{"guid": "b5df472a-b6f6-4a27-a1b5-626b8407749a:d0de1ad0-3768-4b1a-b833-198e06e16f8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014200780.1", "spisova_znacka": "1Sžso/8/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/8/2015 z 28. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 1Sžso/8/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6014200780.1", "identifikacne_cislo": "6014200780", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-9.odsek-7", "nazov": "§ 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-9.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/437#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0de1ad0-3768-4b1a-b833-198e06e16f8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200780.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200780.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200780.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/8/2015\n6014200780\n28. 06. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:6014200780.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej\nveci žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D. D., právne zastúpený: JUDr. Peter\nHarakály, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie,\nso sídlom Ulica 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. novembra\n2014, č. k. 24S/75/2014-38, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. novembra\n2014, č. k. 24S/75/2014-38 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 17038-3/2014-BA zo dňa 11. apríla 2014 (č. l. 10) žalovaná ako odvolací správny\norgán podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. 1031-29/2013-BB zo dňa 15. októbra 2013 vo veci priznania\nnároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17. septembra 2010.\nPodľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom\nstupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.\n2. Pri svojom rozhodovaní žalovaná vychádzala z toho, že Sociálna poisťovňa, pobočka Banská\nBystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo 1031-29/2013-BF3 zo dňa 15. októbra\n2013 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), priznala žalobcovi nárok na náhradu za bolesť,\nv dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17. septembra 2010, v sume 4614,00 EUR, ktorá bola určená\npodľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o\nzdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne\na o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení\nneskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 437/2004 Z. z.“).\nV zmysle § 99 zákona v spojení s § 83 zákona má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická\nosoba uvedená v § 17 ods. 2 ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania, nárok\nna náhradu za bolesť podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z. z.\n\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva\nzdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim\nlekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár\npríslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca,\nak rozsah následkov presahuje 200 bodov.\nPodľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav\npoškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až\npo uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených\nv prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.\nPodľa § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť\nnajviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby.\nPodľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí\nsa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac\npoškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia\nprekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.\nV zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 437/2004 Z. z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia\nzahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za\nbolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v sporných prípadoch.\n3. V rozhodnutí prvostupňového orgánu žalovanej bolo konštatované, že po kontrole bodového\nhodnotenia bolestného v celkovej výške 1250 bodov, stanovenom posudzujúcim lekárom MUDr. S.\nH., primárom FBLR, Národné rehabilitačné centrum Kováčová, bolo zistené, že jednotlivé položky\nhodnotenia bolestného sú správne použité, zodpovedajú poškodeniu zdravia, ktoré žalobca utrpel\nnásledkom pracovného úrazu, avšak podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z. nesmie súčet bodového\nhodnotenia týkajúci sa poškodenia tej istej končatiny presiahnuť hodnotenie za anatomickú stratu\nkončatiny v počte 150 bodov. Vzhľadom na priebeh, liečbu a povahu poškodenia na zdraví v súlade s\nustanovením § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. je možné v tomto prípade hodnotiť bolesť do výšky\ndvojnásobku ustanovenej sadzby pri strate končatiny, t. j. 300 bodov.\n4. Prvostupňové rozhodnutie konštatovalo poškodenia pravej hornej končatiny týkajúce sa nasledujúcich\npoškodení opísaných v lekárskom posudku MUDr. S. H.:\n- položka 113c - 15 bodov,\n- položka 115 - 15 bodov,\n- položka 130b - 50 bodov,\n- položka 131a - 25 bodov,\n- položka 155c - 60 bodov,\n- položka 158a - 40 bodov,\n- položka 232c - 170 bodov,\n- položka 248 - 250 bodov,\nčo má predstavovať celkom 625 bodov, podľa § 9 ods. 5 (b, c) zvýšené na dvojnásobok, teda celkovo\n1250 bodov, avšak vzhľadom k vyššie uvedenému správny orgán mohol uznať len 150 bodov + 150\nbodov, spolu 300 bodov.\n5. Na základe podaného správneho odvolania bola dňa 10. apríla 2014 posudkovým lekárom ústredia\nvykonaná kontrola bodového ohodnotenia, z ktorej vyplýva, že v lekárskom posudku o bolestnom zo dňa\n14. októbra 2011, ktorý vystavil poskytovateľ zdravotnej starostlivosti MUDr. S. H. boli všetky použité\npoložky uvedené správne. Zodpovedali poškodeniu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu zo dňa\n17. septembra 2010. Boli akceptované všetky použité položky uvedené poskytovateľom zdravotnej\nstarostlivosti MUDr. S. H.. Celkový počet bodov 1250 však podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o úrazovom\npoistení je nesprávny. Podľa hlavného odborníka pre úrazovú chirurgiu Prof. MUDr. N. C., CSc., ktorého\noslovili je hodnotenie bolestného v zákone č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení a náhrade za bolesť a o\nnáhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia jednoznačné. Ak súčet jednotlivých položiek presahuje\nbodovo stratu končatiny môže byť hodnotený súčet maximálne touto bodovou hodnotou (strata končatiny\nv tomto prípade položkou 159a) - amputácia - odňatie, exartikulácia v ramennom kĺbe), to je 150 bodov.\nPodľa § 9 ods. 6 tohto zákona je možné hodnotiť bolesť do výšky dvojnásobku podľa odseku 5 (infekcia\nrany, bolestivejší spôsob riešenia - operačné riešenia). V tomto prípade je dvojnásobok 300 bodov.\nSadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o\n\núrazovom poistení v I. a III. časti, nie je možné ich zamieňať so sadzbami za sťaženie spoločenského\nuplatnenia, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení v II. a IV.\nčasti.\nZáverom žalovaná konštatovala, že žalobca nedoložil k odvolaciemu konaniu žiadne nové skutočnosti,\nktoré by odôvodňovali zmenu bodového hodnotenia u žalobcu v súvislosti s jeho pracovným úrazom,\na preto dospela ako odvolací orgán k právnemu záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné v celom\nrozsahu a rozhodnutie pobočky potvrdila.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n6. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal žalobu zo dňa 20. júna\n2014 na Krajský súd v Banskej Bystrici.\n7. V žalobných dôvodoch opätovne namietal nesprávny postup posudkových lekárov a žalovanej, ktorý\noznačil za zmätočný a nezákonný. Podľa žalobcu nie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z\nustanovení § 195 a § 196, ako aj § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto je aj v rozpore so\nzákonom č. 437/2004 Z. z., a to z týchto dôvodov:\n- žalovaná vo veci neustanovila znalca,\n- v kontrolnom bodovom ohodnotení sa konštatuje, že bodové hodnotenie MUDr. H. je správne, pričom\nna hornej končatine nepripúšťa zvýšiť body nad hodnotu 150 + 150 podľa položky č. 159a, v súčte 300\nbodov,\n- položkou 232c - Poranenie dôležitého periférneho nervu, porušenie úplné preukazuje, že zákonodarca\nurčil základné bodové hodnotenie vo výške 170 bodov. Táto položka prevyšuje hodnotu položky 159a\n(150 bodov),\n- položkou 248 - Poranenie magistrálnych tepien preukazuje, že zákonodarca určil základné bodové\nhodnotenie až do výšky 250 bodov. Táto položka prevyšuje hodnotu položky 159a (150 bodov),\n- položkou 249 - Poranenie dôležitých žilových kmeňov preukazuje, že zákonodarca určil základné\nbodové hodnotenie až do výšky 250 bodov. Táto položka prevyšuje hodnotu položky 159a (150 bodov),\n- nebolo preukázané, že prof. MUDr. N. C., CSc. bol zapísaný v zozname znalcov.\nĎalej žalobca poukázal na odmietnutie priznať zvýšené bodové hodnotenie a tým aj aplikovať § 9 ods.\n5 písm. a/ až c/ v spojení s § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. a aj na nesprávnu aplikáciu § 9 ods.\n6 a 7 zákona č. 437/2004 Z. z.\n8. Žalobca nesprávny postup a nezákonnosť vydaného rozhodnutia preukazuje tým, že zákon č.\n437/2004 Z. z. v citovanom § 9 ods. 7 je jednoznačný v tom, že súčet bodového hodnotenia nesmie\nprekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Zákonodarca\ntu odkazuje na anatomickú alebo funkčnú stratu, ktorá pre hornú (dominantnú) končatinu je hodnotená\npoložkou 324 s hodnotou 900 bodov. Túto položku je možné ešte podľa § 10 ods. 4 zvýšiť až na\ndvojnásobok, t.j. celkových 1800 bodov.\nNa základe uvedených skutkových a právnych dôvodov žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovanej\nako aj jej pobočky a vec vrátiť na nové konanie.\n9. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15. júla 2014 zopakovala argumenty týkajúce sa ňou uplatneného\npostupu v správnom konaní a navrhla žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.\n10. K námietke žalobcu o neuplatnení položky č. 324 s hodnotou 900 bodov uviedla, že ide o položku,\nktorá je v prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. uvedená v časti II. - sadzby bodového hodnotenia za\nsťaženie spoločenského uplatnenia, nie bodového hodnotenia za bolesť, čo je predmetom tohto konania.\n11. K námietke, že v predmetnej veci nebol požiadaný znalec o vyhotovenie znaleckého posudku,\nžalovaná uviedla, že na základe ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. ak vzniknú pochybnosti\no správnom hodnotení bolestného v LP môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a požiadať o vydanie\nznaleckého posudku, pričom touto osobou je aj žalobca.\nPodľa názoru žalovanej v predmetnej veci ide o právne posúdenie § 9 ods. 5, 6, a 7 zákona č. 437/2004\nZ. z., ktoré znalec nie je oprávnený vykonať, preto žalovaná nepovažovala za hospodárne a účelné v\ndanej veci ustanoviť znalca.\n\nB)\n12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa predmetnú vec prejednal s nariadením\npojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania predchádzajúceho jeho\nvydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na základe nižšie\nuvedených argumentov dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n13. Vo svojom zamietajúcom rozsudku s odkazom na ustanovenia § 244, § 247 a § 250j ods. 1 O.s.p.,\n§ 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, 5, 6 a 7, 153 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. vyhodnotil námietky žalobcu ako\nnedôvodné, nakoľko napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.\n14. Krajský súd zdôraznil, že medzi účastníkmi nebolo sporné posúdenie zdravotného stavu žalobcu\nobsiahnuté v lekárskom posudku, na základe ktorého žalobca požiadal o odškodnenie bolesti. Nebolo\nsporné, že žalobca utrpel v zmysle sadzobníka bodového hodnotenia bolesti viacerými poškodeniami\nzdravia pravej ruky a že súčet bodového hodnotenia týchto poškodení predstavoval čiastku 625 bodov.\nSporné bolo, či táto čiastka presahuje bodové hodnotenie anatomickej alebo funkčnej straty tejto\nkončatiny. V podstate bolo sporné právne posúdenie skutočnosti, že žalobca utrpel viacero poškodení\nzdravia pravej ruky. Žalovaná v súlade s vyššie citovaným § 9 ods. 7 druhá veta zákona o náhrade\nza bolesť priznala náhradu za bolesť podľa zásady, že ak súčet bodov viacerých poškodení zdravia\nna jednej ruke prekročí sadzbu bodového ohodnotenia bolesti za anatomickú stratu tejto končatiny\nalebo funkčnú stratu tejto končatiny patrí žiadateľovi bodové ohodnotenie bolesti maximálne do výšky,\nktorá patrí za bolesť pri anatomickej alebo funkčnej strate končatiny. Bodové ohodnotenie bolesti za\nanatomickú stratu pravej ruky je stanovené v položke 159a príloha č. 1 zákona o náhrade za bolesť\npočtom bodov 150. Keďže podľa lekárskeho posudku žalobcovo poškodenie zdravia bolo sprevádzané\ndlhodobým a bolestivým spôsobom liečby a operačnými revíziami, toto bodové ohodnotenie bolo\npotrebné v zmysle lekárskeho posudku zvýšiť na dvojnásobok. Takýto postup bol v súlade s § 9 ods.\n5 a 6 zákona o náhrade za bolesť.\n15. K námietke žalobcu o nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia\nspočívajúcu v tom, že žalovaný nesmie rozhodnúť inak, ako je uvedené v lekárskom posudku bez toho,\naby vykonal znalecké dokazovanie, krajský súd uviedol, že v prípade, že žalovaná pri kontrole bodového\nhodnotenia posudkovým lekárom zistí, že je sporné, či žiadateľ utrpel také poškodenie zdravia, ako je\nuvedené v lekárskom posudku, či už preto, že zdravotná dokumentácia takémuto poškodeniu zdravia\nnezodpovedá, alebo preto, že rovnaké poškodenie zdravia bolo v lekárskom posudku ohodnocované\npodľa viacerých sadzieb alebo z iného dôvodu, ktoré spochybňujú dané posúdenie zdravotného stavu\nžiadateľa, nemôže žalovaná rozhodnúť podľa svojej úvahy a musí vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým je\ndokazovanie znalecké. Avšak, ak žalovaná zistí pri kontrole bodového ohodnotenia chybu a nesprávnosť\nv lekárskom posudku, ktorá nie je výsledkom posudzovania zdravotného stavu žiadateľa, je práve jej\núlohou, aby takúto zistenú chybu vyhodnotila a rozhodla v súlade so zákonom. Zákon o sociálnom\nzabezpečení tak, ako je vo vyššie citovanom § 153 jednoznačne určil posudkovému lekárovi žalovanej\noprávnenie vykonať kontrolu bodového hodnotenia. Toto ustanovenie nie je samoúčelné, ale slúži práve\nna to, aby v správnom konaní bolo zistené, že či lekársky posudok v časti bodového ohodnotenia\nzistených porušení zdravia bol v súlade so zákonom o náhrade za bolesť ako aj jeho prílohou č. 1.\nZákon teda priamo predpokladá, že lekársky posudok, ktorý nie je vydaný orgánom štátnej správy, a teda\nnie je rozhodnutím, ktorým by bola žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti o odškodnenie bolesti viazaná\nbez výnimky, podlieha ešte kontrole v konaní pred správnym orgánom. Keďže v tomto prípade nebola\nzistená nesprávnosť týkajúca sa určenia rozsahu poškodenia zdravia, a teda žalobcovho zdravotného\nstavu, nebol dôvod na jeho zisťovanie prostredníctvom znaleckého dokazovania znalca z medicínskych\nodborov. Preto námietka žalobcu, podľa ktorej nezákonnosť postupu mala spočívať vtom, že nebolo\nvykonané znalecké dokazovanie, v tomto prípade neobstojí.\n16. K tvrdeniu žalobcu, že mal žalovaný priznať žalobcovi bodové hodnotenie bolesti uvedené\nv lekárskom posudku počtom bodov 1250, pretože nepresahuje bodové hodnotenie, ktorým sa\nohodnocuje poškodenie zdravia pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia krajský súd zdôraznil, že\nzákon o náhrade za bolesť výslovne určil, že bolesť sa hodnotí podľa prílohy č. 1 a to konkrétne v I. a III.\nčasti. Žalobca sa v rozpore s tým dožadoval, aby žalovaná rozhodla podľa prílohy č. 1 časť II.. Podľa tejto\nčasti sa odškodňuje výlučne sťaženie spoločenského uplatnenia, čo nebolo predmetom napadnutého\nrozhodnutia.\n\n17. Ani námietku, podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné preto, že sa žalovaná v\nnapadnutom rozhodnutí odvoláva na stanovisko najvyššieho odborníka ministerstva zdravotníctva, s\nktorým sa žalobca nemal možnosť oboznámiť nepovažoval súd za dôvodnú. Z napadnutého rozhodnutia\nani z obsahu spisu nevyplýva, že by sa v správnom konaní bolo vykonávalo dokazovanie odborným\nposudkom odborníka ministerstva zdravotníctva. Z rozhodnutia vyplýva, že žalovaná na podporu svojho\nnázoru poukazuje aj na názor inej osoby - odbornej autority. Z napadnutého je zrejmé, že žalovaná\npotvrdila prvostupňové rozhodnutie, pretože bol správne zistený skutkový stav a správne bolo jeho\nprávne posúdenie na základe skutočností, ktoré boli v správnom konaní zistené a to na základe\nlekárskeho posudku a na základe kontroly bodového hodnotenia vykonanej v priebehu správneho\nkonania opakovane posudkovými lekármi stým istým výsledkom. Posudzujúci lekár v lekárskom posudku\nignoroval zásady na hodnotenie bolesti uvedené v § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť. To však\nneznamená, že žalovaná nie je povinná toto ustanovenie aplikovať na svoje rozhodnutie. Práve naopak,\núlohou žalovanej bolo, aby zistené skutočnosti posúdila a aplikovala na ne právny predpis, čo aj urobila.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\n18. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 12. januára 2015 (č. l.50) žalobca navrhol napadnutý rozsudok\nzmeniť tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec vráti na nové konanie.\n19. Žalobca v odvolaní opätovne namietal použitie stanoviska MUDr. N. C., CSc., ktorého text považuje\nbuď za účelovo „prekrútený“ alebo žalovanou nesprávne uvedený, pričom nezodpovedá zmyslu a účelu\nzákona. Žalobca upriamil pozornosť na použitie logického výkladu zákona, ktorý má prednosť pred\nvýkladom gramatickým, čím preukazuje, že maximálny možný limit smeruje k strate orgánu alebo\nkončatiny (čo nesmie byť prekročené). V tomto prípade „strata hornej končatiny v ramennom kĺbe alebo\nmedzi lakťovým a ramenným kĺbom“ na žalobcovej dominantnej pravej hornej končatine podľa položky\n324 má hodnotu 900 bodov. Dôkaz nesprávneho postupu vyplýva priamo zo zákona - z položiek 232c,\n248 a 249, ktoré už vo svojom základe prevyšujú základné bodové hodnotenie pri položke 159a. a musia\nbyť priznané. Aj preto zamietavý rozsudok trpí vadou, je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,\nnakoľko v zamietavej časti je arbitrárny, nespĺňajúci kritéria na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nrozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p..\n20. Žalobca ďalej poukázal na porušenie princípu súčinnosti, keď mu nebolo umožnené oboznámiť sa\ns obsahom stanoviska MUDr. N. C., CSc. a vyjadriť sa k nemu. Zo strany žalovanej ide o procesné\npochybenie, a teda o vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\n21. Ku kompetencii posudkového lekára, ktorou sa krajský súd v rozsudku zaoberal, žalobca uviedol,\nže posudkový lekár nemá kompetenciu meniť lekársky posudok, pretože nie je „supervízor“ v medicíne,\nktorý by suploval vysokošpecializované medicínske odvetvia. Preto súd prvého stupňa slová v texte\n„videl žalobca v tom, že žalovaný nesmie rozhodnúť inak, ako je uvedené v lekárskom posudku bez\ntoho, aby vykonal znalecké dokazovanie“ nesprávne vyložil. Ale pokiaľ súd prvého stupňa odôvodňuje\nzákonnosť postupu posudkového lekára žalovanej, v tejto časti sa ďalej nevyporiadal s otázkou, či\nmôže aj zmeniť takýto lekársky posudok, často vydaný odborníkom, špecialistom na určité medicínske\nodvetvie, skúsený praktik a operátor pri ktorých treba sledovať iba vysoký stupeň odbornej erudície.\nNa túto druhú časť súd prvého stupňa nezaujal žiadne stanovisko i keď má zásadný význam pre celú\nposudzovanú vec v tom, že rozlišuje obsah citované § 2 podľa ods. 1 a podľa ods. 2 zákona č. 437/2004\nZ. z.. Iba takto mohlo byť vykonané posúdenie toho, či správne postupovala žalovaná, keď vo veci\nneustanovila znalca s rovnakou alebo vyššou odbornou erudíciou, akú má osoba posudzujúceho lekára,\nMUDr. S. H., lekár, skúsený a dlhoročný súdny znalec, v medicíne odborník špecialista a ortopedický\noperátor.\nPreto ak súd prvého stupňa dospel k právnemu názoru (rozsudok strana 6), že „v tomto prípade nebola\nzistená nesprávnosť týkajúca sa určenia rozsahu poškodenia zdravia, a teda žalobcovho zdravotného\nstavu, nebol dôvod na jeho zisťovanie prostredníctvom znaleckého dokazovania znalca z medicínskych\nodborov“ ide o takú vadu konania, pre ktoré sa musí jeho rozhodnutie zrušiť.\nZáverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/41/2011, kde\nžalovaná dvakrát priznala položku 232c.\n\n22. Z vyjadrenia žalovanej (č. l. 60) zo dňa 30. januára 2015 vyplýva, že na základe priloženej\ndokumentácie bol postup pobočky správny.\nŽalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje právne závery vyplývajúce z lekárskeho posudku vyhotoveného\n14. októbra 2011, čo doplnila aj tabuľkovou časťou, pričom poukázala na správnosť použitia položiek,\nno zároveň na nerešpektovanie § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z z. MUDr. H., na základe čoho mu bol\nvrátený na opravu, na čo nereagoval.\nŽalovaná opätovne zdôraznila nesprávnosť tvrdenia žalobcu o uplatnení položky 324 s hodnotou 900\nbodov, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o úrazovú dávku - náhradu za bolesť, ktorej bodové\nohodnotenie je ustanovené v I. a II. časti prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z., pričom ustanovenie §\n3 ods. 2 druhej vety cit. zákona je jednoznačné a nespochybniteľné.\nĎalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/52/2013 zo dňa\n12. augusta 2014, kde sa Najvyšší súd zaoberá právnou otázkou, v akom rozsahu je možné úpravu\nzákonodarcom stanovenú pre hodnotenie bolesti podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z. použiť aj na\nhodnotenie spoločenského uplatnenia\n23. Z uvedených dôvodov žalovaná považovala odvolanie žalobcu za neopodstatnené v celom rozsahu\na žiadala, rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi nepriznať náhradu trov\nkonania.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n24. Najvyšší súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou\nosobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia\n§ 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p.\nnenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok\nkrajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní\ndôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.\npotvrdil.\n25. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\n26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny\nsúd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej\npovinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.\n27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212\nods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie\nžalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými zrušujúcimi\nnámietkami žalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť\na správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn.\n\n6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009 či sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou\nsúdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné\nrozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n28. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo\nzistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n29. Ak v rámci žalobných námietok Najvyšší súd dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné\npochybenia žalovanej krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní\nzrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie\noprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä\nrozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z\n20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k argumentácii\nžalovanej.\n30. Vzhľadom na vyššie vyslovené závery po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa\nvo svojom odôvodnení následne obmedzí na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v\nodvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. S § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť\nodôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody.\n31. Žalobca poukazoval najmä na nedostatočné odôvodnenie krajského rozhodnutia, na nemožnosť sa\nvyjadriť sa k stanovisku MUDr. C., neustanovenie znalca v konaní, ako aj na nesprávne skutkové a\nprávne posúdenie spočívajúce v aplikácii § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z. v súvislosti\ns položkou 159a.\n32. Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia krajským súdom, Najvyšší súd poukazuje na vyššie citovanú\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Najvyšší súd preto považuje túto námietku\nžalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu za nepodloženú.\n33. V súvislosti s nemožnosťou žalobcu vyjadriť sa k stanovisku MUDr. C., sa Najvyšší súd plne\nstotožňuje s názorom krajského súdu vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, kde krajský súd poukázal\nna to, že sa v správnom konaní nevykonávalo dokazovanie odborným posudkom odborníka ministerstva\nzdravotníctva, ale žalovaná na podporu svojho názoru odkázala aj na názor inej osoby - odbornej autority\nministerstva zdravotníctva.\n34. Žalobca ďalej poukazoval na to, že mal byť do konania pribratý znalec za účelom vypracovania\nznaleckého posudku, nakoľko posudkový lekár nemá kompetenciu meniť lekársky posudok. Najvyšší\nsúd k uvedenému uvádza, že rovnako ako krajský súd zastáva názor, že nesprávnosť v lekárskom\nposudku nie je výsledkom posudzovania zdravotného stavu žiadateľa, ale v predmetnej veci ide o právne\n\nposúdenie aplikácie § 9 ods. 5, 6 a 7 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré nie je oprávnený vykonať znalec,\nale žalovaná. Zároveň Najvyšší súd poukazuje na to, že ani žalovaná ani žalobca nemali k jednotlivým\npoložkám uvedeným v bodovom ohodnotení ako aj v kontrolnom bodovom ohodnotení námietky, sporné\nbolo výsledné bodové hodnotenie v súvislosti s uplatnením § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z..\n35. Žalobca v odvolaní opätovne namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie spočívajúce v\naplikácii § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z., a to v súvislosti s použitím položky 159a.\n36. V zmysle doterajšej súdnej praxe nesprávne právne posúdenie veci sa vymedzuje ako omyl v\nprocese subsumácie (podriadenia) riadne zisteného skutkového stavu existujúcemu (t.j. účinnému)\npozitívnemu právu vrátane právu komunitárnemu a medzinárodných organizácií.\n37. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z., ak sa však viac poškodení na\nzdraví vzťahuje na tú istú končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie\nza anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny.\nŽalobca s poukazom na logický výklad uvádza, že maximálny možný limit smeruje k strate orgánu alebo\nkončatiny, čo v danom prípade predstavuje položku 324 - Strata hornej končatiny v ramennom kĺbe alebo\nmedzi ramenným a lakťovým kĺbom s hodnotou 900 bodov.\nS týmto názorom žalobcu nie je možné súhlasiť.\n38. Tak, ako presne konštatovala žalovaná, systematika zák. č. 437/2004 Z. z. od seba striktne odlišuje\núpravu použiteľnú na podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a na zásady pre hodnotenie\nbolesti od toho istého pre sťaženie spoločenského uplatnenia. Spoločným prienikom obidvoch oblastí je\nvydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti.\nZ uvedeného dôvodu zák. č. 437/2004 Z. z. je v závere opatrený prílohou č. 1, ktorá sa člení na sekcie:\nI. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch,\nII. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch\nIII. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri chorobách z povolania a\nIV. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania,\nčo je doplnené pomocnými tabuľkami a objasňujúcimi poznámkami.\nZákon teda v §§ 9 a 10 odlišuje zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia, pričom položka 324, podľa ktorej by sa malo podľa žalobcu postupovať, je\nuvedená v II. časti prílohy, teda v časti sťaženia spoločenského uplatnenia, čo nemožno aplikovať v\nkonaní o náhradu za bolesť, nakoľko ide o dva samostatne uplatniteľné nároky.\n39. Z administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, že žalobca sa prostredníctvom svojej žiadosti doručenej\nžalovanej dňa 05.01.2012 domáhal priznania náhrady za bolesť z titulu pracovného úrazu ako aj náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak oba nároky sú posudzované samostatne.\nNásledne vypracovaný lekársky posudok o bolestnom vypracovaný MUDr. S. H., ktorý stanovil celkový\npočet bodov 1250 bodov, bol po kontrole jeho správnosti prostredníctvom odboru lekárskej a posudkovej\nčinnosti upravený prostredníctvom aplikácie § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z. na 300 bodov.\n40. Uvedený postup ako vyplýva z predchádzajúcich rozhodnutí (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžso/52/2013\nzo dňa 12. augusta 2014) Najvyšší súd označil za súladný so zákonom, nakoľko účelom ustanovenia\n§ 9 ods. 7 veta druhá zák. č. 437/2004 Z. z. pre situáciu je spôsobenia viacerých poškodení zdravia\nna tom istom orgáne alebo končatine, stanoviť limitáciu bodového hodnotenia bolesti, ktoré bez tohto\nobmedzenia mohli prekročiť svojim aritmetickým súčtom jednotlivých čiastkových poškodení toho istého\norgánu alebo končatiny hodnotu, ktorá je zákonodarcom stanovená pre omnoho ťažšie následky\npoškodenia zdravia spôsobené anatomickou alebo funkčnou stratou orgánu alebo končatiny.\nU poškodení na zdraví, ktoré sa nekoncentrujú na ten istý orgán alebo končatinu, zákonodarca takúto\nlimitáciu hodnotenia bolesti neuplatňuje.\n41. Čo sa týka argumentácie žalobcu o možných nezrovnalostiach v obsahu jednotlivých odborných\ntermínov použitých zákonodarcom v zák. č. 437/2004 Z. z., Najvyšší súd uvádza, že správne súdnictvo\nposudzuje zákonnosť postupov oblastiach špecializovanej verejnej správy, kde použité právne pojmy\nmajú svoj pôvod v odbornej terminológii, ktorá charakterizuje tú ktorú oblasť verejnej správy. Preto výklad\nodborných právnych pojmov, t.j. ich obsah a rozsah aplikácie je tesne spätý s odbornou terminológiou\nuvedených regulovaných odvetví verejnej správy.\n\nV prejednávanej veci sa vyskytujú nejasnosti v medicínskej terminológii v odvetví lekárskej vedy. Z\nuvedeného dôvodu nemôže Najvyšší súd spochybňovať odborné stanovisko prof. MUDr. N. C., CSc.,\nktoré je v zmysle § 127 ods. 4 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. aplikovateľná na objasnenie prípadných\nnejasností medzi pojmami amputácia a anatomická strata končatiny. Na základe uvedeného by sa\npožiadavka na ustanovenie znalca na riešenie tejto otázky ako procesne neefektívna.\nPodľa § 127 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak závisí rozhodnutie od posúdenia\nskutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca\nvyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko\nznalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených\nprípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.\nPodľa § 127 ods. 4 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie\nalebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.\n42. V tomto právnom názore sa Najvyšší súd neodlišuje od právnych názorov vyslovených v rozsudku\nsp. zn. 7Sžso/41/2011 z 25. augusta 2011 a zároveň v rozsudku sp. zn. 1Sžso/52/2013 zo dňa 12.\naugusta 2014, kde bolo konštatované, že:\n„Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno bez ďalších dôvodov prijať argumentáciu žalovanej, založenú\nlen na akceptácii kontroly bodového vyhodnotenia vykonanej posudkovými lekármi, ak sa tieto kontrolné\nzávery nevysporiadali s tvrdením, že podľa § 9 ods. 7 zákona, nesmie súčet bodového hodnotenia\nprekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny. Čo sa pod uvedeným\npojmom „straty končatiny“ v danom prípade rozumie, je podľa názoru súdu odborná otázka, ktorej\nzodpovedanie pri rozdielnom názore podávateľa posudku o bolestnom a posudkové lekára poisťovne,\npatrí na posúdenie znalca.“\nV.\n43. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu ako aj argumentácie žalovanej, a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už citovaných rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/41/2011 a sp. zn.\n1Sžso/52/2013, od záverov ktorých nebol relevantný dôvod sa odchýliť (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nBude preto úlohou žalovanej, aby sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom súdu vysloveným v\ntomto rozsudku až do okamihu, keď postupom podľa § 22 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch Najvyšší\nsúd nevysloví iný právny záver.\n44. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto\nkonania nevzniklo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}