{"guid": "960f7421-f428-4905-b181-b09815518b34:202df622-2ccf-4e64-b7c9-a8ffb01ab029", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014201282.1", "spisova_znacka": "5Sžf/29/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/29/2015 z 25. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. 5Sžf/29/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6014201282.1", "identifikacne_cislo": "6014201282", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2016-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4c.odsek-2", "nazov": "§ 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4c.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-4c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-4c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/202df622-2ccf-4e64-b7c9-a8ffb01ab029", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201282.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201282.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201282.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/29/2015\n6014201282\n25. 10. 2016\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2016:6014201282.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nPROFINEX Pršianska terasa, s.r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 865\n664, právne zastúpený: SKLEGAL, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/398861/2014/5172 zo dňa\n9. septembra 2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.\n23S/208/2014-86 zo dňa 21. januára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.23S/208/2014-86 zo\ndňa 21.1.2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 23S/208/2014-86\nzo dňa 21.01.2015, podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n1100301/1/398861/2014/5172 zo dňa 09.09.2014 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č.\n9600301/5/2856209/2014 zo dňa 19.06.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Postupom\npodľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 678,81 € pozostávajúcu z trov\nprávneho zastúpenia vo výške 608,81 € a náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- €.\n2. Rozhodnutím č. 1100301/1/398861/2014/5172 zo dňa 09.09.2014 žalovaný potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Banská Bystrica č. 9600301/5/2856209/2014 zo dňa 19.06.2014, ktorým podľa § 4c\nods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty určil žalobcovi ako žiadateľovi o registráciu\npre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 220 000,- € na obdobie 12\nmesiacov, ktorú zábezpeku bol žalobca povinný zložiť do 20 dní od doručenia tohto rozhodnutia zložením\npeňažných prostriedkov na účet Daňového úradu Banská Bystrica alebo bankovou zárukou poskytnutou\nbez výhrad. Dôvodom určenia zábezpeky bola skutočnosť, že konateľ žalobcu JUDr. A. L. bol v čase odo\ndňa 07.11.2006 do dňa 28.02.2013 konateľom spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., ktorá ku dňu\npodania žiadosti o registráciu vykazovala nedoplatok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nnovember 2012 v sume 2 595,20 €, ktorý bol splatný dňa 27.12.2012. Pri určení výšky zábezpeky\nsprávca dane prihliadal na riziko vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty zdaniteľnej osoby a\nako kritérium vylúčil skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zrušenie registrácie na daň z pridanej hodnoty\nspoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., nakoľko nastali v období, keď jej konateľom už JUDr. A. L.\nnebol.\n\n3. Krajský súd mal za preukázané, že JUDr. A. L. bol v čase vzniku nedoplatku na dani z pridanej\nhodnoty t.j. dňa 27.12.2012 konateľom spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. Uvedený nedoplatok\nbol dňa 22.06.2013 daňovým úradom odpísaný ex offo. Žalobca podal v zmysle § 4 ods. 1 zákona\nč. 222/2004 Z.z. žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty dňa 20.01.2014. Keďže žalobca\ndosiahol zákonom stanovený obrat pre povinnú registráciu pre DPH, správca dane vydal žalobcovi\nOsvedčenie o registrácii pre DPH, podľa ktorého sa stal platiteľom DPH dňa 01.03.2014. Žalobca\nlistom zo dňa 29.07.2014 požiadal žalovaného o poskytnutie informácie, či prípadná úhrada nedoplatku\nspoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. žalobcom bude mať za následok rozptýlenie pochybností o\nriziku vzniku nedoplatkov spoločnosti, v ktorých konateľom alebo spoločníkom je JUDr. A. L., keďže\ndaňový úrad predmetný nedoplatok považoval za dôvod pre vznik rizikovosti a tento nedoplatok\nbol zo strany daňového úradu už odpísaný dňa 22.06.2013. Stanovisko žalovaného k tejto otázke\nvšak k spisovému materiálu nebolo pripojené. Spoločnosť PROFINEX dealing, s.r.o., listom zo dňa\n16.04.2014 požiadala daňový úrad a žalovaného o opravu nesprávnych údajov vedených správcom\ndane v dokumente označenom ako: ,,Detail archivovaného subjektu“ obsahujúci výpis zo zostavy s\natribútmi a ich hodnotením s dátumom prepočtu 03.10.2013. Obchodná spoločnosť konštatovala že\ntakýto dokument jej nebol nikdy predložený na vyjadrenie, aj napriek tomu, že sa v ňom uvádzajú\nrizikové faktory spoločnosti, ako daňového subjektu, ktoré boli základom pre rozhodovanie o výške\nzábezpeky. Žiadateľ opravy údajov uviedol, že v evidencii správcu dane sú obsiahnuté nesprávne\núdaje a informácie, čo má za následok nesprávne vyhodnotenie rizikovosti. Žalovaný listom zo dňa\n06.06.2014 oznámil žiadateľovi výsledok prešetrenia jeho podnetu, v ktorom uviedol, že na určenie výšky\nzábezpeky je stanovený algoritmus výpočtu podľa vybraných atribútov Detailu archivovaného subjektu,\nktorý je internou pomôckou a v prípade splnenia podmienok zábezpeky ju registrátor udelí vo výške\nurčenej IT nástrojom. Algoritmus na určenie výšky zábezpeky nevyužíva atribúty ,,A“, ktoré popisujú\nsprávanie daňového subjektu a sú určené ako pomocná informácia v rámci procesu registrácie. Žalovaný\ns poukazom na ustanovenie § 11 a § 23 ods. 1 Daňového poriadku uviedol, že nakoľko atribúty použité\nna výpočet výšky zábezpeky obsahujú údaje o iných daňových subjektoch, nie je možné sprístupniť\ninformácie o daňových subjektoch, ktoré sú predmetom daňového tajomstva a navyše zábezpeku na\ndaň uloženú v zmysle § 4c zákona o DPH nemožno považovať za daň a teda zostava z informačného\nsystému žalovaného sa netýka daňových povinností, slúži len ako pomôcka na zdôvodnenie výšky\nzábezpeky. Z uvedeného dôvodu daňový subjekt nie je oprávnený nahliadnuť do predmetnej výstupnej\nzostavy ani v zmysle § 23 Daňového poriadku. Spoločnosť PROFINEX dealing, s.r.o. žalovanému\noznámila nesúhlas s so záverom, že Zostava informačného systému FR SR ,,Detail archivovaného\nsubjektu“ je len internou pomôckou na zdôvodnenie výšky zábezpeky. Poukázala na to, že rozhodnutia\ndaňových orgánov o uložení zábezpeky, by mali obsahovať odôvodnenie určenej výšky zábezpeky.\n4. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu krajský\nsúd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné, keďže odôvodnenie\nvýšky daňovej zábezpeky odkazom na využitie softwarového programu je nedostatočné a to vzhľadom\nna absenciu správnej úvahy pri zistení rizikovosti a to konkrétne vyhodnotenie kritérií rizikovosti\nrelevantných pre určenú výšku zábezpeky. Krajský súd uviedol, že na odôvodnení správnej úvahy\nje potrebné trvať aj v prípade, keď výška zábezpeky je určená v zákonom stanovených medziach,\nnakoľko je nevyhnutné vylúčiť svojvôľu správnych orgánov pri rozhodovaní aj z hľadiska porovnávania\ns obdobnými vecami u iných subjektov. Aby mal súd možnosť zaujať stanovisko, či nedošlo k vybočeniu\nz hľadísk zákona, musí správny orgán odôvodniť, ako vyhodnotil zákonné hľadiská, t.j. ako prihliadol na\nriziko vzniku nedoplatku. To, na aké kritériá bolo prihliadnuté, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky\nzábezpeky musí vyplývať už z odôvodnenia rozhodnutia a tento nedostatok nemožno nahradiť odkazom\nna inú listinu, resp. metodický pokyn o registrácii platiteľa DPH, či údaje v evidencii finančnej správy\nohľadom daňového subjektu. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k zákonu č.\n246/2012 Z.z., ktorým bol zakotvený inštitút zábezpeky na daň v zmysle § 4c zákona o DPH, v zmysle\nktorej sa výška zábezpeky na daň určuje na základe kritérií vypracovaných daňovou správou v spolupráci\ns Ministerstvom financií SR, pričom horná hranica zábezpeky bude použitá vtedy, keď budú odôvodnené\nobavy, že registrácia na DPH bude zneužitá. Ak dôvodová správa predpokladá posudzovanie kritérií\nsprávcom dane, za takéto nemožno považovať počítačový program s tým, že daňový úrad by v zmysle\nmetodického pokynu nemal možnosť objektívne zohľadniť výsledok počítačového programu. Postup\ndaňových orgánov pri určovaní výšky daňovej zábezpeky prostredníctvom vygenerovania rizikovosti\ninformačným systémom bez možného zásahu správcu dane tak nezodpovedá zákonným požiadavkám\nindividuálneho posúdenia každej konkrétnej veci. Neobstojí ani stanovisko žalovaného vo vzťahu síce\nk inej obchodnej spoločnosti (PROFINEX dealing, s.r.o.), avšak z hľadiska posudzovania rovnakej\n\nproblematiky, že daňový subjekt nie je oprávnený oboznamovať sa s výsledkami vygenerovanými\ninformačným systémom, nakoľko sa jedná o podklad pre určenie daňovej zábezpeky a nie pre daň,\nresp. že nie je oprávnený oboznamovať sa s nimi, keďže obsahujú údaje o iných daňových subjektoch\nvzhľadom na predmet daňového tajomstva .\n5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalobcovi náhradu trov konania neprizná.\nŽalovaný v odvolaní argumentoval tým, že zábezpeka na daň patrí do skupiny opatrení, ktoré nie\nsú totožné s ukladaním pokút za nesplnenie, prípadne porušenie niektorých zákonných ustanovení\nvyplývajúcich zo zákona č. 563/2009 Z.z., kde zákonodarca rigorózne vyžaduje odôvodnenie výšky\nuloženej pokuty. Zábezpeka v zmysle § 4c zákona č. 222/2004 Z.z. sa považuje za prostriedok, ktorý\nsa použije na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky. (Daňový úrad\npeňažnú zábezpeku alebo jej časť musí vrátiť v lehote 30 dní odo dňa, keď uplynulo 12 mesiacov odo dňa\nzloženia zábezpeky na daň). V danom prípade dochádza ku kolízii znenia § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ.z. so znením § 11 zákona č. 563/2009 Z.z. Vzhľadom na znenie § 11 zákona č. 563/2009 Z.z. nemôže\nžalovaný v odôvodnení uvádzať konkrétne skutočností - atribúty, ku konkrétnym prepojeniam daňových\nsubjektov na žalobcu, nakoľko by došlo k porušeniu daňového tajomstva. Súd by mal v danom prípade\ntúto skutočnosť vziať do úvahy a zohľadniť konanie žalovaného, aj bez ďalšieho možného zdôvodnenia\nvýšky zábezpeky.\n6. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného stotožnil so závermi krajského súdu o\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu\npoukaz žalovaného na kolíziu ustanovenia § 11 a § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. je potrebné\nvyhodnotiť ako účelovú obranu. Neuvedenie riadneho odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na\npovinnosť zachovať daňové tajomstvo je nepostačujúce, neakceptujúce a nezlučiteľné s princípom\nprávneho štátu. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 6 písm. i/ zákona č. 563/2009 Z.z., z ktorého\nvyplýva, že za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového\ntajomstva súdu na účely súdneho konania. Žalovaný a taktiež prvostupňový orgán v rozhodnutiach ani\nv nadväzujúcich písomnostiach neobjasnili, v čom spočíva riziko zneužitia DPH zo strany žalobcu. K\nskutočnosti, že konateľ žalobcu bol konateľom spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., ktorá mala\nnedoplatok na dani z pridanej hodnoty uviedol, že medzi výškou určenej daňovej zábezpeky a výškou\ndaňového nedoplatku je daný hrubý nepomer a preto mal žalovaný a prvostupňový orgán výšku daňovej\nzábezpeky presne a jednoznačne ozrejmiť. Neuvedenie konkrétnych rizikových faktorov, ktoré majú\nodôvodniť výšku zábezpeky má za následok stav, že daňový subjekt nemá žiadnu možnosť procesnej\nobrany voči prípadným nesprávnym záznamom vedeným v evidencii daňového úradu. Vzhľadom na\nuvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a\nzároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať\núspech.\n8. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“)\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n9. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n10. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.)\n\n11. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\n12. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n13. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n14. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\n15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty zdaniteľná osoba, ktorá má\nsídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko\nv tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich\npo sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790,- €, je povinná podať daňovému úradu\nžiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20.\ndňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.\n16. Podľa § 4c ods. 1 písm. c/ bod. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty zdaniteľná osoba,\nktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 a 2, je povinná zložiť zábezpeku na daň\nzložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou\nbez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky, ak\nkonateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo\nbola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky\nna dani 1 000,- € a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola\njej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené.\n17. Podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty žiadateľovi o registráciu\nuvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1\n000,- € a najviac 500 000,- €. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku\nnedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20\ndní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.\n18. Odvolací súd vychádzajúc z dôvodov odvolania žalovaného preskúmal rozsudok krajského súdu\na v nadväznosti naň aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu. V predmetnej\nveci bolo potrebné zaujať právny názor k aplikácii ustanovení § 4c zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z\npridanej hodnoty v súvislosti s uložením zábezpeky na daň z pridanej hodnoty žalobcovi vo výške 220\n000,- €. V konaní nebolo sporným, že konateľ žalobcu JUDr. A. L. bol v období odo dňa 07.11.2006\ndo dňa 28.02.2013 konateľom spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., ktorej vznikol dňa 27.12.2012\nnedoplatok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 2 595,20 €.\nVzhľadom k tomu, že uvedený nedoplatok na dani ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu pre daň\n\n(dňa 20.01.2014) nebol zaplatený, správca dane postupoval správne, keď žalobcovi určil zábezpeku na\ndaň z pridanej hodnoty. Pokiaľ žalobca namietal, že daňový nedoplatok spoločnosti Senec Warehouse\nPark, s.r.o. bol dňa 22.06.2013 daňovým úradom vzhľadom na vstup tejto spoločnosti do konkurzu\nodpísaný ex offo, je potrebné uviesť, že samotné odpísanie daňového nedoplatku neznamená jeho\nzaplatenie. Keďže ustanovenie § 4c ods. 1 písm. c/ bod. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. viaže určenie\nzábezpeky na nezaplatenie daňového nedoplatku ku dňu podania žiadosti o registráciu, čo v danom\nprípade nebolo spochybnené, je potrebné konštatovať, že podmienky na zloženie zábezpeky boli\nsplnené.\n19. K otázke výšky zábezpeky odvolací súd uvádza, že správcom dane stanovená zábezpeka vo výške\n220 000,- € bola určená v medziach zákona (najmenej 1 000,- € a najviac 500 000,- €), avšak z\nrozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu nevyplýva, prečo bola určená výška práve 220 000,€. V odôvodnení oboch rozhodnutí je uvedené, že správca dane pri určení výšky zábezpeky prihliadol\nna skutočnosti, ktoré mali vplyv na zníženie zábezpeky (z pôvodnej sumy 266 000,- € eur na sumu 220\n000,- €), keď vylúčil rizikové dôvody, ktoré vyplývali z rozhodnutia o zrušení registrácie na daň z pridanej\nhodnoty spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., nakoľko tieto nastali v období keď JUDr. A. L. už\nnebol jej konateľom. Takéto odôvodnenie výšky zábezpeky odvolací súd nepovažuje za dostatočne\npresvedčivé. Ustanovenie § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., ukladá správcovi dane pri určení výšky\nzábezpeky na daň prihliadnuť na riziko vzniku nedoplatku na DPH zdaniteľnej osoby. Z rozhodnutia\nžalovaného ako aj prvostupňového orgánu však nevyplýva, ktoré konkrétne kritériá rizikovosti zohľadnili\nsprávne orgány pri rozhodovaní.\n20. Presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vydaného na základe zákonom povolenej voľnej úvahy\nmá zabrániť svojvôli správneho orgánu pri takomto type rozhodovania. Správny orgán preto musí\nuviesť v odôvodnení aj vyhodnotenie zákonných hľadísk, najmä ako na ne prihliadol. Pokiaľ sa\nžalovaný odvolával na to, že výška zábezpeky sa určuje s použitím počítačového programu ako\ninternej pracovnej pomôcky a atribúty použité na výpočet zábezpeky obsahujú údaje o iných daňových\nsubjektoch, ktoré podliehajú daňovému tajomstvu je potrebné uviesť, že súd nepreskúmava rozhodnutie\nv spojení s ďalšími internými podkladmi resp. pomôckami, na ktoré správny orgán poukazoval, ale\npreskúmava samotné rozhodnutie, ktoré ak má spĺňať požiadavku zákonnosti, musí byť preskúmateľné\na zrozumiteľné najmä pre účastníkov konania, pričom povinnosť správcu dane zachovávať daňové\ntajomstvo v zmysle § 11 zákona č. 563/2009 Z.z. ho ešte nezbavuje povinnosti svoje rozhodnutie riadne\nodôvodniť.\n21. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného o potrebe rozlišovať medzi určením\nzábezpeky na daň a ukladaním pokút, kde sa vyžaduje odôvodnenie rozhodnutia. Podľa názoru\nodvolacieho súdu rozhodnutie o určení zábezpeky má totiž nepochybne povahu rozhodnutia o právach\na povinnostiach daňového subjektu s účinkami v jeho majetkovej sfére a preto nemožno prijať ani záver\no tom, že by na odôvodnenie tohto rozhodnutia kládol zákonodarca nižšie nároky resp. nevyžadoval\njeho odôvodnenie. Účelom preskúmateľnosti rozhodnutia je, aby rozhodujúci správny orgán uviedol,\nktoré konkrétne kritériá posudzoval. Aj keď súd v rámci správneho súdnictva v zmysle ustanovenia §\n245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutiach, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej\núvahy (správneho uváženia), preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, neznamená to, že by správny orgán nemusel odôvodniť svoju úvahu pri určení\nvýšky zábezpeky, najmä aké skutočnosti zohľadnil v rámci posudzovania rizikovosti vzniku nedoplatku.\n22. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaväzuje súdy\na orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú\nprotiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Povinnosťou\nsprávneho organu je nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a\nktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutia vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ich postup je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n23. Za stavu, že v posudzovanej veci správne orgány výšku žalobcovi určenej zábezpeky na DPH,\nohľadne rizika vzniku nedoplatku na DPH (§ 4c ods.2 veta druhá zákona č. 222/2004 Z.z.), dostatočným\nspôsobom neodôvodnili, podľa názoru odvolacieho súdu, sú napadnuté rozhodnutia postihnuté deficitom\nnepreskúmateľnosti.\n\n24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s\n§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1\nO.s.p. v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi\nich náhradu, z dôvodu nevyčíslenia, nepriznal.\n26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/208/2014", "guid": "1a6eeee9-ec91-45e2-9511-dd708720e2a1:f4b6eedc-3cda-45ee-8361-36c894ca1e74", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}