{"guid": "f54644a0-8093-4bd7-bc77-d12676adeb74:74671cbb-bcb6-4a90-8f3d-c2cf63bbe1b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6013201433.1", "spisova_znacka": "2Sžf/118/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/118/2014 z 14. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. 2Sžf/118/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:6013201433.1", "identifikacne_cislo": "6013201433", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-6", "nazov": "§ 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-20.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-20.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74671cbb-bcb6-4a90-8f3d-c2cf63bbe1b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6013201433.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6013201433.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6013201433.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/118/2014\n6013201433\n14. 12. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:6013201433.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. B. AUTODESING, s miestom podnikania\nNovohradská 966/2, Veľký Krtíš, IČO: 44 270 151, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým,\nso sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100301/1/315416/2013/4989 zo dňa 03. júla 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/266/2013-60 zo dňa 05. júna 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/266/2013-60\nzo dňa 05. júna 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nRozsudkom č. k. 24S/266/2013-60 zo dňa 05. júna 2014 Krajský súd Banskej Bystrici podľa § 250j\nods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n1100301/1/315416/2013/4989 zo dňa 03. júla 2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu\nBanská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611401/5/1188965/2013/Gas zo dňa 28. marca 2013 a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške\n716,04 € na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.\nDodatočným platobným výmerom č. 9611401/5/1188965/2013/Gas zo dňa 28. marca 2013 Daňový úrad\nBanská Bystrica, pobočka Lučenec podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.\") v spojení s § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Daňový poriadok\") vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH\") za zdaňovacie\nobdobie IV. štvrťrok 2010 vo výške 3715,15 €.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/315416/2013/4989 zo dňa 03. júla 2013 zmenil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec tak, že znížil vyrubený\nrozdiel DPH zo sumy 3715,15 € na sumu 3702,61 €. Podľa žalovaného žalobca porušil § 69 ods. 6 a\n§ 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.\") tým, že neodviedol daň z nadobudnutia ojazdených motorových\nvozidiel z iného členského štátu Európskej únie (Talianska) v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2010, v\nktorom nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že taliansky dodávateľ AXUS ITALIANA S.r.l. nepoužil\nosobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., žalobcovi dodal tovar (ojazdené motorové\nvozidlá) oslobodený od dane v rámci EÚ, a teda žalobca tento tovar nadobudol v zmysle § 11 zákona\nč. 222/2004 Z. z. a bol preto povinný v zmysle § 69 ods. 6 v spojení s § 20 zákona č. 222/2004 Z. z.\ntoto nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu zdaniť a uviesť do daňového priznania.\n\nŽalobca pri následnom predaji tohto tovaru v tuzemsku nemohol uplatniť osobitnú úpravu dane podľa\nustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ale bol povinný použiť bežný režim zdanenia (§ 19\nods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.), t.j. mal zdaniť celú sumu fakturovaného tovaru a odviesť vyčíslenú\ndaň v kontrolovanom zdaňovacom období.\nK uvedeným záverom dospel žalovaný aj na základe dokazovania, ktoré v daňovom konaní vykonal\nsprávca dane formou medzinárodného dožiadania, v ktorom z odpovede talianskej daňovej správy zistil,\nže režim používaný spoločnosťou AXUS ITALIANA S.r.l. za predaj ojazdených vozidiel nie je predmetom\nDPH podľa článku 41 DL331/1993.\nAko vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, krajský súd dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného,\nže taliansky dodávateľ AXUS ITALIANA S.r.l. dodal žalobcovi tovar oslobodený od dane v rámci\nEÚ, t. j. nepoužil osobitný režim zdanenia, je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu.\nZ odpovede talianskej daňovej správy doručenej správcovi dane 07. januára 2013 totiž vyplýva, že\nzískaná informácia o daňovom režime použitom spoločnosťou AXUS ITALIANA sa týka daňového\nsubjektu AXUS ITALIANA S.r.l., teda subjektu, ktorý je odlišný od dodávateľa žalobcu, resp. ktorý nebol\ndodávateľom žalobcu. Žalobcom predložené dodávateľské faktúry boli vystavené spoločnosťou ALD\nAUTOMOTIVE ITALIA, ktorá bola aj podľa vyjadrenia žalobcu dodávateľom ojazdených motorových\nvozidiel pre žalobcu. Žalovaný aj správca dane teda pri určení dodávateľa, ako osoby, ktorá dodávala\nžalobcovi tovar (ojazdené motorové vozidlá), vychádzali z nesprávneho predpokladu, že dodávateľom\nžalobcu bol subjekt AXUS ITALIANA, ktorý dodával tovar oslobodený od dane a ktorý nepoužil\nosobitný režim zdanenia. Pokiaľ teda žalovaný, ako aj správca dane uvádzajú, že nesprávna aplikácia\nustanovenia § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. pri zdanení použitého tovaru (ojazdených motorových\nvozidiel) žalobcom bola preukázaná odpoveďou talianskej daňovej správy na medzinárodné dožiadanie,\nktorá však obsahuje vyjadrenie k daňovému subjektu AXUS a ním používanému režimu zdanenia, takýto\nzáver podľa krajského súdu nezodpovedá skutočnosti, keďže dodávateľom žalobcu bola spoločnosť\nALD AUTOMOTIVE ITALIA a tento daňový subjekt nebol talianskou daňovou správou preverovaný.\nK námietke žalobcu, že správne orgány viedli daňovú kontrolu v rozpore so zákonom č. 511/1992\nZb. tým, že nedodržali zákonom stanovenú lehotu (dĺžku) daňovej kontroly, a preto protokol z takejto\ndaňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže\nbyť použitý, krajský súd uviedol, že daňová kontrola začala dňa 14. novembra 2011, následne bola\nod 14. decembra 2011 do 07. januára 2013 prerušená podľa § 25 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. z\ndôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do Talianska, pričom počas\nprerušenia konania lehoty podľa zákona neplynú (§ 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.). Kontrola\nnásledne pokračovala od 07. januára 2013 do 21. marca 2013, kedy bola prerokovaním protokolu\no daňovej kontrole ukončená. Z uvedené vyplýva, že daňová kontrola bola ukončená v zákonnej 6\nmesačnej lehote stanovenej v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby\nodvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný mal za to, že\nako na základe predložených dodávateľských faktúr, tak aj na základe odpovede talianskej daňovej\nsprávy sa preukázalo, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté\nod dodávateľa identifikovaného pre DPH v inom členskom štáte (Taliansko) v režime oslobodenia od\ndane, postupoval v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z., keď pri ich predaji aplikoval osobitnú úpravu\nuplatňovania dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalovaný nesúhlasí so záverom krajského súdu,\nže daňový subjekt AXUS ITALIANA S.r.l. je odlišný od daňového subjektu ALD AUTOMOTIVE ITALIA, a\nže žalovaný vychádzal z nesprávneho predpokladu, že dodávateľom žalobcu bol daňový subjekt AXUS\nITALIANA S.r.l. Žalovaný poukázal na to, že identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty je jedinečné\ndesaťmiestne číslo so skratkou štátu (napr. „SK\"), ktoré prideľuje príslušná finančná správa osobám\nregistrovaným pre daň z pridanej hodnoty. Toto číslo identifikuje daňový subjekt a nemôže byť pridelené\ninému subjektu. Daňový subjekt je povinný toto identifikačné číslo pre daň uvádzať pri vyhotovovaní\nfaktúr za dodávku tovaru, resp. služby. Z predložených dodávateľských faktúr je nespochybniteľné, že\nidentifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bolo pridelené spoločnosti AXUS ITALIANA S.r.l. a nebolo\npridelené ALD Automotive Italia. Žalovaný má za to, že predmetné faktúry boli vyhotovené spoločnosťou\nAXUS ITALIANA S.r.l. s prideleným identifikačným číslom IT01924961004 ako dodávateľom. Názov ALD\nAutomotive, uvedený v hlavičke faktúry, ako aj v jej ľavej dolnej časti, je uvádzaný bez identifikačného\nčísla pre daň z pridanej hodnoty a bez označenia „S.r.l.\", jedná sa o miesto podnikania, resp. prípadne\n\nprevádzkareň dodávateľa - spoločnosti AXUS ITALIANA S.r.l. Správca dane v žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu daňových informácií (formulár „SCAC 2004\") uviedol identifikačné číslo pre daň z pridanej\nhodnoty IT01924961004 a daňový subjekt - spoločnosť AXUS ITALIANA S.r.l. ako dodávateľa žalobcu.\nZ odpovede talianskej daňovej správy vyplýva, že talianska daňová správa preverovala identifikačné\nčíslo IT01924961004, ktoré pridelila spoločnosti s názvom AXUS ITALIANA S.r.l., a obchodným názvom\nALD Automotive, to znamená, že spoločnosť AXUS ITALIANA S.r.l. nie je odlišný daňový subjekt od\nspoločnosti ALD Automotive, ktorú žalobca označuje ako dodávateľa. Žalovaný za dodávateľa žalobcu\nsprávne považoval spoločnosť AXUS ITALIANA S.r.l., o čom svedčí aj pohyb na bežnom účte spoločnosti\nAXUS ITALIANA S.r.l., na ktorý žalobca poukázal úhrady dodávateľských faktúr, ktoré sú prílohou\npredložených dodávateľských faktúr. Skutočnosť, že spoločnosť AXUS ITALIANA S.r.l. je tá istá ako\nALD Automotive, vyplýva aj historických registračných údajov identifikačného čísla pre daň z pridanej\nhodnoty IT01924961004, ktoré je jedinečné a nemôže byť pridelené inej spoločnosti.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za správny\na zákonný. Poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici vyznačil na napadnutom rozsudku doložku\nprávoplatnosti a vykonateľnosti, na základe čoho žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie trov konania.\nOdpoveďou žalovaného zo dňa 17. septembra 2014 bolo žalobcovi oznámené, že tento rozsudok\nnenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť z dôvodu, že žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal\nodvolanie proti tomuto rozsudku, a to dňa 07. augusta 2014 o 15:25 hod. Dňa 24. septembra 2014\nbola právnemu zástupcovi žalobcu doručená výzva súdu na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného.\nUvedená výzva bola žalobcovi doručená spolu s odvolaním žalovaného, na ktorom však nie je uvedený\nčas doručenia tak, ako tomu bolo v prvom prípade, čo evokuje podľa žalobcu možnú manipuláciu s\npodaním a doručením tohto odvolania, kde tieto dve fotokópie prvej strany odvolania žalovaného nie sú\ntotožné. Žalobca preto vyjadril pochybnosti, či odvolanie žalovaného bolo podané v zákonom stanovenej\nlehote, riadne a včas, keďže súd vyznačil na rozsudku dňa 11. septembra 2014 doložku právoplatnosti\na vykonateľnosti, t.j. viac ako mesiac po podaní údajného odvolania zo strany žalovaného.\nŽalobca v odvolaní poukázal aj na to, že žalovaný k odvolaniu pripojil aj prílohy, a to dodávateľskú faktúru\nč. 515885 z 12. októbra 2010 s prílohou pohybu na účte, formulár SCAC - 2004 a historické registračné\núdaje, ktoré však neboli žalobcovi doručené a žalobca z toho dôvodu k nim nemôže vo svojom vyjadrení k\nodvolaniu ani zaujať stanovisko. Na tieto prílohy odvolací súd pri svojom rozhodovaní nemôže prihliadať,\nnakoľko skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v\n§ 205a. Žalovaný z tohto hľadiska nenamietal postup súdu, tieto dôkazy nepredložil na súde I. stupňa\ndo vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a tento dôvod žalovaný neuviedol ako dôvod\nodvolací.\nNa základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa §\n219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal trovy konania.\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez\nnariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nje dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.\nPredmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného (v spojení s\nrozhodnutím správcu dane), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH, nakoľko žalovaný dospel k\nzáveru, že žalobca pri nákupe ojazdených motorových vozidiel z Talianska (iného členského štátu\nEurópskej únie) porušil § 69 ods. 6 a § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., keď neodviedol\ndaň z nadobudnutia tovaru.\n\nPodstatnou skutočnosťou, z ktorej žalovaný pri posúdení veci vychádzal, bolo, že taliansky dodávateľ\nžalobcu nepoužil osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi dodal tovar\n(ojazdené motorové vozidlá) oslobodený od dane v rámci EÚ, a teda žalobca bol povinný v zmysle § 69\nods. 6 v spojení s § 20 zákona č. 222/2004 Z. z. toto nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského\nštátu zdaniť a uviesť do daňového priznania. Žalovaný vychádzal z predložených dodávateľských faktúr\na tiež z informácií talianskej daňovej správy zistených prostredníctvom medzinárodného dožiadania.\nKrajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, nakoľko dospel k záveru, že informácia získaná\nprostredníctvom medzinárodného dožiadania sa netýkala relevantného subjektu - nejednalo sa o\ndodávateľa žalobcu. Dodávateľom žalobcu bola podľa krajského súdu talianska spoločnosť ALD\nAUTOMOTIVE ITALIA a odpoveď talianskej daňovej správy ohľadom používaného režimu zdanenia sa\ntýkala spoločnosti AXUS ITALIANA S.r.l.\nNajvyšší súd na prvom mieste uvádza, že žalobca zámenu, resp. rozpor v osobe dodávateľa, tak ako ho\nidentifikoval žalovaný (ako aj správca dane) vo svojom rozhodnutí, nenamietal v podanej žalobe. Túto\nargumentáciu použil až na pojednávaní pred krajským súdom dňa 05. júna 2014. Povinnosťou žalobcu\nv zmysle § 249 ods. 2 O.s.p. bolo uviesť v žalobe okrem iného aj všetky dôvody, na základe ktorých\npovažuje rozhodnutie a postup správneho orgánu za nezákonný. V zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. rozšíriť\nrozsah napadnutia správneho rozhodnutia môže žalobca len v lehote na podanie žaloby, teda v lehote\ndo dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. V súvislosti s tým\npreto najvyšší súd uvádza, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov, ktoré\nneboli obsahom žaloby a súd už v zmysle procesnoprávnych ustanovení na ne nebol povinný prihliadať.\nRozhodujúcim dôvodom, pre ktorý najvyšší súd zrušuje napadnutý rozsudok krajského súdu je však\nto, že pre závery krajského súdu (ktorý sa priklonil k tvrdeniu žalobcu) neexistujú v predloženom\nspise relevantné dôkazy. Práve naopak, zistený a zadokumentovaný skutkový stav svedčí v prospech\ntvrdení žalovaného, že daňový subjekt, ktorý bol dodávateľom žalobcu, bol v medzinárodnom dožiadaní\nidentifikovaný správne a zisťovanie správcu dane sa teda netýkalo spoločnosti, ktorá by bola odlišná od\ndodávateľského subjektu žalobcu. Správca dane v medzinárodnom dožiadaní na predpísanom formulári\nidentifikoval talianskeho dodávateľa žalobcu okrem uvedenia obchodného mena aj prostredníctvom\nidentifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty, ktoré je identické s tým, ktoré je uvedené na\ndodávateľských faktúrach predložených žalobcom. Informácia talianskej daňovej správy poskytnutá\nslovenskému správcovi dane v medzinárodnom dožiadaní sa týka dodávateľa žalobcu.\nNa tomto mieste je potrebné uviesť aj to, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu prednesené\nna pojednávaní pred krajským súdom, že námietku ohľadne nesprávnej identifikácie dodávateľa\nžalobcu vzniesol už počas daňového konania. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že\nargumentácia žalobcu sa niesla len v tom duchu, že obchod s talianskym dodávateľom prebehol v\nosobitnom režime zdanenia, avšak samotnú nedostatočnú, resp. nesprávnu identifikáciu talianskeho\ndodávateľa žalobca nenamietal. Rovnako tomu bolo aj v podanej žalobe.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu naznačil, resp. pripustil možnosť manipulácie s podaným odvolaním\nžalovaného a vyjadril pochybnosti, či odvolanie žalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote.\nNajvyšší súd k tomu uvádza, že je pravdou, že krajský súd vyznačil na napadnutom rozsudku dňa\n02. septembra 2014 doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. V spise krajského súdu na č.l. 70 sa\nvšak nachádza úradný záznam zo dňa 12. septembra 2014, podľa ktorého sa na krajský súd dostavila\nzástupkyňa žalovaného, pretože žalovanému bol vrátený administratívny spis aj napriek tomu, že proti\nrozsudku krajského súdu podal odvolanie. Kontrolou spisu bolo zistené, že odvolanie žalovaného zo\ndňa 04. augusta 2014, doručené súdu 07. augusta 2014, nebolo zažurnalizované, ale bolo založené v\nspise medzi kópiami dokladov ako posledné v poradí. Na základe tohto zistenia bola z registra krajského\nsúdu vymazaná právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku.\nOdvolanie žalovaného zažurnalizované v spise krajského súdu je opatrené podacou pečiatkou, na ktorej\nsa okrem dátumu podania (07. augusta 2014) nachádza aj presný čas podania odvolania (15 hod.\n25 min.) a informácia, že bolo podané osobne, v počte dvoch rovnopisov. Ako uviedol žalobca, kópia\nodvolania s podacou pečiatkou súdu, ktorú mu poskytol žalovaný, tiež obsahovala aj údaj o presnom\nčase podania, tak ako je to vyznačené aj na odvolaní zažurnalizovanom v spise krajského súdu. Uvedené\n\ntvrdenie žalobcu svedčí o tom, že na rovnopise odvolania, na ktorom súd potvrdil žalovanému prijatie\npodania, bola na podacej pečiatke súdu vyznačená tiež aj presná hodina a minúta podania, rovnako\nako je to na rovnopise, ktorý je žurnalizovaný v spise. Pokiaľ žalobca uvádza, že odvolanie žalovaného,\nktoré mu bolo doručené spolu s výzvou súdu na vyjadrenie, už neobsahuje na podacej pečiatke údaj o\npresnom čase doručenia, ale len dátum doručenia, najvyšší súd k tomu uvádza, že ak aj nebol na jednom\nrovnopise podaného odvolania vyznačený presný čas jeho podania, pre posúdenie včasnosti odvolania\nje to irelevantné, nakoľko pre posúdenie dodržania zákonnej odvolacej lehoty je relevantným len údaj\no dni podania odvolania. Preto ani nebolo povinnosťou krajského súdu v tomto prípade vyznačovať\nna podacej pečiatke presný čas podania odvolania. Ak aj krajský súd vyznačil na jednom rovnopise\núdaj o presnej hodine a minúte podania a na druhom rovnopise takýto údaj nevyznačil, nijako týmto\nnepochybil. Uvedený postup nevyvoláva žiadne pochybnosti o riadnom podaní odvolania a sugescia\nžalobcu o možnej manipulácii s podaným odvolaním nie je ničím podložená a je v rozpore s listinnými\ndôkazmi. Skutočnosť, že na napadnutom rozsudku bola vyznačená právoplatnosť, je dôsledkom ľudskej\nchyby (keďže podané odvolanie nebolo v spise žurnalizované), ktorá by sa samozrejme nemala stávať,\nale nikdy tomuto nemožno absolútne zamedziť v procese, kde ľudský faktor vystupuje. Toto pochybenie\nvšak bolo zrozumiteľne vysvetlené v spomínanom úradnom zázname, ktorý v spojení s predloženými\nlistinnými dôkazmi nevyvoláva pochybnosti o vierohodnosti v ňom uvedených skutočností.\nAko vyplýva z uvedeného, odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru,\nže krajský súd stotožnením sa s tvrdeniami žalobcu dospel k nesprávnym záverom o skutkovom stave,\nktoré sú v rozpore s listinnými dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise žalovaného. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety\ndruhej O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie, v ktorom krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby a argumentácie žalovaného v\nnapadnutom rozhodnutí v spojení s jeho argumentáciou v podanom odvolaní. Súčasne krajský súd v\nnovom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/266/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}