{"guid": "579a671c-bbd7-451f-8544-b8a204368a7a:0699c5ad-f0b6-4656-aa6b-fb14ec075ca7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014201030.1", "spisova_znacka": "10Sžo/336/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/336/2015 z 29. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 10Sžo/336/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6014201030.1", "identifikacne_cislo": "6014201030", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-77"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/274#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0699c5ad-f0b6-4656-aa6b-fb14ec075ca7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201030.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201030.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014201030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/336/2015\n6014201030\n29. 11. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:6014201030.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Igora Belka v právnej veci žalobcu: G. E., narodený\ndňa XX.XX.XXXX, F., právne zastúpeného: BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., J. Kozáčeka\n13E, Zvolen, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Vlčia studňa, IČO: 31 927 637, Čakanovce, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.03.2014 a zo dňa 23.02.2014, na odvolanie\nžalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/156/2014-92 zo dňa\n12.05.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/156/2014-92\nzo dňa 12. mája 2015 p o t v r d z u j e .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu o d m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie\no žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 06.03.2014 a podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP\nrozhodnutie žalovaného zo dňa 23.02.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 1.045,51 Eur.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že konanie začaté na súde na základe\nžaloby zo dňa 14.08.2014, súd zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP, nakoľko táto žaloba smerovala\nproti rozhodnutiu, ktoré nemohlo byť predmetom preskúmavania súdom. Druhostupňové rozhodnutie zo\ndňa 23.02.2014 v podstate neexistovalo, v písomnej forme bolo vyhotovené dodatočne až po uložení\npovinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie odvolacieho orgánu - členskej schôdze PZ. Preto\nsúd zastáva stanovisko, že po doručení druhostupňového rozhodnutia na pokyn súdu v zmysle § 250b\nods. 2 OSP, bolo potrebné podať žalobu, keďže v konaní o pôvodnej žalobe neboli splnené podmienky\npre vedenie konania.\nV ďalšom uviedol, že posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.02.2014,\nvrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv žalobe, pričom zohľadňoval aj stanoviská, vyjadrenia a podklady, predložené účastníkmi konania v\nkonaní o pôvodnej žalobe, nakoľko veci spolu súvisia. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba\nbola podaná dôvodne, preto nevyhovel požiadavke žalovaného zastaviť predmetné konanie. Nestotožnil\nsa s argumentáciou žalovaného, nakoľko rozhodovacia prax súdov sa ustálila na závere, že rozhodnutia\nžalovaného vydané v rámci kárneho konania nemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu (porovnaj\nnapr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR lSžr/56/2011, 5Sžo/l/2015 z 29.04.2015).\n\nZdôraznil, že podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má žalovaný ako subjekt práva samosprávny\na združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský\nprincíp. Kárne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckej organizácie, je\nrozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby - člena žalovaného. Preto rozhodnutia takejto povahy\nnemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu.\nSúd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že na predmetné konanie sa nevzťahuje zákon o správnom\nkonaní, pretože zastáva názor, že ak v danom prípade išlo o proces rozhodovania poľovníckeho\nzdruženia o právach a povinnostiach člena Poľovníckeho združenia a takéto rozhodovanie je v zmysle\nvyššie citovaných ustanovení správnym konaním, musí sa v ňom v nevyhnutnom rozsahu aplikovať aj\nvšeobecný právny predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok). Výkon práva\npoľovníctva je výlučne viazaný na členský princíp a tento charakter nezmenil ani zákon o poľovníctve č.\n274/2009 Z. z. Ustálil tak, že konanie podlieha pod režim správneho poriadku.\nKrajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a po zohľadnení žalobných námietok\ndospel k záveru, že skutkový stav nebol správnym orgánom dostatočne zistený. Dodal, že zásada\nmateriálnej pravdy uplatňovaná v správnom konaní vyžaduje požiadavku, aby správny orgán úplne\na presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Úplnosť zistenia\npodkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci\nvýznam.\nMal za to, že predmetom konania bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým došlo k\nvylúčeniu žalobcu z Poľovníckeho združenia Vlčia studňa Čakanovce. Podľa rozhodnutia Výboru bol\ndňa 28.01.2014 žalobca ako disciplinárne obvinený uznaný za vinného z porušenia Domáceho poriadku\nv bode 13 ods. b/, c/, pričom k vylúčeniu došlo podľa Stanov PZ v zmysle § 33 ods. c/. V písomnom\nvyhotovení rozhodnutia odvolacieho orgánu členskej schôdze PZ zo dňa 23.02.2014 je uvedené, že za\nprevinenie spáchané porušením bodu 13 ods. b/ a ods. c/ Domáceho poriadku PZ bolo uložené vylúčenie\nz PZ Vlčia studňa podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 13 ods. 1 písm. d/, § 13 ods. 2 Stanov PZ.\nPoukázal na ustanovenie § 4 ods. 15 Stanov SPZ, z ktorého vyplýva, že interný predpis je záväzný pre\nkaždú organizačnú zložku, ktorou v zmysle § 18 ods. 2 písm. c/ Stanov SPZ je poľovnícke združenie.\nŽalobca v odvolaní, ako aj v žalobe tvrdil, že sa nedopustil žiadneho disciplinárneho priestupku v\nzmysle ustanovení Prevádzkového poriadku PZ Vlčia studňa Čakanovce, DP SPZ a tiež DP SPK. Z\nodôvodnenia rozhodnutia napadnutého žalobou nevyplýva, z akých dôkazov vychádzal žalovaný pri\nsvojom rozhodovaní. Súd zastáva stanovisko, že správny orgán nedostatočne zistil skutočný stav veci.\nZa skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny\nvýznam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné citovanie príslušných ustanovení, ale je\npotrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby bol zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a\nprávnym posúdením.\nKrajský súd mal za to, že v rozhodnutí žalovaného zo dňa 23.02.2014 vyššie uvedené absentuje. Preto\nprisvedčil tvrdeniu žalobcu, že poukaz na právne normy nezodpovedá zneniu právnych noriem, z ktorých\nvychádzal správny orgán v rozhodovaní. Taktiež je neprípustné, aby potvrdzujúce rozhodnutie, ktoré\nv podstate preberá skutkové a právne závery prvostupňového rozhodnutia, poukazovalo na odlišné\nustanovenia právnych noriem. Uvedené spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť.\nNapadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 11 ods. 5 Disciplinárneho poriadku SPZ, ako aj s\nustanovením § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, keď neobsahuje tam predpokladané náležitosti.\nKrajský súd dospel k záveru, že došlo aj k pochybeniu v postupe žalovaného, ktorý rozhodol bez toho,\naby bol žalobca predvolaný na konanie, čím mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k obvineniu a uviesť\nokolnosti na svoju obranu, resp. navrhnúť ďalšie dôkazy. Postup žalovaného je v rozpore s § 9 ods. 1,\n2 a 3 Disciplinárneho poriadku SPZ.\nĎalšiu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súd videl vtom, že z predloženého rozhodnutia súdu\nnie je zrejmé číslo vydaného rozhodnutia. Súd tiež poznamenal, že správne má byť na rozhodnutí\nuvedený dátum vydania (prijatia) rozhodnutia, a nie dátum, kedy sa rozhodnutie vyhotovuje. Čas\n\nvydania rozhodnutia sa nemôže zamieňať s časom vypracovania rozhodnutia. Predmetná nesprávnosť\nv rozhodnutí má za následok nevykonateľnosť rozhodnutia.\nKrajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie do štádia odvolacieho konania s tým, že úlohou žalovaného bude odstrániť\nnedostatky v naznačenom smere a znova vo veci rozhodnúť.\nRozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním, v ktorom vyjadril nesúhlas s\nodôvodnením rozhodnutia a k veci uviedol nasledovné.\nKonajúci súd sa nesprávne vysporiadal s tvrdením žalovaného, že predmetné rozhodnutia žalovaného\nnie sú rozhodnutia vydané v rámci správneho (verejného) trestania a teda tu nie je priestor pre\nich preskúmanie správnym súdom. Svoje rozhodnutie v tejto časti súd oprel o ustálenú judikatúru\nNajvyššieho súdu SR (sp. zn. 1 Sžr/56/2011, sp. zn. 5 Sžo 1/2015 a iné.) a žalovaný po ich preskúmaní\nuviedol, že tieto nie sú založené na správnom chápaní príslušných ust. zákona č. 274/2009 Z. z. o\npoľovníctve.\nOpakovane uviedol, že poľovnícke združenie je organizačná zložka poľovníckej organizácie založenej\npodľa § 32 zákona č. 274/2009 Z. z. Jej založeniu nepredchádza iniciatíva zo strany orgánov\nverejnej správy, prijatie právneho predpisu, či iný úkon alebo opatrenie zo strany nejakej organizácie.\nRozhodnutiu predchádza len a výlučne vôľa držiteľov poľovných lístkov (poľovníkov) spĺňajúcich\nzákonné predpoklady, ktorí majú záujem byť združení v právnickej osobe (spolku). Žalovaný upozornil,\nže cieľom poľovníckej organizácie vôbec nemusí byť užívanie poľovného revíru, naopak cieľom je\nochrana a presadzovanie oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva (§ 32 ods. 1 písm.\na/ cit. zákona). Bežne sú v praxi zakladané poľovnícke organizácie s cieľom chovu operených dravcov,\npísania poľovníckej literatúry, či poľovníckej kynológie a pod. (napr. Klub autorov slovenskej poľovníckej\nliteratúry). Dôvodom je že takýto spolok, nie je možné založiť ako občianske združenie (§ 1 ods. 3 písm.\nd/ zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní). Právne postavenie poľovníckej organizácie (resp. poľovníckeho\nzdruženia) je preto plne porovnateľné s právnym postavením občianskeho združenia. Právny status PZ\nVlčia studňa (resp. akejkoľvek poľovníckej organizácie) nie je v ničom porovnateľný s verejnoprávnou\nkorporáciou, či komorou s núteným členstvom.\nŽalovaný konštatoval, že krajský\npoľovníckej komory.\n\nsúd zjavne nerozlíšil postavenie PZ Vlčia studňa a Slovenskej\n\nPre úplnosť dodal, že PZ Vlčia studňa je členom poľovníckej organizácie Slovenského poľovníckeho\nzväzu so sídlom v Bratislave (ďalej aj „SPZ\") a preto sa riadi aj internými predpismi tejto organizácie.\nAni Slovenský poľovnícky zväz nie je právnickou osobou s povinným členstvom. Túto skutočnosť je\npotrebné zdôrazniť, pretože v označených rozsudkoch najvyššieho súdu sa v zásade vychádza z toho,\nže „disciplinárne konania“ pred orgánmi poľovníckych združení (členmi SPZ), či inými poľovníckymi\norganizáciami sú súčasťou administratívneho trestania. Takéto tvrdenie nie je pravdou. Jedinou\nprávnickou osobou v slovenskom poľovníckom prostredí, ktoré je možné označiť za komoru s povinným\nčlenstvom je Slovenská poľovnícka komora. Práve táto organizácia je verejnou korporáciou, ktorej musí\nbyť držiteľ poľovného lístka členom, v opačnom prípade mu poľovný lístok nebude vydaný a teda nebude\nmôcť na území SR vykonávať právo poľovníctva.\nŽalovaný mal na základe uvedeného za logické a samozrejmé, že pre disciplinárne orgány Slovenskej\npoľovníckej komory platia okrem vlastných predpisov (napr. Disciplinárny poriadok SPK) jednak\nzákladné zásady správneho konania (vypočítané v § 3 Správneho poriadku), záruky spravodlivého\nsprávneho konania (upravené v Rezolúcii č. R (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym\naktom) a aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Opísané princípy a zásady ale nemajú prečo\nplatiť aj pre bežnú poľovnícku organizáciu, ktorej členstvo je naopak od tvrdenia súdov dobrovoľné a\nnie povinné.\nŽalovaný v ďalšom nesúhlasil s názorom súdu, že len poľovnícke združenie smie užívať poľovný revír a\nteda od takéhoto „jedinečného“ postavenia sa odvíja možnosť preskúmavať ich rozhodnutia v správnom\nsúdnictve podľa 2. hlavy 5. časti OSP.\n\nUžívanie poľovného revíru - na rozdiel od tvrdenia správneho súdu, sa vôbec neviaže na nutný\nčlenský princíp v poľovníckom združení. Žalovaný dal do pozornosti § 11 zákona č. 274/2009 Z .z.\npojednávajúceho o samostatných poľovných revíroch. Takýto poľovný revír (s prívlastkom samostatný)\nmôže vlastník užívať sám a vôbec nemusí byť členom poľovníckej organizácie. Typickým príkladom\nje postavenie Lesov SR š.p. pri užívaní vlastných tzv. režijných poľovných revírov, či obcí pri užívaní\npoľovných revírov (vlastných obecných poľovných revírov) a pod. Taktiež § 12 citovaného predpisu\numožňuje viacerým vlastníkom poľovného revíru (s prívlastkom spoločný) tento užívať bez toho, aby\nboli organizovaní v akejkoľvek poľovníckej organizácii.\nČo sa týka užívania „cudzieho\" poľovného revíru (vytvoreného z poľovných pozemkov iných osôb než sú\njeho užívatelia), žalovaný dal do pozornosti, že jeho užívanie je v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 274/2009\nZ. z. umožnené zmluvne postúpiť presne určeným subjektom. Preto neobstojí tvrdenie konajúceho súdu\no povinnom členskom (spoločnom) obhospodarovaní poľovného revíru.\nPre úplnosť dodal, že poľovníkovi, ktorý je vylúčený z poľovníckej organizácie, sa týmto aktom\n(vylúčením) nezakazuje v tomto, či inom poľovnom revíri vykonávať právo poľovníctva. Výkon práva\npoľovníctva totiž nie je spojený s členstvom v poľovníckej organizácii, ale naopak so splnením zákonných\npodmienok (§ 51-53 cit. zákona). Ak teda má poľovník platný poľovný lístok a má vystavené povolenie\nna lov od užívateľa konkrétneho poľovného revíru, má právo v tomto poľovnom revíri vykonávať právo\npoľovníctva, bez ohľadu na členstvo v poľovníckej organizácii.\nPoznamenal, že nie je vôbec vylúčené (v praxi sa takáto skutočnosť aj ojedinele vyskytuje), že člen\nktorý bol z poľovníckej organizácie, ktorá užíva konkrétny poľovný revír vylúčený, môže v tomto\npoľovnom revíri vykonávať právo poľovníctva, keďže sa mu udelí povolenie na lov - buď individuálne (tzv.\npoplatkový lov) alebo spoločné (napr. hosťovská spoločná poľovačka). Uvedené platí aj pre poľovníkov\nbez členstva v poľovníckej organizácii, ktorých je v SR niekoľko tisíc a vykonávajú právo poľovníctva\nbez príslušnosti k akejkoľvek poľovníckej organizácii, len na základe povolení na lov od toho-ktorého\nužívateľa poľovného revíru.\nŽalovaný vyjadril nesúhlas aj s názorom súdu, prečo predmetná vec spadá do kompetencie správnych\nsúdov, a to právny následok uloženia „sankcie“ vylúčenia z poľovníckej organizácie, ktorým sa zasahuje\ndo osobnej sféry jednotlivca. Uvedené, sa však podľa žalovaného nezakladá na pravde.\nVylúčenie z poľovníckeho združenia (poľovníckej organizácie) so sebou nenesie zákaz, či obmedzenie\nvýkonu práva poľovníctva, stratu poľovného lístka, či inú všeobecne negatívnu sankciu. Vylúčením\nz poľovného združenia sa síce končí vzájomný právny vzťah (majetkový vzťah) medzi poľovným\nzdružením a jeho členom, no takýto následok nie je pre bývalého člena negatívny v tom smere, že by sa\nniekde zapisoval (akýsi register sankcii), ukladal by sa mu zákaz byť členom inej poľovníckej organizácie,\nzakazovalo by sa mu podať si prihlášku za člena do tej istej poľovníckej organizácie a pod.\nVylúčenie člena z poľovníckej organizácie, nemá na jeho poľovnícky život de facto žiaden vplyv, no\nmá jednoznačne vplyv na zúženie jeho majetkových práv, keďže prichádza o časť svojho majetku\npreinvestovaného do majetku poľovníckej organizácie. Takáto otázka ale nemôže byť predmetom\nposudzovania správnym súdom - najviac ak civilným súdom v občianskom súdnom konaní. Inak\npovedané „trestanie v poľovníckej organizácii“ nenesie znaky verejného trestania, tak ako je tomu pri\nbežnom priestupkovom trestaní alebo pri disciplinárnom trestaní disciplinárnymi orgánmi SPK, a naopak\ntoto možno označiť len ako riešenie vzájomných sociálnych a majetkových vzťahov v rámci spolku.\nZ vyššie opísaných skutočností mal žalovaný za zrejmé, že v danej veci nie sú dané také podmienky,\naby mohol správny súd prejednávať vnútorné dianie v poľovníckej organizácii, či poľovníckom združení.\nZáverom pre úplnosť dodal, že iná bola situácia pred účinnosťou zákona č. 274/2009 Z. z., keď\nSlovenskému poľovníckemu zväzu a poľovníckym združeniam, ako jeho členom, bolo priznané také\nprávne postavenie, ako je dnes priznané Slovenskej poľovníckej komore a samotná Slovenská\npoľovnícka komora ešte neexistovala.\nDal do pozornosti znenie § 3 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v poslednom platnom znení, v zmysle\nktorej bolo SPZ priznané postavenie verejnoprávnej korporácie, keďže predstavoval komoru s núteným\n\nčlenstvom. Takáto právna úprava skutočne aj odôvodňovala predchádzajúce rozhodnutia správnych\nsúdov a ich ingerenciu v podobných veciach (vylúčenie člena z poľovníckeho združenia). Situácia sa ale\nzmenila prijatím zákona č. 274/2009 Z. z., keď sa jediným predstaviteľom správy poľovníctva v SR (mimo\nštátnych orgánov) stala práve Slovenská poľovnícka komora a dovtedajší Slovenský poľovnícky zväz sa\nprostredníctvom ust. § 80 ods. 9 citovaného predpisu dostal na úroveň bežnej poľovníckej organizácie,\nakých je v SR založených niekoľko desiatok, či stoviek.\nTaktiež pripomenul, že mu nie sú známe prípady, kde by Najvyšší súd SR či iné správne súdy v SR alebo\nČR rozhodovali o dianí v občianskych združeniach (spolkoch), pokiaľ by takého občianske združenie\nnepredstavovalo komoru s povinným členstvom, ktorej rozhodovanie by sa výrazne dotklo osobnej\nsféry jednotlivca . Takéto rozhodovanie patrí výlučne do kompetencie civilného súdnictva v občianskom\nsúdnom konaní a nie správnych súdov.\nZ týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd postupom podľa §§ 250ja, 221 ods. 1 písm. a/, 221 ods. 2\nOSP rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušuje a konanie zastavuje.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 27.07.2015.\nVo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že „predmetné rozhodnutia Poľovníckeho združenia Vlčia studňa (ďalej\naj „PZ Vlčia studňa“) nie sú rozhodnutia vydané v rámci správneho (verejného) trestania a teda tu nie je\npriestor pre ich preskúmanie správnym súdom,“ uviedol, že v súvislosti s prijatím zákona o poľovníctve\ndošlo k úprave postavenia poľovníckych združení. Kým pred účinnosťou tohto zákona bolo poľovnícke\nzdruženie občianskym združením, registrovaným na výkon práva poľovníctva, na ktoré sa vzťahovali\nustanovenia zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, od 1. septembra\n2009 bola takáto pôsobnosť vylúčená. V zmysle ustanovenia § 80 ods. 9 sa poľovnícke združenia\npovažujú za poľovnícke organizácie podľa zákona o poľovníctve, ktorý je v tejto súvislosti potrebné\npovažovať za lex specialis. V súvislosti s prijatím zákona o poľovníctve došlo k úprave postavenia\npoľovníckych združení.\nŽalobcom je fyzická osoba, ktorej práva a právom chránené záujmy a povinnosti sú priamo dotknuté,\npričom na strane druhej je žalovaný - poľovnícka organizácia s názvom: Poľovnícke združenie VLČIA\nSTUDŇA ČAKANOVCE. Žalovaný je podľa zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. poľovníckou\norganizáciou, pričom táto je založená podľa tohto zákona a jej stanovy musia byť v súlade s týmto\nzákonom. V cit. zákone je zároveň jednoznačne upravené a to v ustanovení § 79 ods. 1, že na konanie\npodľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\nZákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy\nsprávne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických\na právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní, správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán\nzáujmovej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických v oblasti verejnej\nsprávy.\nPoľovnícka organizácia je v takomto poňatí preto správnym orgánom. V tomto prípade s poukazom na\nznenie ustanovenia § 247 ods. 1 OSP fyzická osoba bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím\nsprávneho orgánu. V správnom súdnictve je právo na prístup vymedzené princípom generálnej klauzuly\ns negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia\nsprávnych orgánov.\nRozhodnutie Poľovníckeho združenia VLČIA STUDŇA ČAKANOVCE je preskúmateľné súdom. Iný\npostup by bol v rozpore so zásadou denegatio justitie - odopretie spravodlivého súdu - ktorú zohľadňuje\naj Ústava SR v čl. 46. a znamenalo by to porušenie základného práva na súdnu ochranu uvedenú v čl.\n46 Ústavy SR. Žalobcovi by sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\nJe preto nesporné, že aj napádané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v čase účinnosti zákona č.\n274/2009 Z .z., že príslušnými na rozhodovanie o zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu- poľovníckej\n\norganizácie (v tomto prípade Poľovníckeho združenia VLČIA STUDŇA ČAKANOVCE) sú príslušné\nkrajské súdy a to i v otázke vylúčenia člena.\nŽalobca v ďalšom poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej\nvyplýva, že kárne konanie vedené poľovníckou organizáciou, ktorého výsledkom je rozhodnutie o\nvylúčení člena poľovníckej organizácie, je jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej\nosoby, ktoré nemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. ( napr.\nrozhodnutie sp. zn. 1Sžr/159/2011, republiky sp. zn. 1Sžr/56/2011, sp. zn. 10 Sžr/157/2011).\nNesúhlasil preto s argumentáciou žalovaného, ani s právnym názorom autora literatúry Zákon\no poľovníctve, Komentár k vybraným ustanoveniam. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, ISBN\n978-80-8168-201-8, na ktorý odkazuje žalovaný.\nS členstvom u žalovaného ako poľovníckej organizácie, ktorá je užívateľom konkrétneho poľovného\nrevíru, je nevyhnutne spojené aj verejnoprávne oprávnenie, chov a lov zveri v zmysle plánu chovu\na lovu raticovej zveri, schváleného príslušným okresným úradom, pozemkovým a lesným odbor. Inak\npovedané, s členstvom u žalovaného je automaticky spojené právo výkonu práva poľovníctva tak, ako\nto napr. vyplýva aj z predložených Stanov žalovaného.\nV tomto význame možno taktiež chápať ako správne odôvodnenie, že u žalovaného je výkon práva\npoľovníctva viazaný na členský princíp a tento charakter nezmenil ani Zákon o poľovníctve č. 274/2009\nZ. z. Vylúčením člena z uvedenej poľovníckej organizácie, členovi zaniká verejnoprávne oprávnenie\nvýkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri užívanom žalovaným, na ktoré mal predtým „automaticky\"\nnárok a ktoré je „automaticky\" a nevyhnutne späté s členstvom v poľovníckej organizácii. Aj v tomto\nsmere, a aj v tejto konkrétnej veci, preto možno chápať právo výkonu práva poľovníctva ako nevyhnutne\nviazané na členský princíp.\nVyjadril nesúhlas s účelovou argumentáciou žalovaného, že vylúčenie žalobcu z poľovníckeho združenia\nso sebou nenesie zákaz, či obmedzenie výkonu práva poľovníctva a nemá de facto vplyv na jeho\npoľovnícky život. Práve naopak, je zrejmé, že vylúčením žalobcu mu zaniká právo spojené s členstvom\na to právo vykonávať právo poľovníctva v poľovnom revíri užívanom poľovníckou organizáciou, ktoré\nje nevyhnutne spojené s členstvom. Argumentácia typu, že žalobca môže vykonávať právo poľovníctva\nako napr. poľovnícky hosť je účelová a nenáležitá, nakoľko na takýto výkon žalobca nemá automaticky\nnárok. S členstvom žalobcu u žalovaného bolo nevyhnutne a výlučne automaticky späté jeho právo\nzúčastňovať sa na výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri, ktorý žalovaný užíva. Nepriamo to svojim\nkonaním potvrdzuje aj žalovaný, ktorý zároveň s vylúčením žalobcu z členstva, prijíma na jeho miesto\nnovú fyzickú osobu. Účelom rozhodnutia o vylúčení žalobcu z Poľovníckeho združenia VLČIA STUDŇA\nČAKANOVCE bolo preto jednoznačne to, aby sa ďalej nemohol podieľať na výkone práva poľovníctva\nv poľovnom revíri, ktorý užíva žalovaný.\nNepovažoval za pravdu, že vylúčenie žalobcu z poľovníckeho združenia so sebou nenesie zákaz, či\nobmedzenie výkonu práva poľovníctva, či inú všeobecne negatívnu sankciu, resp. že nemá na jeho\npoľovnícky život de facto žiaden vplyv.\nK tvrdeniu žalovaného, že mu nie sú známe prípady, kde by Najvyšší súd SR či iné správne súdy v\nSR alebo ČR rozhodovali o dianí v občianskych združeniach (spolkoch), pokiaľ by takéto občianske\nzdruženie nepredstavovalo komoru s povinným členstvom, ktorej rozhodovanie by sa výrazne dotklo\nosobnej sféry jednotlivca s tým, že takéto rozhodovanie patrí výlučne do kompetencie civilného súdnictva\nv občianskom súdnom konaní a nie správnych súdov žalobca poukázal na uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 07.08.2012 sp. zn.: 10Sžr/157/2011: „Je nesporné, že rozhodnutie\nžalovaného bolo vydané v čase účinnosti zákona č. 274/2009 Z. z., že príslušnými na rozhodovanie\no zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu -poľovníckeho združenia sú príslušné krajské súdy a to i v\notázke vylúčenie člena z poľovníckeho združenia. Uvedené rozhodnutie je potrebné preskúmať súdom.“\nKonštatoval preto, že argumentácia žalovaného v tomto bode absolútne neobstojí.\nTaktiež nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, ktorú sa snažil prezentovať počas konania pred\nkrajským súdom a to, že rozhodnutiu žalovaného predchádza výlučne iba vôľa členov a nemusí preto\nsvoje rozhodnutie podrobne odôvodňovať. Dokonca sa snaží poukázať na skutočnosť, že spôsob\n\nukončenia právneho vzťahu člena a poľovníckej organizácie je bežným spôsobom ukončenia právneho\nvzťahu závislým iba na vôli členov a nemôže byť poňatý ako skutočný proces, ktorý je súčasťou\nsprávneho (verejného) trestania. Žalovaný počas konania dokonca takýto zánik členstva charakterizuje\nako bežný spôsob ukončenia právneho vzťahu, aký podľa neho prebieha pri vylúčení člena občianskeho\nzdruženia, či pri vylúčení spoločníka obchodnej spoločnosti.\nS takýmto nenáležitým tvrdením žalovaný zásadne nesúhlasil. Zároveň podotkol, že v nesprávne\nžalovaným uvádzanom príklade, napr. v prípade vylúčenia spoločníka obchodnej spoločnosti, je zo\nzákona stanovená dokonca povinnosť viesť osobitné súdne konanie, v ktorom o vylúčení spoločníka\nrozhoduje na návrh iba súd a nestačí preto iba vôľa ostatných spoločníkov (viď. napr. § 149 Obchodného\nzákonníka). Čo sa týka občianskych združení, taktiež tu nie je možné hovoriť o svojvôli členov, nakoľko\nkaždé rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podať opravný prostriedok,\nmusí byť v súlade so stanovami a zákonom.\nŽalobca preto naďalej zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a právnom posúdení veci (vrátane\nsvojich tvrdení a právnej argumentácie prezentovanej jednak počas prvostupňového súdneho konania\nvedeného na krajskom súde ako aj v podanom odvolaní) a žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to\nžalobca navrhol v podanom odvolaní zo dňa 17.07.2015 v znení doplnenia odvolania zo dňa 20.07.2015.\nRozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním aj žalobca z dôvodov uvedených v ust. §\n205 ods. 2) a ust. § 221 ods. 1) OSP v nadväznosti na ust. § 246c OSP a ust. § 250ja OSP nakoľko\npodľa neho a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP, pretože účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a zároveň súd\nprvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu\na nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP), b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci,\npretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého\nstupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f/ rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 OSP zmenil a to tak, že súd rozhodnutie\nžalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec\nvracia žalovanému na ďalšie konanie.\nV rámci odvolacej lehoty bolo doručené podanie žalobcu označené ako doplnenie odvolania, v ktorom\nžiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v zmysle § 220 OSP zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu sa zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d) a\ne) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s §\n250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného nie sú dôvodné,\npretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 29.11.2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1\na 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\n\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolaní preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa\nkrajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca\npodkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu s prihliadnutím na\nustanovenie § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s\nním stotožňuje a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s\nprávnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v svojom odôvodnení následne\nobmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219\nods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 OSP umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového\nsúdu o ďalšie dôvody).\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Výboru Poľovníckeho\nzdruženia Vlčia studňa (ďalej len „výbor PZ“) zo dňa 28.01.2014 (písomne vyhotovené dňa 31.01.2014),\nktoré potvrdil žalovaný ako odvolací orgán, o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi podľa § 10\nods. 1 písm. c/, § 13 ods. 1 písm. d/, § 13 ods. 2 Stanov Poľovníckeho združenia Vlčia studňa (ďalej len\n„PZ“), ktorým bolo jeho vylúčenie z poľovníckeho združenia. Dôvodom vylúčenia žalobcu z poľovníckeho\nzdruženia bolo jeho disciplinárne previnenie spáchané porušením bodu 13 ods. b/ a ods. c/ Domáceho\nporiadku PZ.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona o č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou\norganizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá\na) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných\nlístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na\núseku poľovníctva,\nb) má sídlo na území Slovenskej republiky,\nc) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,\nd) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi.\nPodľa § 77 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, disciplinárnym previnením je konanie držiteľa\npoľovného lístka, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, priestupku podľa § 76 alebo iného správneho\ndeliktu podľa § 78 a je v rozpore s disciplinárnym poriadkom vydaným komorou.\n\nPodľa § 77 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, disciplinárne previnenie rieši komora podľa\ndisciplinárneho poriadku.\nPodľa § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 79 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní sa\nnevzťahuje na\na) posúdenie projektu podľa § 6 a 7,\nb) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8,\nc) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13,\nd) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28,\ne) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30,\nf) vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3,\ng) rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d),\nh) rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa § 73 okrem písmena c),\ni) rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút\nza iné správne delikty podľa § 78.\nPodľa § 1 ods. 1 správneho poriadku, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti\nverejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 1 ods. 2 správneho poriadku, správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy,\norgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti\nverejnej správy.\nPodľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nZo spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutím výboru PZ zo dňa 28.01.2014 (vypracovaného dňa\n31.01.2014), bol žalobca v zmysle ustanovenia § 33 ods. c/ stanov PZ uznaný vinným zo spáchania\ndisciplinárnych previnení podľa bodu 13 ods. b/ a c/ Domáceho poriadku PZ, ktorý spáchal tým, že\nsvojím konaním ohováral členov výboru pred ostatnými členmi PZ a konal proti záujmom poľovníckeho\nzdruženia. Žalobcovi bol, vzhľadom na hrubé porušenie povinnosti člena PZ, uložený disciplinárny trest,\na to vylúčenie z poľovníckeho združenia.\n\nŽalovaný, na základe výsledkov z rokovania svojej členskej schôdze PZ, konanej dňa 23.02.2014,\nrozhodnutím zo dňa 23.02.2014 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu výboru PZ o uložení\ndisciplinárneho trestu (o vylúčení z poľovníckeho združenia).\nKrajský súd na podklade žaloby žalobcu zrušil rozhodnutie žalovaného (členskej schôdzi PZ) zo dňa\n23.02.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného zo dňa 06.03.2014\nkonanie zastavil.\nV danej veci mal odvolací súd za nesporné, že došlo k vylúčeniu žalobcu z PZ, keď tento bol uznaný\nza vinného z porušenia bodu 13 ods. b/ a ods. c/ Domáceho poriadku PZ. Správny orgán však v\nzmysle citovaných ustanovení nedostatočne zistil skutočný stav, pričom nebolo zrejmé, z akých dôkazov\nvychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní. To, či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí\nvyplývať aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia musí správny\norgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové\nokolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam.\nTaktiež v súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné citovanie príslušných ustanovení, ale je\npotrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením\na právnym posúdením.\nUvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu absentovalo, pričom sa žalovaný taktiež\nnevysporiadal s námietkou žalobcu v odvolaní, keď tento tvrdil, že si nie je vedomý porušenia\nustanovení Disciplinárneho poriadku a stanov PZ, a že sa v disciplinárnom konaní rozhodlo bez jeho\nprítomnosti, a tým pádom bez možnosti obhajoby jeho osoby, čo bolo v rozpore s ustanoveniami §\n9 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Navyše, z preskúmavaných rozhodnutí\nžalovaného nie je jasné ich číslo a došlo aj k nesprávnosti v súvislosti s dátumom vydania rozhodnutia,\nnakoľko rozhodnutie výboru PZ bolo prijaté dňa 28.01.2014, avšak písomné vyhotovenia obsahuje\ndátum fyzického vypracovania rozhodnutia, a teda 31.01.2014. na dôvažok odvolací súd uvádza, že\nrozhodnutie členskej schôdze PZ bolo vyhotovené v písomnej podobe a zaslané žalobcovi až na základe\nuznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/156/2014-64 zo dňa 21.10.2014.\nPodľa názoru odvolacieho súdu pre uloženie disciplinárneho trestu - vylúčenie z PZ neboli splnené\npodmienky, ktoré sú stanovené v disciplinárnom poriadku. Uloženie trestu bolo odôvodňované\nporušením domáceho poriadku zo strany žalobcu a hrubým porušením stanov SPZ, ale tieto uvádzané\nskutočnosti neboli v rozhodnutí náležite odôvodnené. V tejto časti odvolací súd zhodne s krajským\nsúdom považuje rozhodnutie za nezákonné.\nOdvolací súd má za nepochybné, že na základe uvedeného dospel krajský súd k správnemu záveru o\nnesprávnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 23.02.2014.\nŽalovaný v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa namietal, že PZ je len organizačnou zložkou\nSlovenského poľovníckeho zväzu, tým pádom napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v rámci správneho\ntrestania, z čoho vyplýva, že rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu správnym súdom. Dodal,\nže vydaním napadnutého rozhodnutia sa nezasiahlo do sféry jednotlivca, ale došlo len k riešeniu\nvzájomných vzťahov v rámci spolku.\nS uvedenou argumentáciou podľa odvolacieho súdu nemožno súhlasiť. Najvyšší súd má za to, že v\npredmetnej veci sa jednalo o rozhodovanie o právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia,\nnakoľko v predmetnej veci šlo o rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní, na základe ktorých bol\nžalobcovi uložený disciplinárny trest a to vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Rozhodnutie\nvydané v disciplinárnom konaní, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok, je podľa názoru odvolacieho\nsúdu rozhodnutím, ktoré predstavuje zásah do práv fyzickej osoby, a preto nemôže byť vylúčené zo\nsúdneho prieskumu.\nV ďalšom dáva odvolací súd do pozornosti, že teória správneho práva zaraďuje disciplinárne delikty\nmedzi správne delikty, spoločne s priestupkami, poriadkovými deliktami a inými správnymi deliktami.\nVylúčenie predstavuje veľmi prísnu sankciu, pretože na základe právoplatného rozhodnutia nemôže\nfyzická osoba vykonávať právo poľovníctva v poľovníckom združení.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací\nsúd nezistil, že by krajský súd ako súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a že dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkový stav však nebol ani podľa\nnázoru odvolacieho súdu správnym orgánom dostatočne zistený. Správne konanie je ovládané určitými\nzásadami, z ktorých jednou je aj zásada materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny\norgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Úplnosť\nzistenia podkladom znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec\nrozhodujúci význam.\nPreto sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu, že je nutné vec vrátiť do štádia odvolacieho\nkonania, v rámci ktorého bude úlohou práve žalovaného odstrániť nedostatky v naznačenom smere a\nvo veci opätovne rozhodnúť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť\nposúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods.\n3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP potvrdil.\nŽalobca v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť\nprvostupňového rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Taktiež namietal porušenie\nzásady spravodlivého konania s tým, že mu bola upretá možnosť hájiť sa pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia, a preto sa dožadoval jeho zrušenia.\nV súvislosti s odvolaním žalobcu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je\npotrebné vyriešiť otázku subjektívnej legitimácie na podanie odvolania. Podľa § 201 veta prvá O.s.p.\nmôže účastník napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. To\nvšak neznamená, že každý účastník konania je oprávnený na podanie odvolania; odporovalo by to\ntotiž funkcii a povahe odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý dáva zákon účastníkovi\nkonania na to, aby sa mohol domôcť nápravy, ak mu bola rozsudkom súdu prvého stupňa spôsobená\nujma na jeho právach. Či k takejto ujme naozaj došlo sa neposudzuje abstraktne, ale konkrétne - vo\nvzťahu k návrhu vo veci samej, ktorý účastník predložil v konaní pred súdom prvého stupňa. Tento návrh\nje základom rozhodnutia súdu prvého stupňa a iba z neho možno vychádzať pri posudzovaní, či je\nodvolateľ oprávnený domáhať sa nápravy, a teda nie zo subjektívneho presvedčenia účastníka konania\no dôsledkoch vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak teda súd prvého stupňa\nodvolateľovmu návrhu vyhovel v plnom rozsahu, nemôže sa tento cítiť rozhodnutím súdu poškodený, a\nnie je preto ani oprávnený sa proti nemu odvolať.\nRovnako to bolo aj v posudzovanom prípade - odvolateľ, ako žalobca v konaní pred prvostupňovým\nsúdom žiadal v žalobe zrušenie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutie žalovaného. Krajský\nsúd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/156/2014-92 zo dňa 12.05.2015 preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že na podklade toho, že rozhodnutím krajského súdu nedošlo aj k zrušeniu prvostupňového\nrozhodnutia žalovaného nemožno ustáliť, že by žalobcovi nebolo vyhovené v plnom rozsahu.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na\nodvolanie nie je oprávnený.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku Najvyšší súd\nSlovenskej republiky postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP odvolanie\nžalobcu, ako podané neoprávnenou osobou, odmietol.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a §\n250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v časti, v ktorej\nuspel (vo veci samej) si ich náhradu neuplatnil a vzhľadom na jeho neúspech v konaní o odvolaní žalobcu\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\n\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/156/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}