{"guid": "6fb89032-3066-41fe-b2f2-2af614213afe:fe6f9b81-f37e-4620-9b3d-2127c1a65f2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6113225486.1", "spisova_znacka": "8Nc/2/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Nc/2/2016 z 2. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. 8Nc/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:6113225486.1", "identifikacne_cislo": "6113225486", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Angelovič", "sudca_id": 224, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-angelovic-224", "datum_vydania": "2016-03-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe6f9b81-f37e-4620-9b3d-2127c1a65f2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6113225486.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6113225486.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6113225486.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Nc/2/2016\n6113225486\n02. 03. 2016\nJUDr. Jozef Angelovič\nECLI:SK:NSSR:2016:6113225486.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. W. P., bývajúcej v T. T., P. 2,\nzastúpenej advokátom Mgr. Petrom Fischerom, so sídlom v Banskej Bystrici, Jána Chalúpku 6, proti\nodporkyni E. Q., bývajúcej v T. T., Q. J. XX, o zaplatenie 2 595,60 eur s príslušenstvom, vedenej na\nOkresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20 C 422/2013 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici\npod sp. zn. 13 Co 1388/2014, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania\na rozhodovania tejto veci, takto\nrozhodol:\nSudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ama Odalošová n i e j e v y l ú č e n á z\nprejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 13 Co 1388/2014.\nodôvodnenie:\nV konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 13 Co 1388/2014 oznámila sudkyňa\ntohto súdu JUDr. Ama Odalošová, členka senátu 13 Co predsedovi súdu, že sa vo veci cíti zaujatá z\ndôvodu, že odporkyňa v odvolaní ( č.l. 45 spisu ) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo\n4.9.2014, č. k. 20 C 422/2013-46 okrem iného namieta aj porušenie jej práva na zákonného sudcu\ntým, že na súde prvého stupňa bola vec prevedená z registra „Ro\" pod sp. zn. 7 Ro 315/2013 (zákonná\nsudkyňa JUDr. Ama Odalošová) do registra „C\" pod sp. zn. 20 C 422/2013 (zákonná sudkyňa JUDr.\nLibuša Záturecká). I keď v tomto konaní nevydala rozhodnutie, dala na zváženie, že pre jej pomer k\nveci existujú objektívne pochybnosti o jej nezaujatosti, pre ktoré je z prejednávania a rozhodovania veci\nvylúčená.\nPredseda Krajského súdu v Banskej Bystrici predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\npodľa § 15 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 16 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o vylúčení uvedenej sudkyne z\nprejednávania a rozhodovania danej veci, lebo mal za to, že nie je dôvod pochybovať o jej nezaujatosti. I\nkeď JUDr. Ama Odalošová bola v čase nápadu veci sudkyňou Okresného súdu Banská Bystrica, v danej\nveci nerozhodovala, vec bola pridelená z registra „Ro\" do registra „C\" inej zákonnej sudkyni. Okrem\ntoho bola pridelená na výkon funkcie na Krajský súd v Banskej Bystrici od 1.1.2015 do 30.9.2015 a od\n1.10.2015 bola na krajský súd preložená trvale so zaradením do senátu 13 Co.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§ 16 ods.\n1 tretia veta O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti\nsudkyne krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a\nrozhodovania veci ( § 14 O.s.p. ).\nÚčelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu\nk účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska\nuvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:\n1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom\nkonania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania),\n\n2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,\nmanželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného\nvzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],\n3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).\nPri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označenej sudkyne o skutočnostiach vylučujúcich sudcu\nz prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej\nprezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia\nsú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak\nso zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich\nnezaujatosti (viď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).\nSúčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na\nspravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to,\naby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel\npríslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti\nzákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným\npostupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z\nďalšieho rozhodovania.\nNestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕžania určitej procesnej\nstrane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval\nnezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné\npre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na\nuplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Sudcu možno vylúčiť z\nprejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na\nzáklade návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred\nnestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť\nsudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na\nprerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby\nna vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I.\nÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza\nz toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a\nobjektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad\nPiersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo\nvzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto\nhľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie\nnestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti\nvyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku).\nRozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností,\nso zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa\nneposudzuje podľa subjektívneho stanoviska (sudcu), ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa\nuplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná,\nale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen\nto be done\")]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť\n(Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych,\norganizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom\nkonania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či\nsa cíti, resp. necíti byť zaujatý, alebo účastníka konania, považujúceho sudcu za zaujatého, ale\nv objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v\notázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či vyslovená obava je\nobjektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či uvádzané okolnosti sú také,\nže prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu, teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti.\nRelevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych\n\na dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo\nmôže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu\nnestranného.\nExistencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa\nobjektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú\npreukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey\nproti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný,\nje stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa\nmôže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.\nZ uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne\nhľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za\nobjektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či\nreálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom,\nže sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť\nsudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah\nk veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio\", teda nezávisle a nestranne.\nJudikatúra sa ustálila v názore, že skutočnosť, že sudca sa zo svojich subjektívnych hľadísk „cíti\nzaujatý\", nezakladá bez ďalšieho dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, ak\npovaha okolností, z ktorých vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o svojej nezaujatosti, nemôže\nz objektívneho hľadiska viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania\n(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2009 sp. zn. 3 Nc 13/2009 prijaté\nobčianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu 28. mája 2009 na uverejnenie v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).\nSudkyňa JUDr. Ama Odalošová svoje obavy z prípadnej zaujatosti vyvodzuje z jej pomeru k tejto veci,\npretože bola zákonnou sudkyňou odporkyne v konaní pred súdom nižšieho stupňa v odd. „Ro\".\nPokiaľ ide o subjektívne aspekty nestrannosti dotknutej sudkyne je potrebné konštatovať, že jej obava\n(pocit) z nestrannosti, nestačí na založenie dôvodných pochybností o nedostatku nezaujatosti vzhľadom\nna právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov konať vo veci\nbez predsudkov, nezávisle a nestranne. Pokiaľ nedôjde k preukázaniu konkrétnych pochybností, nie je\ndôvod pochybovať o nezaujatosti sudkyne zo subjektívneho hľadiska. Vyjadrenie sudkyne neindikuje v\ntejto rovine žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o jej nezaujatosti.\nDôvodom k pochybnostiam nezaujatosti sudkyne nemôže byť ani úvaha založená na skutočnosti, že\nsudkyňa bola zákonným sudcom v tejto veci na súde nižšieho stupňa v odd. „Ro\", nakoľko podľa § 14\nods. 2 veta prvá O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení o.i. sudcovia, ktorí rozhodovali vec na\nsúde nižšieho stupňa.\nZ obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20 C 422/2013 vyplýva, že 10. septembra\n2013 bol podaný návrh na začatie konania, pričom vec bola najprv zapísaná pod sp. zn. 7 Ro\n315/2013. Vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Ame Odalošovej, t. č. členke senátu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici. Táto však následne vo veci nevykonala žiadny procesný úkon ani\nnevydala žiadne rozhodnutie (ako bolo uvedené aj v predkladacej správe pre najvyšší súd). Preto nie je\nani dôvod na vylúčenie uvedenej sudkyne z prejednávania a rozhodovania danej veci podľa citovaného\nustanovenia § 14 ods. 2 O.s.p.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že túto sudkyňu nevylučuje z\nprerokovania a rozhodovania danej veci.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": []}