{"guid": "3b0865d0-8313-4963-be5b-2f736ab4b52c:35a5501d-2e64-49a1-8e89-a4da0943b86b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6416200949.1", "spisova_znacka": "3Nc/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc/7/2016 z 28. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3Nc/7/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:6416200949.1", "identifikacne_cislo": "6416200949", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "sudca_id": 499, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emil-franciscy-499", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35a5501d-2e64-49a1-8e89-a4da0943b86b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6416200949.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6416200949.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6416200949.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Nc/7/2016\n6416200949\n28. 06. 2016\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2016:6416200949.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. T., narodeného XX.\ndecembra XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská\nŠtiavnica, matkou ktorého je V. T., bývajúca v O., t.č. vo X., zastúpená Advokátskou kanceláriou GEREG\n& MESSINGEROVÁ, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Horná Strieborná č. 4, IČO: 47253011, za účasti\nprokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, o návrhu U. M. a L. M., bývajúcich v V., oboch\nzastúpených advokátskou kanceláriou ŠKODA LEGAL, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná č. 6,\nIČO: 47244259, na zverenie maloletého do dočasnej starostlivosti a iné, vedenej na Okresnom súde\nŽiar nad Hronom pod sp. zn. 19 P 7/2016 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14 CoP\n32/2016, v konaní o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, takto\nrozhodol:\nSudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Podhorová a JUDr. Anna\nSnopčoková nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.\n14 CoP 32/2016.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 18. apríla 2016 č.k. 19 P 7/2016-136 zamietol návrh U. M. a\nL. M. (starých rodičov maloletého) na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd\ndočasne zveril maloletého do ich osobnej starostlivosti, matke zakázal vycestovať s ním do zahraničia\na uložil povinnosť prispievať na jeho výživu.\nProti tomuto uzneseniu podali odvolanie U. M. a L. M., ktorí žiadali napadnuté uznesenie zmeniť tak,\nže odvolací súd ich návrhu vyhovie.\nV priebehu odvolacieho konania podala matka námietku zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu\nv Banskej Bystrici. Poukázala na to, že podľa jej informácií, ktoré sú dostupné aj na internete\n(www.aktuality.sk), sa predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici 24. mája 2016 stretol s riaditeľkou\na učiteľkou Základnej školy v V., z priestorov ktorej bol maloletý 13. mája 2016 v rámci výkonu\nsúdneho rozhodnutia odvedený proti jeho vôli súdnym úradníkom Okresného súdu Žiar nad Hronom.\nPodľa názoru matky pochybnosti o nezaujatosti ňou namietaných sudcov vzbudzuje to, že predseda\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sa pri nie len zdvorilostnej návšteve školy ospravedlnil jej riaditeľke\n(ktorá je matkou právnej zástupkyne U. M.) za konanie súdneho úradníka. V námietke zaujatosti\nmatka vyjadrila presvedčenie, že je neprijateľné, aby predseda súdu, teda jeho najvyšší predstaviteľ\na nadriadený sudcov tohto súdu, v tak mediálne a politicky osobitne sledovanom prípade navštívil\nešte pred rozhodnutím súdu osobu, ktorá je blízkou príbuznou právnej zástupkyne účastníčky konania.\nPokiaľ legitímne vyjadrenie vo vzťahu k pochybeniu vyššieho súdneho úradníka urobila ministerka\nspravodlivosti Slovenskej republiky, o konaní predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici to isté neplatí.\nPostup tohto predsedu súdu je neakceptovateľný a so zreteľom na povahu veci, vzťah k účastníkom\nkonania a ich zástupcom vzbudzuje vážne pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu\nv Banskej Bystrici. Jeho konanie vlastne „odobrilo“ nerešpektovanie vykonateľných rozhodnutí súdov.\n\nPodľa názoru matky by súd rozhodujúci o tak výrazne medializovanom prípade mal navonok pôsobiť\nnezaujato tak, aby bol naplnený predpoklad, že koná a rozhoduje nezávislý a nezaujatý súd.\nStarí rodičia maloletého označili vznesenú námietku zaujatosti za neopodstatnenú. Podľa ich názoru\nnie je daný dôvod na prelomenie ústavnej zásady nezameniteľnosti zákonného sudcu, lebo neexistuje\nobjektívna a relevantná obava z nedostatku nestrannosti, ktorá by zakladala legitímnu pochybnosť o\nnezaujatosti sudcov odvolacieho súdu. Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici vykonal návštevu\nZákladnej školy v V. ako reprezentant súdnej moci deklarujúci, že konanie súdneho úradníka bolo\nnesprávne a už sa nebude opakovať. Skutočnosť, že riaditeľka tejto školy je v príbuzenskom pomere k\nprávnej zástupkyni U. M., nemá význam z hľadiska budúceho priebehu a výsledku odvolacieho konania.\nPredseda Krajského súdu v Banskej Bystrici návštevou školy len vyslal signál pre verejnosť, ktorý sa\ntýkal postupu konkrétneho súdneho úradníka pri jeho jednotlivom úkone; tento postup nie je významný\nz hľadiska veci, o ktorej sa má rozhodnúť na základe odvolania matky.\nPodľa rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2016 má o odvolaní matky\nrozhodovať senát 14 Co tohto súdu v zložení JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Podhorová a JUDr.\nAnna Snopčoková. JUDr. Peter Priehoda uviedol, že účastníkov konania nepozná, nemá vzťah k\nprejednávanej veci ani k účastníkom konania (ich právnym zástupcom); necíti sa byť vo veci zaujatý.\nJUDr. Mária Podhorová a JUDr. Anna Snopčoková zhodne uviedli, že im nie sú známe žiadne okolnosti,\npre ktoré by mohli vzniknúť dôvodné obavy o nezaujatosti ich konania a rozhodovania v predmetnej\nveci, lebo účastníkov konania ani ich právnych zástupcov nepoznajú, nemajú k nim ani k prejednávanej\nveci žiadny vzťah a necítia sa byť zaujaté.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd nadriadený Krajskému súdu v\nBanskej Bystrici (§ 16 ods. 1 tretia veta O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku\npochybnosti o nezaujatosti sudcov tohto súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia\nsú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo\nk ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť\nk nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež\npredísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá\naj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je\nňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to vzťahu: a/ k veci, v rámci ktorého by\nmal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo\nb/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom\nalebo negatívnom) pomere k ním, alebo c/ k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na\npomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/. Relevantný je tu iba taký vzťah, ktorý by pri\nvšetkej možnej snahe sudcu o správnosť a nestrannosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na\nvec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.\n1. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania\n(§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na\nprejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených\nosôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom\nzákladného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu\nprejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia\nveci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že\nrozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa\nktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi [čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústava“)], možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne\niba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so\nzákonom, nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti v konkrétnom\nprípade treba mať na zreteli judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a tiež najvyššieho súdu.\n2. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné\nzohľadňovať aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru (pozri napríklad Piersack\nproti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku\n\nkonkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti\nsa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku\nsubjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad\nHauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych\nskutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Uplatňuje sa tu tzv.\nteória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí\nsa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].\nNestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti\nBelgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných\na procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania (ich\nzástupcom). Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,\nkonkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak,\nže čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje\nako sudcu nestranného. Dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môže byť\naj pri zohľadnení tzv. teórie zdania len taká okolnosť, ktorá je z hľadiska charakteru a intenzity natoľko\nvýznamná (závažná), až je celkom zjavné, že sudca napriek zákonom ustanovenej povinnosti a tiež\nsvojho vnútorného predsavzatia nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne\n(porovnaj napríklad aj I. ÚS 332/08). Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa podriaďuje kritériu\nobjektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len\nsubjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k\nlegitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci alebo k účastníkom\nkonania (ich zástupcom) disponuje.\nZ čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) vyplýva právo účastníka súdneho konania na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná\npovinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a\nneutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie\nvo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie\nvšetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc o nich rozhodnúť (m. m. II. ÚS\n71/97, III. ÚS 24/05, IV. ÚS 38/09).\nV zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy má v určitej právnej veci konať a rozhodovať nezávislý a nestranný sudca\nvecne a miestne príslušného súdu, ktorý je určený rozvrhom práce príslušného súdu. Tento zákonný\nsudca by sa už v ďalšom priebehu konania - pokiaľ pre to nie je daný zákonný dôvod - nemal meniť.\nInštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej\nzásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje postup a dôvody, pri prísnom rešpektovaní\nktorých možno zákonného sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci. Týmto inštitútom sa v\nodôvodnených prípadoch sleduje cieľ zmariť možnosť objektívne hroziaceho rizika, že by vo veci mohol\nkonať a rozhodovať zaujatý, teda nie nestranný sudca (m. m. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1\nNc 6/2014).\nExistencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu (viď\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Nc 6/2012 a 3 Nc 8/2015).\nMiera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania\na od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti\nsudcu na výkon súdnictva. Všeobecne sa u sudcu predpokladá a vyžaduje stupeň nadhľadu, ktorý je\nvyšší než v bežných spoločenských vzťahoch alebo situáciách (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp.\nzn. 3 Nc 4/2015).\n3. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Aj Ústava deklaruje\ndva podstatné atribúty súdnictva v Slovenskej republike - nezávislosť a nestrannosť.\nNezávislosť súdnej moci a sudcu znamená, že iné orgány verejnej moci nemajú nijaké oprávnenie\nvydávať príkazy, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok rozhodovacej činnosti súdu alebo sudcu. Nezávislosť\nsúdnej moci je pojem s dvojitým významom; označuje jednak nezávislosť súdov (inštitucionálna\nnezávislosť), jednak nezávislosť samotných sudcov (individuálna nezávislosť). Nezávislosť sudcu treba\n\nvidieť aj ako nezávislosť od zložiek politického systému, nezávislosť v rámci súdnej moci (celého\nsúdneho systému, konkrétneho súdu a tiež sudcu) a napokon aj nezávislosť vec prejednávajúceho sudcu\nod (neraz aj kritických) názorov vyjadrených v oznamovacích prostriedkoch.\nPri posudzovaní nestrannosti sudcu je potrebné podľa objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú\npreukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey\nproti Rakúsku). Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť nezaujato (neutrálne) tak, aby žiadnemu\nz účastníkov nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.\nNestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv,\nktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu,\nže konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale\nnie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.\n4. V danom prípade matka namieta zaujatosť všetkých sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici.\nNajvyšší súd rozhodoval o námietke zaujatosti len v časti, ktorá sa týkala sudcov odvolacieho súdu,\nktorí majú v predmetnej veci konať a rozhodovať ako zákonní sudcovia. Zákonný sudca je sudca, ktorý\nvykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce\nna konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci; ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú\nvšetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte [viď § 757/2004 Z.z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.)]. Podľa rozvrhu\npráce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2016 sú v danom prípade zákonnými sudcami členovia\nsenátu 14 Co tohto súdu.\nNámietka zaujatosti je odôvodňovaná tým, že predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici sa stretol\ns riaditeľkou Základnej školy v V., ktorej sa ospravedlnil za postup súdneho úradníka pri výkone\nrozhodnutia, pričom riaditeľka školy je matka právnej zástupkyne U. M..\nNajvyšší súd pripomína, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom\nfunkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a\nštátu upravené zákonom. Za štát v týchto vzťahoch nekoná súd (ani predseda súdu), na ktorom sudca\nvykonáva súdnictvo. Súd, na ktorý bol sudca pridelený, je (len) osobným úradom sudcu, ktorý sa najmä\npo stránke organizačnej, hospodárskej, finančnej podieľa na zabezpečení podmienok pre riadny výkon\nsúdnictva. Tento súd (jeho predseda) nie je oprávnený žiadnym spôsobom zasahovať do rozhodovania\nsudcov alebo ich akokoľvek ovplyvňovať.\nK matkou tvrdeným okolnostiam najvyšší súd uvádza, že pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia\na správy súdu je potrebné vnímať ako zákonom vymedzený súhrn určitých oprávnení a povinností. V\nzmysle § 32 a § 33 zákona č. 757/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/>\norgány riadenia a správy súdu vykonávajú riadenie a správu súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným\nzákonom. Riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Pri výkone\nsúdnictva nie je medzi predsedom súdu a sudcom vzťah nadriadenosti a podriadenosti; predseda súdu\nnie je sudcovi nadriadený a sudca nie je podriadený predsedovi súdu.\n5. Obsah spisu v ničom neindikuje možnosť, že by konanie predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nna ktoré poukazuje matka, bolo spôsobilé ovplyvniť nestranné a objektívne prejednanie veci zákonnými\nsudcami.\nPredsedovia súdov zabezpečujú riadenie a správu súdov (porovnaj § 35 ods. 1 a 2 zákona č.\n757/2004 Z.z.). Medzi ich povinnosti patrí dohliadať na dodržiavanie povinností, ktoré zákon ukladá\nnielen sudcovi (viď napríklad § 42 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z.), ale aj súdnemu úradníkovi; v\nprípade dôvodného podozrenia z ich porušovania sú predsedovia súdov povinní (o.i.) vykonať opatrenia\nnevyhnutné na zistenie skutkového stavu a odstránenie zistených nedostatkov. Pri plnení týchto úloh\nmôžu predsedovia súdov v niektorých prípadoch prísť aj do osobného styku s fyzickými a právnickými\nosobami, komunikovať s účastníkmi konaní (ich právnymi zástupcami) a prípadne tiež, ak je to dôvodné,\nadekvátnym spôsobom vyjadriť aj výsledky svojho hodnotenia práce sudcov (napríklad z hľadiska\nprípadných prieťahov v konaní) a tiež súdnych úradníkov.\n\nAj so zreteľom na vyššie uvedené nemožno samu skutočnosť, že sa predseda Krajského súdu v\nBanskej Bystrici stretol s riaditeľkou školy, v priestoroch ktorej bol súdnym úradníkom uskutočnený\nvýkon súdneho rozhodnutia, vnímať ako okolnosť vybočujúcu z rámca plnenia povinností predsedu\nsúdu, celkom výnimočnú alebo vo svojej podstate spôsobilú spochybniť nezaujatosť členov senátu\n14 Co Krajského súdu v Banskej Bystrici. Na tom nič nemení skutočnosť, že riaditeľka školy je v\npríbuzenskom vzťahu k starej matke maloletého. Údaje obsiahnuté v spise zreteľne nasvedčujú tomu, že\nzámerom predsedu súdu bolo navštíviť školu a jej žiakov. Treba si tiež uvedomiť, že konanie predsedu\nsúdu (orgánu riadenia a správy súdu) je konaním osoby odlišnej od sudcov, nezaujatosť ktorých matka\nspochybňuje. „Zdanie“, ktoré z pohľadu matky vyvolalo konanie predsedu súdu, objektívne nemôže\npredurčovať „zdanie“ vo vzťahu k zákonným sudcom. Navyše, vyjadrenie predsedu súdu pri návšteve\nškoly sa týkalo osoby súdneho úradníka a spôsobu, akým v priestoroch školy a v prítomnosti jej žiakov\nuskutočnil výkon súdneho rozhodnutia; toto vyjadrenie sa teda netýkalo veci, o ktorej majú zákonní\nsudcovia konať a rozhodovať na základe odvolania podaného matkou.\n6. Matka v námietke zaujatosti poukázala na dve rozhodnutia ESĽP, ktoré sú podľa jej názoru významné\naj pre posúdenie opodstatnenosti jej námietky. Najvyšší súd sa s jej názorom nestotožňuje.\nPodľa presvedčenia najvyššieho súdu neexistuje žiadna paralela medzi procesnou situáciou významnou\npre rozhodnutia ESĽP uvádzané matkou (vo veci Nešťák proti Slovenskej republike a vo veci Chmelíř\nproti Českej republike) a situáciou, v ktorej matka namieta členov senátu 14 Co Krajského súdu v Banskej\nBystrici - obsah spisu v ničom nenasvedčuje, že by sa títo zákonní sudcovia vopred vyjadrili o skutkových\na právnych okolnostiach významných vo veci, v ktorej majú konať ako členovia odvolacieho senátu,\nresp. že by mali k niektorému z účastníkov konania osobný vzťah [vyvolaný existenciou súdneho sporu\nmedzi sudcom a účastníkom konania (vzťah takej povahy bol formulovaný v rozhodnutí ESĽP vo veci\nChmelíř proti Českej republike)].\nExistencia takýchto okolností v prípade JUDr. Petra Priehodu, JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny\nSnopčokovej nebola matkou ani len namietaná a z obsahu spisu (vyjadrení zákonných sudcov)\nnevyplýva.\n7. Najvyšší súd svoje rozhodnutie založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných\nhľadísk (subjektívneho aj objektívneho) a v súlade s vyššie uvedeným výkladom a spomenutou\njudikatúrou dospel k záveru, že v prípade členov senátu 14 Co Krajského súdu v Banskej Bystrici\nobjektívne nemožno mať pochybnosti o tom, že v predmetnej veci budú konať a rozhodovať nestranne\na nezaujato, a že teda nie sú u nich dané okolnosti relevantné z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.\n8. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodol, že JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Podhorová a JUDr.\nAnna Snopčoková nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/09 z 16. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205"}, {"guid": "ussr:806422c9-9d46-480b-884c-1b17cbdefd13", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 332/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:806422c9-9d46-480b-884c-1b17cbdefd13"}, {"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": []}