{"guid": "f958b20b-be79-4def-a6e1-8679e2f4d57f:5ffeac4b-9ffd-4e33-adaf-8e9540f66ebf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014201629.1", "spisova_znacka": "4Sžf/51/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/51/2015 z 1. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2016, sp. zn. 4Sžf/51/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6014201629.1", "identifikacne_cislo": "6014201629", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2016-03-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-5", "nazov": "§ 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-55a.odsek-1", "nazov": "§ 55a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-55a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-55a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-55a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ffeac4b-9ffd-4e33-adaf-8e9540f66ebf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201629.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201629.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201629.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/51/2015\n6014201629\n01. 03. 2016\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2016:6014201629.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu:\nTANK, s.r.o, so sídlom Halíčska cesta 3200, Lučenec, IČO: 36 057 568, zastúpený: Advokátska\nkancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/438728/2014/5063 zo dňa 3. októbra 2014, č.\n1100307/1/467857/2014/2527 zo dňa 23. októbra 2014, č. 1100307/1/463796/2014/13997 zo dňa 23.\noktóbra 2014, č. 1100307/1/508216/2014/5063 zo dňa 18. novembra 2014, konajúc o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/256/2014-55 zo dňa 22. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/256/2014-55\nzo dňa 22. apríla 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nOdvolaním napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 23S/256/2014-55 zo dňa\n22.04.2015 zamietol žalobu žalobcu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu, pretože svojou podstatou pohonné hmoty (ďalej len „PHM“)\nje tovar, ktorý nebol spojený s dodaním tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska\ndo iného členského štátu. Čerpanie pohonných hmôt sa využívalo za účelom priameho použitia do\nmotorových vozidiel za účelom uvedenia motorového vozidla do pohybu a v súvislosti s prepravným\nvýkonom.\nKrajský súd konštatoval, že z obsahu pripojených spisov vyplýva, že tovar - PHM boli načerpané priamo\ndo motorových vozidiel na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), na území SR začala aj spotreba\ntohto tovaru. PHM tvoria špecifický tovar, ktorý tým, že sa nachádza v nádržiach motorového vozidla\nsa cestou od čerpacej stanice, ktorá sa nachádza na území SR, až po určenie mieste nákladu na\nmotorovom vozidle alebo sídla organizácie postupne spotrebuje. Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom\nneosvedčuje, že došlo k preprave takého množstva tovaru - PHM, aký bol zakúpený u žalobcu, mimo\núzemia SR.\n\nKrajský súd uviedol, že pokiaľ ide o možnosť vrátenia dane pre maďarských podnikateľov\nidentifikovaných pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v Maďarsku, tieto subjekty môžu žiadať o\nvrátenie dane za podmienok stanovených Smernicou 2008/9/ES v nadväznosti na § 55d ods. 1 zákona\nč. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o DPH (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon\no DPH“) upravujúcich podmienky na vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu z PHM\nnakúpených na území SR.\nPokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ, C-250/11 zo dňa 9. júla 2012, tento rozsudok\nnie je použiteľný na daný prípad, nakoľko v prípade lokomotív sa jednalo o bežné používanie lokomotív\nv rámci štátov EÚ a nie o nákup pohonných hmôt od spoločnosti TANK, s.r.o., na čerpacej stanici PHM v\nŠiatorskej Bukovinke, na základe kúpnej zmluvy uzavretej v zmysle Obchodného zákonníka č. 513/1991\nZb. Aj podľa rozsudku C-409/04 zo dňa 27. septembra 2007 sa predpokladá, aby pre oslobodenie od\ndane bol tovar skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu, pričom vyhlásenie odberateľa\nnemožno považovať za určujúci dôkaz na oslobodenie dodávky od dane z pridanej hodnoty vnútri\nspoločenstva EÚ.\nS prihliadnutím na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený výklad právneho predpisu medzi\nzáujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom daňového subjektu a vzhľadom aj na\nargumenty v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, je krajský súd toho názoru, že\nsamotné vyhlásenie odberateľov nemôže byť pre posúdenie veci rozhodujúce, pretože v opačnom\nprípade by to dávalo veľkú možnosť pre zneužitie práva - priznania nadmerného odpočtu DPH. Žalobca\nničím nepreukázal, že by pohonné hmoty, ktoré boli čerpané do nádrží automobilov na čerpacej stanici\nboli skutočne dodané odberateľom v Maďarsku, či teda došlo k transportu tovaru do iného členského\nštátu, či tento tovar v konečnom dôsledku nebol po načerpaní využívaný v Slovenskej republike. V danom\nprípade nebol preverovaný smer jazdy motorových vozidiel a v konečnom dôsledku ani preverovaný\nbyť nemohol.\nPodľa ustanovenia § 43 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska alebo iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom\nštáte. O prepravu tovaru ide vtedy, keď sa tovar, ktorý je predmetom dodania transportuje z jedného\nmiesta na iné miesto. V prípade odoslania tovaru ide o situáciu, kedy je tovar inou osobou (na účet\ndodávateľa alebo odberateľa) prepravený z jedného miesta na iné určené miesto. Ak sa má uplatniť\noslobodenie od dane podľa § 43 citovaného zákona, musí okrem iného ísť o transport alebo odoslanie\ntovaru z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte.\nV danom prípade sa pohonné hmoty neprepravovali v rámci uzavretého zmluvného vzťahu do miesta\nurčenia v inom členskom štáte. Preprava pohonných hmôt do iného členského štátu totiž nevyplýva ani\nz predloženej kúpnej zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy je nákup pohonných hmôt na čerpacej stanici\npohonných hmôt Šiatorská Bukovinka. Maďarskí podnikatelia tankovali pohonné hmoty na čerpacej\nstanici, t. j. že načerpaním pohonných hmôt cez tankovaciu pištoľ z výdajného stojana na čerpacej stanici\ndo palivovej nádrže konkrétneho motorového vozidla maďarských podnikateľov, boli tieto pohonné\nhmoty odberateľom dodané. Pri takomto zdaniteľnom obchode nemožno hovoriť o dodaní tovaru, s\nktorým je spojená jeho preprava a na takéto dodanie nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa\n§ 43 Zákona o DPH. Keďže boli pohonné hmoty tankované do vozidiel maďarských podnikateľov z\ndôvodu, aby sa toto vozidlo mohlo hneď používať, potom ide o dodanie tovaru bez prepravy a jeho\nmiesto dodania sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. c/ Zákona o DPH. Miestom dodania tovaru, ak je\ndodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho\ndodanie uskutočňuje, teda v tomto prípade na území SR. Dodanie tovaru, s ktorým nie je spojená jeho\npreprava do iného členského štátu v rámci zmluvného vzťahu medzi čerpacou stanicou a maďarskými\npodnikateľmi, podlieha zdaneniu v tuzemsku a na takéto dodanie sa uplatní sadzba dane platná v\ntuzemsku. Maďarskí podnikatelia identifikovaní pre daň v Maďarsku majú možnosť požiadať o vrátenie\ndane, ak spĺňajú podmienky ustanovené Smernicou 2008/9/ES v Maďarsku.\nV predložených kúpnych zmluvách nie je uvedené miesto dodania tovaru. Maďarskí odberatelia\nnatankovali pohonné hmoty priamo do nádrží dopravných prostriedkov, a teda aj k spotrebe nakúpeného\ntovaru - pohonných hmôt, priamo v nádržiach áut, dochádzalo na území SR, resp. môže dochádzať, pri\npohybe motorového vozidla, k postupnej spotrebe pohonných hmôt, teda nakúpené pohonné hmoty nie\nsú dopravené na miesto určenia. Pri takomto zdaniteľnom obchode nemožno hovoriť o dodaní tovaru, s\n\nktorým je spojená jeho preprava do miesta určenia a na takéto dodanie nie je možné uplatniť oslobodenie\nod dane podľa § 41 ods. 1 zákona o DPH. V uvedenom prípade nie je splnená zákonná podmienka\noslobodenia od dane, a tou je odoslanie alebo prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu.\nKrajský súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný.\nII.\nVčas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. ho zmenil tak,\nže rozhodnutia žalovaného číslo SR č. 1100307/1/438728/2014/5063 zo dňa 03.10.2014, č.\n1100307/1/467857/2014/2527 zo dňa 23.10.2014, č. 1100307/1/463796/2014/13997 zo dňa 23.10.2014,\nč. 1100307/1/508216/2014/5063 zo dňa 18.11.2014 zrušil ako nezákonné a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie. Tiež navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.\nDôvodil nasledovne:\n1. Prvostupňový súd uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať prepravným dokladom alebo iným\ndokladom o odoslaní, miesto určenia prepravy tovaru.\nŽalobca je toho názoru, že v daných prípadoch súd nesprávne zistil skutkový stav vecí, nakoľko v\nzmysle ustanovenia § 43 ods. 5 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., t.j. v prípade že prepravu tovaru\nzabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru\nprepravným dokladom, alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia. To\nznamená, že zákon v danom prípade výslovne uvádza, že na tomto doklade je potrebné, aby bolo\nuvedené miesto určenia kam bol tovar dodaný. Na druhej strane v prípade aplikácie ustanovenia § 43\nods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z., t.j. v prípade ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, je daňový\nsubjekt povinný preukázať dodanie tovaru písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu. Zákon v danom prípade nepredpisuje, aby predmetné\nvyhlásenie obsahovalo údaj o mieste určenia, naopak postačuje, aby vyhlásenie obsahovalo údaj, že\ntovar bol prepravený do iného členského štátu. Žalobca je názoru, že čestnými vyhláseniami bolo\npreukázané, že prepravu tovaru (PHM) do Maďarska zabezpečovali sami odberatelia a preto požiadavka\nsúdu na preukázanie miesta určenia tovaru nie je v súlade s ustanovením § 43 ods. 5 písm. c/ zákona\nč. 222/2004 Z. z.\n2. Prvostupňový súd v súvislosti s predloženými čestnými vyhláseniami odberateľov, poukázal na\nrozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ) č. C-409/04 zo dňa 27.09.2007, podľa\nktorého vyhlásenie odberateľa nemožno považovať za určujúci dôkaz na oslobodenie dodávky vnútri\nspoločenstva Európskej únie.\nŽalobca v tejto súvislosti poukazuje na celé znenie predmetného rozsudku SD EÚ zo dňa 27.09.2007,\nč. k. C-409/04, ktorý v bode 3 výroku uvádza, že takéto vyhlásenie môže byť doplňujúcim dôkazom\npre účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti\nžalobca poukazuje na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-273/11, kde súd uviedol nasledovné: „Keďže\nsmernica 2006/11/ES neobsahuje konkrétne ustanovenia v súvislosti s dôkazmi, ktoré sú zdaniteľné\nosoby povinné predložiť, aby mu mohlo byť priznané oslobodenie od DPH, prináleží členským štátom v\nsúvislosti s článkom 131 smernice 2006/112 stanoviť podmienky, za akých oslobodia od dane dodania v\nrámci spoločenstva s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché uplatnenie týchto oslobodení a zabrániť\nakémukoľvek podvodu, daňovému úniku alebo prípadnému zneužitiu.“ Inými slovami je na členských\nštátoch, ako si zákonne upravia podmienky preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu.\nZákon o DPH jednoznačne v § 43 ods. 5 určuje, akými dokladmi sa preukazuje dodanie tovaru do\niného členského štátu. V zmysle vtedy účinného § 43 ods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ\nbol povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a ak prepravu tovaru\nvykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do\niného členského štátu. Inú dôkaznú povinnosť okrem písomného vyhlásenia odberateľa zákon platiteľovi\nneukladal.\n3. Prvostupňový súd uviedol, že pokiaľ ide o spomínané čestné vyhlásenia odberateľov, tieto nemôžu\nbyť rozhodujúce, žalobca nemal preukázať, že by pohonné hmoty čerpané do nádrží automobilov na\n\nčerpacej stanici boli skutočne dodané odberateľom v Maďarsku, t.j. či skutočne došlo ku transportu\ntovaru do iného členského štátu.\nŽalobca k uvedenému uvádza, že aj v tejto otázke súd neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v\nadministratívnom spise sa nachádzajú aj vyhlásenia odberateľov, v ktorých sa konkrétne píše: „Týmto\npotvrdzujeme, že tovar v hodnote .... odkúpený v období od ... do ... od firmy TANK, s.r.o., Lučenec,\nprevádzka Šiatorska Bukovinka, sme vyviezli do Maďarska“. Tu je jednoznačné z gramatického výkladu\nuvedenej vety jasné, že tovar (PHM) bol vyvezený do Maďarska. Preto argumentácia súdu, že tieto\nvyhlásenia odberateľov nepotvrdzujú prepravu tovaru do Maďarska, je zjavne nesprávna.\nVtedy účinný zákon č. 222/2004 Z. z. (DPH) neuvádzal predpísanú formu (teda okrem písomnej formy)\na obsah vyhlásenia odberateľa o preprave tovaru do iného členského štát, to znamená, že zákon\nnepredpisoval, aké údaje má toto vyhlásenie obsahovať.\n4. Súd v rámci odôvodnenia poukázal aj na novelizované ustanovenie § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004\nZ. z. účinné od 01.10.2012, v ktorom sa sprísnili podmienky pre oslobodenie od DPH, pokiaľ ide o\npredkladanie príslušných dokladov.\nK tomuto argumentu žalobca uvádza, že na posudzované prípady (s výnimkou rozhodnutia č.\n1100307/1/438728/2014/5063 zo dňa 03.10.2014 vzťahujúce sa k zdaňujúcemu obdobiu za mesiac\noktóber 2013) má právnu relevanciu znenie zákona účinné v čase intrakomunitárneho dodania\nkonkrétneho tovaru. Novelizované znenie ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. bližšie\nšpecifikuje konkrétne obsahové náležitosti potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním\npoverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ. Skutočnosť, že do 01.10.2012 zákon\nč. 222/2004 Z. z. neustanovoval obsahové náležitosti vyhlásenia odberateľa podľa ustanovenia § 43\nods. 5 písm. c/ citovaného zákona, nemôže byť na ťarchu žalobcu, nakoľko nie je na žalobcovi, ale\nna samotnom štáte, aby určoval podmienky, za akých bude štát považovať dodanie tovaru do iného\nčlenského štátu za preukázané.\n5. Žalovaný vo svojich vyjadreniach pritom vymedzuje, že žalobca svojim odberateľom pri čerpaní PHM\nvystavil doklady, o ktorých žalobca tvrdí, že neboli z ERP označené ako dodacie listy, ktoré obsahovali\naj náležitosti faktúry v zmysle ustanovenia § 71 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom skutočnosť, že na nich\nbolo uvedené „neslúži ako daňový doklad“ nemá byť relevantná.\nŽalobca uvádza, že keby v uvedených prípadoch išlo dodanie tovaru do iného členského štátu, nie je\nmožné náležitosti faktúry posudzovať podľa ustanovenia 71 zákona č. 222/2004 Z. z. (faktúra pri dodaní\ntovaru a služby v tuzemsku), alebo je v zmysle ustanovenia § 72 zákona č. 222/2004 Z. z. (faktúra\npri dodaní tovaru do iného členského štátu). Dodacie listy, ktoré neslúžili ako daňový doklad, nespĺňali\nnáležitosti faktúry ako nesprávne interpretuje žalovaný.\nŽalobca vždy poukazoval, že dodacie listy nie sú vytlačené z ERP a nevstupujú do fiškálnej pokladne,\na že slúžia len ako podklad vystaveniu súhrnnej faktúry.\nSúhrnné dodacie listy nespĺňali ani náležitosti faktúry podľa § 71 ods. 2, nakoľko neobsahujú poradové\nčíslo faktúry, ani dátum vyhotovenia a teda nemožno v danom prípade hovoriť o povinnosti odviesť daň\npodľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.\nŽalobca poukazuje na rozsudok SD EÚ zo dňa 31.01.2013 č. k. C-642/11 pri riešení aplikácie čl. 203\nSmernice Rady 206/112/ES, kde vymedzil, že „podľa tohto ustanovenia každá osoba, ktorá uvádza DPH\nna faktúre alebo inom dokumente súžiacom ako faktúra, je povinná túto daň zaplatiť“. Z uvedeného je\npreto nepochybné, že za iný doklad o predaji možno považovať jedine priamu faktúru alebo doklad,\nktorý ako faktúra slúži.\n6. Súd ďalej vymedzuje, že v daných prípadoch nedošlo k preprave pohonných hmôt v rámci uzavretého\nzmluvného vzťahu do miesta určenia v inom členskom štáte. Preprava PHM do iného členského štátu\nnemá vyplývať ani z predloženej kúpnej zmluvy.\n\nŽalobca je toho názoru, že v príslušných daňových konaniach, ako aj následne v súdnych konania\npreukázal dodanie tovaru (PHM) do iného členského štátu (Maďarska) v súlade s platným a účinným\nzákonom č. 222/2004 Z. z.\nŽalovaný v priebehu konania uvádzal, že PHM sú špecifickým tovarom, ktorého dodanie nie je spojené s\nodoslaním alebo prepravou na konkrétne miesto určenia v inom členskom štáte a v nezmenenom stave\na množstve, ale sú pohonnou látkou potrebnou na priame a postupné použitie. K uvedenému žalobca\nuvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. nerozlišuje nejaké osobitné postavenie PHM, na ktoré by sa malo v\nrámci intrakomunitárneho dodania tovaru osobitne prihliadať. Osobitné postavenie pri určovaní miesta\ndodania tovaru majú napr. také tovary ako je plyn a elektrická energia, čo však sleduje účel Smernice\nRady 203/92/ES. Pre špecifické postavenie PHM ako tovaru neexistuje samostatná právna úprava a\npreto v prípade intrakomunitárneho dodania tohto druhu tovaru sa použije ustanovenia § 43 zákona č.\n222/2004 Z. z. rovnako ako pri každom inom tovare.\nŽalovaný v rámci konania argumentoval tým, že pre PHM existuje špeciálna úprava obsiahnutá v\nustanovení § 55 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. Uvedený výklad žalovaného je nesprávny, nakoľko\ntoto ustanovenie sa netýka intrakomunitárneho dodania tovaru, ale týka sa dodania tovaru zahraničnej\nosobe v tuzemsku, t.j. na Slovensku. Uvedená argumentácia žalovaného tak nekorešponduje s dôkazmi,\nktorými žalobca v rámci konania preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ, t.j. do\nMaďarska.\nZákon o DPH nešpecifikuje, akým spôsobom, v akej forme, má byť tovar do iného členského štátu\nodoslaný alebo prepravovaný. Žalobca poukázal na rozsudok SD EÚ\nC-250/11 z 19.07.2012, kde Súdny dvor v rámci argumentácie uviedol, že palivá dovezené z tretej krajiny\nv nádržiach motorových vozidiel sú oslobodené od dovoznej DPH, nie z dôvodu, že takýto spôsob\nprepravy je možný, ale z dôvodu neprimeranosti nákladov a nevýhod pre cestujúcich vzhľadom na sumu\ndovozného cla a DPH, ktorú by takéto overovanie mohlo priniesť.\nŽalobca ďalej poukazuje, že prvostupňový súd pri posudzovaní zásadnej otázky, t.j. či v danom prípade\ndošlo k dodaniu tovaru alebo nie, sa neriadil pri hodnotení dôkazov v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p.,\npretože žalobca preukazoval dodanie tovaru do Maďarska nielen čestnými vyhláseniami odberateľov,\nale aj geometrickým zameraním vzdialenosti stojanov PHM - cca 60 m od hranice s Maďarskom, ako aj\nodborným vyjadrením súdneho znalca A., preukazujúceho skutočnosť, že k spotrebe novonačerpaného\npaliva do palivovej nádrže dochádza až po prejdení 4,23 km. Je názoru, že žalobca preukázal dodanie\ntovaru spôsobom, ktorý predpokladá zákon č. 222/2004 Z. z. Pokiaľ súd, ako aj žalovaný, napriek\npredloženiu uvedených dôkazov tvrdia, že v danom prípade nešlo o dodanie tovaru do Maďarska,\ndôkazné bremeno uvedeného tvrdenia a dôkaznú núdzu znáša správca dane, t.j. žalovaný (rozhodnutie\nNS SR č. 3Sžf/1/2011).\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej\nBystrici dňa 29.06.2015 a uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na svojich vyjadreniach zo dňa\n19.02.2015, 25.02.2016, 02.03.2015 a 16.02.2015 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu\nako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 druhá veta v spojení s § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil. Poukázal, že v obdobnej veci bolo Najvyšším súdom SR rozhodnuté\nrozsudkom sp. zn. 4Sžf/29/2014 a 4Sžf/57/2014.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté\nrozhodnutie daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu v rozsahu a v\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3\n\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPodľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej\nosoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto\ntovaru pre inú osobu, bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.\nPodľa ods. 5 citovaného ustanovenia v znení účinnom do 30.09.2012, platiteľ je povinný preukázať, že\nsú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie\ntovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a\na) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo\niným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,\nb) ak prepravu tovaru vykonáva dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo\nosobou ním poverenou,\nc) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu,\nd) inými dokladmi ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za\ntovar.\nPodľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, v znení účinnom od 1. októbra 2012, platiteľ je povinný preukázať, že\nsú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4\na) kópiou faktúry,\nb) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým\npodnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou\nním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo\nodberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,\nprevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,\nc) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná\ndodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať\n1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\n2. množstvo a druh tovaru,\n3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,\nalebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,\n4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,\n5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a\nd) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,\ndokladom o platbe za prepravu tovaru.\nPodľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť\ndaň, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji\ndaň, je povinná zaplatiť túto daň.\nPodľa § 55a ods. 5 zákona o DPH, žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil\nv súlade s týmto zákonom, a daň uplatnenú pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane\npodľa § 43 alebo § 47 ods. 2.\n\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu,\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na\nustanovenie § 219 ods. 1 v spojitosti s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že napadnutý rozsudok potvrdil,\nlebo je vo výroku vecne správny. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a vo svojom odôvodnení\ndopĺňa nasledovné:\nV prípade pohonných hmôt dodávaných spôsobom čerpania priamo do nádrží motorových vozidiel,\nnemôže ísť o naplnenie ustanovenia § 43 zákona o DPH, a teda o dodanie tovaru s oslobodením, v\ndôsledku jeho prepravy do iného členského štátu, pretože takýmto spôsobom dodaný tovar nemôže byť\nprepravený alebo odoslaný v dodanom množstve alebo štruktúre, pretože ide o tovar slúžiaci k okamžitej\nspotrebe a nie určený na prepravu alebo odoslanie.\nNie je pre skutkové posúdenie podstatné, do akého motorového vozidla boli pohonné hmoty čerpané,\nči do vlastných vozidiel odberateľov, alebo do vozidiel iných osôb, ani akého znenia boli vyhlásenia\nodberateľov, čo napáda žalobca v podanom odvolaní, ale v danom prípade sú pre posúdenie veci\nrozhodujúcimi dve skutočnosti:\n1. pohonné hmoty čerpané priamo do nádrží motorových vozidiel sú tovarom, ktorý nie je určený na\nprepravu alebo dodanie na iné miesto dodania (aj do iného členského štátu), pretože ide o tovar určený\nna okamžitú spotrebu a nie na prepravu a dodanie v stave (množstve a štruktúre) v akom bol dodaný a\n2. skutočnosť, že žalobca na dodanie tohto tovaru vystavil daňové doklady z ERP, v ktorých do ceny\nzahrnul už aj daň z pridanej hodnoty, a preto bol podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH povinný túto daň\nzaplatiť.\nZ uvedeného dôvodu súd odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nesúvisiace s meritom veci, a preto\nich považoval za nedôvodné.\nSvojou podstatou sú pohonné hmoty, podľa skutkového stavu zisteného v tejto veci, tovarom, dodanie\nktorého nie je spojené s odoslaním alebo prepravou z tuzemska alebo iného členského štátu v\nnezmenenom stave a množstve, a to za predpokladu, ak sú odoberané priamo do nádrže vozidla.\nPreprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu v tomto prípade nevyplýva ani z uzatvorenej\nkúpnej zmluvy. Dodávky pohonných hmôt načerpaných priamo do palivovej nádrže nespĺňajú zákonnú\ncharakteristiku dodania tovaru, ktorý je oslobodený z dôvodu, že je prepravený/dodaný do iného\nčlenského štátu. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok\noslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH v súvislosti s týmito dodávkami. Uvedené dodanie\ntovaru - načerpanie pohonných hmôt priamo do palivovej nádrže na slovenskej čerpacej stanici žalobcu,\nnemožno považovať za intrakomunitárne dodanie tovaru v rámci EÚ v zmysle zákona o dani z pridanej\nhodnoty, nakoľko sa nedá preveriť, či tento tovar reálne, v takom množstve, v akom bol vyfakturovaný\nmaďarskému odberateľovi, opustil územie Slovenskej republiky alebo ho odberateľ spotreboval už na\núzemí Slovenskej republiky. Na túto skutočnosť, nemá vplyv\nani umiestnenie čerpacej stanice žalobcu - podľa jeho tvrdenia, je vzdialená 60 m od štátnej hranice\ns Maďarskom.\nPodľa ustanovenia § 43 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska alebo iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom\nštáte. O prepravu tovaru ide vtedy, keď sa tovar, ktorý je predmetom dodania transportuje z jedného\nmiesta na iné miesto. V prípade odoslania tovaru ide o situáciu, kedy je tovar inou osobou (na účet\ndodávateľa alebo odberateľa) prepravený z jedného miesta na iné určené miesto. Ak sa má uplatniť\noslobodenie od dane podľa § 43 citovaného zákona, musí okrem iného ísť o transport alebo odoslanie\ntovaru z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte.\nV danom prípade sa pohonné hmoty neprepravovali v rámci uzavretého zmluvného vzťahu do miesta\nurčenia v inom členskom štáte. Preprava pohonných hmôt do iného členského štátu totiž nevyplýva ani\nz predloženej kúpnej zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy ja nákup pohonných hmôt na čerpacej stanici\npohonných hmôt Šiatorská Bukovinka. Maďarskí podnikatelia tankovali pohonné hmoty na čerpacej\nstanici. To znamená, že načerpaním pohonných hmôt cez tankovaciu pištoľ z výdajného stojana na\nčerpacej stanici do palivovej nádrže konkrétneho motorového vozidla maďarských podnikateľov, boli\ntieto pohonné hmoty odberateľom dodané. Pri takomto zdaniteľnom obchode nemožno hovoriť o dodaní\n\ntovaru, s ktorým je spojená jeho preprava, a na takéto dodanie nemožno uplatniť oslobodenie od dane\npodľa § 43 zákona o DPH. Keďže boli pohonné hmoty tankované do vozidiel maďarských podnikateľov\nz dôvodu, aby sa toto vozidlo mohlo hneď používať, t.j. k okamžitej spotrebe, potom ide o dodanie tovaru\nbez prepravy, a jeho miesto dodania sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. Miestom\ndodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v\nčase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda v tomto prípade na území Slovenskej republiky. Dodanie\ntovaru, s ktorým nie je spojená jeho preprava do iného členského štátu v rámci zmluvného vzťahu medzi\nčerpacou stanicou a maďarskými podnikateľmi, podlieha zdaneniu v tuzemsku a na takéto dodanie sa\nuplatní sadzba dane z pridanej hodnoty platná v tuzemsku. Maďarskí podnikatelia identifikovaní pre daň\nv Maďarsku, majú možnosť požiadať o vrátenie dane, ak spĺňajú podmienky ustanovené Smernicou\n2008/9/ES v Maďarsku.\nV predloženej kúpnej zmluve nie je uvedené miesto dodania tovaru, je len uvedené, že pokiaľ bude\nodberateľ platiteľom dane, bude mu tovar dodaný bez dane po predložení potrebných dokladov.\nMaďarskí odberatelia natankovali pohonné hmoty priamo do nádrží dopravných prostriedkov a teda\naj k spotrebe nakúpeného tovaru - pohonných hmôt, priamo do nádrží áut, dochádzalo už na území\nSlovenskej republiky. Pri takomto zdaniteľnom obchode nemožno hovoriť o dodaní tovaru, s ktorým\nje spojená jeho preprava do miesta určenia a na takéto dodanie nemožno uplatniť oslobodenie od\ndane podľa § 41 ods. 1 zákona o DPH. V uvedenom prípade nie je splnená zákonná podmienka\noslobodenia od dane a tou je odoslanie alebo prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu.\nRežim intrakomunitárnych dodávok do iného členského štátu, kedy sa zdaňuje nadobudnutie tovaru\nv členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, nahradil systém dovozov a vývozov.\nDodávka medzi členskými štátmi je uskutočnená, ak dôjde k fyzickému pohybu tovaru medzi členskými\nštátmi. Priťažujúcou okolnosťou v danej veci bola i skutočnosť, že žalobca po odobraní tovaru vydal\nkupujúcemu doklad o zaplatení z elektronickej registračnej pokladnice, v ktorom súčasťou ceny za\npredaj predmetných PHM bola i daň z pridanej hodnoty.\nS poukazom na uvedené skutočnosti, najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p., a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}