{"guid": "31d7808a-6531-4b35-b5b5-bcc03f30548a:d07bc8eb-7f2e-4c0f-b278-b17f8e5ee2c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014200688.1", "spisova_znacka": "8Sžo/76/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/76/2015 z 14. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. 8Sžo/76/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6014200688.1", "identifikacne_cislo": "6014200688", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-119.odsek-1", "nazov": "§ 119 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-119.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140a", "nazov": "§ 140a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140b", "nazov": "§ 140b zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-34", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-119", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d07bc8eb-7f2e-4c0f-b278-b17f8e5ee2c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200688.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200688.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200688.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/76/2015\n6014200688\n14. 12. 2016\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2016:6014200688.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčleniek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: 1./ Občianske\nzdruženie Hron pre slobodné rieky, IČO: 42 190 720, Zvolenská cesta 14, 974 03 Banská Bystrica,\nzastúpeného JUDr. H. G., N. č. XXX, XXX XX N., 2./ Obec Trnavá Hora, Okružná cesta 229/21, 966 11\nTrnavá Hora, IČO: 00 321 052, zastúpeného advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej\n7, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská\nBystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1./ ZUS servis, s.r.o., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom,\nzastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Paučom, Nad plážou 33, 974 01 Banská Bystrica, 2./ Ing.\nN. K., Z. č. XX, XXX XX Y. E., 3./ Y. U., N. XX/XX, XXX XX L. J. E., 4./ D. Y., XXX XX K. č. XXX, 5./ M. E.,\nXXX XX K. č. X, 6./ N. H., XXX XX K. č. XXX, 7a/ G. I., E. XXX/X, XXX XX L. J. E., 7b/ Z. G., M. R. I. XXX/\nXX, L. J. E., 8./ Z. I., XXX XX K. č. XXX, 9./ O. H., XXX XX G. č. XXX, 10./ I. G., J. XXXX/XX, XXX XX L.,\n11./ M. L., N. X, XXX XX K., 12./ O. H., H. XXXX/XX, XXX XX L., 13./ D. P., XXX XX K. č. XX, 14./ E. S.,\nXXX XX K. č. XXX, 15./ Z. H., XXX XX Y. E. č. XXX, 16./ S. H., XXX XX K. č. XX, 17./ Z. P., XXX XX K. č.\nXX, 18./ Z. P., XXX XX K. č. XX, 19./ K. E., XXX XX K. č. XXX, 20./ Z. N., XXX XX K. č. XXX, 21./ Y. N.,\nXXX XX K. č. XXX, 22./ S. K., Y. G. č. XXX, 23./ G. I., XXX XX K. č. XXX, 24./ Z. A., K. XX/XX, XXX XX Y.\nE., 25./Z. N., K. XX/XX, XXX XX Y. E., 26./ Z. A., K. XX/XX, XXX XX Y. E., 27./ Z. N., K. XX/XX, XXX XX\nY. E., 28./ Z. E., K. XX/X, XXX XX Y. E., 29./ Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, Andreja Kmeťa 20,\n010 55 Žilina, 30./ Klub slovenských turistov, sekcia vodnej turistiky, Záborského 33, 831 03 Bratislava 3,\n31./ Združenie Slatinka, A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen, 32./ Združenie Pohronských organizácií SRZ.,\nUl. Mieru 29, 968 01 Nová Baňa, 33./ Slovenský pozemkový fond Bratislava, RO Žiar nad Hronom, 34./\nSVP š.p., Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, 35./ HYDRO-ENERGY, a.s., Kladnianska 34,\n821 05 Bratislava, 36./ K. H., O. I. XX/X, Y. E. - Z., 37./ Z. H. S., O. I. XX/X, Y. E. - Z., 38./ Z. H., O. I. XX/\nX, Y. E. - Z., 39./ S. H., O. I. XX/X, Y. E.- Z., 40./ O. A., K. XX/XX, Y. E. - Z., 41./ S. A., K. XX/XX, Y. E. Z., 42./ X. E., K. XX/XX, Y. E.- Z., 43./ Z. H., K. XX/XX, Y. E. - Z., 44./ Z. I., K. XX/X, Y. E. - Z., 45./ L. I., K.\nXX/X, Y. E. - Z., 46./ K. I., K. X/X, Y. E. - Z., 47./ M. Q., K. XX/X, Y. E. - Z., 48./ K. Q., K. XX/X, Y. E. - Z.,\n49./ I. E., K. XX/X, Y. E. - Z., 50./ Z. E., K. XX/X, Y. E. - Z., 51./ L. N., K. XX/XX, Y. E. - Z., 52./ Z. N. S., K.\nXX/XX, Y. E. - Z., 53./ M. N., K. XX/XX, Y. E. - Z., 54./ S. E., K. XX/XX, Y. E. - Z., 55./ Ing. Z. Y., K. XX/X,\nY. E. - Z., 56./ D. Y., K. XX/X, Y. E. - Z., 57./ Ing. Z. Y., Y. E. - Z., 58./ Z. M. S., K. XX/X, Y. E. - Z., 59./ Z.\nM., K. XX/X, Y. E. - Z., 60./ Z. M., K. XX/X, Y. E. - Z., 61./ I. K., K. XX/XX, Y. E. - Z., 62./ M. K., K. XX/XX,\nY. E. - Z., 63./ K. M., K. XX/X, Y. E. - Z., 64./ S. S., O. O. X/XX, Y. E. - Z., 65a/ PaedDr. I. G., ul. N. XX/XX,\nL. J. E., 65b/ Mgr. I. G., ul. Z. X/X, L. J. E., 66a/ PaedDr. I. G., ul. N. XX/XX, L., 66b/ Mgr. I. G., ul. Z. X/X,\nL. J. E., 67./ Ing. Z. U., K. XXX, 68./ O. I., K. XXX, 69a/ M. P., K. č. XXX, 69b/ S. P., K. č. XXX, 69c/ S. P.,\nK. č. XXX, 69d/ S. P., K. č. XXX, 69e/ S. P., K. č. XXX, a to v 23./, 24./, 25./, 26./, 27./, 28./, 36./, 37./, 38./,\n39./, 40/., 41./, 43./, 44./, 45./, 46./, 47./, 48./, 49./, 50./, 51./, 52./, 53./, 55./, 56./, 58./, 59./, 60./, 61./,\n62./, 63./, 64./, 66a./, 68./ rade zastúpených advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej\n7, 811 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor\nvýstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2014/07368 SA zo dňa 10.04.2014, o odvolaní ďalšieho\núčastníka v 1./ rade a ďalšieho účastníka v 2./ rade proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.\nk. 24S/65/2014-113 zo dňa 12.12.2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/65/2014-113\nzo dňa 12.12.2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom č. k.\n24S/65/2014-113 zo dňa 12.12.2014, postupom podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ a e/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím stavebného úradu Obce Pitelová č. 40/2012 zo dňa 06.07.2012 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2014/07368 SA zo dňa 10.04.2014\nžalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie stavebného úradu obce Pitelová č. 40/2012 zo dňa\n06.07.2012, ktorým rozhodla o umiestnení stavby ,,Malá vodná elektráreň Jalná“ (ďalej aj ako ,,MVE\nJalná“) na pozemkoch parc. č. D., D., D., D., D., D.; D.; D., D., D., D., D.; XXX/X (U.XXX); U.; D. v\nkatastrálnom území K. a na pozemkoch parc. č. D. (U.); D. (U.); D. (U.); D. (U.); D. (U.); D. (U.); D. (U.);\nD.); D. (U.) v katastrálnom území Z. v obci Y. E.. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na\nust. § 250k O.s.p. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v 2./ rade trovy konania v sume 894,09\n€, z toho 70 € na zaplatený súdny poplatok a 824,09 € na trovy právneho zastúpenia.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že v predmetnej veci bola podaná žiadosť o územné\nrozhodnutie, ktorým sa má umiestniť stavba v katastrálnom území Z. a K.. Žiadne z ustanovení\nstavebného zákona neobsahuje všeobecné pravidlo pre určenie miestnej príslušnosti stavebného úradu,\npreto sa miestna príslušnosť v zmysle § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (ďalej len ,,stavebný zákon“) riadi § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(ďalej len ,,správny poriadok“). Obci Pitelová bol doručený návrh na vydanie územného rozhodnutia o\numiestnení malej vodnej elektrárne Jalná, ktorá sa má umiestniť v obvode dvoch stavebných úradov,\na to Obce Pitelová a Obce Trnavá Hora. V zmysle § 20 správneho poriadku v spojení s § 119 ods. 1\nstavebného zákona Obec Pitelová mala postúpiť vec orgánu, ktorý bol kompetentný určiť, ktorý stavebný\núrad bude príslušný o podanom návrhu rozhodovať. Stavebný úrad Obec Pitelová tak nepostupoval, čím\nzaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Stavebný zákon v § 119,\nale ani na inom mieste neoprávnil žalovaného, aby stanovil pravidlá pre určenie miestnej príslušnosti\nv prípadoch, v ktorých budú v budúcnosti žiadosti podávané na umiestňovanie stavieb vo viacerých\núzemných obvodoch stavebných úradov, ale len na to, aby určil miestnu príslušnosť stavebného úradu\nv konkrétnom prípade. Zo znenia § 119 ods. 1, na ktoré sa žalovaný odvoláva „ak ide o stavbu, ktorá\nsa má uskutočniť“ jednoznačne vyplýva, že musí ísť o prípad, kedy bol podaný návrh na konanie,\nvýsledkom ktorého je umiestnenie stavby. Jedine návrh na umiestnenie stavby je takým podaním,\nktoré špecifikuje stavbu, ktorá sa umiestniť a lokalizuje ju do konkrétneho územia. Je preto potrebné\nsúhlasiť so žalobcami, že v preskúmavanom správnom konaní nebola určená zákonným spôsobom\npríslušnosť prvostupňového správneho orgánu, a preto rozhodol v prvom stupni nepríslušný správny\norgán. Opatrenie, list adresovaný navrhovateľovi pred začatím konania, resp. pred podaním návrhu v\ntejto veci a na vedomie Obci Trnavá Hora a Obci Pitelová, nemal a ani nemohol mať žiadne právne\núčinky. Z uvedeného vyplýva, že konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu trpí takou vadou,\nktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto bola podľa krajského súdu\nv tejto časti žaloba dôvodná.\nZo správneho spisu bolo zistené, že Obec Trnavá Hora predložila stavebnému úradu, ktorý rozhodoval\nv prvom stupni podanie označené ako „záväzné stanovisko obce“ k územnému rozhodnutiu k stavbe\nmalej vodnej elektrárne Jalná. V záväznom stanovisku Obec Trnavá Hora uviedla, že je dotknutým\norgánom v zmysle § 140a ods. 1 písm. b/ stavebného zákona a nesúhlas vydala podľa § 4 ods. 3\npísm. d/ a § 11 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Žalovaný v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia skonštatoval, že Obec Trnavá Hora má v konaniach o umiestnení stavby\npostavenie účastníka podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona a nie postavenie dotknutého orgánu, preto\nnesúhlasné stanovisko obce pre posudzovanie návrhu na umiestnenie stavby nie je pre stavebný úrad\nzáväzné. Územné rozhodnutie v zmysle § 39 a § 39a vo výroku musí obsahovať vymedzenie územia na\nnavrhovaný účel a určenie podmienok na umiestnenie stavby a rozhodnutie o námietkach účastníkov\nkonania. Náležitosti rozhodnutia sú bližšie upravené v § 39a stavebného zákona a v § 4 vyhlášky č.\n\n453/2000 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré\nustanovenia stavebného zákona (ďalej len ,,vyhláška č. 453/2000 Z. z.“). Výrok, ktorým prvostupňový\nsprávny orgán iba odcitoval stanovisko Obce Trnavá Hora a uviedol svoje stanovisko k nemu, nie je\nzrozumiteľný a ani z neho nie je jasné, ako vlastne správny orgán rozhodol. Zrejmé je len to, že podanie\nObce Trnavá Hora, ktoré táto označila ako záväzné stanovisko, do úvahy ako záväzné stanovisko\ndotknutého orgánu nezobral. Pokiaľ žalovaný takýto postup odôvodnil tým, že Obec Trnavá Hora nie je\ndotknutým orgánom, vec nesprávne právne posúdil, pretože podľa citovaného § 140a ods. 1 písm. b/\nstavebného zákona je dotknutým orgánom aj obec, ktorá nie je stavebným úradom podľa stavebného\nzákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a stavby pre\nmotorové vozidlá. Obec Trnavá Hora sa pri podávaní svojho záväzného stanoviska odvolala na právny\npredpis zákon o obecnom zriadení, ktorý ju na podávanie záväzných stanovísk oprávňuje tak, ako\nto vyžaduje § 140b ods. 2 stavebného zákona. Bolo preto úlohou správneho orgánu v prvom stupni\na následne aj na základe odvolania správneho orgánu v druhom stupni uviesť, ktoré skutočnosti sú\nrozhodné a akou úvahou správny orgán dospel k tomu, že Obec Trnavá Hora v tomto konaní nie je\ndotknutým orgánom, ktorý je oprávnený podávať záväzné stanoviská. V tejto časti je teda rozhodnutie\nvýsledkom nesprávneho právneho posúdenia, ale aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nK námietke nesprávnosti a zmätočnosti rozhodnutia, spočívajúcej v tom, že vo výroku sú uvedené\nneexistujúce pozemky, na ktorých sa má stavba umiestniť, krajský súd uviedol, že správny orgán je\npovinný spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, ktorým je pri svojom rozhodovaní viazaný. V prípade, že v\nčase po podaní návrhu do vydania rozhodnutia správneho orgánu došlo k prečíslovaniu pozemkov, na\nktorých bola stavba umiestnená rozhodnutím prvostupňového orgánu, bolo potrebné na takúto zmenu\nadekvátne zareagovať, nakoľko takáto zmena, keď v čase rozhodovania druhostupňového správneho\norgánu už v katastri nehnuteľností nie sú evidované pozemky pod číslami tak, ako je uvedené v\nprvostupňovom rozhodnutí, je práve dôvodom na zmenu prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán\npotom musí túto zmenu odôvodniť porovnaním, ktorý pozemok uvedený v návrhu dostal nové číslo a\nv dôsledku akých právnych skutočností.\nK námietke žalobcu v 1./ rade o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku neodstránenia vád\nnávrhu krajský súd uviedol, že podľa § 35 stavebného zákona návrh na umiestnenie stavby obsahuje aj\nnázvy právnických a fyzických osôb, ktoré majú byť účastníkmi tohto konania, a ktoré sú navrhovateľovi\nznáme. Stavebný zákon zároveň v § 143 splnomocnil ministerstvo, aby vo vykonávacom predpise\nupravilo podrobnosti okrem iného aj ohľadom návrhu na vydanie rozhodnutia. Vykonávací predpis\nvyhláška č. 453/2000 Z. z. v § 4 upravil podrobnosti o návrhu na vydanie územného rozhodnutia tak,\nže návrh na vydanie územného rozhodnutia pokiaľ ide o líniovú stavbu alebo stavbu s veľkým počtom\núčastníkov konania nemusí obsahovať zoznam známych účastníkov konania. Správny orgán preto\nnepochybil, keď nežiadal navrhovateľa, aby týchto známych účastníkov konania doplnil. Zo správneho\nspisu však vyplýva, že správny orgán zisťoval okruh známych účastníkov konania, o čom svedčí zoznam\nosôb, ktorým bolo oznámenie o začatí územného konania doručované inak ako verejnou vyhláškou.\nNámietka o chýbajúcich prílohách a chýbajúcom opise hraníc územia nekorešponduje s obsahom\nnávrhu a jeho príloh, ktoré nie je možné od návrhu oddeliť a ktoré sú súčasťou správneho spisu. Z\nuvedeného vyplýva, že z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie bolo podľa krajského súdu v súlade\nso zákonom.\nPodľa krajského súdu námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď nebolo v správnom\nkonaní posudzované umiestnenie stavby z hľadiska synergického efektu štyroch vodných elektrární na\nHrone na vodný ekosystém, neboli vykonané štúdie obsahujúce všetky možné alternatívy zásahov do\nživotného prostredia a tiež, že sa žalovaný nezaoberal dôvodmi odvolania žalobcu, boli uplatnené len\nvšeobecne bez toho, aby boli konkretizované, čo konkrétne v zistenom skutkovom stave do spoľahlivého\nzistenia skutkového stavu v správnom konaní chýbalo. Námietka, že je rozhodnutie nezákonné, pretože\nskutkový stav nemohol byť zistený riadne, keď Obec Trnavá Hora nemá schválený územný plán, takisto\nneobstojí a nemá žiadny právny základ ani význam. V § 37 stavebný zákon rieši prípady, kedy obec nemá\nschválený územný plán a výslovne stanovuje, aké podklady sú pre územné rozhodnutie v takom prípade\npodstatné. Žalobca v 1./ rade nepodal námietky v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ žalobca v 1./ rade\nvidí nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v tom, že tento neodpovedal na jeho odvolacie námietky, tak v\ntejto časti je žaloba nekonkrétna, pretože neuvádza, ktorá konkrétna námietka, ktorú uplatnil v odvolaní,\nnebola v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotená. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\n\nnaopak vyplýva, že žalovaný sa podstatnými námietkami uvedenými v odvolaniach vyrovnal tak, že\nuviedol svoje stanovisko k nim.\nĎalej podľa krajského súdu neobstojí ani námietka nedostatku podkladu rozhodnutia v tom, že chýba\nrozhodnutie podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2000 Z. z., podľa ktorého sa na výrub dreviny vyžaduje\nsúhlas orgánov ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak, a že súhlas na výrob dreviny sa\nmôže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a\nvplyvov na zdravie človeka. Stavebný zákon v ustanoveniach, ktorými upravuje územné konanie a ani\nvykonávací predpis, ktorým upravuje návrh na vydanie územného rozhodnutia, neurčuje ako podmienku\npre vydanie rozhodnutia predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody s výrubom dreviny, pokiaľ\nstavba má byť umiestnená na území, na ktorom sa pred jej umiestnením dreviny nachádzajú. Príslušné\nrozhodnutia, ktorými zákonom určený orgán súhlasí s výrubom drevín, sú podmienkou pre vydanie\nrozhodnutia o povolení stavby. Ak zákon neustanovuje ako povinnosť účastníka konania predložiť\npredchádzajúci súhlas s výrubom drevín, nemôže stavebný úrad od navrhovateľa takýto požadovať.\nPatrí dotknutým orgánom v oblasti ochrany životného prostredia, aby svojimi stanoviskami vyjadrili to,\nči predmetná stavba je alebo nie je v súlade s ochranou životného prostredia.\nPodľa krajského súdu žalobný dôvod žalobcu v 2./ rade o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre\nnedostatočne zistený skutkový stav neobstojí, pretože žalobca nedostatočne zistený skutkový stav\nvidí v tom, že rozhodnutie nedostatočne rieši ohrozenia zdvihnutia pozemných vôd, povodní a tvorby\nľadov, avšak nekonkretizuje námietku nezákonnosti k tvrdenému nedostatočne zistenému skutkovému\nstavu vo vzťahu k povinnostiam správneho orgánu, resp. vo vzťahu k žalobcom v 2./ rade uplatneným\nnámietkam proti umiestneniu stavby, ktoré v prvostupňovom konaní uplatnil, alebo podkladom, na\nzáklade ktorých bolo územné rozhodnutie vydané. Vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v stavebnom\nzákone okrem dokumentácie, ktorú povinne predkladá navrhovateľ stavby, ktorá sa má umiestniť, sú\npodkladom rozhodnutia aj tie, ktoré sú uvedené v § 37 stavebného zákona a stanoviská a vyjadrenia\ndotknutých orgánov. Skutkový stav sa ďalej zisťuje aj na základe účastníkmi podaných námietok proti\nnavrhovanému umiestneniu stavby v zákonom stanovenej lehote v prvostupňovom konaní. Žalobca v 2./\nrade neuvádza, čo konkrétne malo byť podkladom pre rozhodnutie a správny orgán to opomenul. Takto\nuplatnený dôvod nie je dostatočne konkrétny na to, aby z tohto dôvodu mohol súd skúmať zákonnosť\npredchádzajúceho postupu a následného rozhodnutia žalovaného.\nPodľa prvostupňového súdu neobstojí ani námietka žalobcu v 2./ rade spočívajúca v nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia článku 27 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č.\n85/1990 Zb. o petičnom práve. Žalobca v 2./ rade ani netvrdí, že petícia bola podaná konajúcemu\nsprávnemu orgánu, či už v druhom alebo v prvom stupni a ani to, že tento bol povinný ju v zmysle zákona\nč. 85/1990 Zb. vybaviť a neurobil tak. Tvrdil len to, že stavebný úrad mal na jej obsah - nesúhlas so\nstavbou malej vodnej elektrárne prihliadnuť, avšak toto svoje tvrdenie ani neopiera o zákon. Správny\norgán zisťuje skutočný stav z podkladov uvedených v § 37 stavebného zákona a rozhoduje podľa toho, či\nnavrhovaná stavba spĺňa alebo nespĺňa podmienky stanovené v stavebnom zákone na to, aby mohla byť\nv danom území umiestnená. Ďalej, či navrhovaná stavba vyhovuje hľadiskám, na ktoré je správny orgán\npovinný prihliadnuť a ktoré je povinný vo vzťahu k danej stavbe zisťovať a či je v súlade s príslušnou\núzemnou plánovacou dokumentáciou.\nPodľa názoru krajského súdu možno súhlasiť s tým, že aj keď podkladmi pre vydanie územného\nrozhodnutia sú územný plán obce alebo zóny a § 37 neuvádza medzi podkladmi územného rozhodnutia\núzemnoplánovacie dokumenty ako koncepcia územného rozvoja Slovenska či územný plán regiónu,\nmusí byť prípadný územný plán obce alebo územný plán zóny v súlade s touto dokumentáciou. Ak\núzemný plán obce nie je, neznamená to, že umiestňovaná stavby nemusí byť v súlade s uvedenou\ndokumentáciou. Žalovaný skonštatoval, že umiestňovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom\nvyššieho územného celku. Poukázal tiež na to, že to vyplýva aj z toho, že žalobca v 2./ rade,\nktorý pôvodne zadal ako obstarávateľ územného plánu Obce Trnavá Hora kritéria, ktoré počítali s\nmalou vodnou elektrárňou na rieke Hron v Jalnej, teda považoval to za súladné s Územným plánom\nvyššieho územného celku Banskobystrický samosprávny kraj. Žalobca ani netvrdí, že umiestňovaná\nstavba je v rozpore s Územným plánom vyššieho územného celku Banskobystrický samosprávny kraj.\nPričom takéto tvrdenie by muselo byť konkrétne, s poukazom na konkrétne ustanovenie záväznej časti\ntohto územného plánu, ktorému umiestňovaná stavba odporuje. Z uvedeného vyplýva, že ani z takto\nuplatňovaného dôvodu súd nedospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo v rozpore so zákonom.\n\nŽalobca v 2./ rade namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože sa žalovaný\nnezaoberal jeho odvolacími námietkami. Táto námietka neobstojí z dôvodu, že nekorešponduje s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia. Naopak, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nako je zhrnuté na čl. 11 až 13 rozsudku krajského súdu, správny orgán sa vyrovnal s námietkou vo vzťahu\nk obavám z možných záplav a vzostupu spodnej hladiny a to tak, že opatrenia boli vo forme pripomienok\nzapracované do podkladov územného rozhodnutia a konkrétne technické riešenie bude predmetom\nstavebného konania, takisto vo vzťahu k povoleniu výrubu drevín, kde žalovaný uviedol, že povolenie\nsa vyžaduje až k povoleniu činnosti a rozhodnutím o umiestnení stavby sa vytvára len právny základ pre\nrozhodnutie o realizácii stavby. K územnému rozhodnutiu sa vyžaduje v zmysle zákona ochrany prírody\nkrajiny vyjadrenie dotknutého orgánu štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa § 9 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ,,zákon č. 543/2002 Z. z.“),\nktoré bolo v predmetnom konaní vydané a je súčasťou spisu.\nProti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie ďalší účastníci v 1./ rade ZUS servis,\ns.r.o. a v 2./ rade Ing. N. K. (ďalej aj ako ,,odvolatelia“) s identickými odvolacími dôvodmi. Odvolatelia\nsa nestotožnili s názorom súdu o vadnom určení miestnej príslušnosti, ktorú považujú za správnymi\norgánmi určenú zákonne a v zmysle platných právnych predpisov. Súdny výklad ustanovenia § 119\nods. 1 stavebného zákona ohľadom určenia okamihu, kedy je určenie miestnej príslušnosti možné\nrealizovať, nie je podľa ich názoru správny. Za takýto okamih by mal byť považovaný prejav vôle\ndoručený orgánu rozhodujúcemu o príslušnosti. To, či bol obci doručený návrh na začatie konania\nvo veci samej nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Obdobný názor zastáva aj\nMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „ministerstvo“), ktoré Rozhodnutím\nMinistra SR č. 124/2013 zo dňa 19.12.2013 v spojitosti s Rozhodnutím ministerstva č. 17080/2013/\nB621-SV/36557 zo dňa 11.07.2013 v tejto istej veci týkajúcej sa tej istej námietky konštatovalo: „Podľa\n§ 119 ods. 1 zákona, ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode\ndvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad krajský stavebný úrad. Stavebný\nzákon výslovne neurčuje, kto je oprávnený podať návrh na určenie, ani aké podklady sa majú doložiť,\nmusia to byť však relevantné doklady, z ktorých možno vychádzať pri určovaní príslušnosti stavebného\núradu. Ako vyplýva s § 119 ods. 1 stavebného zákona nadriadený stavebný úrad by mal príslušnosť\nstavebného úradu určiť ešte pred začatím samotného konania „ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa\nmá uskutočniť“, a to na základe podnetu navrhovateľa pred začatím konania alebo na základe podnetu\nniektorého z príslušných stavebných úradov v prípade, ak navrhovateľ podal návrh na začatie územného\nkonania ešte pred určením príslušného stavebného úradu. V tomto prípade nadriadený stavebný úrad\nurčil príslušný stavebný úrad ešte pred začatím územného konania na základe podnetu navrhovateľa.\nTento postup považuje ministerstvo za postup v súlade so zákonom“.\nStanovisko Obce Trnava Hora v konaní druhostupňový správny orgán neakceptoval z dôvodu, že\nObec Trnavá Hora je podľa názoru príslušného úradu účastníkom konania v zmysle § 34 ods. 1\nstavebného zákona. Bez prvotného súhlasného stanoviska s výstavbou a jej akceptácie v procese\nposudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) by nebola táto výstavba možná a takáto následná\nneodôvodnená zmena v postoji Obce Tmavá Hora k výstavbe MVE Jalná je podľa názoru odvolateľov\núčelová a zakladajúca zodpovednosť podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V príčinnej súvislosti s prvotnými\nsúhlasnými stanoviskami došlo zo strany navrhovateľa stavby k vynaloženiu značných finančných\nprostriedkov za účelom prípravy realizácie stavby MVE Jalná. S cieľom odbyrokratizovania stavebných\nkonaní podávaním dostatočne neodôvodnených stanovísk bol zjednotený postup všetkých stavebných\núradov ministerským usmernením (pričom v zmysle § 17 ods. 3 zákona sú metodické usmernenia\nministerstva záväzné pre všetky orgány územného plánovania) kde sa o. i. uvádza: „v prípade, ak sa\nzáväzné stanovisko opiera o územnoplánovaciu dokumentáciu. Ako lokálny zákon, je nevyhnutné, aby\nvychádzalo zo záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie. To znamená, že ak obsah\nstanoviska vychádza z územného plánu obce príp. zóny, musí mať zákonnú oporu vo VZN obce, ktorým\nje vyhlásená záväzná časť územného plánu obce, príp. zóny v jeho záväzných regulatívoch (§ 13\nstavebného zákona). Ostatné časti územného plánu majú len smerný charakter a môžu adekvátne k\ntomu slúžiť iba ako odporúčanie na účely správnych konaní podľa stavebného zákona. Vo väzbe na\nvyššie uvedené skutočnosti je odôvodnené metodicky usmerniť vydávanie záväzných stanovísk obcami\nako dotknutými orgánmi na predchádzanie rozporov o ich záväznosti a následnej viazanosti stavebným\núradom v dôsledku použitých argumentov v týchto stanoviskách, ktoré odôvodňujú zamietnutie návrhov\n\nna vydávanie príslušných rozhodnutí podľa stavebného zákona. Z toho vyplýva, že obec ako dotknutý\norgán môže vo svojom záväznom stanovisku zohľadniť iba také požiadavky a záujmy, ktoré majú oporu\nvo všeobecnom záväznom predpise ako aj v územnoplánovacej dokumentácii, ktorej záväzná časť sa\nvyhlasuje všeobecne záväzným právnym predpisom. To isté platí pre nesúhlasné záväzné stanovisko\nobce apelujúce na absenciu územného plánu zóny, ktoré nemožno považovať za právne relevantné.\nA to vzhľadom nato, že ustanovenie §11 ods. 6 stavebného zákona, v zmysle ktorého územný plán\nobce ustanovuje v jeho záväznej časti, pre ktoré častí je potrebné obstarať a schváliť územný plán\nzóny. Nemožno považovať za obligatórnu povinnosť stavebníka, ale za možnosť obce ako orgánu\núzemného plánovania zabezpečiť takúto územnoplánovaciu dokumentáciu (§12 ods. 1 stavebného\nzákona).“ Obec Trnava Hora nemá územný plán obce. Vzhľadom k tomu a s poukázaním na § 8 ods.\n2 písm. a/ a b/ stavebného zákona má správny orgán pre potreby územného rozhodnutia vychádzať\nz Koncepcie územného rozvoja Slovenska a územného plánu regiónu (ktoré tvoria územnoplánovaciu\ndokumentáciu), v ktorých sa výstavba malej vodnej elektrárne na navrhovanom území plánuje.\nPostavenie obce ako dotknutého orgánu upravuje § 140a ods. l písm. b/ stavebného zákona, ktorý je\nsúčasťou tzv. „Spoločných ustanovení“ (šiesta časť zákona), ktoré sú spoločné pre celý zákon, pričom\npostavenie obce ako účastníka konania podľa § 34 zákona je súčasťou tzv. „Územného plánovania.\nOddiel 8 Územné konanie“ (prvá časť), ktoré je podľa názoru odvolateľov vo vzťahu k šiestej časti v\npostavení časti špeciálnej, a preto sa mal súd vysporiadať so zásadou lex specialis derogat legi generáli\na prednosť by malo mať v tomto prípade ustanovenie špeciálne.\nSúhlasné stanovisko obce bolo v konaní podané už v rámci procesu EIA, ktorý je súčasťou spisu (MVE\nJalná - Vyjadrenie k zámeru - list č. 130/2011 zo dňa 25.02.2011) a z toho aj konanie od počiatku\nvychádzalo. To, že listom č. 426/2012 zo dňa 09.05.2012 vydala následne obec nesúhlasné stanovisko\nnemalo na konanie žiadny vplyv, keďže tento zmenený postoj obce nebol dostatočne odôvodnený, resp.\nodôvodnený vôbec nebol, tak ako to vyžaduje § 140b ods. 3 stavebného zákona, pričom s uvedenou\nskutočnosťou sa, podľa nášho názoru, dostatočne vysporiadal prvostupňový orgán v rozhodnutí na\nstrane 15 bod 9.\nAk odvolací súd prizná Obci Trnavá Hora popri postavení účastníka konania aj postavenie dotknutého\norgánu podľa § 140a zákona, tak sama skutočnosť, že druhostupňový správny orgán nepriznal Obci\nTrnavá Hora postavenie dotknutého orgánu nebola Obci Trnavá Hora na ujmu ani v konaní pred\ndruhostupňovým správnym orgánom. Vychádzajúc potom z § 250i ods. 3 OSP by súd pri preskúmavaní\nzákonnosti a postupu správneho orgánu nemal na túto vadu prihliadať, lebo nejde o takú vadu konania\npred druhostupňovým správnym orgánom, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nČo sa týka označenia jednotlivých parciel, odvolatelia poukázali na tú skutočnosť, že parcely registra\n„E“ je možné v zmysle príslušných právnych predpisov týkajúcich sa katastra nehnuteľností plne\naplikovať a komparovať ich hranice s parcelami registra „C“, o čom sa detailne zmieňuje katastrálny\n„Metodický návod na vyhotovovanie identifikácie parciel“, t. j. identifikácia jednotlivých parciel v teréne\nje reálne možná, pričom žiadny právny predpis neustanovuje stavebnému úradu, ktoré parcely má\nobsahovať výroková časť, pokiaľ došlo počas konania k zápisom parciel v registri „C“. V tejto súvislosti\npoukázali odvolatelia na tú skutočnosť, že podľa § 4 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z., je\npre obsah územného rozhodnutia, ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 stavebného zákona (t.j. ak\nide napr. o územné konanie o umiestnení líniovej stavby, ktorou je aj stavba MVE Jalná) postačujúci\nopis územia, a teda nie je potrebné, aby územné rozhodnutie obsahovalo aj druh a parcelné čísla\npozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje.\nToto podľa názoru odvolateľov pri líniových stavbách, musí obsahovať až rozhodnutie o stavebnom\npovolení. Aj z obsahu rozsudku krajského súdu vyplýva (str. 21 riadok 17 až 19), že v správnom spise\nsa nachádzajú podklady, z ktorých možno jednoznačne identifikovať hranice územia. Keďže podľa §\n4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. stavebný úrad k územnému rozhodnutiu pripojí overený situačný\nvýkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo mapový\npodklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z., odvolatelia majú za to,\nže predmetné druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu spĺňa náležitosti kladené na územné\nrozhodnutie príslušnými právnymi predpismi, keďže je z neho možné v rozsahu a kvalite vyžadovanej\npre územné rozhodnutie zidentifikovať územie, na ktoré sa územné rozhodnutie vzťahuje. K zmene v\nidentifikácii parciel došlo až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, ktoré podľa názoru odvolateľov bolo\n\nvydané v súlade s vtedajším stavom, so zmeneným stanoviskom obce sa dostatočne vysporiadalo a\nmiestna príslušnosť bola určená zákonne.\nS uvedenými odvolacími dôvodmi odvolateľov sa stotožnil aj žalovaný svojím podaním zo dňa\n13.03.2015.\nŽalobca v 1./ rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.03.2015 skonštatoval, že žalovaný\nv predmetnej veci odvolanie v zákonnej lehote nepodal. Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu\nprvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob\nvyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší\núčastník. Žalobca má za to, že odvolanie vedľajšieho účastníka konania je neúčinné, a teda odvolací\nsúd by mal jeho odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť.\nĎalší účastník konania v 31./ rade Združenie Slatinka vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 20.03.2015\nuviedol, že súd vo všetkých troch bodoch, voči ktorým sa odvolal Ing. N. K., rozhodol správne a s\nargumentmi v odvolaní nesúhlasí. Každý výrub drevín je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody podľa\nustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.. V zmysle ustanovenia § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002\nZ. z. orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody\na krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany\nprírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné\nstanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí\nsp. zn. 5Sžp/10/2009 zo dňa 12.01.2010 zrušil vydané územné rozhodnutie na umiestnenie stavby ako\nnezákonné, z dôvodu jeho rozporu s uvedeným ustanovením § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.. V\ntomto rozhodnutí sa okrem iného uvádza, že: „Nielen stavebné konanie samotné, ale aj územné konanie\npredstavuje konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, a nie je možné\nvylúčiť, že aj výrazným spôsobom. Otázku, či záujmy ochrany prírody a krajiny sú v konkrétnej veci\nskutočne dotknuté, a to aj vzťahom do budúcnosti, a pokiaľ áno, potom v akom rozsahu a s akými\nnásledkami, o tom má právomoc rozhodnúť orgán ochrany prírody a krajiny vo forme vyjadrenia alebo\niného stanoviska. Stavebný úrad nesmie nechať nepovšimnuté záujmy ochrany prírody a krajiny (§\n103 ods. 6 zák. č. 543/2002 Z.z.) a vyjadrenie alebo iné stanovisko musí vyhodnotiť ako nevyhnutný\npodklad pre rozhodnutie. Tento záver má aj podklad v ust § 39b ods. 3 písm. b/ a ods. 5 stavebného\nzákona.“ „Potom Najvyšší súd nemôže akceptovať právnu situáciu, kedy s vedomím, že na dotknutom\núzemí, kde sa v čase rozhodovania nachádzajú rastúce stromy a kríky, stavebný úrad rozhodne o\numiestnení stavby, tzn. že za tejto situácie nie je možné vylúčiť budúci stav, kedy určitá plocha bude\nzastavaná stavbou, v dôsledku čoho budú musieť byť logicky zlikvidované, resp. odstránené všetky\nprekážky dotknuté vrátane tam existujúcich porastov (a to aj v budúcnosti) touto stavbou. Z tohto dôvodu\nje potom irelevantné tvrdenie, že toto rozhodnutie ešte nezakladá právo na uskutočnenie stavby.“.\nĎalší účastník v 29./ rade Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina sa nestotožnil s tvrdeniami odvolateľov\nuvádzanými v oboch odvolaniach, naopak vyjadruje súhlas s rozhodnutím krajského súdu, ktorým bolo\nrozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím Stavebného úradu Obce Pitelová č. 40/2012 zo dňa\n06.07.2012 zrušené a vec vrátená na nové konanie.\nŽalobca v 2./ rade a ďalší účastníci konania v 23./, 24./, 25./, 26./, 27./, 28./, 36./, 37./, 38./, 39./,\n40/., 41./, 43./, 44./, 45./, 46./, 47./, 48./, 49./, 50./, 51./, 52./, 53./, 55./, 56./, 58./, 59./, 60./, 61./, 62./,\n63./, 64./, 66a./, 68./ rade sa k odvolaniu ďalších účastníkov v 1./ a 2./ rade vyjadrili podaním zo dňa\n19.03.2015 s tým, že odvolania nemajú náležitosti v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p., pretože neobsahujú\nodôvodnenie, z akých zákonných dôvodov považujú odvolatelia napadnuté rozhodnutie za nesprávne\n(dôvody odvolania). Právny názor odvolateľov prezentovaný v odvolaniach ohľadne nesprávne určenej\nmiestnej príslušnosti stavebného úradu v preskúmavanom správnom konaní, považujú za nesprávny.\nUstanovenie § 119 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého na určenie príslušného stavebného\núradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, je ustanovením procesnej povahy,\nktoré znamená toľko, že o určení miestnej príslušnosti stavebného úradu rozhoduje nadriadený orgán\nprípisom a nie rozhodnutím, voči ktorému by boli prípustné opravné prostriedky dané v správnom konaní.\nZa žiadnych okolností však toto ustanovenie nemôže znamenať ľubovôľu v tom, že nadriadený orgán by\nmohol rozhodovať o kompetenčnom konflikte predtým, ako by tento konflikt existoval, t.j. pred začatím\nsprávneho konania. Výklad odvolateľov, že tento konflikt existuje doručením „prejavu vôle orgánu\nrozhodujúcemu o príslušnosti“ nemá oporu v zákone a pokiaľ žalovaný rozhodoval o príslušnosti iba na\n\nzáklade takéhoto prejavu vôle, zaťažil konanie vadou, majúcou vplyv na správnosť jeho rozhodnutia,\npretože na také rozhodnutie nebol daný právny rámec (kompetenčný konflikt ipso iure neexistoval).\nĎalej v rozpore s odvolateľmi vyššie uvedení účastníci konania tvrdili, že aj výhrada súdu prvého stupňa\nohľadne zákonnosti správneho konania vo vzťahu k posudzovaniu Obce Trnavá Hora ako dotknutého\norgánu má svoj pôvod nielen v konaní žalovaného, ale aj v konaní pred správnym orgánom prvého\nstupňa. Obec Trnavá Hora počas celého správneho konania mala k plánovanej výstavbe výhradne\nodmietavý postoj. Pred začatím konania Obec Trnava Hora mala postoj zdržanlivý, o výstavbe uvažovala\nvýhľadovo a na inom kilometri rieky Hron, ako nakoniec požiadal investor. Je zákonným právom Obce\nTrnavá Hora výhľadovo o výstavbe v nezáväzných podkladoch uvažovať na nejakom umiestnení, a\nku konkrétnemu zámeru na inom ako uvažovanom mieste sa postaviť po bližšom oboznámení sa s\nprojektom odmietavo. Neexistuje jediný záväzný prejav vôle žalobcu v 2./ rade, kedy by udelil s touto\nkonkrétnou výstavbou súhlas a následne by ho odvolal.\nVýklad odvolateľov ohľadne toho, že Obec Trnavá Hora nie je dotknutým orgánom, rovnako nie je\nsprávny. Ustanovenia § 34 ods. 1 a § 140a ods. 1 písm. b/ stavebného zákona nie sú vzájomne k\nsebe v pomere lex specialis derogat legi generáli, ale vzájomne korelujú. Pokiaľ by si aj zákonodarca\nnavonok v ustanoveniach zákona protirečil, tak platí, že „nejasné a neurčité právne normy nemožno\naplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na\nťarchu tvorcu právnej normy.“, t.j. žalobcovi v 2./ rade nemožno žiadne z procesných práv garantovaných\nmu zákonom uprieť. Práva účastníka územného konania a práva dotknutého orgánu v územnom konaní\nsa v určitých bodoch prekrývajú (napr. právo nazerať do spisov, právo zúčastňovať sa ústnych konaní),\nale v rozhodujúcich bodoch sa jedná o odlišné práva a úlohy v správnom konaní (účastník konania háji\nsubjektívne práva pre neho vyplývajúce, dotknutý orgán háji predovšetkým verejný záujem). Preto jediný\nsprávny výklad s ohľadom na uvedené je ten, že žalobca v 2./ rade v predmetom správnom konaní\núčastníkom podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona a súčasne je v konaní dotknutým orgánom podľa §\n140a ods. 1 písm. b/ stavebného zákona. Žalovaný, správny orgán prvého stupňa, ako aj odvolatelia\nnesprávne vylučujú oprávnenia žalobcu v 2./ rade ako dotknutého orgánu a správne rozhodol súd\nprvého stupňa, pokiaľ vytkol žalovanému i konaniu pred správnym orgánom prvého stupňa túto vadu, ku\nktorej došlo ignorovaním výkonu procesných práv žalobcu v 2./ rade ako dotknutého orgánu. Nesprávne\nodvolatelia tvrdia, že ide iba o vadu odvolacieho konania vedeného žalovaným, nakoľko tejto vady sa\ndopustil aj správny orgán prvého stupňa, pretože záväzné stanovisko žalobcu v 2./ rade ako dotknutého\norgánu bolo doručené dňa 09.05.2012, t.j. pred rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa (ktoré je\nzo dňa 06.07.2012). Ide teda o vadu, ktorá mala vplyv tak na zákonnosť rozhodnutia prvostupňového,\nako i odvolacieho orgánu (t.j. žalovaného).\nV závere odvolaní odvolatelia spochybňujú právne závery súdu prvého stupňa ohľadom označenia\npozemkov, na ktorých sa mala líniová stavba umiestniť. Pokiaľ by sa líniová stavba umiestňovala v\núzemnom rozhodnutí opisom územia, nemôže byť územie opísané neexistujúcimi parcelnými číslami\npozemkov, pokiaľ v predmetnom území prebehli pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb. a\npredmetné hranice a parcelné čísla boli kompletne zmenené. Ako správne uviedol súd prvého stupňa,\nuvedenou skutočnosťou sa mali v správnom konaní zaoberať správne orgány. Nemožno očakávať od\nsúdu, že bude v konaní podľa 5. časti O.s.p. „komparovať ich hranice“, pretože úlohou súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len\npreskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné právne predpisy. Odvolania nijako nespochybňujú záver\nsúdu prvého stupňa, že rozhodnutia správnych orgánov trpia závažnou vadou - nepreskúmateľnosťou.\nNemožno akceptovať, keď v rámci prvostupňového správneho konania akýkoľvek subjekt doručí do\nadministratívneho spisu písomnosť označenú ako „záväzné stanovisko dotknutého orgánu“ a správny\norgán, tak prvostupňový, ako aj odvolací, sa s písomnosťou nezaoberá. Takýto postup správnych\norgánov znamená, že tieto neplnili svoje zákonné povinností svedomito a zodpovedne zaoberať sa\nkaždou vecou (por. § 3 ods. 4 správneho poriadku) a riadne sa v rozhodnutí vysporiadať s návrhmi\na námietkami účastníkov i s podkladmi rozhodnutia (por. § 47 ods. 3 správneho poriadku). V prípade\núspechu v odvolacom konaní si právny zástupca žalobcu v 2./ rade uplatnil náhradu trov právneho\nzastúpenia v odvolacom konaní v sume 148,22 €, a to iba za zastúpenie žalobcu v 2./ rade s\nodôvodnením, že náhrada trov právneho zastúpenia za ďalších účastníkov pribratých do konania podľa\nrozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týmto účastníkom nepatrí. Záverom navrhli\nrozhodnutie krajského súdu v plnom rozsahu potvrdiť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím\n§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniam ďalších\núčastníkov konania v 1./ a 2./ rade nemožno priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil žalobu\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Napadnutým\nrozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2014/07368 SA zo dňa 10.04.2014 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil\nrozhodnutie stavebného úradu Obce Pitelová č. 40/2012 zo dňa 06.07.2012, ktorým rozhodol o\numiestnení stavby ,,Malá vodná elektráreň Jalná“ na pozemkoch parc. č. D., D., D., D., D., D.); D.; D.,\nD., D., D., D.); XXX/X (U. XXXX); U.; D. v katastrálnom území K. a na pozemkoch parc. č. D.); D.,\nU.); D. (U.); D. (U.); D. (U., U.); D. (U.); D. (U., U.; D. (U.; D. (U.) v katastrálnom území Z. v Obci Y.\nE.. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu odvolacích námietok, teda či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd teda\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 5 správneho poriadku na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný\nzákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.\nPodľa § 33 ods. 1 stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad.\nPodľa § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu\nstavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou\nvykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi\nustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb,\nktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.\nPodľa § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je\npreneseným výkonom štátnej správy.\nPodľa § 119 ods. 1 stavebného zákona, ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť\nv územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad krajský\nstavebný úrad.\nPodľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 140a ods. 1 písm. b/ stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je obec, ak\nnie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území,\nokrem stavieb uvedených v § 117b.\n\nPodľa § 140a ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia\nzáujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov,\npodávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke\na vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.\nPodľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona\nstanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\nPodľa § 140b ods. 2 stavebného zákona dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu\nsvojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy\nuviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto\nzáväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.\nPodľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy\nnajmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas,\nzáväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a\nfyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej\nčinnosti v obci.\nPodľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí\na/ meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, b/ druh, účel\na stručný opis predmetu územného rozhodnutia, c/ druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra\nnehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v §\n36 ods. 4 zákona, postačí opis územia, d/ podmienky podľa druhu územného rozhodnutia ustanovené\nv § 39 až 39d zákona, e/ ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom\nchránených záujmov účastníkov konania, f/ rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, g/ dobu\nplatnosti rozhodnutia.\nZ podkladov spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací súd zistil, že\nvo veci bolo najprv rozhodnuté o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodnutím Krajského\nstavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSU-BB 2012-1114-2:OŠSS zo dňa 14.12.2012. Proti tomuto\nrozhodnutiu Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici pod č. KV 36/13-12 zo dňa 04.04.2013 podala\nprotest, ktorému žalovaný nevyhovel a predložil ho podľa § 69 ods. 2 správneho poriadku Ministerstvu\ndopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré protestu nevyhovelo a jeho rozhodnutie bolo\npotvrdené rozhodnutím ministra č. 124/2013 pod č. 25246/2013/D220-SLP/67851/M zo dňa 19.12.2013.\nRozhodnutie druhostupňového správneho orgánu bolo zrušené v konaní o preskúmaní jeho zákonnosti\nna základe žalôb Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky, Obce Trnavá Hora a Slovenského\nrybárskeho zväzu Žilina rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/15/2013-100 zo dňa\n17.02.2014 podľa § 250j ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že žalovaný nepredložil súdu včas administratívny spis.\nŽalobca 1./ rade a žalobca 2./ rade každý samostatne podali v zákonom stanovenej lehote žalobu, ktorou\nsa domáhali, preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/07368\nSA zo dňa 10.04.2014, ktorým ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Obce Pitelová\nč. 40/2012 zo dňa 06.07.2012. Žalobca 1./ rade a žalobca 2./ rade navrhovali, aby súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 10.04.2014, pričom žalobca 2./ sa domáhal zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia\nObce Pitelová č. 40/2012 zo dňa 06.07.2012 a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.04.2014 zamietol odvolanie odvolateľov proti vyššie\nuvedenému prvostupňovému rozhodnutiu ako neodôvodnené a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nŽalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa\n§ 37 a § 38 stavebného zákona a zistil, že jej umiestnenie neodporuje hľadiskám starostlivosti o\nživotné prostredie a ani neohrozuje životné prostredie, zosúladil stanoviská a opatrenia dotknutých\norgánov a vyhodnotil námietky a vyjadrenia účastníkov konania. Dôvodil, že podkladom pre územné\nrozhodnutie sú územné plány obcí a zón, čo vyplýva z ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona. Ak nebol\nspracovaný územný plán, čo je prípad Obce Trnavá Hora, podkladom na vydanie územného rozhodnutia\n\nsú spracované územnoplánovacie podklady, inak si stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na\nvydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti zistené vlastným prieskumom alebo\nzistené pri miestnom zisťovaní. Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 a ani územný plán\nvyššieho územného celku Banskobystrický kraj nie sú podkladom na vydanie územného rozhodnutia\nv zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona. Vyplýva to z toho, že územné plány obcí riešia funkčné\nvyužitie jednotlivých plôch, územné plány zón umiestňovanie stavieb v území, ale koncepcia územného\nrozvoja stanovuje rámec sociálnych, ekonomických, enviromentálnych a kultúrnych požiadaviek štátu\nna územný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie a územný plán vyššieho územného celku stanovuje\nzásady a regulatívy štruktúry osídlenia a priestorového usporiadania a funkčného využitia územia.\nÚzemný plán vyššieho územného celku Banskobystrický kraj je nadradenou územnoplánovacou\ndokumentáciou obce, s ktorou musí byť územný plán obce v súlade. Žalovaný v odôvodnení považoval\nza potrebné upozorniť na skutočnosť, že v Zadaní pre územný plán Obce Trnavá Hora, ktoré bolo\nschválené obecným zastupiteľstvom na strane 26 v kapitole 11 Požiadavky z hľadiska ochrany trás\nnadradených systémov dopravného a technického vybavenia územia a požiadavky na rešpektovanie\nochranných pásiem sa uvádza: „rezervovať územie pre výstavbu malej vodnej elektrárne na Hrone v\nkm 138,6“. Vzhľadom na to, že návrh územného plánu sa podľa § 25 stavebného zákona posudzuje,\nje zadanie pre spracovanie územného plánu relevantným, aj keď nie záväzným podkladom pre vydanie\núzemného rozhodnutia. Z hľadiska regulatívov uvedených v záväznej časti Územného plánu vyššieho\núzemného celku Banská Bystrica uviedol, že regulatív vylučuje budovanie malých vodných elektrární\nv území NATURA, čo sa netýka umiestňovanej MVE Jalná a ďalší regulatív nezakazuje umiestňovanie\nmalých vodných elektrární na tokoch, ale prikazuje v podrobnejších územnoplánovacích dokumentoch\nhľadať také systémové opatrenia, ktoré by stresovo nepôsobili na prvky územného systému ekologickej\nstability. Poukázal na výsledok procesu posudzovania vplyvov navrhovanej stavby na životné prostredie,\nktoré bolo vykonané podľa zákona č. 24/2006 Z. z. pred Obvodným úradom životného prostredia v\nBanskej Štiavnici, ktorý vydal záverečné stanovisko zo dňa 12.12.2011, ktorým odporúča realizáciu\nnavrhovanej činnosti malej vodnej elektrárne Jalná na rieke Hron pre navrhovateľa. Podmienky, ktoré\nboli v záverečnom stanovisku stanovené stavebný úrad zahrnul do územného rozhodnutia v bode 4.1\naž 34 a sú záväzné pre ďalšie stavebné konanie. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o\nsúlad návrhu na umiestnenie stavby MVE Jalná s platnou územnou plánovacou dokumentáciou, tak\nObec Trnavá Hora nemá platnú územnoplánovaciu dokumentáciu, Územný plán vyššieho územného\ncelku Banskobystrický kraj nie je územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá je podkladom pre vydanie\núzemného rozhodnutia a Banskobystrický samosprávny kraj nie je na úseku územného konania\ndotknutým orgánom v konaní o umiestnení stavby. K námietkam týkajúcim sa určenia okruhu účastníkov\nkonania uviedol, že pri líniových stavbách ako aj stavbách s veľkým počtom účastníkov, sa začatie\núzemného konania ako aj rozhodnutia oznamujú verejnou vyhláškou. K námietke Obce Trnavá Hora o\ntom, že bolo podané nesúhlasné stanovisko k výstavbe malej vodnej elektrárne Jalná uviedol žalovaný\ntoľko, že Obec Trnavá Hora je účastníkom konania a nie dotknutým orgánom. Poukázal na rozhodnutie\nObecného zastupiteľstva Obce Trnavá Hora č. 1/2010, podľa ktorého bolo schválené zadanie pre\núzemný plán Obce Trnavá Hora s tým, že sa má priestor na 138,6 km rezervovať pre malú vodnú\nelektráreň. Ani v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. neuviedla Obec Trnavá Hora, že nesúhlasí\ns takouto stavbou. Obec Trnavá Hora nemá v konaní o umiestnení stavby postavenie dotknutého\norgánu štátnej správy, ktorý vydáva záväzné stanovisko v zmysle osobitného predpisu, a preto nie\nje nesúhlasné stanovisko obce pre posudzovanie návrhu na umiestnenie stavby pre stavebný úrad\nzáväzné. K námietkam vo vzťahu k obavám z možných záplav ako aj vzostupu spodnej hladiny odvolací\norgán uviedol, že opatrenia boli vo forme podmienok zapracované do podkladov územného rozhodnutia\nv dostatočnej miere a konkrétne technické riešenie bude predmetom stavebného konania. K odvolacej\nnámietke potrebného chýbajúceho povolenia k výrubu drevín uviedol, že na výrub drevín sa vyžaduje\nsúhlas podľa § 47 zákona č. 543/2002 Z. z. od príslušného orgánu ochrany prírody a na stínanie a\nodstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov a na pobrežných pozemkoch a v inundačných\núzemiach je potrebné povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy. Tieto povolenia sa vyžadujú\naž k povoleniu činnosti, a teda k rozhodnutiu o povolení stavby a nie k rozhodnutiu o umiestnení stavby.\nPodmienkou, aby realizácia stavby bola povolená v stavebnom konaní je, aby súhlas bol vydaný. K\núzemnému rozhodnutiu sa vyžaduje vyjadrenie dotknutého orgánu štátnej správy na úseku ochrany\nprírody a krajiny podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z., ktoré v tomto prípade bolo\nvydané príslušným Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici pod č. C/2012/00398-02/\nZH-NOH dňa 16.03.2012. Žalovaný ďalej v odôvodnení poukázal na znenie § 62 ods. 4 stavebného\nzákona, podľa ktorého ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy\nchránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane ohroziť či obmedziť práva a\n\noprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný\núrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Žalovaný dôvodil tým, že v rozhodnutí o umiestnení stavby\nboli podrobne stanovené podmienky pre spracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie, ktoré majú\nmožné negatívne vplyvy vhodnými opatreniami eliminovať. Uzavrel, že po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia a celého spisového materiálu zistil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ustanoveniami stavebného zákona a bol dodržaný § 46 správneho poriadku.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. skonštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd zhodne ako prvostupňový súd skonštatoval, že v danom prípade bol zistený skutkový\nstav v dostatočnom rozsahu a správny orgán vec správne právne posúdil, aplikujúc pri tom relevantné\nustanovenia stavebného zákona.\nČo sa týka odvolacích námietok ďalšieho účastníka v 1./ rade a 2./ rade odvolací súd konštatuje\nnasledovné:\n1. Z obsahu správneho spisu je zrejmé, že v tomto prípade bola podaná žiadosť o územné rozhodnutie,\nktorým sa má umiestniť stavba MVE v katastrálnom území Z. a K.. Stavebný zákon v § 33 ods. 1\nurčil, že príslušným na územné konanie je stavebný úrad. V prípade, že by kritériá miestnej príslušnosti\npodľa tohto ustanovenia spĺňalo viac stavebných úradov platí osobitná úprava obsiahnutá v § 119\nstavebného zákona a pre prípad kedy sa stavba má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo\nviacerých stavebných úradov obsiahnutá v § 119 ods. 1 stavebného zákona. V danom prípade išlo\no konanie, ktoré začalo na návrh účastníka konania. Konanie začína dôjdením návrhu príslušnému\nsprávnemu orgánu. V tomto prípade Obci Pitelová bol doručený návrh na vydanie územného rozhodnutia\no umiestnení MVE Jalná, ktorá sa má umiestniť v obvode dvoch stavebných úradov, a to Obce Pitelová\na Obce Trnavá Hora. Preto v zmysle § 119 ods. 1 stavebného zákona Obec Pitelová mala postúpiť vec\norgánu, ktorý bol kompetentný určiť, ktorý stavebný úrad bude príslušný o podanom návrhu rozhodovať.\nStavebný úrad Obec Pitelová tak nepostupoval, čím zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok\nnezákonnosť rozhodnutia. Stavebný zákon v § 119, ale ani na inom mieste neoprávnil žalovaného, aby\nstanovil pravidlá pre určenie miestnej príslušnosti v prípadoch, v ktorých budú v budúcnosti žiadosti\npodávané na umiestňovanie stavieb vo viacerých územných obvodoch stavebných úradov, ale len na to,\naby určil miestnu príslušnosť stavebného úradu v konkrétnom prípade. Právny význam výrazu „stavba sa\nmá uskutočniť“ je daný stavebným zákonom, v zmysle ktorého sa stavba umiestňuje, teda má umiestniť\nna základe návrhu navrhovateľa v územnom konaní. Jedine návrh na umiestnenie stavby je takým\npodaním, ktoré špecifikuje stavbu, ktorá sa má umiestniť a lokalizuje ju do konkrétneho územia. Je\npreto potrebné súhlasiť so žalobcami, že v preskúmavanom správnom konaní nebola určená zákonným\nspôsobom príslušnosť prvostupňového správneho orgánu. Navyše nie je zrejmé, na základe akých listín\nKrajský stavebný úrad v Banskej Bystrici určil príslušný stavebný úrad, či mal k dispozícii kompletný\nspisovný materiál v takom rozsahu v akom ho navrhovateľ predložil stavebnému úradu, keď určoval\nmiestne príslušný stavebný úrad, teda či dokumentácia priložená k žiadosti o určenie stavebného úradu\nbola totožná s dokumentáciou priloženou k žiadosti o umiestnenie stavby. Z uvedeného vyplýva, že\nkonanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu trpí takou vadou, ktorá mohla mať za následok\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n2. Zo správneho spisu bolo zistené, že Obec Trnavá Hora predložila stavebnému úradu, ktorý rozhodoval\nv prvom stupni podanie označené ako „záväzné stanovisko obce“ k územnému rozhodnutiu k stavbe\nMVE Jalná, v ktorom Obec Trnavá Hora uvádza, že je dotknutým orgánom v zmysle § 140a ods. 1 písm.\nb/ stavebného zákona a nesúhlas vydáva podľa § 4 ods. 3 písm. d/ a § 11 ods. 4 písm. c/ zákona č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Obec\nTrnavá Hora má v konaniach o umiestnení stavby postavenie účastníka podľa § 34 ods. 1 stavebného\nzákona a nie postavenie dotknutého orgánu. Preto nesúhlasné stanovisko obce pre posudzovanie\nnávrhu na umiestnenie stavby nie je pre stavebný úrad záväzné. Podanie Obce Trnavá Hora, ktoré\ntáto označila ako záväzné stanovisko, do úvahy ako záväzné stanovisko dotknutého orgánu žalovaný\n\nnezobral. Pokiaľ žalovaný takýto postup odôvodnil tým, že Obec Trnavá Hora nie je dotknutým orgánom,\nvec nesprávne právne posúdil, pretože podľa citovaného § 140a ods. 1 písm. b/ stavebného zákona je\ndotknutým orgánom aj obec, ktorá nie je stavebným úradom podľa stavebného zákona a konanie sa týka\npozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a stavby pre motorové vozidlá. Obec Trnavá\nHora ako účastník konania namietala v odvolaní nesprávnosť postupu spočívajúcu v tom, že správny\norgán nezobral do úvahy záväzné stanovisko podané Obcou Trnavá Hora ako dotknutým orgánom.\nBolo teda úlohou správneho orgánu uviesť, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, keď takýto postup\npovažoval za správny a ako ich právne posúdil. Obec Trnavá Hora sa pri podávaní svojho záväzného\nstanoviska odvolala na právny predpis zákon o obecnom zriadení, ktorý ju na podávanie záväzných\nstanovísk oprávňuje tak, ako to vyžaduje § 140b ods. 2 stavebného zákona. Bolo preto úlohou správneho\norgánu v prvom stupni a následne aj na základe odvolania správneho orgánu v druhom stupni uviesť,\nktoré skutočnosti sú rozhodné a akou úvahou správny orgán dospel k tomu, že Obec Trnavá Hora v\ntomto konaní nie je dotknutým orgánom, ktorý je oprávnený podávať záväzné stanoviská. V tejto časti je\nteda rozhodnutie výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, ale aj nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov.\n3. K námietke nesprávnosti a zmätočnosti rozhodnutia, spočívajúcej v tom, že vo výroku sú uvedené\nneexistujúce pozemky, na ktorých sa má stavba umiestniť, odvolací súd uvádza, že správny orgán je\npovinný spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, ktorým je pri svojom rozhodovaní viazaný. V prípade, že v\nčase po podaní návrhu do vydania rozhodnutia správneho orgánu došlo k prečíslovaniu pozemkov, na\nktorých bola stavba umiestnená rozhodnutím prvostupňového orgánu, bolo potrebné na takúto zmenu\nadekvátne zareagovať, nakoľko takáto zmena, keď v čase rozhodovania druhostupňového správneho\norgánu už v katastri nehnuteľností nie sú evidované pozemky pod číslami tak, ako je uvedené v\nprvostupňovom rozhodnutí, je práve dôvodom na zmenu prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán\npotom musí túto zmenu odôvodniť porovnaním, ktorý pozemok uvedený v návrhu dostal nové číslo a\nv dôsledku akých právnych skutočností. Ak prvostupňový stavebný úrad označí vo svojom rozhodnutí\ndotknuté pozemky parcelnými číslami, musí sa žalovaný s ich zmenou vysporiadať aspoň v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia. Ak napadnuté rozhodnutie obsahuje označenia pozemkov, ktoré už v dobe jeho\nvydania boli neaktuálne a pod tam uvedenými parcelnými číslami nie sú evidované v danom území\nžiadne pozemky, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné.\nNajvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval za potrebné duplicitne opakovať pre účastníkov\nkonania známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi prvostupňového súdu a v súlade s\nustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, s ktorými sa stotožnil v plnom rozsahu (viď rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/2/2014).\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré\nby mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nKrajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,\nktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu\nstotožnil, vychádzajúc pritom z odvolania, ako aj z rozsahu a dôvodov podanej žaloby.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s\n§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 posledná veta O.s.p., tak že účastníkom\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nV správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa §\n250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému\nprizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov\ncelkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nIde o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a\nv odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu\nposudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p..\nZ uvedeného je zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi.\nNemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých\nsúd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie\nzásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane z uvedenej právnej úpravy nemožno od\nžalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods.\n1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol.\nV spojení s vyššie uvedeným, ak teda pribratí účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania,\ntakisto im nemôže byť uložená povinnosť na náhradu trov konania v prípade ich neúspechu v konaní.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd nemohol pribratým účastníkom v 1./ a 2./ rade uložiť povinnosť\nnahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi v 2./ rade, a teda z dôvodov hodných osobitného zreteľa\nžalobcovi v 2./ rade náhradu trov konania nepriznal. Úspešný žalobca v 1./ rade si náhradu trov konania\nneuplatnil. Žalovanému a ďalším účastníkom nepriznal náhradu trov konania, lebo im zo zákona náhrada\ntrov konania neprislúcha.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/65/2014", "guid": "d1f99597-2c26-4d8f-80e4-b329857fc7dc:a322a2ec-87d6-4357-a619-4f56c0ba6a6b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}