{"guid": "4bedb6a2-f84e-4a61-a94f-a79dbae1d971:b62883b6-d5fb-4b0b-8446-f2d35896b4fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6013201096.1", "spisova_znacka": "5Sžo/45/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/45/2014 z 28. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, sp. zn. 5Sžo/45/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:6013201096.1", "identifikacne_cislo": "6013201096", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2016-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b62883b6-d5fb-4b0b-8446-f2d35896b4fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6013201096.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6013201096.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6013201096.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/45/2014\n6013201096\n28. 04. 2016\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2016:6013201096.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: LESY\nSlovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36\n038 351, zastúpený: JUDr. Dušan Macko, advokát so sídlom v Poprade, Mnoheľova 840/8, 058 01\nPoprad, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (do 30.09.\n2013 Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica, odbor ochrany prírody vybraných zložiek\nživotného prostredia a odvolacích konaní kraja), za účasti: FSC Slovensko, občianske združenie, so\nsídlom Krivánska 30, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 37 997 645, korešpondenčná adresa: Komenského\n21, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 03/2013/563-Ko\nzo dňa 15. apríla 2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.\n23S/243/2013-220 zo dňa 26. marca 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/243/2013-220\nzo dňa 26. marca 2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom č.k. 23S/243/2013-220 zo dňa 26. marca 2014 zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 03/2013/563-Ko zo\ndňa 15. apríla 2013, ktorým odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu podľa § 59 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nObvodného úradu životného prostredia v Brezne č. OPaK A 2012/00468 Tic ev.č.: 23/rozh-i/2012 zo\ndňa 29. novembra 2012. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie vydané\nprvostupňovým správnym orgánom a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nSprávny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 29.11. 2012, vydaným podľa § 4 ods. 2 a §\n8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na\nzáklade žiadosti ktorú podal navrhovateľ FSC Slovensko, zakázal žalobcovi vykonávať ťažbu v lesných\nporastoch a s ňou súvisiace hospodárske aktivity (výstavbu lesných ciest a zvážnic, približovanie dreva,\nbudovanie lanovkových dráh a pod.), ako aj ďalšie lesohospodárske aktivity (výchovu lesných porastov,\nzalesňovanie a pod.) na celom území navrhovanej prírodnej rezervácie Bystrá dolina (ďalej PR Bystrá\ndolina), a to až do doby jej vyhlásenia za prírodnú rezerváciu. Ďalej vo výroku rozhodnutia uviedol, že\nzákaz sa nevzťahuje na prípadný výrub jednotlivých stromov v bezprostrednej blízkosti (do 30 m od\ntrasy) zelenoznačkovej turistickej trasy č. 5426 v úseku Trangoška - Chata M. R. Štefánika (JPRL č.\n443, 441a, 441c, 439a, 439b, 434a, 434b, 433a a 433b) potenciálne ohrozujúcich bezpečnosť osôb\n\npohybujúcich sa po nej, za predpokladu, že stromy určené na výrub budú označené Správou Národného\nparku Nízke Tatry.\nVčas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal\nnajmä tieto skutočnosti:\n1. K zakázaniu činností žalobcovi napadnutými rozhodnutiami došlo v súvislosti s procesom realizácie\nzámeru vyhlásiť prírodnú rezerváciu Bystrá dolina, t.j. s procesom územnej ochrany, ktorý je špeciálne\nupravený v tretej časti (štvrtej hlave) zákona č. 543/2002 Z.z. - § 50 a nasl. s názvom Osobitná ochrana\nprírody a krajiny. Žalovaný nesprávne a nezákonne aplikoval ustanovenia § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona\nč. 543/2002 Z.z., ale mal postupovať podľa § 50 ods. 5 a ods. 6 tohto zákona, ktoré má ako špeciálne\nustanovenie prednosť pred všeobecnými ustanoveniami § 8 ods. 1 a § 4 ods. 2.\n2. Žalobca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 50 ods. 5 zákona, keď po doručení\noznámenia o zámere vyhlásiť PR Bystrá dolina, oznámil výkon činností v tomto území, na ktoré je\npotrebný súhlas. Následne tým vznikla žalovanému zákonná možnosť rozhodnutím stanoviť žalobcovi\npodmienky na vykonávanie ním oznámených činností. Toto špeciálne ustanovenie nedáva žalovanému\noprávnenie zakázať žalobcovi oznámené činnosti, ale iba možnosť stanoviť podmienky ich výkonu v\nnavrhovanom území. Ak by žalovaný rozhodol zákonne a ústavne konformne podľa § 50 ods. 5 zákona,\ntak by podľa § 50 ods. 6 zákona nastal stav, že ak by do dvoch rokov od doručenia oznámenia o zámere\nvyhlásiť PR Bystrá dolina nebola táto PR vyhlásená, tak by povinnosti uložené v takomto rozhodnutí\npodľa § 50 ods. 5 zákona ex lege zanikli.\n3. Žalovaný nekonal spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom, ako mu to ukladá ústavný imperatív\nv čl. 2 odsek 2 Ústavy SR. Prekročil rozsah svojho zákonného oprávnenia, pretože nevydal rozhodnutie,\nktorým by žalobcovi stanovil podmienky na vykonávanie činností, ako mu to ukladá zákon, ale úplne\nžalobcovi zakázal ich vykonávať.\n4. Konajúci orgán upovedomil mimovládnu tzv. ochranársku organizáciu občianske združenie FSC\nSlovensko o oznámených činnostiach žalobcom, ktorá následne využijúc takto získanú informáciu\npožiadala o vydanie zákazu podľa § 4 a § 8 zákona č. 543/2002 Z.z. s tým, aby bolo zakázané žalobcovi\nvykonávať ním ohlásené činnosti v území navrhovanej PR Bystrá dolina.\n5. Správne orgány v súčinnosti s mimovládnou organizáciou, v začatom procese vyhlasovania osobitnej\nchránenej časti krajiny, nekonali a nerozhodli podľa § 50 ods. 5, ale uprednostnili neskoršiu žiadosť, čím\ndošlo k porušeniu jednak zásady lex specialis derogat lex generalis a zároveň sa tým dopustili takej vady\nkonania, ktoré môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n6. Neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 4 a § 8 zákona č. 543/2002 Z.z.. Nie je\npreukázané, že sú naplnené kogentné zákonné podmienky vyžadované ako zákonný predpoklad na to,\naby správny orgán mohol zakázať činnosti na základe § 4 ods. 1, 2 zákona, keď k takýmto zisteniam\nnevykonal žiadne dokazovanie. Aplikáciu tohto paragrafu je možné vykonať len pri kumulatívnom splnení\nvšetkých kogentných zákonných podmienok, zakotvených v hypotéze právnej normy (§ 4 ods. 1, 2\nzákona č. 543/2002 Z.z.).\n7. Je dôkazne preukázané záznamom zo dňa 29.10.2011 z pracovného stretnutia žalobcu a Správy\nNAPANT-u zo dňa 24.10. 2012, vyhotoveného na základe terénnej pochôdzky z tohto dňa, z ktorého\nvyplýva, že činnosťami, ktorých vykonanie oznámil žalobca podľa § 50 ods. 5, by nedošlo podľa § 4\nods. 2 k ohrozeniu existencie druhov, ich degradácii, narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k\nzániku populácie, že navrhovanou činnosťou, ktorú plánuje žalobca vykonať ako obranné opatrenia proti\npodkôrnemu hmyzu, nedôjde podľa § 8 ods. 1 k poškodeniu alebo zničeniu prírody. Vykonanie činností\nohlásených Lesmi SR, š.p. je o to akútnejšie, že Bystrá dolina je vodozberná oblasť so zdrojmi pitnej\nvody pre široké okolie, pričom neriešenie problematiky, jej bagatelizovanie a podceňovanie môže mať\nv budúcnosti fatálne následky.\n8. Žalobca ešte žiadnu svoju činnosť v území navrhovanej PR Bystrá dolina nevykonával, len oznámil\npodľa § 50 ods. 5 zákona, že ju mieni vykonávať, preto ešte žalobca objektívne a fakticky ani nemohol\nspôsobiť následok uvedený v § 4 ods. 2 zákona.\n9. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Košice sp.zn. 7S/156/2012 a 7S/155/2012 z 24.04.2013,\nv ktorých súd zaujal právny názor o nevyhnutnosti kumulatívneho splnenia všetkých troch podmienok\nuvedených v § 4 zákona č. 543/2002 Z.z. na to, aby mohlo dôjsť k zákazu činnosti podľa neho. Žalobca\noprávnene a legitímne očakáva rovnaké posúdenie aj v tejto veci, k čomu ho oprávňuje ustálená\njudikatúra Ústavného súdu SR, pričom poukázal na uznesenie ÚS SR č. IV ÚS 499/2011-25 zo dňa\n22.11.2011.\n\n10. Správne orgány v rozpore so zákonom - nad rámec doby určenej právnym predpisom aplikovateľným\nv procese vyhlasovania osobitne chránenej časti krajiny, t.j. § 50 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z.,\nurčili v rozhodnutiach dobu trvania zákazu až do doby vyhlásenia prírodnej rezervácie, čo odporuje § 50\nods. 6 tohto zákona, v zmysle ktorého ak orgán ochrany prírody najneskôr do dvoch rokov od oznámenia\nzámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti\nurčené v rozhodnutí podľa odseku 5 zanikajú. Správne orgány tak stanovili dobu trvania zákazu činností v\nprocese vyhlasovania prírodnej rezervácie až do vyhlásenia za prírodnú rezerváciu, čo fakticky znamená\nna dobu neurčitú, a teda nad maximálnu zákonom prípustnú dobu dvoch rokov od oznámenia zámeru\no jej vyhlásení, t.j. v predmetnej veci maximálne do 05.08.2013. Tým, že rozhodnutiami správne orgány\nzakázali žalobcovi vykonávať činnosti uvedené vo výroku rozhodnutia na dobu dlhšiu, ako im to dovoľuje\nustanovenie § 50 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. neoprávnene zasiahli do práv žalobcu.\n11. Ak správne orgány chceli žalobcovi zakázať ním ohlásené činnosti, tak to mohli urobiť len do\nodstránenia nedostatkov v zmysle § 8, a nie až do doby vyhlásenia za prírodnú rezerváciu. Ide o\nneprípustnú „tvorivú kombináciu“ zákazu činnosti.\n12. Z dôvodu ochrany biotopu druhov vtákov európskeho významu bolo možné zakázať žalobcovi ním\nohlásené činnosti len podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je vyhláška Ministerstva životného\nprostredia SR č. 189/2010 Z.z. zo 16.04.2010, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Nízke Tatry,\nv ktorej sú taxatívne vymenované aj činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmetoch ochrany\nv tomto chránenom vtáčom území a časové obmedzenie ich výkonov. Nebolo vykonané dokazovanie\npotrebné na posúdenie možnosti zákazov podľa § 2 vyhlášky č. 189/2010 Z.z..\n13. Niet objektívneho dôkazu, ktorý by preukazoval, že vykonaním žalobcom ohlásených činností môže\ndôjsť v území navrhovanej PR Bystrá dolina k takým poškodeniam, či ohrozeniam, ktoré sú uvedené\nv zákonných ustanoveniach, o ktoré žalovaný a prvostupňový správny orgán opreli svoje rozhodnutie.\nKonštatovanie v rozhodnutí, že by ohlásenými činnosťami došlo k významným negatívnym vplyvom\nna predmet a ciele ochrany, je nepreskúmateľným, formálnym a vágnym. Takéto rozhodnutie odporuje\nzákonným požiadavkám v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní. Dôkazne je\npreukázaný opak, ako to vyplýva zo záznamu zo dňa 29.10.2012, vykonaného zo spoločného stretnutia\na pochôdzky Lesov SR, š.p. a Správy NAPANT-u dňa 24.10.2012. Je dôkazom odporujúce tvrdenie\nsprávnych orgánov, že gradujúcou podkôrnikovou kalamitou nedochádza k poškodeniu smrekových\nbiotopov európskeho významu v zmysle čl. 6 Smernice 92/43/EHS. Správne orgány nezohľadnili\nstanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, že je potrebné akútne vykonať opatrenia, aby\nsa zabránilo zhoršeniu stavu v Bystrej doline. Poukázal na americkú vedeckú štúdiu „Napadnutie\nlykožrútom vplýva na kvalitu vody v Rocky Mountains v Severnej Amerike“ - 12.02.2013, ako aj na\nvšeobecne známu štúdiu o NPR Tichá a Kôprová dolina, ktorá potvrdila a potvrdil to aj skutočný vývoj\nv týchto NPR, že nepovolenie spracovania následkov veternej a lykožrútovej kalamity malo fatálne\nnegatívne následky nielen pre obidve tieto doliny, ale aj pre rozvrat horských smrečín a lesov vôbec v\nširokom okolí, čo viedlo k v súčasnosti prebiehajúcemu trestnému stíhaniu vtedajších ministrov životného\nprostredia pre trestné činy poškodzovania a ohrozovania životného prostredia a zneužitia právomoci\nverejného činiteľa. Chápanie ochrany prírody tak, že pod ňou treba rozumieť aj ponechanie lesov na\nzničenie nadmerne rozmnoženým podkôrnym hmyzom, je zvrátené.\nSúd podľa § 250 ods. 1 posledná veta OSP, v zmysle ktorého „súd aj bez návrhu uznesením priberie\ndo konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho\nrozhodnutia dotknuté“ pribral do súdneho konania účastníka správneho konania FSC Slovensko, a to\nuznesením č.k. 23S/243/2013-150 zo dňa 09.10.2013.\nKrajský súd konajúc podľa druhej hlavy piatej časti OSP, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj ich postupov, v rozsahu\ndanom žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa § 250j\nods. 1 OSP v celom rozsahu zamietol z nasledovných dôvodov:\nPodľa článku 44 Ústavy SR:\n(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.\n(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.\n(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie,\nprírodné zdroje a kultúrne pamiatky.\n\n(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť\no životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich\nživočíchov.\n(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (vždy v znení platnom ku dňu\nvydania rozhodnutia napadnutého žalobou) tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a\nobcí, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom\nprispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé\nudržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva,\ncharakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona sa rozumie\nobmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné\ndedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť je ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov.\nOchranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť\nalebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich\nzbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie\ndruhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k\nzániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody\") túto\nčinnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody po predchádzajúcom upozornení\nobmedzí alebo zakáže až do odstránenia nedostatkov činnosť, ktorej následkom hrozí poškodenie alebo\nničenie prírody a krajiny, alebo činnosť, ktorá takéto poškodenie alebo ničenie spôsobila.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha,\nprevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej\nkrajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je\nochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park.\nPodľa § 19 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na území národného parku, ak nie je v tomto zákone\nustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14).\nPodľa § 5 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. vlastník, správca alebo nájomca pozemku s\nosobitne chránenou časťou prírody a krajiny, v navrhovanom území európskeho významu a území\nmedzinárodného významu je povinný pri jeho bežnom obhospodarovaní (§ 61) zabezpečovať priaznivý\nstav časti krajiny.\nPodľa § 50 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. vlastník, správca a nájomca dotknutého pozemku je povinný\nodo dňa oznámenia zámeru až do vyhlásenia časti prírody za chránenú bezodkladne oznámiť výkon\nčinnosti, na ktorú je potrebný súhlas alebo ktorá je zakázaná podľa tohto zákona, orgánu príslušnému na\nvyhlásenia časti prírody za chránenú. Ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a krajiny, môže tento orgán\nochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti; ak vlastníkovi správcovi\na nájomcovi dotknutého pozemku vynikne z dôvodu určenia podmienok ujma, patrí mu za obmedzenie\nbežného obhospodarovania náhrada (§ 61). Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody\na krajiny za chránenú.\nPodľa § 50 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. ak orgán ochrany prírody najneskôr do dvoch rokov od\noznámenia zámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené,\npovinnosti určené v rozhodnutí podľa odseku 5 zanikajú.\nPodľa § 26 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. v chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti,\nktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany.\n\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nSúd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnom a nezákonnom aplikovaní na daný prípad\nustanovenia § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. s tým, že podľa žalobcu mal správny orgán\npostupovať podľa § 50 ods. 5 a ods. 6 tohto zákona. To, že si žalobca splnil svoju oznamovaciu povinnosť\nv zmysle § 50 ods. 5 zákona, keď po doručení oznámenia o zámere vyhlásiť prírodnú rezerváciu Bystrá\ndolina, oznámil výkon činností v tomto území, na ktoré je potrebný súhlas, je v podstate irelevantnou\nskutočnosťou pre predmetné konanie správneho orgánu, ktoré je nutné považovať za osobitné konanie,\nmajúce iný právny režim upravený v druhej časti zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré konanie začalo na\nzáklade žiadosti navrhovateľa - pribratého účastníka konania FSC Slovensko. Súd sa plne stotožňuje s\nkonštatovaním tohto subjektu vo vyjadrení k žalobe, že je irelevantnou skutočnosťou, ako sa dozvedel\nžiadateľ o činnostiach žalobcu, ktoré mienil v predmetnom území vykonávať. Práve z dôvodu, že\nproces vyhlasovania prírodnej rezervácie nie je definitívne ukončený, v záujme zabezpečenia predmetu\nochrany, bolo plne v súlade so zákonom aplikovanie ustanovení § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č.\n543/2002 Z.z.. Postup, ktorého sa dožadoval žalobca v zmysle § 50 ods. 5 a ods. 6 zákona neposkytuje\ndostatočnú ochranu, a to aj s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona a § 19 ods. 1 zákona, na čo\nsprávne poukázali správne orgány v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.\nKrajský súd zastáva stanovisko, že správny orgán mohol na základe žiadosti navrhovateľa, za danej\nsituácie, postupovať podľa § 4 a § 8 zákona č. 543/2002 Z.z.. Zároveň zastáva názor, že boli splnené aj\nvšetky kogentné zákonné podmienky zakotvené v hypotéze uvedených ustanovení. Súd sa nestotožnil\ns tvrdením žalobcu, že sa vyžaduje, aby k vykonávaniu činnosti vedúcej k ohrozeniu, poškodeniu alebo\nzničeniu prírody už došlo, naopak, zastáva názor, že postačuje, ak je preukázaná potenciálna možnosť,\nnapr. v budúcnosti plánovaná činnosť, ako je tomu v danom prípade, v dôsledku ktorej by mohlo nastať\nohrozenie, poškodenie alebo zničenie prírody (rastliny, živočícha alebo ich biotopov), ako to predpokladá\nustanovenie § 4 ods. 1, 2 zákona o ochrane prírody. Predmetné ustanovenie je potrebné chápať v\nzmysle zásady prevencie a predbežnej opatrnosti. Obdobne aj ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o ochrane\nprírody. Nie je teda nevyhnutné, aby šlo o činnosť, ktorá sa už reálne vykonáva, resp. ktorou už došlo\nk poškodeniu, či zničeniu prírody a krajiny. Pokiaľ by orgán ochrany prírody nepristúpil k takémuto\nriešeniu, ťažbou dreva, resp. inou hospodárskou činnosťou zo strany žalobcu by aj podľa názoru súdu\nmohlo dôjsť k takému nežiaducemu zásahu do predmetu ochrany, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť\nk úplnému zmareniu účelu vyhlásenia prírodnej rezervácie Bystrá dolina. Základným princípom pri\nochrane prírody a krajiny, resp. životného prostredia je základný princíp prevencie, pretože dôsledky\npoškodenia prírody a krajiny, teda životného prostredia sú často nezvratné, nenapraviteľné, preto je\nnutné takýmto poškodeniam predovšetkým predchádzať, pričom jedným zo spôsobov akým to možno\nzabezpečiť, je práve rozhodnutie o zákaze vykonávania činností, ktorý bol daný žalobcovi vo vzťahu k\njeho plánovanej činnosti na chránenom území.\nSúd nepovažuje za opodstatnenú ani žalobnú námietku, ktorou žalobca namieta nezákonné vymedzenie\ndoby trvania zákazu, odvolávajúc sa na to, že celé konanie začalo na základe oznámenia činností, ktoré\nžalobca mieni vykonávať na chránenom území v zmysle § 50 ods. 5, a teda malo byť postupované v\nzmysle tohto ustanovenia v spojení s ods. 6\n§-u 50, v zmysle ktorého bolo možné obmedziť vykonávanie oznámených činností len na dobu dvoch\nrokov od oznámenia zámeru o vyhlásení prírodnej rezervácie. Ak súd pripustil správnosť aplikácie na\ndaný prípad ustanovenia § 4 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý taxatívne časovo\nnestanovuje dobu, na ktorú je možné činnosti zakázať, je postup žalovaného, ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu súladný so zákonom, ak stanovil lehotu až do doby vyhlásenia navrhovanej prírodnej\nrezervácie Bystrá dolina. Súd poznamenáva, že trvanie zákazu je závislé od pretrvávania uvedených\n\nčinností (ktoré vedú k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k\nnarušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, alebo činnosti, ktorej následnom\nhrozí poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny), preto v zákone ani nie je uvedená doba trvania zákazu.\nAk správny orgán vymedzil dobu trvania zákazu „až do doby vyhlásenia PR“, v podstate nepostupoval\nv rozpore so zákonom. Zároveň súd poukazuje na to, že v ustanovení § 89 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n543/2002 Z.z. je upravená možnosť orgánu ochrany prírody svoje rozhodnutie dodatočne meniť, pokiaľ\nsa preukáže, že došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia, alebo ak by si to\nvyžadovali záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom.\nSúd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou o nedostatočne zistenom skutkovom stave, najmä pokiaľ\nžalobca poukazoval, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie k zisteniam, na základe ktorých by mohol\nsprávny orgán zakázať činnosti na základe § 4 ods. 1, 2 zákona. Naopak, súd zastáva stanovisko, že\npostup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je dostatočne odôvodnený s poukazom\nna podklady, z ktorých správne orgány vychádzali pri rozhodovaní, pričom žalovaný vyhodnotil aj svoje\nstanovisko k dôkazu, na ktorý sa odvoláva žalobca - záznam zo dňa 29.10.2012 z pracovného stretnutia\nžalobcu a Správy NAPANT, vrátane pochôdzky vykonanej dňa 24.04.2012. Aj podľa názoru súdu je\ntento dôkaz značne oslabený v dôsledku toho, že sa jedná o zmenu názoru, ktorý nie je dostatočne\npresvedčivo odôvodnený Správou NAPANT.\nSúd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nezákonnom obmedzení práv žalobcu, s poukazom na zákon\no lesoch, pričom súd zdôrazňuje, že zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. je vo vzťahu\nk ochrane prírody a krajiny, do ktorej jednoznačne patria aj lesy, zákonom osobitným k zákonu o\nlesoch č. 326/2005 Z.z., a preto správny orgán mohol legitímne obmedziť vydaním predmetného zákazu\nžalobcovi vo vykonávaní jeho iných práv vyplývajúcich mu zo zákona o lesoch. Poukazuje pritom na\nprednosť záujmu na zachovaní daného prostredia v národnom parku, resp. aj chráneného vtáčieho\núzemia, ako aj územia celoeurópskeho významu pred obhospodarovaním lesov žalobcom. Chránenie\nlesa pred pôsobením škodlivých činiteľov, vrátane lykožrútov, je možné dosiahnuť aj iným spôsobom,\nako realizáciou ťažby, v čom žalobca vidí ťažisko v obmedzení jeho práv. Súd sa domnieva, že žalobca\nneprimerane účelovo zvýrazňuje potrebu realizácie ťažby a neopodstatnený zásah spočívajúci v\nzákaze vykonávania s ňou súvisiacich lesohospodárskych aktivít práve s poukazom na napadnutie lesa\nlykožrútom, pričom tak, ako bolo uvedené vyššie, samotná realizácia ťažby uvedený problém nevyrieši.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.\nŽalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie §\n250k ods. 1 OSP.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby\nho Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil\nžalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože podľa žalobcu nie sú v súlade so zákonom\na súd prvého stupňa žalobu zamietol. Ako druhú možnosť uvádza, aby Najvyšší súd SR odvolaním\nnapadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že žiada,\naby Najvyšší súd SR zaviazal žalovaný správny orgán k náhrade trov konania na účet právneho zástupcu\nžalobcu.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiada odvolanie v plnom rozsahu zamietnuť a odvolaním\nnapadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Žalovaný je toho názoru, že Krajský súd v Banskej\nBystrici v odôvodnení napadnutého rozsudku podal podrobné vysvetlenie namietaných a dokazovaných\nskutočností.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní,\nbez odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bolo oznámené verejné\nvyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk\n<., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP) a dospel k záveru, že\nrozsudok krajského súdu je vecne správny.\n\nPodľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo\nktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb\npriamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne\nodkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, s ktorými\nsa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na\nzopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.\nZ uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, s\nktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko\nžalobca nemal v konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/243/2013", "guid": "10325c43-4972-4135-95b3-89df7720a096:90abdc0d-d984-45e9-b56b-d0ef903ff016", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}], "citovane_v": []}