{"guid": "b17f4d9f-100f-4fc1-8f75-eed1d09bef51:e2273f0f-5351-4c05-a1f5-26db210e7257", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014201353.1", "spisova_znacka": "5Sžf/39/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/39/2015 z 13. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. septembra 2016, sp. zn. 5Sžf/39/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6014201353.1", "identifikacne_cislo": "6014201353", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "sudca_id": 552, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jarmila-urbancova-552", "datum_vydania": "2016-09-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79", "nazov": "§ 79 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-6", "nazov": "§ 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-79", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2273f0f-5351-4c05-a1f5-26db210e7257", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201353.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201353.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201353.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/39/2015\n6014201353\n13. 09. 2016\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2016:6014201353.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej\na členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobkyne obchodnej\nspoločnosti TALCUM GRUPPO, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, zastúpenej Mgr.\nFrantiškom Popperom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta 53, proti žalovanému\nFinančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/358015/2014/6014 zo 7. augusta 2014, na odvolanie\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/217/2014-32 z 18. marca 2015,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/217/2014-32 z\n18. marca 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/358015/2014/6014 zo 7. augusta 2014.\nTýmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len správca\ndane) č. 9600303/5/1687267/2014/Kabl z 30. apríla 2014, ktorým správca dane podľa § 62 ods. 1 písm.\nh/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Daňový poriadok“) zastavil daňové konanie vo veci žiadosti žalobkyne zo 4. augusta 2010 o\nvrátenie daňového preplatku vo výške 161 461,20 € za zdaňovacie obdobie september 2009.\nKrajskému súdu z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že suma vo výške 161 461,20 € je\nnadmerným odpočtom na základe podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie september\n2009, ktorý nebol vrátený v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu z dôvodu neodstránenia\nnedostatkov v podanom daňovom priznaní. V tom čase správca dane neakceptoval daňové priznanie\nako podané oprávnenou osobou, majúc za to, že ho podala neoprávnená osoba. Zákon č. 222/2004 Z.z.\no dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), ani Daňový poriadok neupravujú povinnosť podať\nžiadosť o vrátenie nadmerného odpočtu DPH (ďalej len „NO DPH“). Správca dane je povinný vrátiť NO\nDPH v zákonom stanovených lehotách bez žiadosti.\nNa základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie daňového úradu v spojení s\nrozhodnutím žalovaného o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku,\nje v súlade so zákonom, plne zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu veci v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia. Krajský súd sa stotožnil s postupom správcu dane, ktorý na základe\n\nvýsledkov daňovej kontroly, z ktorých vyplynulo, že žalobca nemá nárok na uplatnený nadmerný odpočet\na zároveň bolo preukázané, že u žalobcu správca dane neeviduje žiadny daňový preplatok, nemal inú\nprocesnú možnosť ako zastaviť konanie. Záverom ustálil, že napadnutým rozhodnutím žalovaného nebol\nžalobca ukrátený na žiadnych svojich právach.\nKrajský súd zamietol ako nedôvodný aj návrh žalobcu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm.\nc/ OSP, keďže mal za to, že nie je dôvod prerušiť konanie v súvislosti s požiadavkou žalobcu, aby bola\nsúdom predložená prejudiciálna otázka Súdnemu dvoru Európskej únie. Daňové orgány pri zastavení\ndaňového konania vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku podľa krajského súdu vychádzali zo\nzrejmých skutočností a v súlade so zákonnou normou. Krajský súd mal za to, že na vyriešenie konkrétnej\nveci plne postačuje právna úprava obsiahnutá v zákone o DPH, ako aj v Daňovom poriadku, ktorá je plne\nsúladná so Smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH z 28.11.2006 (ďalej len „smernica\no DPH“).\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni pre jej neúspech\nv konaní náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nvrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.\nŽalobkyňa namietala, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nezistil riadne a v dostatočnom\nrozsahu pre rozhodnutie skutkový stav veci, nepreskúmal vzťah veci samej v spojitosti s legislatívou\nEurópskej únie a nevyložil vo veci smernicu o DPH ani existujúcu judikatúru Súdneho dvora Európskej\núnie.\nKrajskému súdu vytýkala, že sa nevysporiadal s obsahom jej žaloby, na ktorú opätovne poukázala.\nBola toho názoru, že daňové orgány, ako aj súd nesprávne vykladajú európske právo, najmä v prípade\nposudzovania pojmu „preplatok“, keďže mala za to, že nemožno za daňový preplatok považovať len\nsumu platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, t.j. len suma reálne zaplatenej dane, ktorej chýba právny titul\nna jej viazanie v štátnom rozpočte. Pojem daňový preplatok podľa žalobkyne nemožno viazať len na\nexistenciu právneho titulu, ale skôr len na skutočnosť, či suma na osobnom účte daňového subjektu\nprevyšuje splatnú daň. V tejto sume majú byť zahrnuté nielen reálne platby od daňového subjektu, ale aj\nvratky DPH, t.j. NO DPH, na ktoré má daňový subjekt uplatnený nárok a tento nárok môže vzniknúť nielen\npo vykonanej daňovej kontrole, ale aj po nesprávnom postupe daňového úradu, aký podľa žalobkyne\nnastal v jej prípade. Poukázala na to, že aj keď zákon nepredpokladá, že by daňový úrad postupoval v\nrozpore so zákonom, ustanovenie § 35 ods. 6 a 7 zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a\no zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) pre tento prípad\nustanovuje daňovému úradu možnosť priznať a vyplatiť daňovému subjektu aj úrok z omeškania za\noneskorené vrátenie resp. za neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov.\nDodala, že síce smernica o DPH priamo nerieši otázku vrátenia NO DPH a v tejto oblasti majú členské\nštáty ponechaný priestor pre určenie pravidiel vrátenia NO DPH, táto autonómia je vymedzená zásadami\nekvivalencie a efektivity. V tejto súvislosti namietala, že Slovenská republika nepostupovala podľa článku\n183 smernice o DPH, ani NO DPH nevrátila v súlade s podmienkami, ktoré sama určila (§ 79 zákon o\nDPH a § 63 zákona o správe daní). Podľa žalobkyne to, že zákon o DPH nepriznáva daňovému subjektu\núrok z omeškania z NO DPH zadržiavaného počas výkonu daňovej kontroly, znamená, že slovenský\nzákon je v rozpore so zásadou daňovej neutrality a tak aj v rozpore so smernicou o DPH. Žalobkyňa\nďalej namietala, že v danom prípade došlo k oneskorenému vráteniu NO DPH za zdaňovacie obdobie\nseptember 2009, s tým že daňový úrad tvrdil, že počas výkonu daňovej kontroly, žalobkyňa nemá nárok\nna úrok z omeškania, nakoľko to zákon o DPH neustanovuje. V tejto súvislosti žalobkyňa zastávala\nopačný názor a to, že nárok na úrok z omeškania vyplýva z toho, že daňový úrad nevrátil NO DPH v\nzmysle zákona a to aj počas výkonu daňovej kontroly, lebo túto nezačal v zákonnej lehote, ale až po\npribližne štyroch rokoch od omeškania sa s vrátením NO DPH.\nŽalobkyňa zároveň žiadala, aby odvolací súd prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolacie konanie\na požiadal SD EÚ o výklad článku 183 smernice o DPH, výklad toho, či úrok z omeškania vo veci, ako\nje preskúmavaná vec, sa má počítať aj počas priebehu daňovej kontroly, ak aj výklad pojmu „daňový\n\npreplatok“, pritom poukázala na rozsudok SD EÚ vo veci C-525/11 Mednis z 18.10.2012 a rozsudok SD\nEÚ vo veci C-591/10 Littlewoods z 19.07.2011.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 21. mája 2015 na odvolanie žalobkyne navrhol\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to, že trvá na svojom rozhodnutí č.\n1100301/1/358015/2014/6014 zo 7. augusta 2014, jeho odôvodnení a na svojom vyjadrení k žalobe z 12.\nnovembra 2014., pričom sa stotožňuje so závermi odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu.\nNakoľko odvolacie konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok, v súlade s ustanovením § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, postupoval\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov (Občiansky súdny poriadok) a ako súd\nodvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP)\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSPv spojení s § 246c ods. 1 vety prvej\nOSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPodľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,\nktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100301/1/358015/2014/6014 zo 07.08.2014. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/1687267/2014/Kabl z 30.04.2014, ktorým správca dane\npodľa § 62 ods. 1 písm. h/ Daňového poriadku zastavil daňové konanie vo veci žiadosti z 04.08.2010 o\nvrátenie daňového preplatku vo výške 161 461,20 € za zdaňovacie obdobie september 2009 daňového\nsubjektu TALCUM GRUPPO, s.r.o.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi\nodvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu\nvychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery, ktoré sú pre rozhodnutie v danej veci relevantné,\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním\nnajvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne,\na aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní dopĺňa\nnasledovné:\nPo preskúmaní obsahu súdneho a správneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, že žalobkyňa\n(pôvodne TALCUM, s.r.o.) podala 28.10.2009 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie\n\nseptember 2009, v ktorom uviedla nadmerný odpočet vo výške 161 461,20 €. Daňové priznanie bolo\npodpísané Ing. R. N., ako splnomocneným zástupcom. Správca dane mal za to, že splnomocneným\nzástupcom daňového subjektu je Mgr. František Popper, v dôsledku čoho vyzval daňový subjekt na\nodstránenie pochybností v podanom daňovom priznaní. To, že daňové priznanie podala oprávnená\nosoba, sa stalo skutočnosťou pre správcu dane známou z právneho názoru vysloveného v rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/89/2011-39 z 15.02.2012 v spojení s rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/36/2012 z 18.04.2013, ktoré sa stali právoplatnými\n20.05.2013.\nSprávca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie september 2009. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9601402/5/1660467/2014/\nŽák z 29.04.2014. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č.\n9601402/5/2481000/2014/Žák z 04.06.2014, ktorým nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet\nza zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 161 461,20 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v\nsume 38,80 €. Správca dane vo veci žiadosti žalobkyne o vrátenie daňového preplatku za september\n2009 vo výške 161 461,20 € na dani z pridanej hodnoty zastavil konanie po tom, čo dospel k záveru,\nže u daňového subjektu neeviduje daňový preplatok.\nPodľa § 79 ods. 1 zákona o DPH, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,\nodpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období.\nAk platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom\nzdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť\ndo 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období,\nv ktorom nadmerný odpočet vznikol.\nPodľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa\nodseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od\nskončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu\nvrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej\ndaňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného\nodpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí\na vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v\nlehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a\nprávoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený\nv právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak\nplatiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie\nnadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol\nuplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.\nZ vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH vyplýva, že správca dane vráti daňovému subjektu\nnadmerný odpočet ex lege po tom, čo nastanú právne skutočnosti prezumované zákonom.\nPodľa § 63 ods. 1 zákona o správe daní daňový preplatok (ďalej len „preplatok“) je suma platby, ktorá\nprevyšuje splatnú daň.\nVychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona akceptujúc relevantnú judikatúru najvyššieho\nsúdu v obdobných veciach, najmä rozsudok sp.zn. 3Sžf/39/2008 zo 14.05.2009, z ktorého vyplýva,\nže daňový preplatok je reálne zaplatená suma, ktorej chýba právny titul na jej viazanie v štátnom\nrozpočte a preto je potrebné ju vrátiť titulom preplatku (ide o obdobu bezdôvodného obohatenia v\nobčianskoprávnych vzťahoch). V prípade nadmerného odpočtu však právny titul existuje, ide o nárok\nvyplývajúci z ustanovenia § 79 zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Nadmerný odpočet nie je\npreto možné vrátiť formou preplatku na dani. Z uvedeného dôvodu správny orgán postupoval v súlade so\nzákonom, keď konanie vo veci žiadosti žalobkyne o vrátenie daňového preplatku za zdaňovacie obdobie\nseptember 2009, vzhľadom na to, že pre takýto postup nebol zákonný dôvod.\nNapriek tomu, že u žalobkyne sa nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2009 neeviduje,\nnakoľko mu bola v predmetnom zdaňovacom období vyrubená na základe rozhodnutia správcu dane č.\n\n9601402/5/2481000/2014/Žák zo 04.06.2014, ktorým nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet\nza zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 161 461,20 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v\nsume 38,80 €, považoval najvyšší súd za potrebné vyjadriť sa k žiadosti žalobkyne, aby ňou tvrdený\nnárok na vrátenie nadmerného odpočtu za predmetné zdaňovacie obdobie daňový orgán vrátil formou\npreplatku na dani.\nK námietke žalobkyne pokiaľ ide o nárok daňového subjektu na úrok z omeškania z NO DPH\nzadržiavaného počas výkonu daňovej kontroly, je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 35b ods. 6\ndruhá veta zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, sa sankčný úrok vypočíta zo\nsumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú\nodo dňa, keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti v lehote\npodľa ustanovenia § 79 zákona o DPH do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné\nprostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. Za tento deň\nsa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu správcu dane.\nPokiaľ však ide o žiadosť žalobkyne o vrátenie zadržiavanej sumy nadmerného odpočtu, ako aj úroku z\nomeškania formou preplatku na dani podľa § 63 ods. 6 zákona o správe daní, nebolo možné jej vyhovieť,\nnakoľko takýto postup nie je možné považovať za súladný so zákonom.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru,\nže námietky žalobkyne, vznesené v odvolaní nemožno považovať za opodstatnené.\nNajvyšší súd rovnako ako krajský súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonné podmienky pre to, aby\nsúd konanie prerušil v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a požiadal Súdny dvor Európskej únie (ďalej\nlen „Súdny dvor“) o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 ZFEÚ .\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) súd konanie preruší,\nak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa\nmedzinárodnej zmluvy (čl. 267 ZFEÚ).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd poslednej inštancie dospel za použitia ustanovenia čl.\n267 ZFEÚ (bývalý čl. 234 ZES) tretieho odseku, ktorý ustanovuje výnimky z povinnosti predloženia\nprejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, k záveru, že konanie nie je potrebné prerušovať, pretože vec je\nzjavná a jasná a v preskúmavanej veci tiež nevznikla nijaká pochybnosť ohľadom výkladu európskeho\npráva.\nPodľa názoru najvyššieho súdu, krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nžalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne\na keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani na zrušenie napadnutého rozsudku považujúc aj jeho\nodôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí ani žiaden rozpor s daňovými\npredpismi ani judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, a preto rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP s § 250k ods. 1 OSP, tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov konania\nzo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/217/2014", "guid": "028afc51-2a12-4bd8-84e6-7f1196b1fa26:8d675300-277b-48c3-8000-16d58075a755", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}