{"guid": "76fd9e7d-4025-4729-b974-9888b497438d:3b75abb3-0d3f-4dba-9d14-60f783105cbc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014200737.1", "spisova_znacka": "7Sžo/104/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/104/2014 z 28. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, sp. zn. 7Sžo/104/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:6014200737.1", "identifikacne_cislo": "6014200737", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2016-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 212 ods. 2 písm. f) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-3", "nazov": "§ 249 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-212", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-50", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-249", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b75abb3-0d3f-4dba-9d14-60f783105cbc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200737.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200737.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200737.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/104/2014\n6014200737\n28. 04. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:6014200737.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu: Okresná prokuratúra Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici Partizánska cesta č. 1, proti\nžalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom v Banskej\nBystrici, Námestie Ľ. Štúra č. 1, za účasti: F. N., bytom v N. N., Z.. X, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia bývalého Obvodného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 24. januára 2013, sp. zn. ObU-BBOVVS3-2013/02339, OVVS-P/12/947, 948/BA, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 24. septembra 2014, č. k. 23S/109/2014 - 21, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. septembra\n2014, č. k. 23S/109/2014 - 21, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd rozsudkom zo dňa 24. septembra 2014, č. k. 23S/109/2014 - 21 zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného predtým Obvodného úradu v Banskej Bystrici Zo\ndňa 24. januára 2013, sp. zn. ObU-BB-OVVS3-2013/02339, OVVS-P/12/947,948/BA, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 15. februára 2013, a to v časti, v ktorej uznal F. N. za vinného z priestupku proti\nmajetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákona o priestupkoch\")\na bola mu uložená sankcia - pokarhanie.\nŽalobca nezákonnosť postupu napadnutého rozhodnutia žalovaného videl v tom, že bez opory v zákone\nprejednal konanie F. N. vo veci drobnej krádeže, ktorej sa dopustil 26. októbra 2012, hoci toto jeho\nkonanie nesie znaky trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ zákona č. 300/2005 Z. z.\n(ďalej len „Trestného zákona\"), nakoľko bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch\npostihnutý. Preto podal protest prokurátora pod sp. zn. Pd 6/14/6601-4 zo dňa 29. januára 2014, v\nktorom navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a následne postupom podľa § 71 písm. a/ zákona o\npriestupkoch vec postúpiť Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská\nBystrica. Orgán verejnej správy nemienil protestu vyhovieť, preto ho predložil na rozhodnutie Okresnému\núradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím zo dňa 17. marca 2014, sp.\nzn. OU-BB-OOP1-2014/045632-2/6GM protestu nevyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa\n21. mája 2014.\n\nKrajský súd z preskúmavaného rozhodnutia zistil, že obvinený z priestupku F. N. bol uznaný vinným\nzo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil\ntým, že 26. októbra 2012 asi o 10:30 hod. na poschodí obytného domu v N., A. odcudzil spolu s\nďalším obvineným z priestupku A. Y. spred vchodových dverí bytu O. A. voľne položený 1 ks radiátora\ns meračom tak, že tento zobrali a odniesli do zberných surovín, čím O. A.myselne spôsobili škodu na\ncudzom majetku krádežou vo výške 24,54 eur, za čo bola F. N. uložená sankcia podľa § 11 ods. 1 písm.\na/ zákona o priestupkoch - pokarhanie.\nKrajský súd mal ďalej preukázanú skutočnosť, že rozhodnutím bývalého Obvodného úradu Rimavská\nSobota zo dňa 4. januára 2012, sp. zn. 916/2011-JVS, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. februára\n2012, bol F. N. uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, za čo\nmu bola uložená sankcia - pokarhanie. Skutková podstata tohto priestupku bola naplnená spáchaním\nskutku, ktorý sa stal 22. mája 2011 formou poškodenia cudzieho majetku, a to vypílením jednej tyče\nkovovej mreže na okne izby č. 3, na 3. poschodí v Reedukačnom centre v H., na O. a vylomením\nvisiaceho zámku na kovovej mreži pomocou kľučky z dverí počas úteku z tohto zariadenia.\nKrajský súd po výklade ustanovení § 212 ods. 2 písm. f/ a § 128 ods. 5 Trestného zákona v spojení s\n§ 50 ods. 1 zákona o priestupkoch dospel k záveru, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, ak pri\nvydaní preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 24. januára 2013 v priestupkovom konaní neprihliadol na\npredchádzajúce trestanie v správnom konaní rozhodnutím zo dňa 4. januára 2012 v tom zmysle, že by\nzakladalo pre posudzovanie konania, o ktorom rozhodoval správny orgán v priestupkovom konaní, znaky\ntrestného činu, a že by bolo potrebné postúpiť vec odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Banskej Bystrici.\nPostup žalovaného správneho orgánu, ktorý napadnutým preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o\npriestupku F. N. v priestupkovom konaní bol v súlade so zákonom, pretože tento skutok nenapĺňal znaky\nskutkovej podstaty § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona. Menovaný nebol postihnutý za obdobný\nčin v predchádzajúcich 12 mesiacoch, keďže za takéto postihnutie nemožno považovať jeho trestanie v\npriestupkovom konaní, v ktorom bol uznaným za vinného pre spáchanie priestupku proti majetku podľa\n§ 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, avšak spáchaného formou poškodenia cudzej veci, a nie formou\nkrádeže.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.\n\nII.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. Predovšetkým nesúhlasil s výkladom\npojmov „obdobný čin\" a „taký čin\" uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozsudku. S poukazom\nna rozbor objektívnej stránky a objektu trestného činu krádeže v porovnaní s objektívnou stránkou a\nobjektom priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch ako aj na ustálenie si ich\nspoločných znakov mal za preukázané, že minimálne z gramatického hľadiska sú trestný čin krádeže na\njednej strane a priestupok proti majetku na druhej strane, činmi obdobnými. Dodal, že sám zákonodarca\npozná rozdiel medzi pojmom „obdobný čin\" a „taký čin\", a pokiaľ by mali byť podľa § 212 ods. 2 písm.\nf/ Trestného zákona riešené len konania páchateľa, ktorý bol v minulosti postihnutý za „taký čin\" niet\npochýb, že by v texte právnej normy bol použitý práve takýto text. V tejto súvislosti poukázal na § 212\nods. 3 písm. b/ Trestného zákona, v ktorom je použitý práve pojem „taký čin\". Uviedol, že zákonodarca\nadresátom právnych predpisov neposkytuje ich výklad a k tomuto je možné dospieť pomocou aplikačnej\npraxe súdov, či teoretických prác a pod. Konajúci súd takéto pramene nemenuje a rovnako takýto názor\nnevyplýva ani z dôvodovej správy k návrhu Trestného zákona. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší protestom prokurátora v napadnutej časti rozhodnutie\nsprávneho orgánu a vec vráti Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy\nna ďalšie konanie.\nIII.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne\nsprávny. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Dodal, že v prípade\nposudzovania drobnej krádeže (vo väzbe na akýkoľvek majetkový priestupok, za ktorý bol páchateľ v\nposledných dvanástich mesiacoch právoplatne postihnutý) ako trestného činu v zmysle § 212 ods. 2\npísm. f/ Trestného zákona by v praxi dochádzalo k trestnoprávnemu postihu osôb, ktoré sa drobnej\nkrádeže dopustili po prvýkrát. Z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona vyplýva, že\ntrestnoprávnu zodpovednosť páchateľa drobnej krádeže môže založiť iba predchádzajúce spáchanie\npriestupku, alebo deliktu, ktorý je obdobný prisvojeniu si cudzej veci jej zmocnením, a nie spáchanie\nakéhokoľvek majetkového priestupku.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP\") preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta\nprvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 OSP) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať\núspech.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, a či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).\nPodľa § 212 ods. 1 - 3 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak\nmalú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.\nRovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a\na) čin spácha vlámaním,\nb) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,\nc) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,\nd) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo\ndrevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,\ne) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo\nf) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.\nOdňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku\n1 alebo 2\na) a spôsobí ním väčšiu škodu,\nb) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo\nc) z osobitného motívu.\nPodľa § 128 ods. 5 Trestného zákona, postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie ten,\nkomu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt.\n\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na\ncudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého\nmajetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania\nzákonnosti jeho rozhodnutia zo dňa 24. januára 2013, sp. zn. ObU-BB-OVVS3-2013/02339, OVVSP/12/947,948/BA, ktorým obvineného z priestupku F. N. - účastník konania (spolu s A. Y.) uznal vinným\nzo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Uvedeného priestupku\nsa dopustili tým, že dňa 26. októbra 2012 asi o 10:30 hod. na 5. poschodí obytného domu v N., A.\nodcudzili z pred vchodových dverí bytu O. A. voľne položený 1 ks radiátora s meračom tak, že tento\nzobrali a odniesli do zberných surovín, čím O. A.myselne spôsobili škodu na cudzom majetku krádežou\nvo výške 24,54 eur. Obom páchateľom bola uložená sankcia - pokarhanie.\nZ obsahu administratívneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že proti rozhodnutiu žalovaného podal\nprokurátor protest zo dňa 29. januára 2014, Pd 6/14/6601-4, ktorému nadriadený orgán žalovaného Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 17. marca 2014,\nčíslo OU-BB-OOP1-2014/045632-2/6GM nevyhovel.\nProkurátor sa následne žalobou podanou v súlade s § 250b ods. 5 OSP domáhal zrušenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného 24. januára 2013, sp. zn. ObU-BB-OVVS3-2013/02339, OVVS-P/12/947,948/\nBA.\nOdvolací súd v rozsahu žalobných ako aj odvolacích dôvodov žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvého\nstupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal\nso zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa\nk predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe\nskutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil na doplnenie\ndôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.\nPáchateľ priestupku F. N. bol rozhodnutím Obvodného úradu Rimavská Sobota zo dňa 4. januára 2012,\nsp. zn. 916/2011-JVS , ktoré nadobudlo právoplatnosť 6. februára 2012, uznaný vinným zo spáchania\npriestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch; konkrétne sa dopustil 22. mája 2011\númyselným spôsobením škody na cudzom majetku, poškodením veci.\nŽalobou napadnutým rozhodnutím bol zároveň F. N. uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti\nmajetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a to úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku\nkrádežou (drobná krádež), ktorej sa dopustil 26. októbra 2012.\nŽalobca tvrdil, že pod pojmom „obdobný čin\", ktorý pojem používa zákonodarca v ustanovení § 212\nods. 2 písm. f/ Trestného zákona je potrebné vždy rozumieť priestupok podľa § 50 ods. 1 zákona o\npriestupkoch, a to bez ohľadu na spôsob jeho spáchania, t.j. bez ohľadu na to, či bol spáchaný formou\n1/ krádeže, 2/ sprenevery, 3/ podvodom, 4/ zničením alebo poškodením veci z takéhoto majetku, alebo\n5/ pokusom o takéto konanie.\nSkutkovú podstatu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona páchateľ naplní tak, že tento\nsi prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a (súčasne) páchateľ bol za obdobný čin v predchádzajúcich\ndvanástich mesiacoch postihnutý.\n\nZ uvedeného vyplýva, že obdobným činom je taký čin, ktorého spôsob spáchania spočíva v prisvojení\nsi cudzej veci a v jej zmocnení sa, avšak vzhľadom na nižšiu mieru závažnosti tohto činu možno\nhovoriť o tzv. obdobnom čine, teda konkrétne pôjde o priestupok, prípadne iný správny delikt. Pod\npojmom „obdobnosť činu\" treba rozumieť čin spáchaný vo vzťahu k znakom skutkovej podstaty krádeže\n(predovšetkým objekt a objektívna stránka) rovnako (totožne), avšak vo vzťahu k miere závažnosti\nobdobne, tzn. nepôjde o trestný čin, ale o čin s nižšou intenzitou jeho závažnosti (škodlivosti).\nProkurátor v podanom odvolaní namietal, že zákonodarca pozná rozdiel medzi pojmom „obdobný čin\" a\npojmom „taký čin\", a pokiaľ by mali byť podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona riešené len konania\npáchateľa, ktorý bol v minulosti postihnutý za taký čin - drobná krádež, niet pochýb, že by v texte právnej\nnormy bol použitý práve takýto text.\nS uvedenou námietkou nemožno súhlasiť, nakoľko pod pojmom „taký čin\" vždy treba rozumieť len\ntotožný - rovnaký čin, teda na účely § 212 Trestného zákona svojou povahou výlučne trestný čin krádeže.\nPreto aj sám zákonodarca používa uvedený pojem v § 212 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, keďže tam\nobsiahnuté ustanovenie sa týka recidívy páchateľa - „odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa\npáchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol za taký čin (trestný čin krádeže;\npozn. odvolacieho súdu) v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený\".\nVzhľadom na vyššie uvedené možno preto uzavrieť, že priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1\nzákona o priestupkoch spočívajúci v úmyselnom spôsobení škody na cudzom majetku poškodením veci\nz takého majetku nemožno považovať na účely § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona za obdobný čin,\nnakoľko nespočíva v prisvojení si veci a v jej zmocnení sa. Jediný spoločný znak krádeže a úmyselného\nspôsobenia škody na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku spočíva v objekte - ochrane\nvlastníctva, čo však na účely § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona je nepostačujúce.\nZ vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že krajský súd nepochybil, ak žalobu v súlade s\nust. § 250j ods. 1 OSP zamietol, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa\n24. septembra 2014, č. k. 23S/109/2014 - 21 ako vecne správny podľa ust. § 250ja ods. 3 veta druhá\nv spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods.\n1 OSP, v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Účastníkom\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v odvolacom konaní úspech\nnemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/109/2014", "guid": "a5455085-88a8-40f6-b5cf-8e9a7994ef08:88febfde-8292-4726-8c25-7a98d2a79679", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}