{"guid": "34f3f45b-6f2d-43c7-a7c3-dd205627f5ab:6608a4f8-8c24-452d-ac52-14441065144d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014200365.1", "spisova_znacka": "6Sžo/10/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/10/2015 z 24. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2016, sp. zn. 6Sžo/10/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6014200365.1", "identifikacne_cislo": "6014200365", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-2", "nazov": "§ 151b ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-3", "nazov": "§ 151b ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6608a4f8-8c24-452d-ac52-14441065144d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200365.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200365.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200365.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/10/2015\n6014200365\n24. 08. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:6014200365.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na z členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľov: 1)\nH. B., bytom Q., 2) Media 1, s.r.o., so sídlom P. Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 055 948, obaja\nzastúpení JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom so sídlom 9. mája 20, 985 59 Vidiná, proti odporcovi:\nOkresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu odporcu č. V 1979/13 z 9. januára 2014, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/17/2014-18 z 22. októbra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/17/2014-18\nz 22. októbra 2014 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľom 1), 2) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“)\nnapadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O.s.p.“) potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu, nakoľko z dôvodov uvedených v odvolaní nezistil jeho\nnezákonnosť a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal s\npoukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Krajský súd zároveň samostatne\nzaviazal navrhovateľov 1), 2) na zaplatenie súdneho poplatku za podanie opravného prostriedku,\nkaždého vo výške 35,- Eur.\nOdporca napadnutým rozhodnutím č. V 1979/13 z 9. januára 2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č.\n162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy do\nkatastra nehnuteľností z 29. mája 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľom 1) ako záložným veriteľom\na navrhovateľom 2) ako záložcom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v predmetnej\nzáložnej zmluve nachádzajúce sa v Administratívnom bytovom komplexe súp. č. 5166 postavenom na\nparc. C KN 419/8 o výmere 347 m2, zapísané na LV č. XXXX v k. ú. E.. Dôvodom pre zamietnutie návrhu\nna vklad bola absencia podstatných náležitostí záložnej zmluvy v zmysle § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „OZ“), t.j. určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, resp. určenie\nnajvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva\nneurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Na základe uvedeného odporca vyvodil, že záložná zmluva\nje neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania bolo sporné právne\nposúdenie platnosti záložnej zmluvy a postup správneho orgánu, ktorý podľa názoru odvolateľov pre\n\nnepredloženie prílohy k záložnej zmluve nemal návrh na vklad zamietnuť. Odvolatelia poukazovali\nna to, že dodatkami špecifikovali predmet a subjekt záložného práva práve kvôli tomu, aby správny\norgán neprerušoval konanie a nevyzýval na odstránenie odstrániteľných nedostatkov. Krajský súd okrem\nustanovení § 31ods. 1 a 3, § 39 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona poukázal aj na ustanovenia § 40 ods.\n1, § 46 ods. 1 a 2, § 151b ods. 1, 2 a 3 OZ. Z cit. ust. § 151b OZ vyplýva, že záložné právo sa zriaďuje\npísomnou zmluvou, pričom zmluva o zriadení záložného práva musí obsahovať náležitosti stanovené v §\n151b ods. 2 a 3 OZ. V predmetnej veci navrhovatelia (odvolatelia) uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného\npráva dňa 29. mája 2013. Z obsahu predloženej záložnej zmluvy, ktorá bola predložená odporcovi ako\npríloha návrhu na vklad vyplýva, že táto zmluva neobsahovala náležitosti záložnej zmluvy stanovené\nzákonom tak, ako to správne konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia.\nKrajský súd v tejto súvislosti poukázal na to, že preskúmaval napadnuté rozhodnutie odporcu výlučne\nz dôvodov uvedených v odvolaní, t. j. týkajúcich sa zamietnutia návrhu na vklad z dôvodu absolútnej\nneplatnosti záložnej zmluvy, pretože záložná zmluva neobsahovala obligatórnu náležitosť stanovenú\nv § 151b ods. 2 a 3 OZ a preto sa nezaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými odporcom v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, v ktorých konštatoval, že predmetná záložná zmluva neobsahovala presné\noznačenie predmetu zálohu v súlade s § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, resp. označenie\núčastníka zmluvy podľa 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, ktoré náležitosti by bolo možné\npovažovať za odstrániteľné nedostatky zmluvy, ktoré mohli byť odstránené postupom podľa § 31a písm.\nc/ katastrálneho zákona.\nĎalej krajský súd uviedol, že v prípade, keď je zabezpečovanou pohľadávkou peňažná pohľadávka\n(ako je to v preskúmavanom prípade), je možné za určenie pohľadávky, resp. za dostatočné označenie\npohľadávky považovať len také označenie, resp. určenie pohľadávky, ktoré obsahuje identifikáciu\nsubjektov záväzkovo-právneho vzťahu, z ktorého vznikla daná pohľadávka a povinnosť dlžníka túto\nsplniť, právny dôvod a dobu jej vzniku a nepochybne výšku pohľadávky. Z požiadavky na určitosť\nurčenia zabezpečovanej peňažnej pohľadávky vyplýva nevyhnutne aj potreba uvedenia údaja o jej výške\na to v číselnom vyjadrení. Z čl. I bod 2 predmetnej záložnej zmluvy vyplýva, že takýmto spôsobom\nzabezpečovaná pohľadávka nebola v predmetnej záložnej zmluve určená, minimálne nebola určená\njej číselná hodnota. Pre prípad, keď v zmluve o zriadení záložného práva nebola určená hodnota\nzabezpečovanej pohľadávky, Občiansky zákonník v ustanovení § 151b ods. 3 stanovuje povinnosť určiť\nnajvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Z čl. I bod 2 zmluvy o zriadení záložného\npráva vyplýva, že táto zmluva neobsahuje ani uvedený údaj.\nPrvostupňový súd zdôraznil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí správny orgán (odporca)\nprihliadať ex offo. Absolútne neplatný právny úkon nie je možné dodatočne schváliť, ani konvalidovať\nformou dodatku k zmluve. Keďže sa jedná o neodstrániteľný nedostatok zmluvy, tento nedostatok nie\nje možné odstrániť postupom podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona. Za prílohu k návrhu na\nvklad sa v tomto prípade v zmysle § 30 ods. 5 katastrálneho zákona považuje záložná zmluva ako\nprávny úkon, na základe ktorého má byť zapísané právo k nehnuteľnosti, resp. k nehnuteľnostiam do\nkatastra nehnuteľností. Za takúto prílohu preto nie je možné považovať v odvolaní označenú „úverovú\nzmluvu“ (správne malo byť uvedené „dohodu o uznaní záväzku“). Z obsahu administratívneho spisu\nvyplýva, že zmluva o zriadení záložného práva vo svojom texte neuvádza, že by takáto dohoda\no uznaní záväzku tvorila súčasť záložnej zmluvy. Zo záložnej zmluvy rovnako nevyplýva, že by\ndohoda o uznaní záväzku bola jej neoddeliteľnou súčasťou. Z ust. § 151b OZ vyplýva, že určenie\npohľadávky, resp. najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, musí byť uvedené\npriamo v zmluve o zriadení záložného práva. Podľa názoru krajského súdu by teda nepostačoval\nodkaz na inú zmluvu, alebo prílohu zmluvy, ani na dodatok k zmluve. Krajský súd preto vyhodnotil ako\nnedôvodnú odvolaciu námietku smerujúcu k navrhovateľmi tvrdenému nesprávnemu postupu právneho\norgánu, pretože v tomto prípade sa nejednalo o nedostatky návrhu alebo jeho príloh, ale jednalo sa o\nnedostatok zákonom stanovených náležitostí zmluvy, ktorá bola predložená odporcovi s návrhom na\nvklad do katastra nehnuteľností, a ktorá neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, ktoré nemožno\ndodatočne konvalidovať.\nKrajský súd zdôraznil, že pre vznik platnej záložnej zmluvy bolo potrebné, aby táto záložná zmluva\nobsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti už v okamihu jej uzavretia. Pokiaľ by aj boli nedostatky\nzmluvy (v prípade, ak by sa jednalo o odstrániteľné nedostatky) odstránené Dodatkom č. 1 a 2 (v\nodvolaní nesprávne označené ako Dodatky č. 2 a 3) k záložnej zmluve, ktoré boli uzatvorené následne\n(Dodatok č. 1 dňa 1. augusta 2013, Dodatok č. nedatovaný, avšak s overením podpisu dňa 28.\naugusta 2013), ktoré boli odporcovi doručené dodatočne (ktorá skutočnosť vyplýva tak z prezentačných\npečiatok nachádzajúcich sa na predmetných dodatkoch, ako aj z výpovede splnomocneného zástupcu\nnavrhovateľov a táto skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi konania sporná), krajský súd poukázal\n\nna to, že dodatok možno vyhodnotiť len k platne uzavretej zmluve, t. j. k zmluve, ktorá obsahuje všetky\nzákonom stanovené náležitosti v čase jej uzavretia Ak však predmetná zmluva o zriadení záložného\npráva v čase jej uzavretia (29. máj 2013) neobsahovala podstatné zákonom stanovené náležitosti (§\n151b ods. 2 a 3 OZ), je potrebné ju považovať za neplatne uzavretú.\nPre úplnosť krajský súd uviedol, že samotná skutočnosť, že odporca umožnil splnomocnenému\nzástupcovi navrhovateľov pripojiť Dohodu o uznaní záväzku, Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2 k zmluve\no zriadení záložného práva z 29. mája 2013 takým spôsobom, že splnomocnený zástupca uvedené\nlistiny zviazal (šnúrkou s trikolórou opatrenou svojím podpisom) k záložnej zmluve, sama osebe nemá za\nnásledok, že uvedené listiny je možné považovať za neoddeliteľnú súčasť zmluvy o zriadení záložného\npráva, keďže samotná zmluva o zriadení záložného práva neobsahuje prehlásenie zmluvných strán o\ntom, že Dohoda o uznaní záväzku je neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy.\nNavrhovateľom, ktorí v konaní neboli úspešní, súd náhradu trov konania nepriznal poukazom na § 250k\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 2501 ods. 2 O. s. p.\nSúd zároveň uložil navrhovateľom 1), 2) povinnosť, každému samostatne zaplatiť súdny poplatok podľa\nzákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych\npoplatkov v položke č. 10 písm. b), nakoľko sú poplatníkmi, keďže podali opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu správneho orgánu a v konaní neboli úspešní (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.).\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia 1), 2), ktorí\nžiadali, aby odvolací súd v zmysle § 250q O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\nV odvolaní sa stotožnili s názorom krajského súdu, ktorý vychádza zo zásady, že absolútne neplatný\nprávny úkon nie je možné konvalidovať/ratihabovať, avšak nesúhlasili s posúdením absencie podstatnej\nnáležitosti, ktorou je uvedenie výšky pohľadávky /najvyššej hodnoty istiny (§ 151b ods. 2, 3 Občianskeho\nzákonníka) s poukazom na skutočnosť, že pohľadávka je v záložnej zmluve určená (čl. I bod 2 záložnej\nzmluvy) s odkazom na Dohodu o uznaní záväzku z 22. apríla 2013, ktorá bola v dvoch rovnopisoch\npevne zviazaná so záložnými zmluvami.\nZ originálov rovnopisov Dohody o uznaní záväzku zviazaných so záložnými zmluvami vyplýva, že boli\nvyhotovené v dvoch naviac rovnopisoch práve za účelom ich pripojenia k záložnej zmluve. Skutočnosť,\nže neboli notárkou zviazané k záložnej zmluve pri overovaní podpisu záložnej zmluvy je podľa názoru\nnavrhovateľov právne irelevantná (absencia úradného overenia podpisu záložcu v záložnej zmluve\nnerobí právny úkon neplatný, ale nezavkladovateľný v zmysle katastrálnych predpisov a preto rovnako\ntak to musí platiť pre samotné zviazanie dokumentu ako postup v súvislosti s overením postupu).\nĎalej uviedli, že z obsahu znenia čl. 1 bod 2 záložnej zmluvy vyplýva, že pohľadávka je určená\nidentifikáciou záväzku označeného ako Dohoda o uznaní záväzkov, ktorou sa bližšie špecifikuje\nzabezpečená pohľadávka a ktorá je v dvoch rovnopisoch pevne spojená s dvomi rovnopismi záložných\nzmlúv. Akýkoľvek iný výklad je podľa názoru navrhovateľov formalistický, absurdný a šikanózny.\nPokiaľ sa krajský súd nestotožnil s argumentáciou navrhovateľov ohľadom dostatočného určenia\npohľadávky s poukazom na odkaz na Dohodu o uznaní záväzku z 22. apríla 2013, ktorá tvorila\nprílohu záložnej zmluvy a v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že predmetná záložná zmluva neobsahuje\nustanovenie alebo prehlásenie účastníkov, že Dohoda o uznaní záväzku tvorí súčasť záložnej zmluvy\nalebo jej neoddeliteľnú súčasť, mali za to, že s poukazom na výkladové pravidlá upravené v § 35\nods. 1 a 2 a 3 Občianskeho zákonníka, rovnako na výkladové pravidlo, v zmysle ktorého sa právne\núkony posudzujú podľa obsahu a nie formy, argumentácia krajského súdu je nedostačujúca. Skutkové\nzistenia nedostatočného určenia pohľadávky sú v rozpore s výkladovým pravidlom ustanovenia § 35\nObčianskeho zákonníka najmä tým, že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže\nsa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť\na teda aj odkazom. Práve zaviazanie dohody o uznaní záväzku k záložnej zmluve, ktorá je v zmluve\nidentifikovaná prezentuje vôľu účastníkov, aby tvorili neoddeliteľnú súčasť záložnej zmluvy.\nZ hľadiska historického vývoja právnej úpravy špecifikácie zabezpečenej pohľadávky je podľa\nnavrhovateľov zrejmé, že zákonodarca práve úpravou ustanovenia 151b Občianskeho zákonníka,\nupustil pri vkladovom konaní od povinnosti prikladať úverovú zmluvu ako právny titul preukazujúci vznik\n\npohľadávky k návrhu na vklad záložného práva a v tejto súvislosti vyvstala potreba upraviť minimálne\nnáležitosti špecifikácie zabezpečenej pohľadávky v záložnej zmluve. Navrhovatelia poukázali na znenie\nkomentára k českému Občianskemu zákonníku: „Ve vztahu k označení pohledávky ji lze považovat\nza dostatečné označenou jestli že obsahuje identifikaci subjektu závazkovoprávniho vztahu z néhož\nvznikla daná pohledávka a povinnost ju splnit, dle právní důvod a doby jejího vzniku (mezi týmy\njistými subjekty může ze stejného právního důvodu vznikat více záväzků, z nich zástavním právem je\nzaťažován jen jeden z nich), případně též její výši v dobe uzatváraní zástavné smlouvy. Z požadavků na\nurčitost zajišťované pohledávky totiž také vyplýva i potřeba údaje o její výši, která odpovídá skutečnému\nrozsahu dlužníkově povinnosti vůči věřiteli. Judikatura ve vztahu k náležitostem řádného označení\npohledávky vymezila, že tento požadavek je splněný je li v smlouvě pohledávka charakterizovaná\nzejména vymezením předmětu plnění, osoby věřitele a osobního dlužníka, případně právního důvodu\na to natolik nepochybně, aby bylo zjistitelné, jaká pohledávka je předmětem zajištěni a aby je nebylo\nmožný zaměnit s pohledávkou jinou.“\nZáverom navrhovatelia uviedli, že majú za to, že tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo v predmetnom\nkonaní a aj napriek tomu „súd zaviazal oboch navrhovateľov rozdielnou zodpovednosťou na úhradu\nsúdnych poplatkov každého po 35,-Eur“.\n\nIII.\nK podanému odvolaniu sa vyjadril odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 30. decembra 2014,\nv ktorom stručne uviedol, že súhlasí s napadnutým rozsudkom krajského súdu a trvá na svojom\nrozhodnutí, pričom poukázal na dôvody uvedené v jeho odôvodnení a navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 <. O. s. p.),\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 <. O. s. p. a\npo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 <. O. s. p.)\na že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 <. v spojení s ustanovením § 250s <. O.\ns .p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 <. v spojení s § 250l ods. 2 <.\nO. s. p.) dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo\nvýroku vecne správny a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným\nv § 219 ods. 1 <. O. s. p. potvrdil.\nPodľa § 244 ods. 1 <. O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nPodľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nPodľa § 250q ods. 2 <. O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí\nobdobne.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, Najvyšší súd s prihliadnutím na\nustanovenie § 219 ods. 2 <. v spojení s § 250ja ods. 3 <. a § 250l ods. 2 <. O. s. p. konštatoval, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožnil v plnom rozsahu, s tým že nepovažoval za potrebné nadbytočne\nopakovať pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu.\n\nNajvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou\nnapĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je\nprávna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach\nrovnako.\nUvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia\n§ 250ja ods. 7 <. O. s. p., podľa ktorého: „Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací\nsúd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení\npoukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“\nNa základe citovaného ustanovenia v spojení s § 250l ods. 2 <. O. s. p. Najvyšší súd odkazuje na svoj\nrozsudok sp. zn. 4Sžo/54/2015 z 5. apríla 2016, zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza:\n„Podľa § 31 ods. 1 <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\nPodľa § 31 ods. 3 <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad\npovolí; inak návrh zamietne.\nPodľa § 39 <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu,\nalebo na návrh iného oprávneného podľa osobitných predpisov okresný úrad zapíše do katastra najmä\npoznámku o začatí konania o súdnom výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o začatí exekúcie\npredajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí vyvlastňovacieho\nkonania a o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou.\n(2) Okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k\nnehnuteľnosti bola spochybnená.\n(3) Okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa\npreukáže, že pominuli dôvody jej zápisu.\nPodľa § 42 ods. 1 <. - 3 zákona č. 162/1995 Z. z. <. na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je\nspôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená\nzmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.\n(2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie\na) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum\nnarodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné\nčíslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,\nb) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,\nc) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore\npopisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra \"C\" alebo parcela registra \"E\", druhu\npozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba\npostavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho\npodielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom\npozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je\nnehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.\n(3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade\nvzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve,\npodpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo\npri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných\npredpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To\n\nneplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský\npozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti\nvyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.\nPodľa § 40 ods. 1 <. Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje\nzákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.\nPodľa § 46 ods. 1 <. a <. Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch\nnehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.\n(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému\nprijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.\nPodľa § 151b ods. 1 <., <., <. Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,\nschválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo\nzákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,\nak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.\n(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,\na záloh.\n(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka\nzabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.\nZ administratívneho spisu odvolací súd zistil, že odporca rozhodnutím č. V 2355/13 zo dňa 10.09.2013\nprerušil konanie o návrhu na vklad záložného práva ohľadne nehnuteľností v k. ú.K. zapísaných na\nLV č. X. a X. s poukazom na § 31a písm. a/ <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. s odôvodnením, že\nohľadne predmetných nehnuteľností bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici žaloba o\nvylúčenie majetku zo súpisu č. 27Cbi/13/2012. V administratívnom spise sa nachádza Upozornenie\nprokurátora Okresnej prokuratúry L. č. Pd 169/13-4 zo dňa 15.11.2013 týkajúce sa nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia odporcu o prerušení konania, ktorému odporca vyhovel, v konaní pokračoval a vydal\nnapadnuté rozhodnutie, ktorým návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy zo dňa 06.08.2013 zamietol\ns poukazom na § 31 ods. 3 <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. s odôvodnením, že záložná zmluva neobsahuje\npodstatné náležitosti záložnej zmluvy v zmysle § 151b ods. 2 <. a <. Občianskeho zákonníka, t. j. určenie\npohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, resp. určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej\nsa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej\npohľadávky.\nZ uvedeného odporca vyvodil, že záložná zmluva je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 <.\nObčianskeho zákonníka. Absolútne neplatný právny úkon nie je možné zhojiť dodatočným schválením\na nemožno ho ani konvalidovať. Súčasne odporca konštatoval, že chýbajúce podstatné náležitosti\nzáložnej zmluvy nie sú takými nedostatkami, ktoré by bolo možné odstrániť prerušením konania. Z\nuvedených dôvodov návrh na vklad s poukazom na § 31 ods. 3 <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. zamietol.\nNavrhovatelia v odvolaní namietali, že zistenie skutkového stavu a právne posúdenie odporcom\nneobstojí, pretože prílohou záložnej zmluvy je úverová zmluva, ktorá jasne špecifikuje pohľadávku a jej\npríslušenstvo a tvrdili, že príloha záložnej zmluvy tvorí jej nedeliteľnú súčasť. Pokiaľ absentovala táto\npríloha, odporca mal podľa navrhovateľov konanie prerušiť za účelom jej doplnenia. Postup správneho\norgánu považovali navrhovatelia za formalistický a zasahujúci do ich práv. Medzi účastníkmi konania\nteda bolo sporné právne posúdenie platnosti záložnej zmluvy a postup správneho orgánu, ktorý podľa\nnázoru odvolateľov pre nepredloženie prílohy k záložnej zmluve nemal návrh na vklad zamietnuť, ale\nmal konanie prerušiť a žiadať doplnenie tejto prílohy. Navrhovatelia poukazovali na to, že k záložnej\nzmluve bol vyhotovený Dodatok č. 1, kde boli zrejmé chyby v písaní odstránené a tento bol spolu s\núverovou zmluvou predložený v prílohe odvolania.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR s prihliadnutím na\n§ 219 ods. 2 <. O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\n\nrelevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\njeho potvrdenie. Odvolací súd sa stotožnil s krajským súdom v celom rozsahu.\nVo vzťahu k výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok navrhovateľmi (každý po 35,- €) musí odvolací\nsúd konštatovať, že krajský súd rozhodol vecne správne. Podľa § 2 ods. 4 <. zákona č. 71/1992 Zb. <.\ndruhá veta je poplatníkom tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a\nv konaní nebol úspešný. Navrhovatelia podali opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu a v konaní\nna súde prvého stupňa úspešní neboli, preto vznikla každému z nich povinnosť súdny poplatok zaplatiť\nv stanovenej výške (položka 10 písm. f/ prílohy Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb.\n<. o súdnych poplatkoch).\nInštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam\nvznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie\nsa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti\nnávrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V\npriebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného\nzmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 <. a <. katastrálneho zákona č.\n162/1995 Z. z. <. a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách § 42 ods. 1, 2 uvedeného zákona.\nVkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán\nna základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 42 ods.\n1, 2 a 3 posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto\nrozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí\nnávrhu na vklad. Nie je povinnosťou odporcu vyzývať účastníkov na dopĺňanie alebo opravu zmluvy,\npretože správny orgán nielenže nemá povinnosť, ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy,\nkeďže účastníci zodpovedajú za vôľu, ktorú prejavili vo svojom zmluvnom záväzku.\nV tomto prípade absolútna neplatnosť záložnej zmluvy nastala priamo zo zákona (ex lege) a súd\n(alebo iný štátny orgán) na ňu prihliada aj bez návrhu. Absolútnu neplatnosť nie je možné napraviť\ndodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.\nPreto odvolací súd konštatuje, že absolútnu neplatnosť predloženej zmluvy o zriadení záložného práva,\nt.j. neplatnosť od počiatku nie je možné konvalidovať ani uzavretím žiadneho ďalšieho dodatku k zmluve\na tým napraviť jej nedostatky týkajúce sa podstatných náležitostí zmluvy.\nPodľa názoru najvyššieho súdu správny orgán postupoval v zmysle zákonných ustanovení katastrálneho\nzákona a Občianskeho zákonníka, keď posúdil zmluvu a dospel k záveru, že v záložnej zmluve chýba\npodstatná náležitosť zmluvy a to výška hodnoty zabezpečenej pohľadávky, ktorú stanovuje § 151b <.\nObčianskeho zákonníka. Ustanovenie § 151b <. Občianskeho zákonníka predpisuje nielen písomnú\nformu záložnej zmluvy, ktorá dodržaná bola, ale aj jej podstatné náležitosti, ktoré zmluva predložená\nako príloha k návrhu na vklad v tejto veci, neobsahovala.\nUvedený záver súdu v tomto konaní netvorí prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v prípade nového\nsprávneho konania o návrhu na vklad záložného práva, ak sa zmenia skutkové okolnosti prípadu,\nza ktoré je podľa názoru najvyššieho súdu potrebné považovať aj prípadnú novú záložnú zmluvu, za\npredpokladu, že bude obsahovať všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti uvedeného právneho\núkonu.\nZ uvedených dôvodov dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že krajský súd postupoval vo veci vecne\nsprávne ak uzavrel, že predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná a už v priebehu správneho\nkonania ju nie je možné konvalidovať a to ani predloženým dodatkom k zmluve.“\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľov a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach,\nnajmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 4Sž <.o/54/2015, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden\nrelevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie\nodlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si\n\nargumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 <. v spojení s § 250ja ods. 3 <. a § 250l ods.\n2 <. O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nO práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224\nods. 1 <. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., § 250l ods. 2 <. a § 250k ods. 1 <.\nO. s. p. tak, že v\nodvolacom konaní neúspešným navrhovateľom 1), 2) náhradu trov tohto konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Sp/17/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}