{"guid": "2956f312-3487-4a3a-bafc-963a77e9ca34:c7b6f4aa-894b-4591-825f-9dcd5f489be1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014200618.1", "spisova_znacka": "2Sžo/102/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/102/2014 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. 2Sžo/102/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:6014200618.1", "identifikacne_cislo": "6014200618", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/171#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7b6f4aa-894b-4591-825f-9dcd5f489be1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200618.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200618.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200618.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/102/2014\n6014200618\n29. 06. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:6014200618.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: X. C., I. XXXX/X, D., právne zastúpeného: AK\nURBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica,\nOdbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BB-OOP1-2014/041096-2/6GM zo dňa 05.03.2014, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/88/2014-29 zo 17. septembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/88/2014-29 zo\n17. septembra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/88/2014-29 zo 17. septembra 2014, zrušil podľa §\n250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") rozhodnutie žalovaného č. OUBB-OOP1-2014/041096-2/6GM zo dňa 05. marca 2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu, rozhodnutie\nOkresného úradu v Brezne, Odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorým bol žalobca uznaný vinným\nzo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch potvrdil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nZ odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že z pripojeného administratívneho spisu krajský\nsúd zistil, že žalobca si uplatňoval svoje právo užívať benzínové čerpadlo a pozemky okolo neho na\nzáklade platnej nájomnej zmluvy. Ak si niekto iný uplatňoval právo k užívaniu benzínového čerpadla a\npozemkov okolo neho, mal takúto možnosť uplatniť si na súde, na ktorom by mohol žiadať neplatnosť\nnájomnej zmluvy. Žalobca pri uplatnení svojho práva vyplývajúceho z nájomnej zmluvy sa nedopúšťal\npriestupku proti majetku a ani priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Príkaz policajta, ktorý bol\nadresovaný žalobcovi na opustenie objektu čerpacej stanice, nenapĺňal skutkovú podstatu § 27 zákona\nč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Opustenie čerpacej stanice nebolo nevyhnutné pre bezpečnosť\nštátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných osôb. Nebol\nteda naplnený jeden zo štyroch charakteristických znakov pre skutkovú podstatu priestupku a to objekt\nspoločenských vzťahov, ktoré by mali byť chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Vzhľadom\nk tomu, že v danom prípade chýbala jedna zo štyroch charakteristických znakov pre skutkovú podstatu\npriestupku (objekt), vyhodnotil krajský súd rozhodnutie žalovaného ako nesprávne právne posúdenie\nveci, preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi krajský súd\npriznal 511,34 € ako trovy právneho zastúpenia a 35 € trovy konania.\nVčas podaným odvolaním žalovaný vyjadril názor, že skutková podstata priestupku podľa § 47 ods. 1\npísm. a/ zákona o priestupkoch je samostatnou skutkovou podstatou, znaky ktorej môžu byť páchateľom\nnaplnené bez toho, aby takýto páchateľ spáchal akýkoľvek iný priestupok. Zákon o priestupkoch\nneobsahuje ustanovenie, ktoré by podmieňovalo spáchanie priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a/\n\nspáchaním iného priestupku, napríklad proti občianskemu spolunažívaniu alebo proti majetku tak, ako\nsa uvádza v rozsudku. Nemôže byť preto vylúčená administratívnoprávna zodpovednosť žalobcu za\npriestupok proti verejnému poriadku na tom základe, že žalobca sa svojim konaním alebo nekonaním\nuž nedopustil iného priestupku. V odvolaní ďalej vyslovil názor, že ak zákonodarca zvolil formuláciu\n„policajt je oprávnený prikázať každému\", nie je v takom prípade rozhodujúce, či subjekt povinnosti\nuposlúchnuť výzvu disponuje zmluvou, od ktorej odvodzuje svoje subjektívne práva. Poukázal na\nuznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 06. januára 1998, sp. zn. I. ÚS 263/1997, kde sa\nuvádza, že každý je povinný podrobiť sa výkonu právomoci verejného činiteľa bez ohľadu na vlastný\nsubjektívny názor a bez toho, aby výzvu uposlúchol až na základe subjektívneho zhodnotenia zákonnosti\npostupu verejného činiteľa. Ak je adresát výzvy presvedčený, že konaním policajta bolo porušené jeho\nprávo, môže sa proti takému postupu brániť inými zákonnými prostriedkami. Žalovaný je toho názoru,\nže svojpomocný výkon subjektívnych práv spôsobom, aký zvolil žalobca nepožíva právnu ochranu a\npredstavuje zásah do systému všeobecne akceptovaných spoločenských vzťahov na verejnosti. Na\nzáklade uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici zmenil tak, že žalobu zamieta.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že názor žalovaného o bezpodmienečnom\nrešpektovaní výzvy policajta je vzhľadom na celý predmet jednoznačne nesprávny a ani právne\nnepodložený. Zdôraznil, že na spáchanie priestupku sa vyžaduje zavinenie, pričom toto zavinenie môže\nmať dve formy a to buď úmyselné zavinenie alebo zavinenie z nedbanlivosti, pričom z nedbanlivosti je\npriestupok spáchaný, pokiaľ jeho páchateľ vedel, že môže svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem\nchránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo\nneohrozí, alebo nevedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci\nto vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. V danom prípade sa nejedná\nani o úmyselné zavinenie a ani o zavinenie z nedbanlivosti nakoľko obvinený preukázal, že má platnú\nnájomnú zmluvu, ktorá ho oprávňovala užívať a tým aj vstupovať do objektu čerpacej stanice ako aj na\ndaný pozemok a z tohto titulu nemal žiadny dôvod opustiť tento priestor. Navyše sa na tomto mieste\nnedopúšťal nijakého protiprávneho konania. Žalobca mal za to, že postupom žalovaného bol ukrátený\nna svojich právach a právom chránených záujmoch. Policajný orgán nebol za okolností keď nebolo na\nmieste splnenie zákonnej požiadavky „nevyhnutnosti\" oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach\ntam zúčastnených osôb nakoľko sa jednalo o občianskoprávny vzťah.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť vo\nvzťahu k vadám rozsudku krajského súdu.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nZákladným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\nPodstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia\n\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 OSP).\nV prejednávanej veci bolo úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení druhej hlavy\npiatej časti OSP preskúmať na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-BBOOP1-2014/041096-2/6GM zo dňa 05. marca 2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie\nOkresného úradu v Brezne, Odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorým bol žalobca uznaný vinným\nzo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len poukázal na to, že na naplnenie skutkovej podstaty\npriestupku proti verejnému poriadku chýbal jeden zo štyroch znakov skutkovej podstaty, a to objekt.\nPodľa jeho názoru opustenie čerpacej stanice nebolo nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie\nverejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných osôb. Zároveň uviedol, že ani\nvýkon právomocí policajta ako verejného činiteľa nie je bezbrehý.\nTieto závery krajského súdu nemožno považovať za dostačujúce. V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. Kurti v.Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005 č. 2507/02, Múčková\nv. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich\nneopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom\nzodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí, a to jednak tým, že\nsa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vyporiada\nnedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto postup nemožno\nakceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by\nporušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky).\nProcesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok\nspôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nVo vzťahu k správnemu orgánu, pokiaľ, ako tomu bolo v tomto prípade, krajský súd dospel k záveru,\nže napadnutým rozhodnutím správny orgán porušil zákon, musí byť zo zrušujúceho rozsudku zrejmé,\nakým spôsobom k porušeniu došlo a aj správny orgán má právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné\nrozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho odôvodnenia z dôvodu, aby sa v budúcej praxi\npodobných pochybení vyvaroval.\nZ odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so\nvšetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 09. decembra\n1994, Hiro Balani v. Španielsko z 09. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997).\nV súdnom preskúmavacom konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami piatej časti druhej hlavy\nOSP a hoci správny súd nie je súdom skutkovým a teda nie je jeho povinnosťou ani úlohou zisťovať\nskutkový stav veci a sám dokazovanie zásadne nevykonáva, je jeho povinnosťou náležite sa vysporiadať\ns dôvodmi žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), nakoľko správny súd (v danom prípade krajský súd) je obsahom\njednotlivých žalobných dôvodov žaloby viazaný, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 250h ods. 1 OSP a za\ntýmto účelom si okrem iného zaobstarať aj administratívny spis správneho orgánu (§ 250d ods. 1 OSP).\nKrajský súd v Banskej Bystrici v preskúmavanej veci podľa uvedených ústavných článkov, zákonných\nustanovení a zásad nepostupoval.\n\nKrajský súd tiež opomenul, že v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy je úlohou všeobecného súdu podávať výklad\nzákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu vôbec neobsahuje právne\nposúdenie veci, nakoľko právne závery krajského súdu v rozsudku absentujú, resp. sú absolútne\nnedostatočné, je napadnuté rozhodnutie krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné.\nTýmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho\nrozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva žalovaného na\nspravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP). V\nďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu predovšetkým opätovne vec prejednať v intenciách\nplatnej judikatúry najvyššieho a ústavného súdu a vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti\npožadované v § 157 OSP a ktoré bude aj riadne odôvodnené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na záver poukazuje na ustanovenie § 34 zákona č. 171/1993 Z. z.\no Policajnom zbore, podľa ktorého je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku\npolicajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných\npredpisov.\nPodľa § 47 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa priestupku sa dopustí ten, kto neuposlúchne\nvýzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 2 a § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/88/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}