2014 č. k. 17 Ro 622/2013-24 tak, že ho odmietol\nako odpor podaný bez odôvodnenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný 1/ neuviedol\nžiadne vecné alebo právne tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej\npovinnosti. Tvrdenia žalovaného 1/ týkajúce sa jeho nepriaznivej finančnej situácie, ako aj žiadosť o\npovolenie splácania dlhu v splátkach nepovažoval za odôvodnenie odporu vo veci samej. Poukázal aj\nna skutočnosť, že žalovaný 1/ bol v platobnom rozkaze poučený o následkoch podania odporu bez\nodôvodnenia.\nNa základe podnetu žalovaného 1/ podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti vyššie\nuvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa mimoriadne dovolanie. V mimoriadnom dovolaní uviedol,\nže súd prvého stupňa pochybil, keď odpor žalovaného 1/ odmietol ako odpor podaný bez odôvodnenia,\npretože aj žiadosť o povolenie splatiť dlh v splátkach je podľa názoru generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky odporom, ktorý vyvoláva procesný následok v podobe zrušenia platobného\nrozkazu. Mal za to, že žalovaný môže v skrátenom konaní žiadať splatiť dlh v splátkach len vo\nforme odporu proti platobnému rozkazu. V porovnaní s klasickým konaním tak nemôže byť o túto\nmožnosť ukrátený a súd je povinný sa jeho žiadosťou zaoberať. V opačnom prípade je postup súdu\n\nformalistický, arbitrárny a v konečnom dôsledku odnímajúci žalovanému možnosť konať pred súdom.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky zároveň poukázal aj na neprijateľné zmluvné podmienky\nv spotrebiteľskej zmluve, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovanými. Samotný platobný rozkaz tak bol\nvydaný v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9 O. s. p. Napadnutým rozhodnutím bol teda porušený\nzákon a ochranu práv a zákonom chránených záujmov osoby poškodenej rozhodnutím nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Považoval preto podanie mimoriadneho dovolanie za súladné\ns ustanoveniami § 243e ods. 1 O. s. p. a § 243f ods. 1 písm. a/ a c/ O. s. p.\nŽalobkyňa a žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nnevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor\n(§ 243e ods. 1 O. s. p.) v lehote jedného roka (§ 243g O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 3 O. s. p.) v rozsahu\npodľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s .p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba\nodmietnuť.\nProcesné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania upravuje ustanovenie § 243e ods. 1\nO. s. p. Týmito predpokladmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú okrem podnetu účastníka\nkonania (osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím) a zistenia, že\nprávoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, že podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje\nochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a\nže túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Ostatne uvedený predpoklad\nznamená neprípustnosť mimoriadneho dovolania v prípade, keď požadovanú ochranu práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu možno dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami, najmä návrhom na obnovu konania, dovolaním podaným účastníkom konania, návrhom\nna zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu\nrozhodnutia možno dosiahnuť inak.\nZ ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva povinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade\npochybnosti o jeho účinnosti (rozsudok Van Oosterwijck proti Belgicku). Účastník konania je povinný\nvyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej je\nmožné rozumne predpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník\nmá, je (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor\núčastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho riadneho alebo mimoriadneho opravného\nprostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o tomto opravnom prostriedku.\nUvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky prípustnosti\nmimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a záväznosť,\npristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp. zn. PL.z.\n3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty,\nktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť v civilnom\nkonaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj\nmimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne\nvyužiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\nJudikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku\nz pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky\nje účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť\nvecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže\nmimoriadne dovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy;\njedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy pochybení\nvytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov\n\nprávneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na\nspravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99,\nII. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010, III. ÚS 179/2013, III. ÚS 429/2015).\nPokiaľ ide o najvyšší súd, jeho doterajšia rozhodovacia prax sa v obdobných prípadoch zásade\nriadila stanoviskom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 36/2008.\nPrávna veta tohto stanoviska znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je\npodmienené využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním\nv zmysle ustanovenia § 243e O.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa“. Uvedené stanovisko tak vychádza zo záverov, ktoré v súčasnosti nie sú súladné\ns vyššie uvedenými závermi ESĽP a ústavného súdu. V preskúmavanej veci bolo preto potrebné sa od\nuvedeného stanoviska odkloniť.\nNapokon, občianskoprávne a obchodnoprávne kolégium najvyššieho súdu rešpektujúc ustálenú\njudikatúru ESĽP a ústavného súdu prijalo dňa 20. októbra 2015 nové stanovisko, podľa ktorého\n„procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom\nkonaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom\ndovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho\npriaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“ (Zbierka\n8/2015).\nV tomto stanovisku sa uvádza, že postup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom\nprípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov opravným prostriedkom, uvedenú možnosť ale nevyužil,\ni keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade\n„vigilantibus iura scripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu\na iniciatívu tak, aby sám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou\na predvídavosťou sledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v\nnaznačenom smere pasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania\nmimoriadneho dovolania neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym\nsúdnym poriadkom v ustanoveniach § 243e až § 243j O. s. p.\nV danom prípade generálny prokurátor mimoriadnym dovolaním napáda uznesenie okresného súdu z\n11. februára 2014 č. k. 17 Ro 622/2013-24, ktorým bol odpor proti platobnému rozkazu odmietnutý. Toto\nuznesenie bolo žalovanému 1/ doručené 14. februára 2014. Predmetné uznesenie súdu prvého stupňa\nobsahovalo okrem iného poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa\njeho doručenia. Žalovaný 1/ však napriek tomu, že bol osobou oprávnenou podať voči vyššie uvedenému\nuzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie, a zároveň o tejto možnosti bol v danom rozhodnutí riadne\npoučený, voči tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal. Pritom odvolanie bolo potenciálne spôsobilé\nprivodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Žalovaný 1/ tak mal možnosť realizovať svoje procesné\noprávnenie, ktoré avšak nevyužil. Vzhľadom na pasivitu samotného žalovaného 1/ pri včasnej ochrane\njeho práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním\nmimoriadneho dovolania podnecovaného žalovaným 1/.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2\nO. s. p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O. s. p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 1 a 2 O. s. p.). V danom prípade dal podnet na\nmimoriadne dovolanie žalovaný 1/. Keďže v konaní úspešnej žalobkyni trovy nevznikli, najvyšší súd jej\nnáhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal (§ 243i ods. 2 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}