{"guid": "c9c9a64b-7f02-482d-a4c2-eac94ff53837:34aaaa14-9f1f-4552-a49e-c4242eb74bad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6111227264.1", "spisova_znacka": "4EMCdo/1/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4EMCdo/1/2015 z 17. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. marca 2016, sp. zn. 4EMCdo/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6111227264.1", "identifikacne_cislo": "6111227264", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Edita Bakošová", "sudca_id": 510, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-edita-bakosova-510", "datum_vydania": "2016-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-139.odsek-1", "nazov": "§ 139 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-139.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-2", "nazov": "§ 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231", "nazov": "§ 231 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-139", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-141", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-143", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34aaaa14-9f1f-4552-a49e-c4242eb74bad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6111227264.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6111227264.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6111227264.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4EMCdo/1/2015\n6111227264\n17. 03. 2016\nJUDr. Edita Bakošová\nECLI:SK:NSSR:2016:6111227264.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne, so sídlom v\nBratislave, 29. augusta 8 - 10, proti povinnému SISEP - PVP, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,\nHavranské 11, o vymoženie 9 123,10 eur, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2\nEr 2854/2011, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 27. februára 2014 sp. zn. 41 CoE 429/2013, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a .\nPovinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Banská Bystrica uznesením z 19. júla 2013 č.k. 2 Er 2854/2011-64 žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 8 011,43 eur zamietol. Mal preukázané,\nže exekučné konanie začalo 15. novembra 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh\noprávneného na vykonanie exekúcie. Z oznamu Okresného súdu Banská Bystrica č. K003247 zistil,\nže reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - povinnému - začalo 23. marca 2011 a reštrukturalizácia\ndlžníka - povinného - bola povolená 9. apríla 2011. Uviedol, že pohľadávka oprávnenej predpísaná\nrozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 700-2110634611-GC04/11 zo 14. apríla\n2011 vznikla v mesiaci február 2011, teda za obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania a\npohľadávka oprávnenej predpísaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č.\n700-2110782811-GC04/11zo 16. mája 2011 vznikla v mesiaci marec a teda za obdobie čiastočne pred\nzačatím reštrukturalizačného konania a čiastočne počas reštrukturalizačného konania. Mal za to, že\npohľadávka na poistnom za obdobie od 23. marca 2011 do 31. marca 2011 vo výške 1 111,67 eur je\npohľadávkou prednostnou, avšak pohľadávku na poistnom za obdobie od 1. marca 2011 do 22. marca\n2011 vo výške 2 717,42 eur za prednostnú považovať nemožno. Dospel k záveru, že v dôsledku začatia\nreštrukturalizačného konania bolo potrebné si pohľadávku vzniknutú na poistnom za mesiac február\n2011 a za obdobie od 1. marca 2011 do 22. marca 2011 uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní.\nNa odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. februára 2014 sp. zn. 41\nCoE 429/2013 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v časti 5 294,01 eur. Konštatoval, že súd\nprvého stupňa správne skúmal, či pohľadávka oprávnenej na poistnom vzniknutá v mesiacoch február\n2011 a marec 2011 je v celom rozsahu alebo len čiastočne pohľadávkou, ktorú je potrebné uplatňovať\nprihláškou v reštrukturalizačnom konaní, avšak nesprávne posúdil vznik pohľadávky na poistnom za\nmesiac marec 2011. Dospel k záveru, že pohľadávku oprávnenej predpísanú rozhodnutím oprávnenej č.\n700-2110634611-GC04/11 zo 14. apríla 2011, ktorá vznikla za obdobie február 2011, t. j. za obdobie pred\nzačatím reštrukturalizačného konania bolo potrebné uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní\npovinného a pohľadávku oprávnenej predpísanú rozhodnutím oprávnenej č. 700-2110782811-GC04/11\nzo 16. mája 2011, ktorá vznikla za obdobie marec 2011 je pohľadávkou prednostnou, táto sa neuplatňuje\n\nprihláškou a nepôsobia na ňu účinky začatia reštrukturalizačného konania. Uzavrel, že pohľadávka\noprávnenej vo výške 5 294,01 eur nie je prednostnou pohľadávkou, túto bolo potrebné uplatniť v\nreštrukturalizačnom konaní prihláškou a pôsobia na ňu účinky začatého reštrukturalizačného konania.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu\noprávnenej napadol uznesenia prvostupňového a odvolacieho súdu mimoriadnym dovolaním, v ktorom\nnavrhol tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Súdom vytkol,\nže nesprávne posúdili právny vzťah medzi oprávnenou a zamestnávateľom, ktorý nie je typickým\nvzťahom dlžníka a veriteľa, nakoľko ide o verejnoprávny vzťah, založený na zákonnom oprávnení\nSociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné platiť a odviesť. Uviedol,\nže oprávnená nemohla pohľadávky prihlásiť formou prihlášky podľa § 122 zákona č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 29. júna 2011, nakoľko odo dňa začatia\nreštrukturalizačného konania ich povinný nemohol evidovať v účtovníctve, ktoré je povinný viesť,\nkeďže k tomu nemal žiadny vecný podklad, čím by sa pre nedostatok uvedenia konkrétnej sumy na\nprihlášku v reštrukturalizácii nemohlo prihliadnuť a pohľadávku v nej uvedenú by nebolo možné do\nreštrukturalizačného plánu zahrnúť. Zdôraznil, že oprávnená musela vyčkať na výkaz do konca mesiaca\n(do 31. marca 2011, ktorý bol doručený 8. apríla 2011) a keďže nebolo poistné v lehote splatnosti\nodvedené, bolo povinnému predpísané rozhodnutím, ktoré predstavuje exekučný titul. Uviedol, že súdy\nnižších stupňov nesprávne vyložili ustanovenie § 120 ods. 2 ZKR v nadväznosti na § 139 ods. 1, §\n141 ods. 2, § 143 ods. 2 a § 231 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení platnom\na účinnom do 30. apríla 2011, keď pohľadávku oprávnenej na sociálnom poistení za mesiac február\n2011 nepovažovali za prednostnú pohľadávku a následne nesprávne aplikovali ustanovenie § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku.\nPovinný vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa stotožnil s právnym názorov súdov nižších\nstupňov, že pohľadávka oprávnenej na poistnom na sociálne poistenie za mesiac február 2011 a za\nobdobie od 1. marca 2011 do 22. marca 2011 nie je pohľadávkou prednostnou a navrhol mimoriadne\ndovolanie zamietnuť.\nOprávnená sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\n\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum. Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu dovolaniu upravenému\nv Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania a následnej kritiky ESĽP vo veci Tripon proti\nRumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnutí ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade\nprokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.\nESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor,\npretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie\nmimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci preto\ndospel k záveru, že zrušenie dotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna\n2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o. a COMPCAR, s.r.o.)\npripomínajú význam a obsah princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne\nsúvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli\nnapadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania.\nUvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky prípustnosti\nmimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a záväznosť,\npristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp. zn. PL.z.\n3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty,\nktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť v civilnom\nkonaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj\nmimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne\nvyužiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), oprávnené za splnenia\nurčitých predpokladov zrušiť aj rozhodnutie najvyššieho súdu, budú rozhodovať v skutkovo a právne\npodobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu, že\nmimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov účastníkom, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie.\nPovinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z\nustálenej judikatúry ESĽP (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je\npovinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej\nje možné rozumne predpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník\nmá, je (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor\núčastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho riadneho alebo mimoriadneho opravného\nprostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o tomto opravnom prostriedku.\nPrípustnosť dovolania vymedzuje Občiansky súdny poriadok stanovením jednak určitých objektívnych\nznakov rozhodnutia [§ 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a § 239 O.s.p. (pokiaľ\nide o uznesenie odvolacieho súdu)], jednak objektívnym zadefinovaním závažných procesných vád\nuvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že na procesné vady konania taxatívne vymenované\nv § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd povinný prihliadať ex lege (viď § 242 ods. 1 O.s.p.) vždy teda bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v zásade\nkaždé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou\nexekučného konania - viď § 237 ods. 2 O.s.p. účinného od 1. januára 2015) otvára priestor pre posúdenie\nsprávnosti niektorých aspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie\na tým zároveň dáva určité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní. Každé dovolanie je teda\nv tomto zmysle potenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci.\n\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné\nprostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura\nscripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby\nsám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach §\n243e až § 243j O.s.p. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval, že „ak účastník konania mohol podať\ndovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie\nmimoriadneho dovolania“ (viď PL. ÚS 57/99).\nV danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mala oprávnená možnosť\nrealizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sama náležite chránila svoje práva a\nkonala dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Oprávnená nepodala dovolanie proti uzneseniu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 27. februára 2014 sp. zn. 41 CoE 429/2013 napriek tomu, že\npodľa § 239 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31. decembra 2014 dovolanie\nbolo prípustné. V zmysle vyššie uvedeného výkladu najvyššieho súdu to znamená, že sama nevyužila\ndostupný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mala k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý\npodstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na pasivitu samotnej oprávnenej pri včasnej\nochrane jej práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo\npodaním mimoriadneho dovolania podnecovaného oprávnenou.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dala\npodnet na mimoriadne dovolanie oprávnená. Povinný nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania o\nmimoriadnom dovolaní; najvyšší súd mu vzhľadom na to nepriznal náhradu trov konania o mimoriadnom\ndovolaní (§ 243i ods. 2 uO.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41CoE/429/2013", "guid": "c5cca6f3-92a2-4f39-9ce8-99ba5ced7b5a:71ef3e0f-fb88-4a60-942a-2a3978f14b8b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}