{"guid": "4ca8cf69-3d93-4e28-b213-9c2a8d1b4356:03143505-82f2-42af-9159-b6715fc861ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6108214302.1", "spisova_znacka": "4Cdo/222/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/222/2015 z 26. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. 4Cdo/222/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6108214302.1", "identifikacne_cislo": "6108214302", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "sudca_id": 463, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-salajova-463", "datum_vydania": "2016-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-129.odsek-1", "nazov": "§ 129 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-129.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-129.odsek-2", "nazov": "§ 129 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 205 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-2", "nazov": "§ 118 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-1", "nazov": "§ 101 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-128.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 128 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-128.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-128"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-129", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-205", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-118", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-101", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-132", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-128"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03143505-82f2-42af-9159-b6715fc861ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6108214302.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6108214302.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6108214302.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/222/2015\n6108214302\n26. 04. 2016\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2016:6108214302.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M., bývajúcej v B., zastúpenej AK\nPRESPERINOVA, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 583, v mene\nktorej koná JUDr. Ing. Petra Presperínová, konateľka a advokátka, proti odporkyni Rapid life životná\npoisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Martinom Timcsákom,\nadvokátom, so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, o určenie, že poistný vzťah trvá a účastníci sú poistnou\nzmluvou viazaní, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10 C 82/2008, o dovolaní\nodporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. októbra 2013 sp. zn. 14 Co 24/2013,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Banská Bystrica v poradí druhým rozsudkom z 18. septembra 2012 č.k. 10 C 82/2008-355\nurčil, že poistná zmluva V. č. XXXXXXXXXX uzatvorená 11. decembra 1996 navrhovateľkou ako\npoistencom a odporkyňou ako poisťovateľom ku dňu vyhlásenia rozsudku existuje a zmluvné strany\nsú ňou viazané. Vzájomný návrh odporkyne zamietol. Zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne\nsúd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Takto rozhodol, keď mal za to, že navrhovateľka má\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. pretože za stavu, keď\nodporkyňa tvrdí, že poistná zmluva zanikla, lebo bez takéhoto určenia by jej právne postavenie bolo\nneisté, nemohla by si byť istá, či poistný vzťah trvá, či zmluva existuje alebo či zanikla a nevedela\nby, či jej bude poistné plnenie v dohodnutom čase vyplatené. Podľa názoru súdu prvého stupňa\nodporkyňa nemala právo zrušiť poistenie s vyplatením odbavného podľa čl. 11 ods. 2 VPPŽP, na ktoré\nsa v oznámení odvolával, lebo nositeľom tohto práva je len poistník teda navrhovateľka. K tvrdeniu\nodporkyne, o nutnosti zmeny pôvodne uzavretých poistných zmlúv z dôvodu, že jej Národná banka\nSlovenska, ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom na základe vykonanej kontroly uložila\npovinnosť vykonať opatrenia smerujúce k náprave, vychádzal z písomného vyjadrenia z 25. apríla 2012,\nv ktorom dožiadaný orgán dozoru nad finančným trhom uviedol, že nikdy explicitne neuložil odporkyni\npovinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých už existujúcich poistných zmluvách. Podstatnou\nskutočnosťou pre rozhodovanie v danej veci bolo, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania\nzmluvou o poistení vznikol 11. decembra 1996, teda v čase neúčinnosti § 31a zákona č. 186/2004\nZ.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. S prihliadnutím na princíp zákazu\nretroaktivity, dospel súd prvého stupňa k záveru, že i napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení\ndošlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je\nprípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej poistnej zmluvy.\nKeďže navrhovateľka odporkyňou navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy\nneakceptovala, sú účastníci konania viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve z\n11. decembra 1996. Predmetná poistná zmluva je absolútne platná a nezanikla žiadnym zo spôsobov\n\nupravených v Občianskom zákonníku (§ 800 až § 802), ani vo VPPŽP a zmluvné strany sú jej obsahom\nviazané. Z uvedeného dôvodu súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na tento\nvýsledok konania potom zamietol vzájomný návrh odporkyne, ktorá sa alternatívnym petitom domáhala\nurčenia, že poistný vzťah účastníkov trvá a odporkyňa má oči navrhovateľke právo na poistné 27,38 eur\nmesačne od uzavretia poistenia do 11. novembra 2006, alebo určenie, že poistný vzťah účastníkov trvá\na navrhovateľka má voči odporkyni právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia v sume\n2 897,50 eur, alebo určenia, že poistný vzťah účastníkov v časti poistenia v rizikách smrti trvá a v časti\npoistenia dožitia sa konca poistenia zanikol a odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné\nobohatenie vo výške časti poistného uhradeného navrhovateľkou za poistenie rizika dožitia sa konca\npoistenia, alebo určenia, že poistný vzťah účastníkov trvá a navrhovateľka má voči odporkyni právo na\npoistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške určenej súdom. Súd prvého stupňa výrok\no trovách konania, o ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zdôvodnil § 151\nods. 3 O.s.p.\nKrajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporkyne rozsudkom z 22. októbra 2013 sp. zn. 14 Co\n24/2013 rozsudok okresného súdu potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a aplikujúc § 219 ods. 2 O.s.p. sa v\ncelom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel k správnym\nskutkovým zisteniam, so správnym právnym záverom. K odvolacím námietkam uviedol, že súd prvého\nstupňa neporušil procesno - právne predpisy a nedostatky, na ktoré odporkyňa poukázala, nemali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku doplnil, že\nnavrhovateľka mala naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.,\npretože ním došlo k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľky ohľadom jej právneho postavenia voči\nodporkyni vyplývajúcej z poistnej zmluvy, keďže spornou otázkou v konaní bolo, či zrušenie poistnej\nzmluvy je platné a či táto trvá. Dôvody uvádzané odporkyňou podľa odvolacieho súdu nespôsobili\nnemožnosť plniť z poistnej zmluvy, ale len sťaženie podmienok plnenia, ktoré však nemalo za následok\nfaktickú ani právnu nesplniteľnosť záväzku žalovanej. K odvolacej námietke odporkyne, že došlo k\nzmene zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, v dôsledku ktorého by zotrvanie v predmetnom právnom\nvzťahu bez zmeny bolo porušením kogentných ustanovení citovaného zákona, odvolací súd uviedol, že\nzákon o poisťovníctve je normou verejného práva, ktorá neupravuje otázky týkajúce sa obsahu, vzniku\nči zániku poistných zmlúv. Ustanovenie § 31a citovaného zákona predstavuje zásah verejno - právneho\ncharakteru, ktorý sa však týka len poisťovne a nezasahuje do konkrétnych súkromno - právnych vzťahov\n(zmlúv). Odvolací súd zdôraznil, že obsah právneho vzťahu medzi účastníkmi nebol v rozpore so\nzákonom o poisťovníctve, v rozpore so zákonom boli iba pravidlá tvorby zdrojov poisťovne, navyše\nide o vzťah súkromnoprávnej povahy upravený predpismi občianskeho práva. Námietku odporkyne, že\nsúd prvého stupňa nevykonal všetky ňou navrhované dôkazy, považoval odvolací súd za nedôvodnú,\npretože vykonanie týchto dôkazov bolo bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci, a preto bol\npostup súdu prvého stupňa správny. Odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia konštatoval súdom prvého\nstupňa zamietnutie vzájomného návrhu odporkyne. Nakoľko okresný súd vyslovil, že o trovách konania\nrozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p., v súlade s\n§ 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne okresný súd o trovách prvostupňového a súčasne aj odvolacieho konania.\nProti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa. Namietala, že postupom súdu jej\nbola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), z dôvodu,\nže rozhodnutia súdov nižších stupňov nezodpovedajú zákonným požiadavkám uvedeným v § 157 ods. 2\nO.s.p. K odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť aj tým, že súdy oboch stupňov odmietli vykonať\ndôkazy navrhované odporkyňou, ktoré by podľa jej názoru osvedčili skutočnosti vzniknuté na strane\nžalovanej v roku 2008 po vykonaní dozoru nad výkonom poisťovníctva. Súdy nižších stupňov opomenuli\nv rámci vykonávania dôkazov správny procesný postup podľa § 129 O.s.p. V dovolaní tiež namietala,\nže konanie je postihnuté inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci preto, že súdy nižších stupňov opomenuli svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p.,\nako aj, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) z\npohľadu výkladu § 575 Občianskeho zákonníka. Žiadala, aby dovolací súd rozsudky oboch súdov zrušil\na vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, resp., aby rozsudky oboch súdov zmenil a žalobu v\ncelom rozsahu zamietol.\nNavrhovateľka navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nvčas odporkyňa (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,\nktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nV prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.\nje dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého\nstupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho\nsúdu vysloveného v tejto veci, a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého\nodvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného\nvýznamu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku\nvyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.\nOdporkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky žiadneho z\nuvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.\nprocesne prípustné.\nPrípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014).\nDovolací súd preto so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá\nniektorá z nich. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\n(rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nTreba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú\nznaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i\nkeby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť\ndovolania podľa tohto ustanovenia nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných\nvád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len\njednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z\nvymenovaných vád.\nProcesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľka netvrdila a dovolací súd\nich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nPodľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej existenciu\nvidí v tom, že odôvodnenie rozhodnutí okresného a krajského súdu nezodpovedá požiadavkám\nuvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p. a tiež, že nižšie stupne opomenuli v rámci vykonávania dôkazov správny\nprocesný postup podľa § 129 O.s.p.\nO procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom,\nide vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva priznané mu Občianskym\nsúdnym poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Uvedená vada konania\nje dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.\n\nObčianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rokovaní 3. decembra 2015 prijalo\nstanovisko, podľa ktorého nepreskúmateľnosť zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.\nb/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, tvrdenia dovolateľky v dovolaní a obsah dôvodov rozhodnutí,\ndospel dovolací súd k záveru, že výnimočná situácia podľa druhej vety citovaného stanoviska nenastala.\nSúd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, prečo\nnávrhu vyhovel. Aké skutočnosti považoval za rozhodujúce pre zamietnutie vzájomného návrhu\nodporkyne. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol\ndôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil (aj s poukazom na obsah\na dôvodnosť odvolania). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne nedôvodné, resp.\nústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia\npríslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).\nObsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť\nkaždému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť\nsúdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nPodľa § 129 ods. 1 a 2 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na\npojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje\npojednávanie. Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz,\naby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.\nOdporkyňa vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu navrhla, aby si súd vyžiadal spis Ministerstva\nfinancií Slovenskej republiky č. j. 52/1024/1995 a vypočul v konaní JUDr. P., generálneho riaditeľa správy\npoistenia. Zo zápisnice z pojednávania konanom dňa 18. septembra 2012 pred súdom prvého stupňa,\nna ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, pred jeho vyhlásením účastníci konania nenavrhli žiadne ďalšie\nnávrhy na dokazovanie. Súd preto vyhlásil dokazovanie za skončené. Odporkyňa svoje odvolanie okrem\niného odôvodnila aj tým, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy (§\n205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).\nKrajský súd v Banskej Bystrici sa s uvedeným odvolacím dôvodom vysporiadal vo svojom rozsudku a\nuvedený odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) považoval za neopodstatnený.\nDovolací súd nezistil existenciu dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal spočívať v nedodržaní\nprocesného postupu prvostupňovým súdom, vyplývajúceho z ustanovenia § 129 ods. 1 a 2 O.s.p. Pokiaľ\nide o argumentáciu (námietku) dovolateľa, a to ohľadom nevykonania určitého dôkazu, je treba uviesť,\nže takýto postup môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu\nnesprávneho rozhodnutia), nezakladá však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (porovnaj R 37/1993).\nZo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné\ndôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustné (porovnaj R 125/1999). Nevykonanie dôkazov podľa návrhov\nalebo predstáv odporkyne nie je postupom, ktorým by im súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo\n\nrozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120\nods. 1 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2\nO.s.p. zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov\nje možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania,\nktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama\nosebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/\nO.s.p. Dovolateľka preto neopodstatnene namieta, že nedodržaním procesného postupu v zmysle § 118\nods. 2 O.s.p. účinného od 15. októbra 2008, im súd odňal možnosť pred súdom konať.\nZ ustanovení § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť\nskutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, a procesná povinnosť\noznačiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti\núčastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou\núčastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia; táto zodpovednosť sa prejaví v\njeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej\naj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného\npráva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva (z príslušnej hmotnoprávnej normy). V\nzásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej\nskutočnosti.\nOznačenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale zároveň aj ich procesným\noprávnením. Uplatnenie tohto oprávnenia je však časovo limitované. V zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (okrem\nvýnimiek v ňom ustanovených) je súd povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia\npredložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,\nv ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O.s.p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci\nsamej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.\nPrávomoc (súdu) konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,\nči a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov\nna vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na\nvykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou\nsúdu (porovnaj § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania.\nV zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,\nvčítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle §\n237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie\nz tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť však sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 O.s.p.\nDovolanie je odporkyňou odôvodňované tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPrávne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za\nrelevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď\n§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); zároveň je zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie\nveci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\n(porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011,\nsp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).\nSo zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno\nvyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. Keďže v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody\nprípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne\n\npodľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou\núpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho\nvecnej správnosti.\nÚspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože trovy súvisiace s odmenou\nprávnej zástupkyne žalobkyne za vyjadrenie k dovolaniu, nepovažoval za potrebné na účelné bránenie\npráva, alebo v porovnaní s jej vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti (viď napr.\nčl. 280a nasl., č.l. 442 a nasl. spisu).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}