{"guid": "de11c67e-2dd6-4275-8356-23e78dfec3f6:22de9ee8-c2e3-475d-8567-2048a5517f34", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6015200177.1", "spisova_znacka": "4Sžf/54/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/54/2015 z 3. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. mája 2016, sp. zn. 4Sžf/54/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6015200177.1", "identifikacne_cislo": "6015200177", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2016-05-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22de9ee8-c2e3-475d-8567-2048a5517f34", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6015200177.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6015200177.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6015200177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/54/2015\n6015200177\n03. 05. 2016\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2016:6015200177.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD\na zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ Garaj, s. r. o., IČO: 31 592 872, so sídlom Zvolenská cesta 31, Banská Bystrica, právne zastúpený:\nJUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24. novembra 2014, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S/37/2015-56 zo dňa 29. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/37/2015-56 zo\ndňa 29. apríla 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.\n1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nfinančného orgánu č. 9601401/5/4201006/2014/Lk zo dňa 11.09.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane v sume 6.965,76 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012:\nDaň vyrubená podaným daňovým priznaním 127.448,45 €\nDaň zistená správcom dane 134.414,21 €\nRozdiel dane\n6.965,76 €\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p.,\n§ 246a ods. 1 druhá veta O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup finančného orgánu podľa\ndruhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že súd nezistil také\nporušenia zákona, ktoré by malo za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu\nzamietol svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že k jednotlivým položkám zisteným v rámci daňovej kontroly\na namietaných žalobcom zaujal nasledujúce stanovisko:\n1. Živý tovar skladovaný vo vonkajších priestoroch, ostatný záhradnícky materiál, v obchodnej jednotke\n- 53 Záhradné centrum.\nPodľa § 21 ods. 3 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)\n- (správne je § 21 ods. 2 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom v posudzovanom období\n\n- pozn. NS SR), daňovými výdavkami nie sú manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou\nuvedených v § 19 ods. 3 písm. g/, stratného v maloobchodnej predajni na základe ekonomických\nodôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom. Podľa § 19 ods. 3 písm. g/ bod 1 a 2\nzákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú aj škody nezavinené daňovníkom: vzniknuté v dôsledku\nživelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku, a spôsobené\nneznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.\nV danom prípade nedošlo k poškodeniu rastlín v dôsledku živelnej pohromy, povodne, krupobitia\na podobne, žalobca nepreukázal na základe ekonomických odôvodnených noriem úbytkov\ntovaru určených daňovníkom, preto škody vzniknuté vyhynutím rastlín v dôsledku nepriaznivých\npoveternostných podmienok (podmáčanie rastlín v dôsledkov dažďov v lete, nadmerné teploty,\nvymrznutie rastlín a pod.), nemožno považovať za daňové výdavky. Bežné nepriaznivé poveternostné\npodmienky nie sú dôvodom na zarátanie takýchto škôd do daňových výdavkov.\n2. K tvorbe rezerv na súdne poplatky - k položke 2, krajský súd zaujal toto stanovisko: Podľa§ 21 ods. 2\npísm. j/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovými výdavkom nie je tiež tvorba rezerv a tvorba\nopravných položiek s výnimkou podľa § 20.\nV § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov sa určujú prípady, kedy je možné tvorbu rezerv považovať za\ndaňový výdavok. Do rezerv, ktoré je možné uznať za daňový výdavok podľa § 20 ods. 9 zákona o dani\nz príjmov nie je zaradená tvorba rezerv na súdne poplatky. Okrem toho daňová kontrola bola robená\nza rok 2012. Súdne poplatky boli uhradené až v januári 2013. Okrem toho podľa § 2 písm. j/ zákona\no dani z príjmov, základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19)\npri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom\nzdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom k tomu, že do daňových rezerv\nnespadá tvorba rezervy na súdne poplatky, okrem toho nie je tu vecná a časová súvislosť zdaniteľných\npríjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, správca dane postupoval v súlade so\nzákonom, keď súdne poplatky vo výške 307,- € nezahrnul do daňových výdavkov.\n3. K položke č. 3 - Rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú daňové\nodpisy tohto majetku - Prístrešok OJ Topoľčany, súd zaujal toto stanovisko: Podľa § 43 zákona č.\n50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), stavba je stavebná\nkonštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou,\nalebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie:\nspojenie pevným základom,\npripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia.\nPodľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy\nvrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat\nalebo vecí, nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a\nnebytové budovy. Podľa § 2 Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z., na účely tohto opatrenia\nje:\na) každá stavebná konštrukcia pevne spojená so zemou, ktorá je výsledkom stavebnej činnosti,\nb) stavba určená na ubytovanie osôb alebo umiestnenie zvierat alebo vecí.\nPrístrešok OJ Topoľčany je samostatným stavebným objektom, je pevne spojený so zemou, je\nzastrešený, je pripojený na elektrickú energiu, na uvedený objekt bolo vydané stavebné povolenie a\nkolaudačné rozhodnutie. Prístrešok spĺňa všetky znaky budovy, a to podľa ustanovenia § 43 stavebného\nzákona a § 43a ods. 2 stavebného zákona, ako aj podľa § 2 písm. b/ Opatrenia Štatistického úradu\nSR č. 128/2000 Z. z. Podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v prvom roku odpisovania zaradí\ndaňovník hmotný majetok v triedení podľa klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb do odpisových\nskupín uvedených v prílohe č. 1. Doba odpisovania je v uvedenej odpisovej skupine 4-20 rokov.\nPodľa § 27 ods. 1 zákona o dani z príjmov, pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako\npodiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu\nv § 26 ods. 1 tak, že v odpisovej skupine je ročný odpis 1/20-ina. Podľa prílohy č. 2 Opatrenia\nŠtatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z. v súvislosti s § 1 ods. 2 a ods. 3 a § 2 tohto opatrenia mal byť\nprístrešok OJ Topoľčany zaradený ako budova pod kód 125 - Priemyselné budovy a sklady, podľa bližšej\n\nšpecifikácie pod kód 1252 - Nádrže, silá a sklady. Prístrešok predstavuje sklad. Ročný odpis zo vstupnej\nceny 37.473,35 € predstavuje 1.874,- €. Rozdiel medzi odpisom uplatneným kontrolovaným daňovým\nsubjektom (3.123,- €) a odpisom vypočítaným správcom dane (1.874,- €) predstavuje 1.249,- €. Správca\ndane postupoval správne, keď v súlade s § 26 ods. 1 a § 27 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyčíslil ako\npripočítateľnú položku k základu dane a zároveň zvýšil základ dane o sumu 1.249,- € v súlade s § 17\nods. 2 písm. a/ Zákona o dani z príjmov.\nK odpisu hmotného majetku uplatneného v účtovníctve, ktorý prevyšuje daňové odpisy tohto majetku byt č. 15 Žilina, krajský súd zaujal nasledujúce stanovisko: Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov,\ndaňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Byt č. 15 v Žiline neslúži na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov. Z ustanovenia § 2 písm. i/ jednoznačne vyplýva, čo je daňovým\nvýdavkom, nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia zákona o dani z\npríjmov nevyplýva, že nemožno uznať výdavok, ktorý práve v tom čase nemal adekvátny príjem.\nPodľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami\na výdavkami podľa ods. 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona\nzahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.\nSprávca dane správne postupoval, keď v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšil\nzáklad dane o sumu 5.914,- €, teda o sumu, ktorú žalobca podľa zákona nemôže zahrnúť do daňových\nvýdavkov.\n5. K položke č. 5 - úhrada poistného plateného na základe rámcovej poistnej zmluvy pri poistení osôb\nprepravovaných motorovým vozidlom uzavretej s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., súd\nprijal nasledujúce stanovisko: Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov sa daňovým výdavkom rozumie\nvýdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,\nzaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo\n14, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu\na za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť\npodľa osobitných predpisov. Platenie poisteného na základe rámcovej poistnej zmluvy o miliónovom\npoistení osôb prepravovaných motorovým vozidlom nie je možné považovať za poistné, ktoré je daňový\nsubjekt povinný uzavrieť. Miliónové poistenie osôb prepravovaných motorovým vozidlom je komerčným\na nadštandardným druhom poistenia, ktoré nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov daňovníka\npodľa § 19 zákona o dani z príjmov, pretože nejde o výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa\nosobitných predpisov. Správne postupoval správca dane, keď zvýšil základ dane o zaplatené komerčné\npoistenie vo výške 1.505,06 €.\n6. Položka č. 6 - oprava OJ Radvaň fakturovaná od dodávateľa PROFISTAV BB, s. r. o., Starohorská\n25, Banská Bystrica, súd k tejto položke zaujal nasledovné stanovisko: Podľa § 29 ods. 1 zákona o dani\nz príjmov, technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona\nrozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie\nprevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1.700,- € v úhrne za zdaňovacie\nobdobie.\nPodľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také\nzásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu\njeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať\nzámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností. Z § 35 ods. 2 písm. f/ postupov\núčtovania, opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom\nuvedenia do prechádzajúceho alebo prevádzky schopného stavu. S uvedením do prevádzky schopného\nstavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov,\nsúčiastok alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo k zvýšeniu výkonnosti\nmajetku a ani k zmene účelu použitia, udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza sa\njeho následkom a odstraňujú sa drobné závady.\n\nPri posudzovaní rozsahu vykonaných prác, použitého materiálu dospel súd k záveru, že v danom prípade\nsa jednalo o kvalitatívnu zmenu výkonnosti alebo technických parametrov zariadenia a že došlo v danom\nprípade k rekonštrukcii hmotného majetku v zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (správne má byť zákona č. 595/2003 Z. z. - pozn. NS SR). Správca dane bol oprávnený požadovať od\nkontrolovaného daňového subjektu doklady na preukázanie skutočností tvrdených daňovým subjektom,\npovinnosť predkladať požadované doklady vyplýva pre žalobcu z § 45 ods. 2 písm. d/ zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok). Žalobca nepreukázal, že by sa v danom prípade jednalo\nlen o opravu budovy, krajský súd je tiež toho názoru, že došlo k technickému zhodnoteniu budovy, a\npreto prvostupňový správny orgán správne postupoval, keď neuznal náklady na technické zhodnotenie\nbudovy OJ Radvaň v sume 18.616,29 € do daňových výdavkov a keď zvýšil v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/\nzákona o dani z príjmov základ dane o sumu 18.616,29 €. V súlade s § 19 ods. 3 písm. a/ zákona o dani\nz príjmov, správne postupoval správca dane keď zvýšil základ dane kontrolovaného daňového subjektu\n- žalobcu o odpisy prislúchajúce k technickému zhodnoteniu hmotného majetku budovy OJ Radvaň o\nsumu ročného odpisu vo výške 931,- €.\nKrajský súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade počas daňovej kontroly došlo zo strany\nkontrolných orgánov k poškodzovaniu žalobcu a k neefektívnej vykonanej kontrole. Pracovníci správcu\ndane postupovali pri vykonávaní kontroly v súlade so zákonom o správe daní, ak mal žalobca výhrady k\npostupom pracovníkov správcu dane, mohol v priebehu daňovej kontroly vznášať námietky voči týmto\npracovníkom. Nie je pravdivé tiež tvrdenie, že by v danom prípade bolo vydávané zo strany správnych\norgánov arbitrárne rozhodnutie, pretože všetky závery správnych orgánov sú podporené príslušnou\ncitáciou predpisov, ktoré sa vzťahujú na daný prípad.\nPokiaľ žalobca vytýkal finančným orgánom, že tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia,\nže nesprávne hodnotili dôkazy, nevysporiadali sa s dôkazmi, ktoré preukazujú opak, že sa nezaoberali\nvšetkými námietkami, k tomu krajský súd uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu sú len všeobecné, súd nie je\npovinný zháňať dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie zákona, táto povinnosť je na strane žalobcu. V\nsúvislosti s týmito všeobecnými a nekonkrétnymi tvrdeniami sa preto krajský súd ani nezaoberal.\nII.\nVčas podaným odvolaním žalobca uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu\nďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2\npísm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. f/ O.s.p. a v zmysle ust. 205 ods. 2. písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Na základe\ntýchto skutočností sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil, vec\nvrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania.\nPrvostupňový súd podľa žalobcu nedal presvedčivú odpoveď na otázky, ktoré súvisia s predmetom\nsúdnej ochrany. Zo žaloby je zrejmé, že medzi účastníkmi súdneho konania je sporná interpretácia\nustanovení zákona č. 595/2003 Z. z., a teda napadnutý rozsudok vykazuje znaky arbitrárneho\nrozhodnutia, nakoľko krajský súd nevyhodnotil dokazovanie v zmysle zásady rovnosti účastníkov\nkonania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a s\npoukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV.ÚS 77/02, II. ÚS 63/06,\nIII. ÚS 127/2010) je žalobca toho názoru, že krajský súd v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a zároveň nebola daná presvedčivá a jasná odpoveď na\npodstatné otázky súvisiace s predmetom ochrany.\nPrávny názor súdu prvého stupňa a žalovaného o tom, že za rozhodujúce kritérium pri zaradení výšky\nsúdneho poplatku do nákladov účtovného obdobia roku 2012 sa považuje deň kedy bola vystavená\nresp. doručená výzva príslušného súdu na zaplatenie tohto súdneho poplatku je nesprávny a v rozpore\ns § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Všetky náklady v súvislosti s\nvymáhaním pohľadávok voči dlžníkom žalobcu boli zaúčtované v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.\nz. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v súlade s Postupmi účtovania - Opatrenie MF SR č.\n23054/2002-92 zo dňa 16.12.2002 v znení neskorších predpisov a daňovo uznané v súlade so zákonom\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Súdne poplatky boli zaúčtované do\n\nnákladov roku 2012, s ktorým vecne a časovo súvisia v súlade s § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002\nZ. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. V čase vyhotovenia účtovnej závierky za rok 2012 boli žalobcovi\ndoručené aj výzvy príslušných súdov na zaplatenie súdnych poplatkov a žalobca ich aj zaplatil, čím\nbola potvrdená oprávnenosť a správna výšku nákladov. Ak zákon na jednej strane prikazuje daňovému\nsubjektu vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkom, je v rozpore s princípom spravodlivosti, aby iný zákon\nresp. žalovaný pri výkone kontroly neuznal náklady, ktoré žalobcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s\nich vymáhaním ako daňový výdavok v účtovnom období v ktorom vznikla daňovému subjektu povinnosť\ntieto náklady uhradiť. Rezervy na súdne poplatky boli vytvorené na základe predložených návrhov na\nvydanie platobného rozkazu, ktoré v mene žalobcu podával jeho právny zástupca - JUDr. Jozef Polák\nadvokát, ktorý zastupuje žalobcu pri vymáhaní pohľadávok voči Y. W. z Y. a O. U. z Y., ktoré podal\nna Okresný súd v Rimavskej Sobote. Na základe týchto predložených návrhov boli vydané Okresným\nsúdom v Rimavskej Sobote dňa 16.01.2013, výzvy na úhradu súdnych poplatkov č. 1 Rob/400/2012-18\na 1 Rob/399/2012-24. Vo výzve je tiež uvedené: „Ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd\nkonanie zastaví (§ 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení).\nPrvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že pre uznanie uvedených škôd pri spotrebnom\nzáhradníckom sortimente a rastlinnom sortimente, je tieto potrebné „ekonomicky zdôvodniť' a je nutné\nuviesť a stanoviť i vymedziť objektívne kritériá pre uplatnenie noriem úbytkov a strát určitým percentom,\nalebo iným ukazovateľom, možno len na základe dlhoročných skúseností. Takýto záver krajského súdu\nnemôže obstáť, nakoľko správca dane týmto na žalobcu kladie neprimerané požiadavky, ktoré vo\nsvojich dôsledkoch od žalobcu vyžadujú predpokladanie výskytu udalostí „vis maior\" a iných udalostí, na\nktorých výskyt a trvanie žalobca nemá absolútne žiadny vplyv. Takýto záver žalovaného je jednoznačne\narbitrárny a s využitím argumentom ad absurdum by sa mohlo dospieť k záveru, že naplnenie požiadavky\n§ 19 ods. 3 písm. g/ zákona o dani z príjmov nie je možné nikdy, resp. že žalobca má v prípade uplatnenia\ndaňového výdavku podľa ust. § 19 ods. 3 písm. g/ zákona o dani z príjmov, preukazovať vznik živelnej\nudalosti, resp. „dĺžku života\" každej jednotlivej rastliny vo svojom sortimente. Povinnosť žalobcu mať\nvypracovanú internú smernicu, ktorá by upravovala úbytok v rámci živého sortimentu nie je v zákone\nvýslovne stanovená. Pokiaľ daňový subjekt odmietol uznať daňový výdavok len s odôvodnením, že\nžalobca nemal vypracovanú internú smernicu o prirodzenom úbytku živého tovaru takýto postup je\nnezákonný a je prejavom ľubovôle. Žalobca totiž žalovanému do administratívneho spisu predložil všetky\ndoklady, ktoré preukazovali výšku úbytkov a strát, pričom žalobca preukázal, že zabezpečoval primeranú\nstarostlivosť o tovar. Na všetky položky týkajúce sa uplatnenia škody na kvetoch, stromčekoch, kríkoch a\nspotrebu ostatného záhradníckeho materiálu použitého v OJ -53 Záhradné centrum má daňový subjekt\nSTAVIVÁ-Garaj, s.r.o., nadobúdacie doklady (dodací list, faktúra), tovar bol riadne prijatý a objem škody\nna skladových zásobách nebol ani 15% pričom v obchodnej marži je zohľadnený prípadný úbytok\nzáhradníckeho tovaru. Preto je zavádzajúce tvrdiť, že daňové výdavky boli vynaložené v rozpore so\nzákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.\nK stavbám žalobca uviedol, že pri tejto investícii spoločnosť žalobcu zaradila do odpisovej skupiny 4\nmajetok v celkovej hodnote 268.833,10 € a do odpisovej skupiny 3 majetok v celkovej hodnote 37.473,35\n€, plne v súlade s príslušnými zákonmi a preto nesúhlasil s tým, aby správca dane neuznal daňový\nodpis uplatnený spoločnosťou v daňových výdavkoch pre rok 2012. Všetky doklady boli zaúčtované\nv súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v súlade s\nPostupmi účtovania - Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 zo dňa 16.12.2002 v znení neskorších\npredpisov a daňovo uznané v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov. Všetky stavby boli zaradené v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v\nznení neskorších predpisov, Príloha 5.1. Prístrešok sa zaradil do odpisovej skupiny 3, položka 3-2,\nKP 25.11.10 - Montované budovy z kovov, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými\nna inžinierske siete. Oceľový prístrešok sa nemôže považovať za budovu a už vôbec nie za nádrž,\nsilo a ani sklad. Každá z uvedených stavieb má svoje parametre. Je zarážajúce, ak sa správca dane\na žalovaný snažia výkladom ad absurdum zákona o dani z príjmov dokázať zaradenie majetku do\nodpisovej skupiny 4, keď zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,\nPríloha č.l. v odpisovej skupine 3 jasne uvádza typ stavby Montované budovy z kovov. Odvolanie sa\nna veľkosť, napojenie na inžinierske siete a spojenie stavby so zemou je zavádzajúca, nepresná a\núčelová. Pokiaľ sa má vychádzať z doslovnej interpretácie príslušných zákonných ustanovení, potom\nje zrejmé, že prístrešok nie je napojený na inžinierske siete, ale len na jednu inžiniersku sieť a to\nelektrinu. Nevyhnutnosť napojenia prístrešku na elektrickú energiu nie je pritom nijako spojená s\n\ntechnickým využitím prístrešku na dosahovanie zisku a podnikateľskú činnosť ale súvisí predovšetkým\nso zabezpečením BOZP zamestnancov žalobcu.\nK nehnuteľnosti - 4 izbovému bytu, žalobca uviedol, že spoločnosť nadobudla tento majetok a podnikla\nvšetky kroky k tomu, aby z uvedenej nehnuteľnosti sa dosahoval zisk. Žalobca dal do pozornosti\nodvolacieho súdu skutočnosť, že ak by spoločnosť žalobcu nenadobudla nehnuteľnosť v rámci\nvyrovnania pohľadávky voči dlžníkovi, bola by vzhľadom na platobnú neschopnosť dlžníka vytvárala k\nrizikovej pohľadávke daňovo uznanú opravnú položku, čím by si ponížila svoj daňový základ. Cieľom\nžalobcu nikdy nebolo ponižovať daňový základ, ale akýmkoľvek legálnym spôsobom vymôcť svoju\npohľadávku. Výdavok vo forme odpisov plne súvisí s dosiahnutím a zabezpečením budúcich príjmov,\nmajetok je v účtovníctve riadne zaúčtovaný a odpis spĺňa všetky požiadavky daňového výdavku. Zo\nžiadneho ustanovenia zákona o dani z príjmov nevyplýva, že nemožno uznať výdavok, ktorý práve v\ntom čase nemal adekvátny príjem. Všetky doklady boli zaúčtované v súlade so zákonom č. 431/2002\nZ. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v súlade s Postupmi účtovania - Opatrenie MF SR č.\n23054/2002-92 zo dňa 16.12.2002 v znení neskorších predpisov a daňovo uznané v súlade so zákonom\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.\nRovnako aj poistenie, ktorého zaúčtovanie ako daňového výdavku bolo predmetom sporu medzi\nžalobcom a žalovaným bolo zaúčtované v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení\nneskorších predpisov a v súlade s Postupmi účtovania - Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 zo dňa\n16.12.2002 v znení neskorších predpisov a daňovo uznané v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o\ndani z príjmov v znení neskorších predpisov.\nK poisteniu žalobca uviedol, že rovnako aj poistenie, ktorého zaúčtovanie ako daňového výdavku bolo\npredmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným bolo zaúčtované v súlade so zákonom č. 431/2002\nZ. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v súlade s Postupmi účtovania - Opatrenie MF\nSR č. 23054/2002-92 zo dňa 16.12.2002 v znení neskorších predpisov a daňovo uznané v súlade\nso zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedené poistenie je\nuzavreté na motorové vozidlá, ktoré sú majetkom spoločnosti a preto sa nedá uzavrieť na fyzickú osobu\n- zamestnanca. Citované poistenie plne rešpektuje aj požiadavky, ktoré pre žalobcu ako zamestnávateľa\nvyplývajú zo zákona o cestovných náhradách pri vysielaní zamestnancov na pracovnú cestu. Okrem\nstravného, cestovného, výdavkov na ubytovanie, náhrad za používanie súkromného motorového vozidla\na pod., zákon upravuje aj komerčné poistenie pri zahraničných pracovných cestách. Komerčné poistenie\nliečebných nákladov pri zahraničnej pracovnej ceste si môže uzatvoriť zamestnanec sám a zahrnúť ho\nako vedľajšie náklady do vyúčtovania pracovnej cesty. Zamestnanca môže poistiť aj zamestnávateľ,\nvtedy nepatrí zamestnancovi náhrada za komerčné poistenie. V obidvoch prípadoch je poistenie daňovo\nuznateľným výdavkom zamestnávateľa za podmienok, že sú preukázané (žalobca predložil zmluvu\no poistení a doklad o úhrade poistenia), boli poskytnuté oprávneným osobám, týkajú sa časového\nobdobia, kedy bol zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste, pracovná cesta sa preukázateľne\ntýkala podnikateľskej činnosti zamestnávateľa. Neuznanie poistenia ako daňového výdavku zo strany\nprvostupňového súdu a žalovaného je nepochopiteľné najmä keď sú známe prípady, keď práve štát\nodškodňoval pozostalých po tragických udalostiach na štátnych zákazkách z dani všetkých daňových\npoplatníkov. Tu žalobca ako zamestnávateľ vychádza v ústrety zamestnancovi a snaží sa zmierniť\nnegatívne riziká spojené s výkonom zamestnania, a žalovaný napriek tomu odmieta žalobcovi uznať\nnaozaj nepatrné daňové výdavky, ktoré slúžia na zlepšenie sociálnej situácie pozostalých.\nŽalobca v súvislosti s výdavkami na opravy uviedol, že opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické\nopotrebenie alebo poškodenie hmotného majetku za účelom uvedenia veci do prevádzkyschopného\nstavu. Môžu byť použité aj iné materiály, ak nedôjde k zmene technických parametrov, alebo zvýšeniu\nvýkonnosti majetku a ani k zmene použitia. A práve takéto práce boli na OJ Radvaň vykonané.\nTak ako už bolo zo strany žalobcu preukázané, tieto priestory predtým vôbec neboli opravované. S\ncieľom dosahovania čo najvyšších tržieb žalobca vždy uprednostňoval opravy predajných priestorov,\naby zákazníci boli spokojní. Vykonanou opravou nebol zmenený účel používania predmetných častí\nnehnuteľnosti, ani nedošlo k zmene ich parametrov a výkonnosti. Počas výkonu daňovej kontroly boli zo\nstrany žalobcu predložené všetky požadované doklady a podklady jednoznačne preukazujúce tvrdenie\nžalobcu, že došlo len k oprave uvedených priestorov a nie k rekonštrukcii. Žalobca žiadnym spôsobom\nneporušil ustanovenie § 21 ods. 1 písm. g/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov - daňovými výdavkami nie sú výdavky na technické zhodnotenie.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov má žalobca za to, že posúdenie zo strany krajského súdu je nesprávne,\na účelovo poukazuje len na tie argumenty, ktoré svedčia v prospech žalovaného. Navyše krajský súd\nneskúmal či správne orgány dodržiavali zásadu súčinnosti, zákonnosti a rovnosti.\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 30.06.2015 uviedol,\nže žalobca v odvolaní neuviedol, žiadne nové skutočnosti a preto žalovaný trvá na odôvodnení svojho\nrozhodnutia a na vyjadrení k žalobe.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.)\nNa vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nvýdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11 <aspi://module='ASPI'&link='595/2003 Z.z.%25236'&ucin-k-dni='31.12.2014'>, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel\nmedzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='595/2003 Z.z.%252317'&ucink-dni='31.12.2014'> pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona\nzahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný\npredpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto\nlimitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období\nupravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť\ndo daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku\n(nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní\nsa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol\ndosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.\nPodľa § 19 ods. 3 písm. a/ a g/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú\naj odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29 <aspi://module='ASPI'&link='595/2003\nZ.z.%252322-29'&ucin-k-dni='31.12.2014'>) a škody nezavinené daňovníkom\n1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo\nblesku,\n\n2. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená\npolíciou.\nPodľa § 20 ods. 9 písm. f/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovým výdavkom je aj tvorba\nrezerv účtovaná ako náklad na účelovú finančnú rezervu podľa osobitného zákona.\nPodľa § 21 ods. 1 písm. g/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú\nvýdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník\núčtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a\nďalej výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) <aspi://module='ASPI'&link='595/2003 Z.z.\n%252329'&ucin-k-dni='31.12.2014'> a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods.\n2) <aspi://module='ASPI'&link='595/2003 Z.z.%252329'&ucin-k-dni='31.12.2014'>.\nPodľa § 21 ods. 2 písm. e/ a j/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú\ntiež manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g <aspi://\nmodule='ASPI'&link='595/2003 Z.z.%252319'&ucin-k-dni='31.12.2014'>/, stratného v maloobchodnom\npredaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s\nvýnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou\nnie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda a tvorba rezerv a tvorba\nopravných položiek s výnimkou podľa § 20 <aspi://module='ASPI'&link='595/2003 Z.z.%252320'&ucink-dni='31.12.2014'>.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, odpisovaním sa na účely\ntohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného\nmajetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11\n<aspi://module='ASPI'&link='595/2003 Z.z.%25236'&ucin-k-dni='31.12.2014'> a je používaný na\nzabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až\n28 <aspi://module='ASPI'&link='595/2003 Z.z.%252326-28'&ucin-k-dni='31.12.2014'> a nehmotného\nmajetku v odseku 8 <aspi://module='ASPI'&link='595/2003 Z.z.%252322'&ucin-k-dni='31.12.2014'>,\nak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='595/2003 Z.z.%252323'&ucin-k-dni='31.12.2014'>.\nPodľa § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v prvom roku odpisovania zaradí daňovník\nhmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín\nuvedených v prílohe č. 1 <aspi://module='ASPI'&link='595/2003 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'>. Doba\nodpisovania je:\nOdpisová skupina Doba odpisovania\n1 4 roky\n2 6 rokov\n3 12 rokov\n4 20 rokov.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv\na právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\nPodľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo\npreveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných\npredpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej\núčelu.\nPodľa § 45 ods. 2 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní Kontrolovaný daňový subjekt má vo\nvzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy,\nktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a\núčtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane\nevidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo\npísomné vysvetlenia.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné\nprípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len \"účtovné obdobie\"). Ak túto zásadu\nnemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.\nPodľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného poriadku, stavba je stavebná konštrukcia postavená\nstavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie\nvyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie\na) spojenie pevným základom,\nb) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,\nc) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,\nd) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,\ne) umiestnenie pod zemou.\nPodľa § 43a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného poriadku, pozemné stavby sú priestorovo\nsústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a\nurčené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa\nčlenia na bytové budovy a nebytové budovy.\nZ pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil, že o výsledku daňovej kontroly vyhotovil\nsprávca dane protokol zo dňa 18.07.2014, ktorý bol daňovému subjektu - žalobcovi doručený dňa\n24.07.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. Vyjadrenie bolo zaslané\ndňa 07.08.2014 elektronicky v lehote určenej vo výzve na vyjadrenie. Vo vyjadrení daňový subjekt\nopísal priebeh daňovej kontroly a uviedol svoje pripomienku k vykonanej kontrole. Dňa 10.09.2014\nsa konateľ spoločnosti žalobcu dostavil na Daňový úrad Banská Bystrica za účelom prejednania\nuvedených pripomienok. Podľa daňového úradu konateľ nepredložil žiadne nové dôkazy, ako tie, ktoré\nuž boli predložené počas daňovej kontroly. Správca dane je povinný v zmysle § 68 ods. 3 zákona\nč. 563/2009 Z. z. vydať do 15 dní rozhodnutie o vyrúbení dane a z toho titulu vydal dňa 11.09.2014\nrozhodnutie č. 9601401/5/4201006/2014/Lk, ktorým daňovému subjektu - žalobcovi vyrubil rozdiel\ndane v sume 6.965,76,- € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012. Proti\ntomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol vo svojom rozhodnutí č.\n1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014 tak, že rozhodnutie č. 9601401/5/4201006/2014/Lk\npotvrdil.\nNajvyšší súd po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických a relevantných\nprávnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na nasledovné skutočnosti a odvolací súd uvádza\nnasledovné právne posúdenie veci:\nPokiaľ ide o manká a škody presahujúce prijaté náhrady vo výške 1.001,56 €, škody na rastlinách, k\ntomu žalovaný uviedol, že v prípade zúčtovaných mánk a škôd vo výške 10.001,56 € sa nejedná o\nškodu vzniknutú v dôsledku živelnej pohromy. Pokiaľ došlo k prirodzenému úbytku tovaru v dôsledku\nnepriaznivého počasia, kontrolovaný daňový subjekt bol povinný podľa najvyššieho súdu výšku takéhoto\núbytku tovaru preukázať, resp. odôvodniť ekonomicky odôvodnenou normou úbytkov tovaru podľa\n§ 21 ods. 2 písm. e/ zákona o dani z príjmov, čo však nepreukázal. Náklady na škodu vzniknuté\nna rastlinách a ostatnom záhradníckom materiály vo výške 10.001,56 € nie sú daňovými výdavkami\npodľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, pretože tieto náklady neboli preukázateľne vynaložené\nkontrolovaným daňovým subjektom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Správca dane\noprávnene v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o sumu 10.001,56\n€, t.j. o nepreukázané náklady na škody vzniknuté na rastlinách a ostatnom záhradníckom materiály.\nManká a škody presahujúce prijaté náhrady vo výške 10.001,56 € na škody uplatnené žalobcom v\ndaňových výdavkoch roka 2012 sa nevzťahuje ustanovenie § 19 ods. 3 písm. g/ zákona č. 595/2003\nZ. z., pretože v tomto prípade nejde o škody vzniknuté živelnou pohromou, ani o škody spôsobené\nneznámym páchateľom. V zmysle § 21 ods. 2 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. manká a škody možno\npovažovať za daňové výdavky v prípade, že dochádza k stratnému v maloobchodnom predaji na základe\n\nekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru daňovníkom, čo však nepreukázal. Tvrdenie žalobcu\nv odvolaní, že daňový subjekt odmietol uznať daňový výdavok žalobcu s odôvodnením, že žalobca\nnemal vypracovanú internú smernicu o prirodzenom úbytku živého tovaru, sa nezakladá na pravde.\nŽalovaný v rozhodnutí vysvetlil dôvod, prečo neuznal náklady - škodu vzniknutú na rastlinách a ostatnom\nzáhradníckom materiály vo výške 10.001,56 €, lebo nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm.\ne/ zákona č. 595/2003 Z. z.\nK tvorbe rezerv neuznanej za daňový výdavok vo výške 307,- € - rezerva na súdne poplatky, žalovaný v\ndôvodoch rozhodnutia uviedol, že podľa § 21 ods. 2 písm. j/ zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom\nnie je tvorba rezerv a tvorba oprávnených položiek s výnimkou podľa § 20. Ustanovenie § 20 ods. 9\nzákona o dani z príjmov určuje prípady, kedy je možné tvorbu rezerv považovať za daňový výdavok.\nAvšak do daňových rezerv nespadá tvorba rezervy na súdne poplatky. Správca dane aj žalovaný podľa\nnajvyššieho súdu, teda oprávnene v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšil základ\ndane o súdne poplatky vo výške 307,- €, t.j. o sumu, ktorú nemožno podľa zákona o dani z príjmov\nzahrnúť do daňových výdavkov z dôvodu jej vecnej a časovej príslušnosti s rokom 2013.\nK rozdielu, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatneného v účtovníctve prevyšujú daňové odpisy tohto\nmajetku, Prístrešok OJ Topoľčany, zistenie správcu dane vo výške 1.249,- €, žalovaný v dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia uviedol, že prístrešok OJ Topoľčany je samostatným stavebným objektom,\nje pevne spojený so zemou, je zastrešený, je pripojený na elektrickú energiu (t.j. na inžiniersku sieť),\nna uvedený objekt bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Tento prístrešok spĺňa\nvšetky znaky budovy, a to podľa ustanovenia § 43 Stavebného zákona, § 43a ods. 2 Stavebného zákona,\nako aj podľa § 2 písm. b/ Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z. Podľa § 26 ods. 1 zákona\no dani z príjmov mal kontrolovaný daňový subjekt zaradiť v prvom roku odpisovanie hmotného majetku\n- Prístrešok OJ Topoľčany do odpisovej skupiny podľa prílohy č. 2 Opatrenia Štatistického úradu SR\nč. 128/2000 Z. z. v nadväznosti na § 1 ods. 2, 3 a § 2 tohto opatrenia mal Prístrešok OJ Topoľčany\nzaradiť ako budovu pod kód 125 -Priemyselné budovy a sklady podľa bližšej špecifikácie pod kód 1252\n- Nádrže, silá a sklady (pod tento kód sú zahrnuté skladovacie priestory). V prílohe č. 1 zákona o dani\nz príjmov sú budovy zaradené do odpisovej skupiny 4 s dobou odpisovania 20 rokov. Prístrešok OJ\nTopoľčany mal byť teda zaradený do odpisovej skupiny 4 a odpisovaný 20 rokov, t.j. ročný odpis zo\nvstupnej ceny 37.473,35 € predstavuje 1.874,- €. Rozdiel medzi odpisom uplatneným kontrolovaným\ndaňovým subjektom (3.123,- €) a odpisom vypočítaným správcom dane (1.874,- €) vo výške 1.249,€ správca dane oprávnene v súlade s § 26 ods. 1 a § 27 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyčíslil ako\npripočítateľnú položku k základu dane a zároveň zvýšil základ dane o sumu 1.249,- € v súlade s § 17\nods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov.\nŽalobca zaradil prístrešok do odpisovej skupiny 3, s dobou odpisovania 12 rokov ( položka 3 2, KP\n25.11.10 - Montované budovy z kovov, ak nie sú samostatnými objektmi pripojenými na inžinierske siete),\na je názoru, že oceľový prístrešok sa nemôže považovať za budovu a už vôbec nie za nádrž, silo, ani\nsklad a nie je napojený na inžinierske siete. S názorom žalobcu najvyšší súd nesúhlasí, žalovaný a\naj krajský súd sa dostatočne vysporiadali s uvedenou námietkou a najvyšší súd dodáva, že zaradenie\nmajetku do odpisových skupín sa vykonáva podľa prílohy k zákonu č. 595/2003 Z. z.:\n- KP - kód klasifikácie produkcie - vydaný vyhláškou Štatistického úradu SR č. 632/2002 Z. z., ktorý je\nrozhodujúci na zaradenie hmotného majetku do odpisovej skupiny.\n- KP - kód klasifikácie stavieb - vyhlásený opatrením ŠÚ SR č. 128/2000 Z. z. ktorým sa vyhlasuje\nklasifikácia stavieb.\nPodľa názoru najvyššieho súdu platí pravidlo, že budova sa zaradí do odpisovej skupiny podľa jej\nvyužitia, a pri viacerých činnostiach rozhoduje tá, ktorá zaberá najväčšiu úžitkovú plochu. Definovanie\nbudov upravuje opatrenie, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb - Opatrenie č. 128/2000 Z. z.\nNajvyšší súd ďalej poukazuje, že predmetný prístrešok spĺňa všetky znaky budovy podľa § 43, § 43a\nods. 2/ stavebného zákona a Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje\nKlasifikácia stavieb. Podľa § 1 ods. 2 predmetom klasifikácie stavieb sú stavby typov - a/ budovy, b/\ninžinierske stavby. Podľa § 1 ods. 3, typy stavieb podľa ods. 2 sa podrobnejšie členia na oddiely, skupiny\na triedy. Podľa § 1 ods. 4 stavby sa klasifikujú podľa účelu ich hlavného využitia. Hlavné využitie stavby sa\nurčuje percentuálnym podielom účelu využitia úžitkovej plochy stavby. Prístrešok žalobcu ma zastavanú\nplochu 253 m2, úžitkovú plochu 253 m2, obostavaný priestor 1.012 m2, výšku hrebeňa 5m, rozmer\nprístrešku 18,00 x 32,14 m a 14,10 x 39,70 m, čím spĺňa znaky budovy. Prístrešok žalobcu sa neradí\n\nani medzi drobné stavby, pretože drobnými stavbami podľa stavebného zákona sú stavby, ktoré majú\ndoplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie a to: a/\nprízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne,\nletné kuchyne, prístrešky, stavby športových zariadení a b/ podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha\nnepresahuje 25m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy, je napojený na elektrickú energiu. Žalobca\nteda podľa § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. mal prístrešok OJ Topoľčany do odpisov skupiny podľa\nprílohy č. 2 Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z. v spojení s § 1 ods. 2, 3 a § 2 tohto\nopatrenia zaradiť ako budovu pod kód 125 - Priemyselné budovy a sklady, podľa bližšej špecifikácie pod\nkód 1252 - Nádrže, silá a sklady (pod tento kód sú zahrnuté skladovacie priestory).\n4 K rozdielu, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatneného v účtovníctve prevyšujú daňové odpisy tohto\nmajetku, byt č. 15 Žilina, zistenie správcu dane vo výške 5.914,- €, žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nuviedol, že kontrolovaný daňový subjekt postupoval v rozpore s ustanovením § 2 písm. i/ a § 22 ods. 1\nzákona o dani z príjmov pri zahrnutí odpisu z majetku - bytu č. 15 Žilina do daňových výdavkov, pretože\ntento majetok neslúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Kontrolovaný daňový subjekt\npodľa odvolacieho súdu nepreukázal, ani ním deklarovaný zámer uvedený byt v budúcnosti prenajať\nalebo predať. Správca dane neuznal odpis z majetku - byt č. 15 Žilina ako výdavok, ale nie z dôvodu,\nže tento výdavok v kontrolovanom zdaňovacom období nemal adekvátny príjem. Správca dane tento\nvýdavok neuznal preto, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpis z majetku, ktorý evidoval v\núčtovníctve, ale nevyužíval ho na dosahovanie príjmov ani v kontrolovanom zdaňovacom období, ani\nnepreukázal, že by príjem z tohto majetku mohol plynúť v budúcich zdaňovacích obdobiach. Správca\ndane oprávnene v súlade s § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov neuznal odpis majetku - bytu č. 15 Žilina,\npretože tento náklad nebol preukázaný a následne v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov\nzvýšil základ dane o sumu 5.914,- €. Žalobca si uplatnil odpis z majetku, ktorý evidoval v účtovníctve, ale\nnevyužíval ho na dosahovanie príjmov v kontrolovanom zdaňovacom období a ani nepreukázal, že by\npríjem z tohto majetku mohol plynúť v budúcich zdaňovacích obdobiach. Tiež nepreukázal svoje tvrdenie\no snahe prenajatia alebo predaja predmetného bytu.\n5 K miliónovému poisteniu - 1.505,06 Eur žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že\ndaňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 548043 - Poistenie osôb prepravovaných MV poistné vo výške\n1.505,06 €. Jedná sa o úhradu poistného plateného na základe rámcovej poistnej zmluvy č. 931-460086\no miliónovom poistení osôb prepravovaných motorovým vozidlom, uzatvorenej s poisťovňou Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. V zmysle všeobecných poistných podmienok platných pre toto poistenie je\npoistníkom fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzavrela s poisťovateľom poistnú zmluvu a poisteným\nje akákoľvek fyzická osoba prepravovaná motorovým vozidlom, ku ktorému bolo poistenie dojednané.\nV zmysle § 2 písm. i/ a § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov uvedené komerčné poistenie\nnemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Správca dane a žalovaný preto podľa názoru odvolacieho\nsúdu postupoval v súlade s § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, keď zvýšil základ dane o\nzaplatené komerčné poistenie vo výške 1.505,06 €.\n6 K technickému zhodnoteniu OJ Radvaň - 18.616,29 € žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia\nuviedol, že kontrolovaný daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511011 - Opravy stavieb faktúru\n201201007 zo dňa 19.07.2012 od dodávateľa PROFISTAV BB, s.r.o., Starohorská 25, Banská Bystrica.\nNa základe vykonaných prác a použitého materiálu pri stavebných prácach na OJ Radvaň správca dane\ndospel k záveru, že sa jednalo o technické zhodnotenie objektu a nie opravu. Kontrolovaný daňový\nsubjekt postupoval podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 2 písm. j/ a § 21 ods. 1\nzákona o dani z príjmov pri zahrnutí nákladov na technické zhodnotenie budovy do daňových výdavkov,\npretože nepreukázal, že sa jedná o opravy a nie o technické zhodnotenie budovy. Správca dane preto\noprávnene, v súlade s § 2 písm. i/ Zákona o dani z príjmov neuznal náklady na technické zhodnotenie\nbudovy OJ Radvaň v sume 18.616,29 € v daňových výdavkoch, pretože tento náklad nebol preukázaný\na následne v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o sumu\n18.616,29 €. V nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. a/ zákona o dani z príjmov bolo potrebné zvýšiť základ\ndane kontrolovaného daňového subjektu o odpisy prislúchajúce k technickému zhodnoteniu hmotného\nmajetku - budovy OJ Radvaň o sumu ročného odpisu vo výške 931,- €.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích\nnámietok žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu\npostupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda rozhodnutie\n\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/37/2015-56 zo dňa 29.04.2015, na základe ktorých bolo\npotrebné žalobu zamietnuť a predmetný rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nO trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k\nods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada\ntrov odvolacieho konania zo zákona neprislúcha.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/37/2015", "guid": "1e530613-4355-4090-b2a3-c8e1b76e16ae:cabf3211-46de-4d57-a614-81e178d292a1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}