{"guid": "9156260d-ab30-4c50-81c9-dfa6075ee35a:3a402129-0099-4bb0-bf7c-0ae8296df0cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6110206422.1", "spisova_znacka": "8MCdo/9/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/9/2015 z 20. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2016, sp. zn. 8MCdo/9/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6110206422.1", "identifikacne_cislo": "6110206422", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2016-07-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-56.odsek-6", "nazov": "§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-56.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-1993/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-143.odsek-1", "nazov": "§ 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-143.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-143.odsek-7", "nazov": "§ 143 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-143.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-4", "nazov": "§ 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-194.odsek-3", "nazov": "§ 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-194.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "§ 142 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247", "nazov": "§ 247 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-160a.odsek-1", "nazov": "§ 160a ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-160a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-160a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-160a.odsek-2", "nazov": "§ 160a ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-160a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-160a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-160.odsek-1", "nazov": "§ 160 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-160.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-163.odsek-1", "nazov": "§ 163 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-163.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-148.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 148 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-148.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-148"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-176.odsek-1", "nazov": "§ 176 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-176.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-176"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-256", "nazov": "§ 256 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-256", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-256"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-20", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-1", "/SK/ZZ/1993/38#paragraf-56", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-143", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-238", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-194", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-35", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-33", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-160a", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-160", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-163", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-148", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-176", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-256"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a402129-0099-4bb0-bf7c-0ae8296df0cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6110206422.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6110206422.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6110206422.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8MCdo/9/2015\n6110206422\n20. 07. 2016\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2016:6110206422.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Bc. F.., bývajúceho v U., proti žalovanej Slovenskej\nrepublike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie\nč. 13, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 14 C 46/2010, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo 14. marca 2012 sp.zn. 15 Co 304/2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. marca 2012 sp.zn.\n15 Co 304/2011 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 20. septembra\n2011 č.k. 14 C 46/2010-205 vo výroku, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na náhrade škody\n42 124,26 € a vo výroku o trovách odvolacieho konania a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica\nz 20. septembra 2011 č.k. 14 C 46/2010-205 vo výroku, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na\nnáhrade škody 42 124,26 € a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia\nOkresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1/ Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 20. septembra 2011 č.k. 14 C 46/2010-205 zaviazal\nžalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu škody 47 488,26 € a náhradu trov konania 4 882,04 € na účet\nprávneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu na náhradu škody\n2 721,97 € a na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. V časti 5 824,87 € (§ 96 O.s.p.) konanie\nzastavil. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je žalobcom uplatnená náhrada škody titulom\nnezákonného rozhodnutia (§ 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.), za ktoré žalobca označil uznesenie\nKrajského úradu vyšetrovania PZ v U. z 1. júla 2002 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči\nnemu z dôvodu, že výsledkom trestného konania bol oslobodzujúci rozsudok. Poukázal na rozhodnutie\nsp.zn. 1 Cz 6/90 a právne závery v ňom obsiahnuté. Dospel pritom k záveru, že nárok uplatnený\nžalobcom je dôvodný v časti, v ktorej si uplatnil náhradu (skutočnej) škody pozostávajúcu z nákladov\nna trovy obhajoby v trestnom konaní podľa predloženej špecifikácie advokátskou kanceláriou JUDr. H.\nz 10. augusta 2008 vo výške 5 364,73 €. Ďalej v časti náhrady škody (§ 442 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka) pozostávajúcej z nákladov na vzdelanie vo výške 1 493,96 €, ktoré bol žalobca povinný vrátiť\npodľa § 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože jeho služobný pomer skončil prepustením z iných\ndôvodov, ako uvedených v ods. 7 tohto ustanovenia. Potom v časti náhrady škody pozostávajúcej z\nnevyplateného odchodného, lebo zákon č. 328/2002 Z.z. vylučuje vyplatiť odchodné policajtovi, ktorého\nslužobný pomer skončil prepustením, vo výške 8 249,35 € (v časti 5 824,87 € zobral žalobu späť).\nNapokon v časti náhrady škody pozostávajúcej zo straty na zárobku za obdobie od 27. júla 2002 do\n31. decembra 2007 vo výške 32 380,95 €. Pri výpočte tejto zložky náhrady škody vychádzal súd z\npriemerného mesačného zárobku žalobcu 985 €, keď celková suma za uvedené obdobie predstavuje\n64 120,32 €. Z tejto sumy ale odpočítal výsluhový dôchodok vyplatený žalobcovi v sume 29 023,27 €\na mzdu vyplatenú mu za obdobie od 1. júla 2003 do 30. novembra 2003 zamestnávateľom U., s.r.o., so\nsídlom v U. vo výške 2 716,1 €. Potom celková suma priznaná žalobcovi titulom uplatneného nároku\nna náhradu škody predstavovala sumu (5 364,73 € +1 493,96 € + 8 8 249,35 € + 32 380,95 €\n\n=47 488,26 €) 47 488,26 €, ako vyplýva z výroku rozsudku prvostupňového súdu. Príčinná súvislosť\nmedzi škodou vzniknutou žalobcovi v jeho povinnosti uhradiť náklady na vzdelanie, v nevyplatenom\nodchodnom a straty na zárobku je podľa názoru súdu prvého stupňa daná tým, že žalobca len v dôsledku\nvzneseného obvinenia bol personálnym rozkazom Ministerstva vnútra SR prepustený zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru. Nárok uplatnený žalobcom titulom náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch (§ 13 Občianskeho zákonníka) považoval z uvedených dôvodov za neopodstatnený, preto\nv tejto časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.\n2/ Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 14. marca 2012 sp.zn. 15\nCo 304/2011 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 47\n488,26 € potvrdil, vo výroku o trovách prvoinštančného konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov\nprvoinstančného konania nepriznal. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovu trovy odvolacieho\nkonania vo výške 527,12 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne. V\ncelom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu vo veci samej, ako aj s jeho odôvodnením,\nktoré považoval za vyčerpávajúce, zrozumiteľné, jasné a presvedčivé. Odvolacie námietky žalovanej\nnepovažoval za prijateľné, pretože sa s nimi dostatočne vysporiadal už súd prvej inštancie. Na\nzdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd poukázal aj na judikáty R 35/1991 a\nR 70/1994. Doplnil, že z hľadiska priznania nároku na náhradu škody nie je v danom prípade rozhodujúce\nlen to, či žalobca využil alebo nevyužil oprávnené prostriedky (proti uzneseniu o vznesení obvinenia),\npričom s nimi nebol úspešný, pretože rozhodujúcou skutočnosťou je „výsledný efekt“, teda to, či nakoniec\njeho konanie bolo posúdené ako protispoločenské alebo nie, či sa teda dopustil konania, ktoré mu bolo\nkladené za vinu. Pokiaľ v konečnom dôsledku bol oslobodený spod obžaloby, objektívna zodpovednosť\nštátu bez zreteľa na zavinenie je daná a štát sa jej nemôže zbaviť, a to aj napriek tomu, že orgány\nčinné v trestnom konaní v ničom neporušili zákon, či úradný postup. Poukázal na základné predpoklady\nvzniku zodpovednosti za škodu, keď bolo nepochybne preukázané, že žalobcovi vznikla škoda. Hlavnou\npríčinou, pre ktorú mu škoda vznikla, je vznesenie obvinenia rozhodnutím Krajského úradu vyšetrovania\nPZ, v dôsledku čoho bol žalobca prepustený zo služobného pomeru a bol povinný nahradiť všetky\nnáklady za vzdelanie, vznikla mu škoda na odchodnom, trovy obhajoby v trestnom konaní, ako aj\nstrata na zárobku. To, že žalobca využil všetky opravné prostriedky, ktorým nebolo vyhovené, nemôže\nvo svojej podstate znamenať, že by nedošlo k naplneniu prvého atribútu (zodpovednosti za škodu),\na to porušenie právnej povinnosti. Odvolací súd argument, že súd mal skúmať, či si žalobca trestné\nkonanie nezavinil sám svojím správaním, považoval za nedôvodný. Námietku týkajúcu sa odôvodnenia\nrozhodnutia súdu prvej inštancie považoval odvolací súd tiež za nedôvodnú a námietku nevyužitia\npráva žalobcu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (prepustenia zo služobného pomeru) za\nirelevantnú. O trovách prvoinstančného konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142\nods. 2 O.s.p. a o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.\n3/ Proti rozsudku krajského súdu v rozsahu výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\na ktorým rozhodol o trovách odvolacieho konania , podal na podnet žalovanej mimoriadne dovolanie\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243e ods.\n1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. účinných do 30. júna 2016). Navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zmenil potvrdzujúci výrok rozsudku krajského súdu tak, že „výrok rozsudku\nokresného súdu o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 47 488,26 € sa v\nčasti sumy 5 364 € potvrdzuje (v tejto časti mimoriadne dovolanie nepodal), v ostatnej časti sa tento\nvýrok mení tak, že žaloba sa vo zvyšku zamieta“ a zrušil výrok rozsudku krajského súdu o trovách\nodvolacieho konania a rozhodol o trovách odvolacieho a dovolacieho konania. Uviedol, že odvolací\nsúd nesprávne interpretoval ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. v časti slovného spojenia\n„škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím“, ktoré vyjadruje podmienku „príčinnej súvislosti“ medzi\nnezákonným rozhodnutím a škodou. Táto spočíva v tom, že súd nesprávne ustálil, že existuje kauzálny\nnexus medzi vznesením obvinenia a skončením služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej službe a justičnej\nstráže SR a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Zb.“). Otázka príčinnej súvislosti je otázkou\naj skutkovou aj právnou. Odvolací súd nesprávne posúdil príčinnú súvislosť de iure medzi vznesením\nobvinenia a skončením služobného pomeru policajta. Ak sa zamestnávateľ alebo služobný úrad\nrozhodne ukončiť pracovný alebo služobný pomer pre zhodné skutkové dôvody, pre ktoré bolo obvinenie\nvznesené, musí byť schopný tieto skutkové dôvody preukázať. Platnosť skončenia pracovného alebo\nslužobného pomeru môže byť predmetom súdneho konania, kde súd nie je viazaný rozhodnutím o\nvznesení obvinenia. Skutkové a právne otázky skončenia pracovného pomeru alebo služobného pomeru\n\nhodnotí súd v občianskoprávnom konaní v plnej jurisdikcii. Poukázal na znenie ustanovenia § 192\nods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorá zákonná úprava umožňuje ukončiť služobný pomer z dôvodu\nprávoplatného odsúdenia policajta, vznesenie obvinenia voči policajtovi však dôvodom na skončenie\nslužobného pomeru nie je. V danom prípade bol žalobca trestne stíhaný na tom skutkovom základe, že\nprevzal úplatok. Ak bolo Ministerstvo vnútra SR presvedčené, že žalobca (policajt) úplatok prevzal, malo\nmožnosť z takto vymedzeného skutkového dôvodu (kvalifikovaného ako porušenie služobnej povinnosti)\nslužobný pomer ukončiť bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo vznesené obvinenie. Hodnotovo\nbezprostredný súvis medzi vznesením obvinenia a skončením služobného pomeru neexistuje. Vyplýva\nto najmä z toho, že ak by žalobca využil svoje právo a domáhal sa preskúmania personálneho rozkazu\no ukončení služobného pomeru súdom, súd (konajúci v rámci správneho súdnictva) by si vytvoril\nvlastný skutkový záver o dôvodnosti skutočností, ktoré sa žalobcovi kládli za vinu. Napokon zdôraznil,\nže ak by v dôsledku vydania personálneho rozkazu MV SR žalobcovi vznikla škoda, za túto škodu\nby zodpovedala Slovenská republika iba za predpokladu, že personálny rozkaz bol pre nezákonnosť\nzrušený. Táto skutočnosť nenastala, nakoľko žalobca nevyužil dostupné opravné prostriedky, nepodal\nproti rozhodnutiu Ministerstvu vnútra SR správnu žalobu. Personálny rozkaz o skončení služobného\npomeru je správnym rozhodnutím, ktoré, keďže nebolo zrušené, požíva ochranu prezumpciou jeho\nzákonnosti. Súdy konajúce o žalobe na náhradu škody sú pri hodnotení skutkového stavu viazané\ntým, že služobný pomer žalobcu bol ukončený zákonným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. mája 2006 sp.zn. 1 Sž 15/2004, v ktorom sa\nzdôrazňuje, že konanie o prepustení zo služobného pomeru policajta nemožno zameniť s trestným\nkonaním a toto konanie nezávisí od výsledku trestného konania, ak sú pre účely takého konania\nvykonané dôkazy z trestného konania, lebo tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona\nč. 73/1998 Zb.\n4/ Žalobca navrhol mimoriadne dovolanie odmietnuť. S argumentáciou v ňom obsiahnutou sa nestotožnil\na podľa jeho názoru súdy nižšieho stupňa správne posúdili otázku príčinnej súvislosti medzi vznesením\nobvinenia a následne skončením jeho služobného pomeru. Tým, že nepodal žalobu o neplatnosť\nskončenia služobného pomeru, čo je iný právny titul, nezaniklo mu právo uplatniť si nárok titulom\nnáhrady škody.\n5/ Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.\n6/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 C.s.p.) pôvodne rozsudkom z 19. februára 2014 sp.zn. 7 MCdo 27/2012\nmimoriadne dovolanie zamietol a žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. V odôvodnení\nkonštatoval, že je nepochybné, že predmetom konania v danej veci bola náhrada škody (okrem\nnáhrady nemajetkovej ujmy, rozhodnutie o ktorej nebolo opravnými prostriedkami napadnuté), žalobcom\nvyvodzovaná z nezákonného rozhodnutia - uznesenia Krajského úradu vyšetrovania PZ v U. z\n1. júla 2002 č. ČVS:X.-2002, podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\nrozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969\nZb.“), účinným od 1. júla 1969 do 30. júna 2004 (od 1. júla 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003\nZ.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa § 27 ods. 2, ktorého sa\nzodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím jeho účinnosti\nspravuje doterajšími predpismi, t.j. zákonom č. 58/1969 Zb.). Náhrada škody uplatňovaná žalobcom\npritom pozostávala z nákladov na trovy obhajoby v trestnom konaní uplatňovaných a súdom priznaných\nvo výške 5 364,73 €, náhrady nákladov na vzdelanie uplatňovaných a súdom priznaných vo výške 1\n493, 96 €, náhrady odchodného uplatňovanej vo výške 14 074,22 € a súdom priznanej výške 8 249,35\n€ (v časti 5 824,87 € bolo konanie zastavené) a náhrady straty na zárobku uplatňovanej vo výške\n33 211,18 € a súdom priznanej výške 32 380,95 €. Žalobca celkove uplatňoval nárok na náhradu\nškody vo výške 54 143,36 €, ktorý vo výške 5 824,87 € zobral späť a vo výške 2 721,97 € súd žalobu\nako nedôvodnú zamietol, teda priznal nárok uplatňovaný žalobcom na náhradu škody celkove vo\nvýške 47 488,26 €. Generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal „len“ priznanie nároku vo\nvýške 42 123,53 € (mimoriadne dovolanie v časti priznanej sumy 5 364,73 € titulom náhrady škody\npozostávajúcej z nákladov obhajoby v trestnom konaní nepodal). Tiež, že z hľadiska skutkového stavu\nbolo v preskúmavanej veci, na základe dokazovania vykonaného súdmi nižších stupňov, zistené, že\nuznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ U. z 1. júla 2002 sp.zn. ČVS :X.-2002 bolo podľa § 160\nods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku\nvznesené obvinenie proti žalobcovi ako obvinenému z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej\n\nvýhody podľa § 160a ods. 1, 2 Trestného zákona. Sťažnosť navrhovateľa proti tomuto uzneseniu bola\nuznesením Krajskej prokuratúry v U. z 8. júla 2002 sp.zn. Kv XX/XX-XX podľa § 148 ods. 1 písm.\nc/ Trestného poriadku ako nedôvodná zamietnutá. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky z 23. júla 2002 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený\nzo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia\nrozhodnutia (§ 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.) a žalobca je povinný uhradiť náklady vynaložené na\nzískanie vzdelania (§ 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.), ktorých výšku a lehotu úhrady stanoví svojim\nrozhodnutím riaditeľ OÚV PZ U.. Ako z rozkazu vyplýva dôvodom prepustenia žalobcu bola skutočnosť,\nže v presne nezistenom dni mesiaca jún 2002 žiadal od J. J. z obce W. 33 litrov, čo tento pochopil ako\n33 litrov vína, na čo mu žalobca vysvetlil, že ide o čiastku vo výške 33 000 Sk za to, že mu zabezpečí, aby\nnebol zákonným spôsobom postihnutý za dopravnú nehodu, ktorej bol účastníkom a ktorú žalobca z\ntitulu svojho služobného zaradenia v predchádzajúcom období vyšetroval. Z tejto sumy mala byť čiastka\n8 000 Sk použitá na zaplatenie peňažného trestu a čiastka 25 000 Sk mala byť pre prokurátora. Túto\nčiastku mal J. J. priniesť 1. júla 2002 do kancelárie č. C. v budove OR PZ U.. Tento dňa 25. júna 2002\noznámil pracovníkom Inšpekčného odboru Úradu inšpekčnej služby MV SR , že ho žalobca požiadal o\nuvedenú sumu s tým, že mu potom zariadi, aby nedostal trest zákazu činnosti. Dňa 1. júla 2002 asi o 8.00\nhod. sa J. J. skutočne dostavil do uvedenej kancelárie a na chodbe, v priestore pri výťahu, odovzdal\nžalobcovi v obálke označenú sumu, ktorý ju následne v priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci vydal\nv zmysle Trestného poriadku vyšetrovateľovi KÚV PZ U.. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy\nžalobcu, ako je v rozkaze uvedené, spočíva v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom\nPolicajného zboru, keď svoje sily nevynaložil na ochranu práv občanov, ale naopak svojim protiprávnym\nkonaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol tým, že požiadal J. o sumu vo výške 33\n000 Sk s prísľubom zabezpečenia, aby nebol zákonným spôsobom postihnutý za dopravnú nehodu a\nktorú sumu dňa 1. júla 2002 od J. J. prevzal v budove OR PZ U.. Proti personálnemu rozkazu podal\nžalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky zo 7. októbra 2002 č.p. :\nX.-2002 zamietnutý a napadnuté rozhodnutie bolo v ostatných častiach potvrdené s odôvodnením,\nže prepustenie žalobcu bolo dôvodné a napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne\nzisteného skutkového stavu veci a v súlade s právnou zásadou de lege lata. Krajská prokuratúra podala\ndňa 17. júla 2003 podľa § 176 ods. 1 Trestného poriadku na žalobcu ako obvineného obžalobu.\nOkresný súd Brezno rozsudkom z 5. septembra 2007 č.k. 1 T 17/2004 žalobcu spod obžaloby oslobodil,\npretože uvedený skutok nie je trestným činom. V odôvodnení poukázal na vykonané dokazovanie, na\nzáklade ktorého, rešpektujúc zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, dospel k záveru, že\nnemohol rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Len konštatoval, že nie je vylúčené, že obžalovaný sa\ndopustil uvedeného skutku, avšak jeho spáchanie nebolo nepochybne a s úplnou istotou preukázané\n(nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný ako verejný činiteľ použil neštandartný postup v\númysle zadovážiť sebe alebo inému prospech, resp. spôsobiť inému škodu, ani jeho úmysel prijať,\nžiadať alebo dať si sľúbiť úplatok, či úmysel za úplatok konať alebo sa zdržať konania, a tak porušiť svoje\npovinnosti. Vrátenie vodičského preukazu poškodenému J. obžalovaným v priebehu vyšetrovania, bolo\nplne v jeho v kompetencii ako vyšetrovateľa, teda nekonal v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o žiadanie\núplatku jednoznačne bolo preukázané len to, že obžalovaný od poškodeného prevzal obálku s peniazmi,\navšak nie to, že peniaze prevzal v úmysle prijať úplatok, resp. že tento úplatok žiadal. Nebolo potvrdené\nani tvrdenie J., že vedel o sume, ktorá bola v obálke a ktorú dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi). Odvolanie\nprokurátora proti tomuto rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 9. januára 2008 sp.zn. 3\nTo 262/2007 podľa § 256 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 zamietol. Na základe dohody\no spôsobe úhrady nákladov vynaložených na získanie vzdelania uzavretej 26. júla 2002 č.p. K.-2002\nžalobca uhradil sumu 45 007 Sk s poslednou splátkou 12. apríla 2006. Rozhodnutím Ministerstva vnútra\nSR z 28. októbra 2002 č.p. Y.-2002 bol žalobcovi od 27. júla 2002 priznaný výsluhový dôchodok vo\nvýške 12 034 Sk mesačne a podľa potvrdenia zo 4. marca 2008 bol žalobcovi za obdobie od 27. júla\n2002 do 31. decembra 2007 vyplatený výsluhový dôchodok v sume 874 355 Sk. Podľa potvrdenia z 24.\napríla 2009 bol žaloba od 1. júla 2003 do 30. novembra 2003 zamestnaný v R. a jeho hrubý príjem\nza toto obdobie bol vo výške 81 825 Sk (2 716 €). Podľa potvrdenia z 1. marca 2010 (čl. 146) výška\nodchodného, ktoré by žalobcovi patrilo, ak by nebol prepustený zo služobného pomeru (§ 35 ods.\n1 písm. a/ v spojení s § 33 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) bola 248 520 Sk (8 249,35\n€). Žiadosťou z 27. júla 2009 žalobca požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody vo výške 220 143,36 €, o ktorej rozhodnuté v 6-mesačnej lehote nebolo. Dňa\n26. marca 2010 podal preto žalobu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na Okresný súd Banská\nBystrica. Takto zistený a ustálený skutkový stav nebol v konaní sporným a nenamietal ho ani generálny\n\nprokurátor. Jednoznačne z neho vyplýva, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka\nPolicajného zboru (personálnym rozkazom z 23. júla 2002) potom, čo bolo voči nemu začaté trestné\nstíhanie a vznesené obvinenie (uznesením z 1. júla 2002), potom, čo bola zamietnutá jeho sťažnosť\nproti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (uznesením z 8. júla 2002) a potom,\nčo bola na neho podaná obžaloba (17. júla 2002) z dôvodov (ako z odôvodnenia personálneho rozkazu\nvyplýva) korešpondujúcich a zhodných s dôvodmi, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené\nobvinenie a aj podaná obžaloba .\n7/ Tak ako zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah, z ktorého\ndôvodu treba aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy, t.j. citovaný § 442 Občianskeho zákonníka,\nnevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. V právnej teórii sa\ntýmto označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva\ndruhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou\nvzťah príčiny a následku. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale skutkovou otázkou,\nktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi\nakou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (akou príčinnou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť\nzisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne\nspočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba\nškodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Rozhodujúca je vecná\nsúvislosť príčiny a následku, lebo každá príčina je niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho),\na každý ňou vyvolaný následok sa stáva príčinou ďalšieho javu (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 126/2009, sp.zn. 3 Cdo 130/2010 ).\n8/ Zo sledu relevantných skutočností, vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu, podľa názoru\ndovolacieho súdu možno dospieť k záveru, že bola preukázaná priama vecná súvislosť príčiny a\nnásledku, t.j. začatia trestného stíhania a prepustenia zo služobného pomeru so zmenšením majetku\nžalobcu (spočívajúce v úhrade nákladov na vzdelanie, v nevyplatenom odchodnom a strate na zárobku ).\n9/ Preto nemožno súhlasiť s právnym názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého nebolo v\nkonaní preukázané splnenie jedného zo zákonných predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu\nspôsobenú žalobcovi podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to príčinná súvislosť medzi začatím trestného\nstíhania žalobcu a prepustením ho zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, zo zhodných\nskutkových dôvodov, keď samotný vznik škody nenamietal. Dovolací súd ani nepovažuje za sporné, že\nžalobcovi prepustením zo služobného pomeru, a to z dôvodu, pre ktorý bolo voči nemu začaté trestné\nstíhanie a podaná obžaloba, vznikla škoda, t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Nie je ani\nsporné, že po prepustení zo služobného pomeru žalobca uhradil náklady na získanie vzdelania, že mu\nnebolo vyplatené odchodné, pretože bol prepustený zo služobného pomeru (podľa § 192 ods. 1 písm. e/\nzákona č. 73/1998 Z.z.) a že strata na zárobku žalobcu nastala v súvislosti s prepustením zo služobného\npomeru po začatí trestného stíhania a podaní obžaloby, ktorý nárok prináleží žalobcovi aj podľa § 21\nzákona č. 58/1969 Zb. (strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o škodu na zdraví ).\n10/ Vo vzťahu k námietke generálneho prokurátora týkajúcej sa nevyužitia opravných prostriedkov\nproti personálnemu rozkazu najvyšší súd v rozsudku uviedol, že nepodanie správnej žaloby, považuje\nza irelevantnú. Zdôraznil, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru na základe skutkových\nokolností , pre ktoré bolo proti nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie a následne\npodaná obžaloba. Z týchto skutkových okolností by vychádzal aj príslušný súd v správnom konaní , čo\nkonštatoval aj generálny prokurátor, keď citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 1. mája 2006 sp.zn. 1 Sž 15/2004... „konanie o prepustení zo služobného pomeru policajta nemožno\nzameniť s trestným konaním a toto konanie nezávisí od výsledku trestného konania, ak sú pre účely\ntakého konania využité dôkazy z trestného konania, lebo tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238\nods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.“. Vychádzajúc z uvedeného až oslobodením žalobcu spod obžaloby\n(rozsudkom okresného súdu z 5. septembra 2007 v spojení s uznesením krajského súdu z 9. januára\n2008) vyšla najavo nezákonnosť trestného stíhania žalobcu, ktorého dôsledkom (napriek tomu, že\npodľa zákonnej úpravy na ktorú generálny prokurátor poukazuje, „len“ začatie trestného stíhania nie je\ndôvodom pre prepustenie zo služobného pomeru) bolo prepustenie zo služobného pomeru , v príčinnej\nsúvislosti až s ktorým si žalobca mohol uplatniť nárok titulom náhrady škody.\n\n11/ Z uvedeného vyplýva, že námietky generálneho prokurátora smerujúce k záveru súdov o\npreukázaní predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu uplatnenú žalobcom, vrátane\npríčinnej súvislosti medzi vznesením obvinenia a prepustením\nzo služobného pomeru nemajú oporu v skutkových zisteniach, ktoré z vykonaných dôkazov súdy\nnižšieho stupňa vyvodili, a na základe ktorých dospeli aj k (správnemu) právnemu záveru o vzniku\nzodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi nezákonným rozhodnutím v priznanom a\n(mimoriadnym dovolaním) napadnutom rozsahu.\n12/ Tento rozsudok najvyššieho súdu bol zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústavný súd“) zo 6. mája 2015 sp.zn. IV. ÚS 296/2014-33 a vec bola najvyššiemu súdu vrátená na\nďalšie konanie.\n13/ Ústavný súd v odôvodnení nálezu, v nadväznosti na kľúčovú námietku sťažovateľky (žalovanej),\nrekapituloval skutkový stav v predmetnej veci a uviedol, ktoré skutočnosti z neho vyplývajú. Citoval\nrelevantnú právnu úpravu (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov polície , § 17\nods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov polície, § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov\npolície , § 1 ods. 1, § 2, §3 , § 4 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu). V právnom posúdení\nveci (bod II. 3. odôvodnenia nálezu) ,v súvislosti s posudzovaním predmetnej veci, v prvom rade\nkonštatoval, že „v prípade prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru ide o\npersonálne opatrenie za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, ktoré nemožno stotožňovať\ns trestnoprávnou zodpovednosťou. Porušenie služobnej prísahy nemusí dosiahnuť intenzitu trestného\nčinu a dôvody prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru môžu byť napriek\ntomu splnené. V rámci personálneho konania sa konanie príslušníka Policajného zboru neposudzuje\nz hľadiska vykazovania znakov trestného činu, ale ako konanie v rozpore so služobnou prísahou. Nie\nkaždé porušenie zákona musí byť trestným činom alebo priestupkom“.\n14/ Najvyšší súd vo svoje ustálenej judikatúre k v tomto konaní posudzovanému právnemu problému\nopakovane uvádza, že „...Trestné konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní a konanie o\nprepustení žalobcu zo služobného pomeru sú dve odlišné konania, zverené zákonmi odlišným orgánom,\nupravené odlišnými právnymi predpismi. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti nie je zhodná so\nskutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijaté personálne opatrenie - prepustenie zo služobného\npomeru. ...Správne orgány vo veciach služobného pomeru policajtov majú totiž zákonom danú\nkompetenciu konať samostatne, nezávisle od výsledkov iného napr. trestného konania. Ani samotný\nzáver orgánov činných v trestnom konaní o vine resp. nevine žalobcu zo spáchania trestného činu\nnemôže mať žiaden vplyv na závery orgánov v personálnom konaní. Prípadný oslobodzujúci rozsudok\ntaktiež neznamená, že žalobca sa nedopustil porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nzvlášť hrubým spôsobom, pretože takéto porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nnemusí dosahovať intenzitu trestného činu (napr. rozhodnutia 1 Sžo 113/2008 z 26. mája 2009, 1 Sžo\n385/2009 z 22. marca 2011, 4 Sžo 10/2011 z 23. marca 2011 ).\n15/ Aj keď z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri uplatňovaní svojej právomoci\nvyplývajúcej z čl. 127 ústavy do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov zasahuje v zásade len\nvýnimočne, v posudzovanom prípade to považoval za potrebné, keďže právne závery, na ktorých je\nzaložený napadnutý rozsudok najvyššieho súdu považuje z ústavného hľadiska za neakceptovateľné\na neudržateľné. Najvyšší súd totiž v napadnutom rozsudku nerešpektoval ustálenú súdnu prax, ktorá\ndôsledne rozlišuje medzi stíhaním príslušníka Policajného zboru za to isté konanie (za ten istý skutok) v\ntrestnom konaní a v personálnom konaní o prepustenie zo služobného pomeru. Judikatúra najvyššieho\nsúdu sa ustálila na tom, že prípadné oslobodenie príslušníka Policajného zboru v trestnom konaní ešte\nneznamená, že tento sa identickým konaním nedopustil porušenia služobnej prísahy alebo služobnej\npovinnosti zvlášť hrubým spôsobom , ktoré by zakladalo dôvod na prepustenie zo služobného pomeru.\n16/ V nadväznosti na už uvedené ústavný súd považoval za potrebné rekapitulovať v súlade s ustálenou\njudikatúrou všeobecných súdov základné právne východiská k ústavne akceptovateľnému posúdeniu\nprávneho problému nastoleného sťažnosťou sťažovateľky.\n17/ Oprávnenie preskúmať dôvodnosť a správnosť ( akceptovateľnosť ) rozhodnutia správneho orgánu\n(personálneho rozkazu) o prepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru patrí výlučne\ndo právomoci všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva (§ 247 a nasl. O.s.p.).\n\n18/ V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci je nesporné, že skutok, pre ktorý bol žalobca trestne\nstíhaný, teda skutok, pre ktorý bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie (pričom následne bola za tento\nskutok proti žalobcovi podaná obžaloba) bol vymedzený rovnako ako konanie - skutok, pre ktorý bolo\nvoči žalobcovi vedené personálne konanie a výsledkom ktorého bolo jeho prepustenie zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru personálnym rozkazom.\n19/ Škoda, ktorú si žalobca v napadnutom súdnom konaní uplatňoval a na náhradu ktorej bola\nsťažovateľka zaviazaná, je škodou pozostávajúcou z úhrady nákladov na vzdelanie, nevyplateného\nodchodného a straty na zárobku.\n20/ Výsledkom trestného konania vedeného proti žalobcovi je právoplatné rozhodnutie o jeho oslobodení\nzo skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, pretože tento skutok nie ej trestným činom.\n21/ Výsledkom personálneho konania vedeného proti žalobcovi je právoplatné rozhodnutie (personálny\nrozkaz) o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, z ktorého vyplýva,\nže konaním, ktoré sa mu kládlo za vinu, žalobca porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť\nzvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov\nštátnej služby.\n22/ Dôvodnosť prepustenia žalobcu zo služobného pomeru nebola nikdy podrobená súdnemu\nprieskumu v na to určenom konaní (správne súdnictvo) a rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného\npomeru (personálny rozkaz) nebolo nikdy zrušené. Fakt, že predmetný skutok nie je trestným činom, ešte\nbez ďalšieho podľa názoru ústavného súdu nemôže viesť k záveru (aj s poukazom na citovanú judikatúru\nnajvyššieho súdu), že predmetný skutok nemôže byť kvalifikovaný ako disciplinárne previnenie\nspočívajúce v porušení služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom\nide o konanie, za ktoré možno príslušníka Policajného zboru prepustiť zo služobného pomeru.\n23/ Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že právny záver obsiahnutý v napadnutom rozsudku\nnajvyššieho súdu o existencii príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorej náhradu si žalobca uplatňoval v\nnapadnutom konaní v súvislosti so svojím prepustením zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru , a obvinením , ktoré mu bolo vznesené v jeho trestnej veci, je nielen v rozpore s ustálenou\njudikatúrou najvyššieho súdu, ale zároveň ho možno považovať za arbitrárny a z ústavného hľadiska za\nneakceptovateľný a neudržateľný. Ústavný súd preto rozhodol, že napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s porušením\njej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n24/ Podľa § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o\nkonaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ak ústavný súd právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť.\nV tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n25/ Keďže najvyšší súd bol viazaný právnym názorom ústavného súdu, opätovne prejednal mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora a dospel k záveru, že v mimoriadnym dovolaním napadnutej časti\nje potrebné rozsudok krajského súdu zrušiť. Nakoľko rovnakým nedostatkom (nesprávnym právnym\nposúdením veci) trpí aj rozsudok súdu prvej inštancie, dovolací súd zrušil nielen rozsudok krajského\nsúdu, ale aj rozsudok súdu prvej inštancie v mimoriadnym dovolaním napadnutej časti.\n26/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/304/2011", "guid": "83f50959-3bb4-48b5-a4b4-0f3e8661db1d:4bad62f9-9c79-4c36-8312-6e8ad9e0b544", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}