{"guid": "a18c6fc6-afc1-40db-b117-c6e8bd07de13:d5057d7d-21c9-413c-be4f-61da30155e49", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6015201598.1", "spisova_znacka": "1Sžf/69/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/69/2016 z 1. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2016, sp. zn. 1Sžf/69/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:6015201598.1", "identifikacne_cislo": "6015201598", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2016-12-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/309", "nazov": "zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/309", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/309-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/309/#paragraf-2.odsek-3.pismeno-e", "nazov": "§ 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/309/#paragraf-2.odsek-3.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/309-2009/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/309#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5057d7d-21c9-413c-be4f-61da30155e49", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6015201598.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6015201598.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6015201598.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/69/2016\n6015201598\n01. 12. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:6015201598.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu: T.. Q. W., IČO: 36 294 454, občan Slovenskej republiky, s adresou XXX XX\nA. Č.. XXX, zast.: agner & partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, advokátske spoločenstvo so sídlom\nŠpitálska č. 10, 811 08 Bratislava, P.O.BOX 4, 814 99 Bratislava, proti žalovanej: Regulačná rada\nÚradu pre reguláciu sieťových odvetví so sídlom Bajkalská č. 27, 820 07 Bratislava, zast.: JUDr.\nMilošom Kvasňovským, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Dunajská č. 32, 811 08 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. marca 2016 č.k. 23S/195/2015 - 75, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. marca 2016\nč.k. 23S/195/2015 - 75 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu\nnáhradu trov odvolacieho konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 181,90 €.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na regulačnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 17/25158/15/RR z 28.09.2015 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“\n- č.l. 10) žalovaná ako odvolací orgán v cenovom konaní podľa § 8 ods. 3 zákona č. 276/2001 Z.z. o\nregulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 276/2001 Z.z.“) v spojení s § 42 ods. 4 prvá veta a § 45 ods. 1\nprvá a druhá veta zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach postupom podľa § 59\nods. 2 zákona č. 71/1967 2b. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu pre\nreguláciu sieťových odvetví č. 2443/2013/E-OZ z 29.05.2015 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové\nrozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) a odvolanie žalobcu zamietla.\nPodľa § 8 ods. 3 zákona č. 276/2001 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec Rada pre reguláciu\nrozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu úradu vydanému v konaní v prvom stupni podľa § 5 ods. 1 písm.\ne), g), j), k), cc), dd) a kk) a o odvolaní proti rozhodnutiu úradu vydanému v prvom stupni podľa § 12\nods. 6.\nPodľa § 42 ods. 4 prvá veta zák. č. 250/2012 Z.z. v citovanom znení Rada pre reguláciu podľa\ndoterajšieho predpisu je radou podľa tohto zákona.\n\nPodľa § 45 ods. 1 prvá a druhá veta zák. č. 250/2012 Z.z. v citovanom znení konania začaté a\nprávoplatne neukončené podľa doterajšieho predpisu sa dokončia podľa doterajšieho predpisu, ak ďalej\nnie je ustanovené inak. Odvolacím orgánom pre konania podľa prvej vety, okrem konania o uložení\npokuty, je rada.\n2. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že rovnako ako prvostupňový orgán v cenovom\nkonaní o schválenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2013 (ďalej na účely rozsudku tiež\n„doplatok ceny“), aj žalovaná určila v zmysle § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore\nobnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 309/2009 Z.z.“) dátum uvedenia povoľovacím konaní\ndotknutej prevádzkarne na výrobu elektriny do prevádzky až na deň 02.07.2012.\nTiež zdôraznila, že túto skutočnosť svojím podpisom v bode 13. protokolu o funkčnej skúške pripojenia\nzariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D (na účely rozsudku tiež „protokol“) potvrdil pracovník\nspoločnosti Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a.s., Žilina (na účely rozsudku tiež „spoločnosť\nSSE-D“), pán riaditeľ sekcie T.. M. M..\nPodľa § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z.z. v citovanom znení na účely tohto zákona sa všeobecne\nrozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe\nkolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne\nvykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len \"funkčná skúška\")\npodľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.\n3. Podľa žalovanej na účely aplikácie hore uvedeného ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009\nZ.z. je záväzným dátum podpísania dokumentu, ktorý osvedčuje skutočnosť, ktorá nastala, t.j. platnosť\nprotokolu, nie samotný fyzický výkon vykonania funkčných skúšok, a to aj v zmysle verejne dostupného\nusmernenia vydaného spoločnosťou SSE-D (najmä str. 18 napadnutého rozhodnutia).\nTým sa žalovaná mala vysporiadať s námietkami žalobcu, ktorý oproti schválenej pevnej cene elektriny\npre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh podľa § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky Úradu pre\nreguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike\n(ďalej na účely rozsudku len „vyhl. č. 225/2011 Z.z.“) požadoval, aby mu žalovaná pre rok 2013 naopak\nschválila pevnú cenu elektriny pre stanovenie vyššie uvedeného doplatku vo výške 194,54 €/MWh podľa\n§ 11 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky.\n4. K povinnosti uloženej žalovanej prostredníctvom zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č.k. 23S/301/2013-55 zo dňa 04. júna 2014, podľa ktorého: „Úlohou žalovaného v ďalšom\nkonaní bude skompletizovať administratívny spis tak, aby jeho súčasťou boli prevádzkový poriadok\nupravujúci spôsob a podmienky vykonania posudzovanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu\nelektriny do sústavy SSE-D, následne musí vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku upravujúce\nspôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e) zákona č.\n309/2009 Z.z., v ktorom zákonodarca definuje časový moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do\nprevádzky. Žalovaný vydá nové rozhodnutie a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.“, žalovaná poukázala\n(str. 12 a 13 napadnutého rozhodnutia) na stanovisko spoločnosti SSE-D z 09.10.2014, ktorý sa skladá\nz častí I. až V.\nV citovanom stanovisku uvedená spoločnosť zdôraznila, že začiatkom roku 2012 vypracovala a\nzverejnila na svojom webovom sídle vzorový protokol o vykonaní funkčnej skúšky, ktorý v bode 13 jasne\nustanovoval, ktorým momentom nastáva platnosť protokolu s dôvetkom, že bez podpisu riaditeľa Asset\nManagementu je protokol neplatný. Následne tento protokol bol zahrnutý do prevádzkového poriadku\nspoločnosti SSE-D, ktorý bol prvostupňovému orgánu predložený dňa 30.10.2012 a následne schválený\nrozhodnutím prvostupňového orgánu č. 0003/2013/E-PP z 24. marca 2013.\n5. Navyše správnosť postupu prvostupňového orgánu pri určení pevnej ceny elektriny pre stanovenie\ndoplatku pre rok 2013 vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení žalobcu má podľa žalovanej podporovať\naj odôvodnenie napríklad rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/76/2013-65 z 01.04.2014,\nktorý rozhodoval v obdobnej veci žalovanej (stanovenie doplatku ceny) a bol potvrdený rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší súd“) sp.zn. 2Sžf/42/20l4\nz 24.09.2014.\n\nTiež obdobné závery boli vyslovené aj v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/79/2013-76 z\n05.03.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžf/43/20l4 z 28.01.2015, resp.\nv rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžf/23/20l4 z 24.09.2013, ktorý bol zmenený rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/69/2013-74 z 11.09.2013.\n6. K dodatočnému zápisu („,Funkčná skúška ukončená 26.06.2012“), ktorý mal vykonať T.. M. v\ndoplnkovom protokole v držbe žalobcu, žalovaná uviedla, že v informačnom systéme spoločnosti SSESD, ani v archíve sa doplnkový protokol, ani iná podobná verzia protokolu o vykonaní funkčnej skúšky\nnenachádza a že T.. M. už nie je zamestnancom spoločnosti SSE-D a taktiež, že táto poznámka nebola\nuvedená na originálnom vyhotovení protokolu.\nII.\nKonanie na prvostupňovom správnom súde\n7. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu z\n08.12.2015 na Krajský súd v Banskej Bystrici.\n8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe na nariadenom\npojednávaní, a následne dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.\nPreto napadnuté rozhodnutie v zmysle zrušovacieho dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n9. Krajský súd s poukazom na dotknuté ustanovenia zák. č. 309/2009 Z.z. ako aj vyhl. č. 225/2011\nZ.z. zdôraznil, že v predmetnej veci stanovenia doplatku ceny bolo postupne krajskými súdmi vydaných\nviacero rozsudkov, ktoré sú nielen rozdielne vo výroku ale aj v svojich odôvodneniach (t.j. právnych\nnázoroch).\n10. Najmä krajský súd poukázal na vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.\n21S/79/2013-76 (viď bod č. 5), ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu smerujúca proti Úradu pre\nreguláciu a Regulačnej rade. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal odvolanie žalobca\na na základe podaného odvolania rozhodoval Najvyšší súd, ktorý rozhodnutím sp.zn. 3Sžf 43/2014\nrozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil.\nProti rozsudku Najvyššieho súdu podal žalobca ústavnú sťažnosť a na jej základe Ústavný súd\nSlovenskej republiky svojim nálezom č.k. I. ÚS 373/2015-33 z 25.11.2015 ústavnej sťažnosti vyhovel\ntak, že rozsudkom Najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžf 43/2014 z 28.01.2015 bolo porušené základné právo\nžalobcu a tento rozsudok Najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nPodľa § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z.z. v citovanom znení platí, že ak výstavba zariadenia\nvyžaduje osvedčenie podľa osobitného predpisu, je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný rozšíriť\ndistribučnú sústavu len vtedy, ak sa mu predloží príslušné osvedčenie. Povinnosť na rozšírenie\ndistribučnej sústavy sa vzťahuje aj na všetky technické zariadenia potrebné na prevádzku distribučnej\nsústavy.\nIII.\nOdvolanie žalovanej/stanoviská\nA)\n11. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 22.04.2016 (č.l. 90) proti rozsudku prvostupňového súdu žalovaná\nprostredníctvom právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedla nasledujúce dôvody\nodvolania:\nv konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. /§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p./,\ndoteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz\nneboli uplatnené /§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p./ ako aj\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 písm.\nf) O.s.p./.\n\n12. Následne odvolací súd v stručnosti sumarizuje odvolacie dôvody žalovanej:\n- po rozsiahlom zrekapitulovaní skutočností všeobecne známych odvolaciemu súdu zo spisov (najmä v\nčasti I. až VII. odvolania) zotrvala na svojom doterajšom skutkovom východisku, že zariadenie žalobcu\nbolo uvedené do prevádzky až dňa 02.07.2012,\n- citovala ustanovenie § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z.z. a zdôraznila, že spôsob a podmienky vykonania\nfunkčnej skúšky si prevádzkovateľ distribučnej sústavy si upravuje sám,\n- aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z.z. dospela k záveru, že toto ustanovenie\ndefinuje čas uvedenia zariadenia do prevádzky a nie „skutočný“ čas uvedenia do prevádzky v podobe\nfyzického pripojenia zariadenia do distribučnej sústavy,\n- hoci pripustil, že v čase vykonania funkčnej skúšky zariadenia žalobcu ako regulovaného subjektu\nnebol prijatý u prevádzkovateľa distribučnej sústavy (SSE-D) prevádzkový poriadok obsahujúci úpravu\nfunkčnej skúšky, ešte podľa žalovanej neznamená, že si tento spôsob a podmienky nemohol\nprevádzkovateľ určiť,\n- spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky si prevádzkovateľ distribučnej sústavy (SSE-D) určil\nvydaním a zverejnením usmernenia na svojom webovom sídle, pričom každý regulovaný subjekt bol\noboznámený s podmienkami vykonania funkčnej skúšky, a to prostredníctvom webového sídla SSE-D,\n- zopakovala relevanciu protokolu na prejednávanú vec, jeho vnútorného usporiadania do viacerých\nbodov, ktoré zachycuje postupnosť vykonaných rôznych druhov kontrol, a zdôraznila odlišné pôsobenia\nzáverov vyslovených v bodoch 12 a 13 protokolu,\n- z obsahu bodov 12 a 13 (dôraz na platnosť protokolu) žalovanej vyplýva, že bez bodu 12 by existencia\nbodu 13 nemala zmysel,\n- súčasťou funkčnej skúšky nie je a nemôže byť len vykonanie čiastkových kontrol na technické\nparametre zariadení na výrobu elektriny v teréne a ich faktické odskúšanie, ale aj preskúmanie príslušnej\ndokumentácie technického charakteru a jej súladu napr. s technickými parametrami v rámci jednotlivých\nčiastkových skúšok,\n- proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania protokolu,\n- funkčná skúška preto nepredstavuje len súbor technických kontrol jednotlivých funkčných celkov\nzariadenia výrobcu elektriny, ale jej predmetom je aj kontrola podmienok a požiadaviek stanovených\nzo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy a celkového súladu vykonaných čiastkových kontrol a\ndokumentácie zariadenia na výrobu elektriny, ako aj to, že\n- žalovaná nie je účastníkom procesu funkčnej skúšky a nie je v jej právomoci do procesu vykonávania\nfunkčnej skúšky zasahovať.\n13. Záverom žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu v\ncelom rozsahu zamietol; alternatívne aby rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nUloženie povinnosti zaplatiť právnemu zástupcovi náhradu trov konania žalovaná nepožadovala.\nB)\n14. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.05.2016 (č.l. 100) vyplýva, že\nodvolacia argumentácia žalovanej je rovnaká s tou, akú uviedla v napadnutom rozhodnutí ako aj vo\nvyjadrení k žalobe,\npolemizoval s názorom žalovanej, ako sa má vymedziť pojem funkčná skúška,\nv uvedenej súvislosti poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 373/2015-33\nz 25.11.2015, a že\nsi uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 181,90 €.\n15. Záverom žalobca požadoval potvrdiť rozsudok krajského súdu.\nC)\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v inom konaní (spor o určení doplatku ceny medzi iným žalobcom\na žalovanou bol vedený pod sp.zn. 1 Sžf 88/2015) prípisom z 13.13.2015 predložil účastníkom dva\nprávne odlišné rozsudky Najvyššieho súdu (sp.zn. 4Sžf/5/2014 z 01. apríla 2014 a vyššie citovaný\nrozsudok sp.zn. 2Sžf/42/2014 z 24. septembra 2014), ktoré sa týkali obdobnej veci žalovanej, za účelom\nvyjadrenia sa k tam uvedeným právnym názorom.\n\n17. Právny zástupca žalobcu v uvedenom konaní v liste z 02.12.2015 označil rozsudok Najvyššieho\nsúdu sp.zn. 2Sžf/42/2014 z 24. septembra 2014 za nesprávny a nezákonný, s diskriminačným dopadom\nna žalobcu, čo je v rozpore aj s európskym právom, a preto jeho aplikáciu odmietol.\n18. Naopak právny zástupca žalovanej v citovanom konaní po žiadosti z 13.11.2015 o poskytnutie\ndodatočnej lehoty na vyjadrenie prostredníctvom listu z 08.12.2015 zaslal na vedomie konajúcemu\nsenátu Najvyššieho súdu Podnet z 02.12.2015 na vydanie zjednocujúceho stanoviska, ktorý bol\nmedzičasom zaslaný predsedovi správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nNakoľko správne kolégium Najvyššieho súdu o tomto podnete v relevantnom čase nerokovalo a\nnaopak medzičasom Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Ústavný súd“)\nprostredníctvom svojich nálezov č.k. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25. novembra 2015 (uvedený v bode č.\n10) ako aj č.k. II. ÚS 274/2015-57 zo dňa 16. decembra 2015 vyslovil pre prejednávanú vec relevantné\nprávne názory, konajúci senát Najvyššieho súdu pristúpil k rozhodnutiu viacerých obdobných vecí\nžalovanej.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“)\na v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému\nje podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle\ndôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) s prihliadnutím na hore uvedenú relevantnú\njudikatúru Ústavného súdu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože odvolaním napadnutý\nrozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po\npreskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods.\n1 O.s.p. potvrdil, a to čiastočne aj z iných dôvodov.\n20. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy.\nPreto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka\nkonania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto\nzvoleného prostriedku nápravy.\n21. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o zrušení napadnutého\nrozhodnutia, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j\nods. 2 O.s.p.) účastníkov, a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo\n98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\n\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n22. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či okamih finálneho\nvyhotovenia protokolu, v ktorom bol zachytený priebeh vykonania funkčnej skúšky v zmysle § 2 ods. 3\npísm. e) zák. č. 309/2009 Z.z., je časovým momentom (dátumom), s ktorým zákonodarca právne spája\nčas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n23. Žalovaná svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd ústavne-konformným postupom (§ 135 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 O.s.p.) primárne vysporiadať s námietkami, ktoré žalovaná využila na spochybnenie\nzákonnosti názorov krajského súdu vyslovených pri aplikácii dotknutých ustanovení zák. č. 309/2009 Z.z.\nAž po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti odvolacím súdom vzniká právo žalovanej na odvolací\nprieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k\nzáveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovanej krajský súd nedostatočne pri kontrole\nzákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení §\n250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko\n(vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo\nvzťahu k argumentácii žalovanej.\n24. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n25. S prihliadnutím na hore citovaný okruh právnych ustanovení relevantných pre prejednávanú vec\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických\nosôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá\nosoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu\nako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne\npostavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.\nZákladným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti O.s.p. je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.\n26. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npri vydaní najmä napadnutého rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z\n\nhľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n27. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd po\nvyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo\nvzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods.\n2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom\nrozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, Najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu\nniektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp.\ndoplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1\nO.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä\nvo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke (viď hore uvedené potvrdenie aj z iných dôvodov).\n28. Ako bolo vyššie uvedené (viď bod č. 3), medzi účastníkmi nie je sporné, že funkčná skúška bola\nvykonaná. Sporným momentom je určenie času, t.j. dátumu, kedy v zmysle § 2 ods. 3 písm. e) zák.\nč. 309/2009 Z.z. bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do\nsústavy. S týmto skutkovým zistením je spojený dôsledok aplikácie práva tak, že ak bolo zariadenie na\nvýrobu elektrickej energie uvedené do prevádzky v období od 01.01.2012 do 30.06.2012, cena za 1\nMWh sa stanovovala na sumu 194,54 € [podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 225/2011 Z.z.], ak však\nbolo toto zariadenie na výrobu elektrickej energie uvedené do prevádzky v neskoršom období, t.j. od\n01.07.2012 do 31.12.2012, tak uvedená cena bola určená na sumu 119,11 €/MWh [viď § 11a ods. 1\npísm. b) citovanej vyhlášky].\nZ rozhodovacej činnosti je Najvyššiemu súdu známe (tzv. oficiality zakotvené § 121 v spojení § 246c\nods. 1 O.s.p. - viď body č. 16 a 18), že nielen rôzne senáty Najvyššieho súdu v obdobných veciach\nžalovanej vydali rozdielne rozsudky ale aj na rôznych krajských súdoch k prejednávanej veci neexistuje\njednotná judikatúra. Preto Najvyšší súd v prejednávanej veci vyzval účastníkov listom zo dňa 13.10.2015\nna zaslanie vyjadrenia.\n29. Konkrétne išlo o situáciu, kedy senát 2S Najvyššieho súdu potvrdil ako vecne správny rozsudok\nKrajského súdu v Žiline, ktorým uvedený krajský súd zamietol žalobu, a tým potvrdil napadnuté\nrozhodnutie žalovaného o stanovení pevnej ceny pre regulovaný subjekt pre stanovenie doplatku\nvo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým\ninštalovaným výkonom 7,2 kW, umiestnenom na streche rodinného domu.\nZákladnou otázkou, ktorú posudzoval krajský súd, bolo posúdenie, či zariadenie žalobcu na výrobu\nelektriny bolo uvedené do prevádzky po 01.07.2012 alebo pred 01.07.2012. K tomu malo poslúžiť aj\nstanovisko generálneho riaditeľa spoločnosti SSE - D vyžiadané žalovaným, a to konkrétne pri objasnení\nvýznamu bodu č. 13 protokolu. Tu krajský súd s akceptáciou judikatúry Najvyššieho súdu vyslovil právny\nnázor, že pre posúdenie veci je rozhodujúci protokol, t.j. až v zmysle bodu 13 uvedeného protokolu\nbola funkčná skúška k 02.07.2012 ukončená úspešne a od vtedy mohlo byť zariadenie tam konajúceho\nžalobcu úspešne pripojené do sústavy spoločnosti SSE-D.\n30. Naopak senát 4S Najvyššieho súdu potvrdil ako vecne správny rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici, prostredníctvom ktorého uvedený krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného o\nrovnakom stanovení pevnej ceny pre regulovaný subjekt vo výške 119,11 €/MWh.\nNa základnú otázku krajský súd odpovedal celkom opačne, t.j. s akceptáciou inej judikatúry Najvyššieho\nsúdu vyslovil právny názor, že pre posúdenie veci je rozhodujúci zák. č. 309/2009 Z.z. a nie protokol,\nnakoľko v čase vykonania skúšky (t.j. dňa 28.06.2012) bolo zariadenie tam konajúceho žalobcu úspešne\npripojené do sústavy spoločnosti SSE-D.\n31. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd opakovane zdôrazniť, že vo svojej rozhodovacej činnosti\nneustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky), t.j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho\n\nsúdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie\nsúdneho rozhodnutia (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Sžso 57/2015 z 01.12.2016). Preto\ns princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných\nvecí.\n32. Avšak, ako bolo Najvyšším súdom vyššie zdôraznené (viď bod č. 14) medzičasom Ústavný súd\nprostredníctvom svojich nálezov zo dňa 25.11.2015 ako aj 16.12.2015 vyslovil svoje právne stanovisko\nk určeniu času vykonania funkčnej skúšky.\nV súvislosti s uvedeným Najvyšší súd vo vzťahu k rozhodovacej činnosti Ústavného súdu ako aj k\naplikácii ustanovenia § 135 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. viackrát zdôraznil (napríklad rozsudok\nNajvyššieho súdu sp.zn. 8 Sžo 170/2008 z 09.11.2010) to, že otázku viazanosti rozhodnutím Ústavného\nsúdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd,\nkonajúci súd interpretuje s prihliadnutím na výkladovú zásadu ústavno-konformného výkladu (čl. 152\nods. 4 ústavy) prostredníctvom princípu rozhodovacej nezávislosti zakotveného v čl. 144 ods. 1 ústavy v\ntom duchu, že rozhodnutia hore uvedených súdnych orgánov predstavujú právne relevantné skutočnosti\n(čl. 46 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), s ktorými účinkami na svoje\nkonanie sa konajúci súd musí vysporiadať v odôvodnení, tzn. že nejde o záväzný právny názor vyššieho\nsúdu v rámci dvojinštančnosti súdnej ochrany.\n33. Okrem uvedeného Najvyšší súd musí na tomto mieste vo svetle rozhodovacej činnosti Ústavného\nsúdu zdôrazniť, že doterajšia (takto vyslovená časová limitácia vychádza z vôle zákonodarcu jasne\nzakotvenej najmä v § 22 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok) podstata poslania\nÚstavného súdu najmä spočívala v integrácií práva ako objektívne zložitého regulačného systému do\nvnútorne harmonického celku a v poskytovaní prehľadného a pokiaľ čo možno nemenného návodu\npre všetkých adresátov práva v otázke, ako sa správať. Predvídateľnosť práva je napokon jednou z\nneoddeliteľných súčastí právneho štátu.\nAk sa však v judikatúre správnych súdov nachádzajú protichodné právne názory, oslabuje sa jej\npoužiteľnosť ako toho najzákladnejšieho usmernenia na zorientovanie sa v stále zložitejšom svete práva,\nčim sa zároveň redukuje nielen autorita, ale aj význam inštitúcií vykonávajúcich súdnu moc.\n34. Iba za týchto okolností Najvyšší súd cituje podstatné závery z vyššie uvedeného nálezu Ústavného\nsúdu č.k. I. ÚS 373/2015-33:\n„Najvyšší súd porušenie imperatívu daného SSE - Distribúcii ako správcovi distribučnej siete v §\n5 ods. 14 zákona o podpore OZE spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom\nporiadku spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky zariadení na výrobu elektrickej energie podľa\nsťažovateľa úplne bezprecedentne ospravedlnil a túto nezákonnosť (v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu) konvalidoval odkazom na znenie interného protokolu o funkčnej skúške\nvydaného SSE - Distribúciou, ktorý ale ako výlučne interná záležitosť správcu distribučnej siete\nnie je a ani v rozhodnom čase nebol súčasťou prevádzkového poriadku SSE - Distribúcia, a teda\nmu podľa sťažovateľa nemožno prisúdiť status generálnej záväznosti, a navyše tak ani nepodliehal\nschvaľovaciemu procesu úradu pre reguláciu, ktorého povinnosťou je schvaľovať prevádzkový poriadok\nprevádzkovateľov distribučných sietí elektrickej energie. [.].....\n24. Z rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj z jemu predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu,\ns ktorým sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, vyplýva, že aj napriek dokazovaním zistenej\nskutočnosti, že SSE - Distribúcia ako správca distribučnej siete si v rozpore s imperatívom daným\nmu explicitne v § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom\nprevádzkovom poriadku spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky túto povinnosť neplnil, takže\ndistribútor objektívnym a úradom pre reguláciu (ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov)\npreskúmateľným spôsobom neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú, najvyšší súd túto\nnezákonnosť, paradoxne v konaní o preskúmanie zákonnosti, opomenul, resp. prehliadol a pri ustálení\nrozhodného času na vykonanie funkčnej skúšky tento nedostatok zaplátal svojím výkladom o nutnosti\nprisúdiť v tomto smere právnu relevanciu internému protokolu správcu distribučnej siete o vykonaní\nfunkčnej skúšky, výklad formy (usporiadania) ktorého je však vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť,\na teda aj vynútiteľnosť značne polemický.\n\n25. V tejto súvislosti najvyšší súd pri vyhodnotení relevantného dátumu uvedenia zariadenia sťažovateľa\nna výrobu elektrickej energie do prevádzky, t. j. pri určení dátumu vykonania funkčnej skúšky tohto\nzariadenia, neprisúdil primárne dôležitosť zneniu zákona, podľa ktorého sa „... všeobecne rozumie\nčasom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum... kedy bola úspešne vykonaná\nfunkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy...“ [§ 2 ods. 3 písm. e) zákona o\npodpore OZE], pričom funkčná skúška je úspešne vykonaná, keď zariadenie výrobcu elektriny spĺňa\n„... technické podmienky na pripojenie do sústavy...“ (§ 5 ods. 14 zákona o podpore OZE), ale v\ntomto smere najvyšší súd absolútne bezprecedentne, ústavne neudržateľným spôsobom, v rozpore\ns týmito zákonnými ustanoveniami a v rozpore s princípmi právnej istoty na posúdenie úspešnosti\nvykonania funkčnej skúšky celkom extenzívne nad rámec zákonnej požiadavky pripísal dôležitosť aj tzv.\nadministratívnej kontrole vykonania funkčnej skúšky riaditeľom sekcie AM, podpisujúcim za distribútora\nprotokol „... o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky..“. Najvyšší súd sa však v tomto smere nevysporiadal\nani s tým, že vydanie predmetného protokolu o funkčnej skúške nie je predpokladom úspešného\nvykonania funkčnej skúšky zariadenia na výrobu el. energie, ale že týmto predpokladom je v zmysle\ncitovaného ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE iba splnenie technických podmienok na\npripojenie tohto zariadenia do distribučnej sústavy el. energie. Napokon uvedené potvrdzuje aj ďalšie\nznenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE, podľa ktorého protokol o funkčnej skúške sa vydáva až ex\npost, t.j. až „po“ úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, a to do 10 dní po jej vykonaní, a je iba dokladom\npre prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektrickej energie o úspešnom zapojení jeho zariadenia do\ndistribučnej sústavy.\n[.]..... najvyšší súd tiež síce poukázal na iné svoje rozhodnutie v obdobnej veci, avšak sa už nevysporiadal\ns tým, že v roku 2012 v súvislosti s iným zariadením na výrobu el. energie tiež vo vlastníctve sťažovateľa\núrad pre reguláciu rozhodol celkom opačne a pre určenie uvedenia tohto zariadenia do prevádzky priznal\nna zmenu relevanciu riadku 12 protokolu o funkčnej skúške, a nie jeho riadku 13, akým bol aj tento\nprípad, a to práve v dôsledku absencie jednotných pravidiel na vykonanie funkčnej skúšky.“\n35. Rovnako aj prostredníctvom svojho nálezu č.k. II. ÚS 274/2015-57 Ústavný súd hore uvedené právne\nnázory potvrdil nasledujúcim textom:\n„Dosiaľ uvedené znamená, že rozhodovacia prax senátov správneho kolégia najvyššieho súdu pri\nposudzovaní uvedenej právnej otázky sa výrazným spôsobom líši. Zrejmé je aj to, najvyšší súd\nv napadnutom rozhodnutí sa s odlišným právnym názorom iného senátu nezaoberal a nevysvetlil\npresvedčivým spôsobom, prečo ho nepovažoval za akceptovateľný.\nK znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty\nvyplývajúci z či. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je\npredvídateľnosť práva.\nSúčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri\nopakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99),\nteda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.\nV zásadnej ústavno-právnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu a v rámci\nneho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy\nrozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. V každom prípade však\npri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe sa vyžaduje cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska v\nobdobnej otázke.\nPri hľadaní ústavne konformného výkladu daného problému vychádza ústavný súd v podstate z\nprávneho názoru obdobného s právnym názorom najvyššieho súdu vyjadreným v rozhodnutí sp.zn. 4 Sžf\n5/2014 z 1. apríla 2014, podľa ktorého treba ustanovenie § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009\nZ. z. považovať za ustanovenie zmocňujúceho charakteru. Hoci nejde o zmocňujúce ustanovenie v\npravom (legislatívnom) zmysle slova, keďže prevádzkovateľ nie je orgánom verejnej správy, a preto\nnie je oprávnený vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, má toto ustanovenie vzhľadom na jeho\nznenie prikazujúcu (obligatórnu) povahu, lebo z neho vyplýva povinnosť prevádzkovateľa distribučnej\nsiete zakotviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky do svojho prevádzkového poriadku.\nPrevádzkovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, a je preto v zásade\nsubjektom súkromného práva. Jeho prevádzkový poriadok by v podstate bolo možné považovať za\n\nvnútorný (interný) firemný predpis. Takáto charakteristika právnej povahy prevádzkového poriadku\nprevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete by však nebola úplná, pretože z dôvodu verejného\nzáujmu (daného významom a váhou fungovania distribučnej siete) podlieha prevádzkový poriadok\nprevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete schváleniu úradu v rámci správneho konania. Vo svojich\ndôsledkoch to znamená, že postup a rozhodovanie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete pri\nvykonávaní funkčnej skúšky zariadenia výrobcu elektriny a pri prijímaní záverov z nej sa javí určitý\nverejno-právny charakter.\nNa základe dosiaľ uvedeného možno usúdiť, že verejno-právna povaha funkčnej skúšky je daná\nzakotvením jej podmienok a spôsobu jej vykonania v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa\nregionálnej distribučnej siete, ktorý podlieha schváleniu úradu v správnom konaní. Bez splnenia príkazu\nvyplývajúceho z ustanovenia § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z.z. možno funkčnú skúšku,\nktorú vykonal pre sťažovateľku prevádzkovateľ, považovať iba za súkromno-právnu činnosť.\nZ dosiaľ uvedeného by na prvý pohľad mohol vyplývať záver zhodný so záverom senátu „4S“ najvyššieho\nsúdu, podľa ktorého bez podrobnej úpravy podmienok funkčnej skúšky s ustálením rozhodujúcich\npojmov v prevádzkovom poriadku (a bez jeho schválenia úradom) je vyhodnotenie určenia časového\nmomentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky predčasné. Takýto záver by však nebolo\nmožné považovať za ústavne konformný, pretože by znamenal vlastne nemožnosť vykonania funkčnej\nskúšky dovtedy, kým spôsob a podmienky jej vykonania nebudú zakotvené v prevádzkovom poriadku\nschválenom úradom. Takýto záver by vo svojich dôsledkoch viedol vlastne k odňatiu spravodlivosti\n(denegatio iustitiae) na úkor sťažovateľky prinajmenšom na určitú dobu, a to tým, že sťažovateľka by\nnemohla byť začlenená do regionálnej distribučnej siete a nemohla by ani dostávať doplatok k pevnej\ncene elektriny.\nZa daného stavu bolo povinnosťou úradu v rámci správneho konania posúdiť rozhodujúcu otázku z\nverejno-právneho pohľadu, a to vrátane preskúmania postupu prevádzkovateľa v súvislosti so spôsobom\na podmienkami vykonania funkčnej skúšky. To znamená, že úrad by mal popri obvyklom skúmaní v\ndanom type konania skúmať navyše aj správnosť a opodstatnenosť spôsobu a podmienok vykonania\nfunkčnej skúšky, teda to, čo by inak skúmal pri schvaľovaní prevádzkového poriadku obsahujúceho\npožiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z.\nV danej súvislosti treba v zásade súhlasiť s názorom senátu „4S“ najvyššieho súdu, podľa ktorého\nnie je možné, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete, ktorý nerešpektoval ustanovenie § 5\nods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z.z., vychádzal z takého výkladu ustálenia rozhodujúceho\nčasového okamihu, ktorý smeruje len v jeho prospech. V opačnom prípade by bola totiž sankcionovaná\nsťažovateľka, ktorá postupovala v súlade s právnymi predpismi, a naopak, prevádzkovateľ, ktorý zákon\nnedodržal, by bol zvýhodnený.“\n36. Názory konajúceho senátu Najvyššieho súdu sa neodlišujú od vyššie uvedených právnych názorov\nÚstavného súdu.\nV prejednávanej veci je nepochybné, že určenie dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky, ako\nneopomenuteľnej podmienky pre stanovenie času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky\n(viď § 2 ods. 3 písm. e/ zák. č. 309/2009 Z.z.) sa viaže na splnenie technických podmienok (viď § 5\nods. 14 zák. č. 309/2009 Z.z.). Neurčitý pojem „splnenie technických podmienok“ mal prevádzkovateľ\ndistribučnej sústavy, t.j. v prejednávanej veci spoločnosť SSE-D, objasniť prostredníctvom svojho\nprevádzkového poriadku, ktorý má podľa hore citovaných nálezov Ústavného súdu na rozdiel od\nsúkromnoprávneho charakteru protokolu charakter verejnoprávny.\n37. Preto ani spôsob ani podmienky vykonania funkčnej skúšky nie je možné podradiť pod zmluvné\n(objednávkové) súkromnoprávne vzťahy, ktoré by sa napríklad mohli riadiť ustanoveniami Obchodného\nzákonníka týkajúcimi sa zmluvy o kontrolnej činnosti, ale ide o osobitné právne vzťahy, nad ktorými\nvykonáva svoju právomoc žalovaná, konkrétne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prostredníctvom\nsplnomocňovacieho ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových\nodvetví (pôvodne § 15 ods. 1 a 3 zák. č. 276/2001 Z.z.).\n\nZa tejto právnej situácie iba poukazovanie žalovanej na výsledky zachytené v protokole a z nich\nvyvodené závery o relevantnosti určenia dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky\nza účelom riadnej aplikácie príslušných ustanovení vyhl. č. 225/2011 Z.z. musel Najvyšší súd vyhodnotiť\nako predčasné a z uvedeného dôvodu sa stotožnil s výrokom rozsudku krajského súdu.\nV.\n38. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalovanou uvádza, že napadnuté rozhodnutie je\npostihnuté vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto nevyhovuje zákonným požiadavkám\nzakotveným v § 47 Správneho poriadku. Preto sa ani odvolací súd nestotožňuje so skutkovými\nzisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca spĺňa zákonné\npodmienky pre schválenie doplatku podľa § 11 písm. b) vyhl. č. 225/2011 Z.z.\nPočas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp.\nnedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu\nkomunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej\núnie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento\nrozsudok odkláňal.\n39. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalovanej a stanoviska žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedených\nrozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 4 Sžf/5/2014\ns podporou v nálezoch Ústavného súdu č.k. II. ÚS 274/2015-57, resp. č.k. I. ÚS 373/2015-33, pri ktorom\nNajvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a vyslovených právnych názorov\n(viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s\nprihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle\nzáverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania\nvydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č.\nA- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2\nO.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak,\nako je uvedené vo výroku rozsudku.\nBude preto úlohou dotknutého správneho orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených\nprávnych názorov konajúceho odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) vykonal riadne zistenie\nskutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely cenového konania a na jeho základe\nrozhodol.\n40. Nakoľko išlo o základnú argumentáciu žalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho právneho posúdenia\naplikácie dotknutého ustanovenia zák. č. 309/2009 Z.z. na strane žalovanej a ktorá vymedzovala rámec\nmeritórneho súdneho prieskumu, ostatné jej odvolacie námietky boli týmto skonzumované. Preto sa\nNajvyšší súd inými námietkami ďalej nezaoberal.\n41. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti\ns § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu\ntrov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume sa udialo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov\nprávneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po\nvyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného žalobcu mu prizná náhradu trov konania\nvyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.\nPodľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný\ntrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná\nnáhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho\nzastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd\n\nmu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady\ntrov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n42. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom z 31.05.2016 v zmysle\nvyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a voči správnosti ktorých\nneboli vznesené námietky :\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde\n1.1.1. podanie vyjadrenia (16) ......... 1 úkon práv. pomoci\n143,-- €\n1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n8,58 €\ncelkom odmena :\n151,58 €\n2. z náhrady 20 % DPH\ntzn. v celkovej sume : 181,90 €\n43. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s § 246c\nods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho\nzástupcu nie sú obsiahnuté v súdnom spise.\n44. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i\nods. 2 O.s.p. (úprava evidencie práv týkajúcich sa katastra nehnuteľností je spojená s verejnoprávnymi\nvzťahmi), charakter konania si nepredurčoval požiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.\nvykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c\nods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/195/2015", "guid": "a648de4c-f1dd-4ff0-8937-6141bde65cc1:69c20076-fc21-47f9-9507-ce84915d8111", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a7f00c27-d8b4-46ce-9acd-72ba18273f56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.274.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 274/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 274/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.274.2015.1"}, {"guid": "ussr:bfc8dcce-ff6c-49fa-9237-0f18bfd6570d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.373.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 373/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 373/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.373.2015.1"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}], "citovane_v": []}