{"guid": "f69ac4b8-1ff2-4452-b27b-99c62c3bb63b:6e905248-b3e1-40c3-bc57-358fa69402f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5812204612.1", "spisova_znacka": "6Sžo/96/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/96/2014 z 30. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 6Sžo/96/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:5812204612.1", "identifikacne_cislo": "5812204612", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e905248-b3e1-40c3-bc57-358fa69402f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5812204612.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5812204612.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5812204612.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/96/2014\n5812204612\n30. 03. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:5812204612.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobkyne: H.\nF., bytom K., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Janka Kráľa 4,\nŽilina (právny nástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy), o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nsekcie verejnej správy, odbor priestupkov č. SVS-OP2-2012/14200/TMC z 3. júla 2012, o odvolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2604/2012-57 z 18. júna 2014 a o odvolaní\nžalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2604/2012-70 z 3. septembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2604/2012-57 z 18.\njúna 2014 p o t v r d z u j e.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2604/2012-70 z 3.\nseptembra 2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nA.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom\nč. k. 2S/2604/2012-57 z 18. júna 2014 podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nprávneho predchodcu žalovaného - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy,\nodbor priestupkov č. SVS-OP2-2012/14200/TMC z 3. júla 2012 a zároveň účastníkom konania právo\nna náhradu trov konania nepriznal.\nUvedeným rozhodnutím právny predchodca žalovaného zamietol odvolanie žalobkyne podľa § 59 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)\na potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-NOOVVS-2012/00290-21-P-D z 29. februára 2012, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania\npriestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustila tým, že dňa 14. októbra 2011 v čase\nokolo 16.30 hod. v obci K., časť D. v okolí rodinného domu č. XX, úmyselne poškodila osobné motorové\nvozidlo zn. Suzuki, ev. č. X., patriace Y. F., bytom K. a to tak, že motykou rozbila bočné sklo na pravej\nzadnej strane spolujazdca, čím spôsobila Y. F.kodu podľa pokladničného dokladu od firmy Mikona, s.r.o.\nPúchov vo výške 184,25 €, teda úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku poškodením veci z\n\ntakého majetku, za čo bola žalobkyni podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložená sankcia\n- pokuta vo výške 25,- € a povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému Y. F. vo výške\n184,25 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na účel priestupkového konania, ktorým je vo\nvšeobecnosti objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné\npáchateľovi priestupku uložiť. Zdôraznil, že orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie\nzistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci,\npričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v priestupkovom konaní vykladajú v prospech obvineného.\nObjasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda\nznaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ďalej poukázal na\nustanovenie § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, z ktorého vyplýva definičný znak priestupku - zavinenie,\npričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti majetku § 50 ods. 1 zákona o\npriestupkoch) je obligatórnym znakom skutkovej podstaty úmyselné zavinenie.\nZ administratívneho spisu krajský súd zistil, že správny orgán prvého stupňa začal konanie o priestupku\nna základe správy o výsledku objasňovania predloženej Obvodným oddelením Policajného zboru v\nNámestove. Príslušné oddelenie vykonalo objasnenie priestupku na základe oznámenia o priestupku\nproti majetku oznámenému Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Námestove dňa 14.10.2011 Y.\nF., o čom bol spísaný záznam o oznámení. V ten istý deň bol vykonaný výsluch žalobkyne, ktorá uviedla,\nže nakoľko jej brat Y. F. prešiel osobným motorovým vozidlom po nasadených stromčekoch, z hnevu mu\nrozbila zadné bočné sklo na strane spolujazdca. Súčasťou spisu je aj fotodokumentácia poškodeného\nvozidla. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že správny orgán mal dostatočne preukázané naplnenie\nskutkovej podstaty priestupku proti majetku (§ 50 ods. 1 zákona o priestupkoch).\nZo správy z objasňovania priestupku, ako aj z fotodokumentácie poškodeného vozidla jednoznačne\npodľa krajského súdu vyplýva, že popis skutku uvedený v rozhodnutí zodpovedá skutkovým zisteniam\nvyplývajúcim z vykonaných dôkazov, pričom žalobkyňa sa ku skutku sama priznala. V konaní bol\nzároveň spoľahlivo preukázaný aj úmysel žalobkyne spôsobiť inému škodu, ktorý musí byť pri priestupku\nproti majetku obvinenému preukázaný. Krajský súd vo svojom rozhodnutí ďalej zdôraznil, že v\npredmetnej právnej veci bol presne a nad všetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k\nobjasneniu priestupku. Protiprávne konanie žalobkyne bolo preukázané výpoveďami poškodeného a\nsvedka, ako aj fotodokumentáciou. Vykonané dôkazy správny orgán vyhodnotil samostatne, ako aj v\nich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na charakter poškodenia majetku. Krajský súd sa stotožnil s\nnázorom žalovaného, že počínanie žalobkyne nemožno považovať za konanie v nutnej obrane, nakoľko\nbolo neprimerané spôsobu a intenzite útoku Y. F., za ktorý bol menovaný taktiež v správnom konaní\npotrestaný. Na jednej strane súd uznal, že hroziaci a následne aj dokonaný útok na majetok (sadenice)\nje nepochybne stresujúci, avšak na druhej strane mal za to, že nemožno poskytnúť právnu ochranu\nkonaniu žalobkyne zameranému proti takémuto útoku, spočívajúcom v úmyselnom spôsobení škody\nna cudzom majetku, a to viac, že už v okamihu, keď bol podľa výpovedí prítomných útok dokonaný.\nZáverom krajský súd uviedol, že správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami správneho\nporiadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením\n§ 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom\nskutkové zistenia boli postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobkyňou, ktoré\nje kvalifikované ako priestupok podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Záver, ku ktorému dospeli\nsprávne orgány zodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia. Zároveň súd\nskonštatoval, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už\nžalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, tak pokiaľ ide o naplnenie znakov skutkovej\npodstaty priestupku, ako aj ohľadom výšky spôsobenej škody, preto nemohli obstáť ani v súdnom\nkonaní. Posúdením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne\npochybenia.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnej žalobkyni ani\nžalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.\n\nProti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nakoľko usúdil, že žalobkyňa škodu spôsobila Y. F.myselne, čím vylúčil\nsebaobranu a uznal ju vinnou z priestupku.\nŽalobkyňa v odvolaní uviedla, že tento čin nespáchala úmyselne, nakoľko z okolností prípadu vyplýva,\nže spôsobenie škody vôbec nemala v úmysle, a tento skutok nijako nepripravovala. Svoje tvrdenie\nzdôvodnila tým, že Y. F. ju znenazdajky prekvapil a začal jazdiť po sadeniciach, a preto musela náhle\nochrániť svoje sadenice v sebaobrane. Poukázala aj na splnenie predpokladov sebaobrany s tým, že\nspôsob akým odvracala priamo hroziaci útok bol primeraný, nakoľko nemala inú možnosť, resp. spôsob\nvoči opitému vodičovi ako odvrátiť škodu, ktorú chcel spôsobiť. Hodnota sadeníc, konkrétne okrasných\njavorov je vysoká 30.000 - 100.000,- Sk. Zároveň poukázala na výšku škody, ktorú spôsobila žalobkyňa\na ktorá podľa jej tvrdenia je oproti hodnote vozidla cca 13.860,- € len minimálna okolo 150,- €. Okrem\ntoho jej Y. F. spôsobil nemajetkovú ujmu vo výške 3.300,- €, keď jej svojim konaním spôsobil stres,\nkeďže na žalobkyňu zaútočil na jej pozemku. Poukázala aj na skutočnosť, že konanie Y. F. je v rozpore\ns cestným zákonom, nakoľko motorové vozidlá nesmú jazdiť po poľnohospodárskych pozemkoch, ktoré\nnie sú vo vlastníctve vodičov.\nŽalobkyňa ďalej uviedla, že krajský súd nesprávne zistil skutkový stav keď tvrdí, že konala v hneve po\ntom, čo Y. F. prešiel po jej sadeniciach. Zo spisu a z vyjadrení žalobkyne podľa jej tvrdenia jasne vyplýva,\nže rozbila okno vtedy, keď začal jazdiť a tým mu zabránila poškodiť všetky sadenice. Hlavnou pohnútkou\nbolo uchrániť sadenice, preto nerozmýšľala, či to bolo v hneve alebo nebolo.\nŽalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď ju zaviazal na\nzaplatenie škody, pretože Y. F. si škodu zavinil sám tým, že porušil právne predpisy, napr. cestný zákon,\npreto je povinný ju aj znášať sám. Poukázala na použitie ustanovení § 415, § 417 ods. 1, § 420 ods.\n1, § 424, § 432, § 441 Občianskeho zákonníka a osobitné právne predpisy. Dospela k názoru, že Y.\nF. mal byť odkázaný na náhradu škody na súdy, nakoľko si škodu zavinil sám nedodržaním právnych\npredpisov, vulgárnosťou, opilstvom z čoho vyplýva, že mal podiel na vzniknutej škode.\nŽalobkyňa preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok prvostupňového súdu č. k.\n2S/2604/2012-57 z 18. júna 2014 zrušil.\nŽalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobkyne proti rozsudku krajského súdu písomne vyjadril vo\nsvojom vyjadrení z 9. októbra 2014, v ktorom uviedol, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v\nzmysle zákonných ustanovení, keď žalobkyňa bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku\npodľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, nakoľko vykonanými dôkazmi obidva správne orgány presne\na úplne zistili skutočný stav veci, bolo riadne vykonané dokazovanie a dôkazy boli vyhodnotené podľa\núvahy v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, ktorá svoje\nkomisívne konanie zamieňa za konanie v nutnej obrane, pretože práve konanie žalobkyne je možné\noznačiť za konanie protiprávne. Ďalej uviedol, že už rímska právna doktrína dospela k názoru, že\nspravodlivosť nemožno docieliť nerozvážnym uplatňovaním zákonov, keďže to vedie k bezpráviu, preto\nnemožno považovať konanie žalobkyne za nutnú obranu. Základným kritériom na posudzovanie toho,\nči nutná obrana bola celkom zjavne neprimeraná nielen spôsobu útoku, ale aj útoku ako celku, nie\nsú použité prostriedky obrany, ale spôsob ich použitia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu z\n12. decembra 1979 sp. zn. 5Tz 143/79, podľa ktorého: „intenzita obrany a teda primeranosť obrany\nintenzite útoku nie je závislá od použitého prostriedku, ale od spôsobu jeho použitia obrancom“ a na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 1970 sp. zn. 3Tz 13/70, v zmysle ktorého:\n„intenzita spôsobu použitia prostriedkov v nutnej obrane môže byť taká veľká, aby bola hypoteticky\nnesporne schopná odvrátiť útok, ale zároveň túto intenzitu ani nesmie presiahnuť. Obranca však nemusí\ndať prednosť slabšiemu, ale neistému spôsobu použitia prostriedku, ktorý z hypotetického hľadiska nie\nje nesporne schopný odvrátiť útok. Podporným kritériom na posúdenie, či nutná obrana nie je celkom\nzjavne neprimeraná spôsobu útoku a tým vlastne celému útoku je kritérium škody spôsobenej obranou.“\nNa základe vyššie uvedeného dospel žalovaný k názoru, že konanie žalobkyne správny orgán\nnepovažoval za konanie v nutnej obrane, pretože konala neprimeraným spôsobom k intenzite a rozsahu\núroku Y. F., ktorý prešiel motorovým vozidlom podľa jeho vyjadrenia po niekoľkých prútoch sadeníc,\npričom ju žiadnym spôsobom neohrozoval.\n\nVzhľadom na uvedené žalovaný skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie, vrátane prvostupňového\nrozhodnutia bolo vydané v súlade so zákonom.\nB.\nUznesením č. k. 2S/2604/2012-70 z 3. septembra 2014 Krajský súd v Bratislave postupom podľa\nustanovenia § 164 O.s.p. opravil označenie žalovaného v záhlaví rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S/2604/2012-57 z 18. júna 2014 tak, že správne má znieť: „Okresný úrad Žilina, odbor opravných\nprostriedkov“, nakoľko pri písomnom vyhotovení rozsudku došlo k chybe, keď v záhlaví rozsudku bolo\nnesprávne uvedené označenie žalovaného „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej\nsprávy, odbor priestupkov“.\nProti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala žalobkyňa odvolanie. Ako dôvod odvolania uviedla, že\nje presvedčená, že ustanovenie § 164 O.s.p., na ktoré poukazuje krajský súd vo svojom rozhodnutí sa\nna predmetnú vec nevzťahuje, pretože správne rozhodnutie voči žalobkyni vydalo Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, sekcia verejnej správy, nie Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov,\npričom samotný krajský súd akceptoval tohto žalovaného - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\na vydal takto aj rozhodnutie. Žalobkyňa tak sama podala odvolanie proti žalovanému - Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky a neinformovali ju o tom zákone. Krajský súd preto vec nesprávne právne\nposúdil, nakoľko vec sa podľa žalobkyne mala správne riešiť podľa ustanovení § 90, § 92 a § 93 O.s.p.\nZ uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné uznesenie\nzrušil.\nC.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal obe napadnuté rozhodnutia krajského súdu a konania, ktoré im predchádzali v\nrozsahu a medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.);\nodvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď\ndeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniam žalobkyne\nproti rozsudku ako i proti uzneseniu krajského súdu nie je možné priznať úspech.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný\nsprávny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na\ncudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého\nmajetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.\nPodľa § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.\n\nPodľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa\nna konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní - ďalej len „správny poriadok“).\nPodľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch, ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená a nebola\ndobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže\npoškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.\nPodľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju\nobhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 35 ods. 1 správneho poriadku, každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať\npravdivo a nesmie nič zamlčať.\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 25 ods. 1 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo\ntrvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.\nPodľa § 25 ods. 2 Trestného zákona, nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná\nútoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k\nosobe obrancu.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu konštatuje, že vo vzťahu\nk porušeniu práva žalobkyne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na\nzdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nZ podkladov administratívneho spisu vyplýva, že konaním žalobkyne spočívajúcom v poškodení\nosobného motorového vozidla Y. F. boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, t.j. subjekt,\nresp. páchateľ priestupku, ktorým môže byť ktokoľvek, vrátane mladistvého (žalobkyňa), subjektívna\nstránka (zavinenie pri priestupku proti majetku sa vyžaduje úmyselné), objekt, t.j. vlastníctvo, resp.\ncudzí majetok bez ohľadu na druh a formu vlastníctva (osobné motorové vozidlo, ktoré vlastní Y. F.) a\nobjektívna stránka (konanie žalobkyne, ktorá sa dopustila spáchania priestupku proti majetku tým, že\númyselne spôsobila škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku). Naplnenie všetkých\nznakov skutkovej podstaty priestupku predstavuje zodpovednosť žalobkyne za uvedené konanie. Na\npreukázanie pravdivosti skutku, správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie, keď sa oboznámili\ns výpoveďou poškodeného, s výpoveďou svedka O. L. a fotodokumentáciou poškodeného vozidla Y.\nF., na základe čoho pri použití zásady voľného hodnotenia dôkazov mali správne orgány jednoznačne\na úplne zistený skutkový stav veci a preukázané úmyselné konanie žalobkyne. Priebeh skutku ako\n\nbol zistený správnym orgánom potvrdila aj samotná žalobkyňa, čím sama uznala svoje konanie, avšak\nnesprávne posúdila, že jej konanie bolo oprávnené, nakoľko bránila svoj majetok. Právny poriadok\nSlovenskej republiky poskytuje právnu ochranu len konaniu, ktoré bolo v súlade s právnymi predpismi,\nčo konanie žalobkyne nespĺňa. Zároveň neboli naplnené ani predpoklady na konanie v nutnej obrane.\nPri posúdení nutnej obrany sa použijú príslušné ustanovenia zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon\n(§ 25), ktorý do popredia kladie podmienku primeranosti obrany vo vzťahu k priamo hroziacemu útoku\ns prihliadnutím najmä na jeho spôsob, miesto a čas, okolnosti vzťahujúce sa k osobe útočníka alebo\nk osobe obrancu. V danom prípade však nebola naplnená podmienka primeranosti, nakoľko obrana\nžalobkyne bola neprimeraná útoku Y. F., ktorý neútočil priamo na osobu žalobkyne, ale na sadenice.\nDo úvahy je potrebné vziať aj skutočnosť, že nutná obrana nie je prípustná proti už ukončenému útoku,\nktoré musí byť definitívne. V danom prípade žalobkyňa konala po tom, čo Y. F. prešiel po sadeniciach,\nt.j. žalobkyňa spôsobila škodu nie v obrane, ale úmyselne.\nPoškodenie motorového vozidla, ktorým Y. F. prešiel po sadeniciach neoprávňovalo žalobkyňu rozbiť\nzadné bočné sklo na pravej strane vozidla. Svojho občianskoprávneho nároku titulom náhrady škody,\nresp. náhrady nemajetkovej ujmy sa žalobkyňa mohla domáhať súdnou cestou v občianskom súdnom\nkonaní v zmysle § 3 OSP. Práve občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na\njej upevňovanie a rozvíjanie, pričom každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo\nohrozené alebo porušené, teda aj žalobkyňa, ktorej vznikla prípadná škoda, resp. nemajetková ujma\npoškodením sadeníc. V danom prípade preto tvrdenie žalobkyne o nemožnosti brániť svoj majetok\n(sadenice) iným spôsobom než poškodením vozidla neobstojí.\nY. F. za svoje konanie a to jazdu pod vplyvom alkoholu bol sankcionovaný v blokovom konaní a preto\nnavrhovateľkou tvrdené ďalšie porušenia občianskoprávnych predpisov by sa mohli riešiť v prípadnom\nobčianskoprávnom konaní. Navrhovateľka si však svojvoľne vykladá a chápe ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, ktoré nemožno v danom prípade takýmto spôsobom použiť. Predmetom preskúmavania\nv súdnom konaní je zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú a náležite tejto\nvine bola zaviazaná na splnenie nielen povinnosti nahradiť spôsobenú škodu a trovy, ale ktorým bola\naj náležite potrestaná pokutou, ktorej výška bola primeraná a žalobkyni bola uložená na dolnej hranici\nsadzby danej pre uvedený priestupok a má skôr výchovný a preventívny charakter.\nĎalšie námietky žalobkyne o nesprávnosti zistenia skutkového stavu spočívajúcom v nepresnom\noznačení sadeníc (nie vŕbové prúty, ale okrasný javor) a tiež posudzovanie pomeru hodnoty vozidla k\nvýške škody okienka na vozidle sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti právne irelevantné.\nNajvyšší súd konštatuje, že ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku\na dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy\nv prospech aj v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na\nzáklade voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie\nzodpovednosti za priestupok (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2007 sp. zn. 2Sž-o-KS\n92/2006). V danej veci bol náležite zistený skutkový stav veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy,\nsprávne orgány vo svojich rozhodnutiach náležite vyhodnotili vykonané dôkazy a na základe zisteného\nskutkového stavu, vec správne právne posúdili. Žalobkyňa v odvolaní podľa názoru odvolacieho súdu\nneuviedla žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne vyporiadal a ktorými\nby bola preukázala konkrétne porušenie alebo ohrozenie jej subjektívnych práv, alebo preukázala, že\nsprávne orgány svojim postupom porušili základné zásady správneho konania a konania o priestupkoch\n(§ 74) a že by pri hodnotení vykonaných dôkazov porušili ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku.\nOdvolací súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia zo strany správnych orgánov, ktoré by mohli\nmať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, vrátane prvostupňového správneho\norgánu, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. l a 2 O.s.p. ako vecne správny\npotvrdil.\nOdvolací súd zároveň dospel k záveru, že odvolaním napadnuté opravné uznesenie Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S/2604/2012-70 z 3. septembra 2014 je v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd sa stotožnil s právnym odôvodnením potreby opravy chyby v písaní v označení žalovaného\nv rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2604/2012-57 z 18. júna 2014, keď krajský súd\nnesprávne označil účastníka konania na strane žalovaného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\n\nsekcia verejnej správy, odbor priestupkov, pričom správne mal byť označený: Okresný úrad Žilina, odbor\nopravných prostriedkov. Krajský súd správne poukázal na znenie zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii\nmiestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol účinný od 01.10.2013,\nteda aj v čase vydávania rozsudku krajského súdu. V zmysle ustanovenia § 10 predmetného zákona\nbol zrušený zákon č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ktorý platil v čase vydávania rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.\nNásledne došlo k zrušeniu tohto zákona a od 01.10.2013 sa zmenili kompetencie príslušných orgánov a\npreto rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam prvostupňových správnych orgánov\nzo zákona automaticky prešlo z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na okresný úrad v sídle kraja\nv zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z., v tomto prípade na Okresný úrad Žilina, odbor\nopravných prostriedkov, ktorý sa stal jeho právnym nástupcom a to bez ohľadu na to, že rozhodnutie v\nposlednom stupni vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Inými slovami, v priebehu konania na\nKrajskom súde v Bratislave vstúpil do účinnosti zákon č. 180/2013 Z.z. a práve preto zo zákona došlo\nk zmene aj v postavení žalovaného. V danom prípade preto nemožno použiť zákonné ustanovenia §\n90, § 92 a § 93 O.s.p. upravujúce inštitút zmeny, zámeny účastníkov konania a vedľajšieho účastníctva,\nna ktoré poukazuje žalobkyňa vo svojom odvolaní. O zmenu účastníka konania ide vtedy, ak po začatí\nkonania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo\npovinností, o ktorých sa koná, napr. pri postúpení pohľadávky za splnenia viacerých procesnoprávnych\npodmienok (návrh na zmenu účastníka konania, súhlas so vstupom toho, kto vstupuje na strane\nžalovaného). V prípade zámeny účastníkov konania ide o nedostatok vecnej legitimácie účastníka\nkonania od začiatku konania a rovnako musia byť splnené viaceré procesnoprávne podmienky (súhlas\noboch účastníkov konania, návrh na zámenu účastníkov). Vedľajšie účastníctvo je právny inštitút, ktorý\numožňuje subjektu, aby ako vedľajší účastník sa zúčastnil konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi,\nak má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo\nurčenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pričom vstúpi do konania buď z vlastného podnetu alebo na\nvýzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V predmetnej právnej veci, rešpektujúc\nprechod práv a povinností z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na Okresný úrad Žilina priamo zo\nzákona, nemožno použiť ani jeden z vyššie špecifikovaných právnych inštitútov.\nVzhľadom na uvedené krajský súd postupoval správne, keď opravil chybu v označení žalovaného a\nkonal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne\nsprávne potvrdil (§ 219 O.s.p.).\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 224 ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keď žalobkyni, ktorá nemala\núspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v tomto konaní nárok na náhradu trov zo\nzákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/2604/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}