{"guid": "0dabf6bd-4107-4ba2-b1fc-aa9d0fbc13b7:ff2d15a1-e734-44ac-8041-95650da53d32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5810200579.1", "spisova_znacka": "4Cdo/150/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/150/2014 z 23. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2016, sp. zn. 4Cdo/150/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:5810200579.1", "identifikacne_cislo": "5810200579", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "datum_vydania": "2016-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205a", "nazov": "§ 205a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-129.odsek-1", "nazov": "§ 129 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-129.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "nazov": "§ 130 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134.odsek-2", "nazov": "§ 134 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-205a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-129", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-134"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff2d15a1-e734-44ac-8041-95650da53d32", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5810200579.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5810200579.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5810200579.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/150/2014\n5810200579\n23. 06. 2016\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2016:5810200579.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu 1/ M., bývajúceho v J. a žalobkyne 2/ M.,\nbývajúcej v J., obaja zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom v Zubrohlave 215, proti žalovanému\nB., bývajúcemu v J., zastúpenému JUDr. Dušanom Serekom, advokátom v Nižnej, Nová Doba 489/15, o\nurčenie vlastníckeho práva k pozemku, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5 C 20/2010,\nv konaní o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 13. novembra 2013 sp. zn. 7 Co\n353/2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 13. novembra 2013 sp. zn. 7 Co\n353/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Námestovo rozsudkom zo 14. júna 2012 č.k. 5 C 20/2010-164 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobcovia domáhali určenia, že sú titulom vydržania v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi\nnehnuteľností v k. ú. J., a to pozemku zobrazeného GP Dibdiakgeo, s.r.o. z 5. novembra 2009, č.\nXXXXXXXX-XXX/XXXX ako C-KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 17 m2,\npozemku zapísaného na LV č. XXXX ako C-KN parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo\nvýmere 127 m2 a C-KN parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 94 m2 (ďalej len\n„sporné nehnuteľnosti“). Žalobcov zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania 1.014,98\neur a na účet súdu trovy štátu 10,72 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia nesplnili zákonné podmienky vydržania.\nPrávne svoje rozhodnutie odôvodnil § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho\nzákonníka. Uviedol, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na\nzáklade inej skutočnosti ustanovenej zákonom, v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po\nzákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý\nvec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je\ndaná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho\ntitulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej\nopatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky\nokolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení\nďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom\nprávnym. Súd prvého stupňa mal za to, že v danej veci išlo o spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý\nsubjekt vydržania a nepretržitosť držby počas zákonom ustanovenej doby. Chýbala však oprávnená\ndržba. Podľa názoru súdu prvého stupňa oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s\nvlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Teda držiteľ je ohľadne\nexistencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy\nobjektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do\núvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného\nprípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti\no tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec\n\npatrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že\nmýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho\nprípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v\nneznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho\nnesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznanú\nzásadu, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“, vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl\ndržiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka\nplatného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto\nomyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Súd prvého\nstupňa uzavrel, že keď sa žalobcovia chopili držby sporného pozemku a hospodárskej budovy na ňom\npostavenej ešte pred rokom 1983, t.j. ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy registrovanej pod RI 129/83\na následne na základe tejto zmluvy, predmetom ktorej nebol prevod vlastníckeho práva k sporným\nnehnuteľnostiam, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď\nsubjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Súd prvého stupňa, posudzujúc obvyklú mieru\nopatrnosti, so zreteľom na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli žalobcovia ako účastníci\ntohto právneho vzťahu, dospel k záveru, že žalobcovia nemohli byť pri nadobudnutí vlastníckeho práva\nv právnom omyle, a teda ani dobromyseľní, keďže im obsah zmluvy musel byť známy. Ku skutočnosti, že\nžalobcovia držbu sporných nehnuteľností odvodzovali už od ich právneho predchodcu, otca žalobcu 1/\ntitulom uzavretej ústnej a neskôr 1.2.1965 neformálnej písomnej kúpnej zmluvy s domnelým vlastníkom,\npredávajúcim M., ktorý za sporné nehnuteľnosti aj riadne zaplatil kúpnu cenu, súd prvého stupňa uviedol,\nže tieto skutočnosti boli zhodne preukázané vypočutými svedkami, zhodne bolo ďalej preukázané,\nže právny predchodca žalobcov začal okolo roku 1959 s výstavbou hospodárskej budovy na spornej\nnehnuteľnosti, že tieto sporné nehnuteľnosti aj hospodársku budovu rodičia žalobcu 1/ nerušene užívali,\nže matka žalobcu 1/ v roku 1983 previedla na žalobcov titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod RI\n129/83 nehnuteľnosti, nie však ako sa predávajúca a kupujúci žalobcovia mylne domnievali aj sporné\nnehnuteľnosti s hospodárskou budovou. Súd prvého stupňa však uzavrel, že tieto skutočnosti nevzal do\núvahy z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, na základe akého titulu užíval sporné nehnuteľnosti\nM.. Keď uvedenú skutočnosť nemal súd preukázanú, mal za to, že M. predával sporné nehnuteľností\nako nevlastník. Nebol totiž registrovaný ako vlastník, a tak nemohol na iného previesť viac práv, než mal\nsám. Súd prvého stupňa poukázal na nedostatok registrácie zmluvy z roku 1965 štátnym notárstvom,\nktorú skutočnosť vyhodnotil ako neospravedlniteľný právny omyl, na základe ktorého nemohla byť držba\nprávneho predchodcu žalobcov dobromyseľná, a teda nemohla viesť k vydržaniu vlastníckeho práva k\nsporným nehnuteľnostiam. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) a o trovách štátu vzniknutých titulom vykonanej ohliadky na mieste samom\npodľa § 148 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie žalobcov rozsudkom z 13. novembra 2013 sp. zn. 7 Co 353/2012\nrozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žalobcov zaviazal k povinnosti spoločne a\nnerozdielne zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 79,58 eur k rukám jeho právneho\nzástupcu do troch dní. Odvolací súd doplnil, že Občiansky zákonník nadobudnutie vlastníckeho práva\nvydržaním zaviedol až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., účinným od 1.4.1983. Rozsah\nsubjektov vydržania bol obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený\naj rozsah predmetu vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.\nNovelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992 boli\ntieto obmedzenia odstránené a umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992,\npričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ\nnehnuteľnosti, ten, kto s ňou nakladal ako s vlastnou, spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby\ntrvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol oprávneným držiteľom (bol so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo vydržaním.\nOdvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa uviedol, že vydržanie je osobitný originálny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Funkciou vydržania\nje umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý ho dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom,\npričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej právnej úpravy daná „so zreteľom na všetky\nokolnosti“. Vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatky nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva\nje neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo\nak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,\nže tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok\nju vydrží. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie\n\niba zo subjektívneho hľadiska účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,\nktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp.\nnemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Vzhľadom na\nvšeobecnú zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje“, právny omyl držiteľa, vychádzajúc z neznalosti\njednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal\ndržby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď\nznenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzne výklady. Omyl žalobcov, že k prevodu sporných nehnuteľností\ndošlo na základe ústnej darovacej zmluvy, je aj podľa názoru odvolacieho súdu omylom právnym. Takýto\nomyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzného právneho predpisu a z toho vyplývajúcich dôsledkov\nprávnych skutočností. Zákonné požiadavky na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci boli v\nObčianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzené v § 134 ods. 2 v znení do 31.12.1991 tak, že ak\nsa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na\njej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.\nŽalobcovia tak nemohli byť z objektívneho hľadiska v dobrej viere, že na základe ústnej darovacej zmluvy\nod matky žalobcu 1/ nadobudli sporné nehnuteľnosti. Uvedenému svedčí aj následne konanie žalobcov,\nktorí v záujme usporiadania vlastníckeho práva mali uzatvoriť kúpnu zmluvu 20.5.1983 s tým, že sa ňou\nupravia vlastnícke vzťahy aj k sporným nehnuteľnostiam. Z obsahu tejto zmluvy však nevyplýva, že by\njej predmetom boli aj sporné nehnuteľnosti. Odvolací súd s poukazom na § 205a O.s.p. neprihliadol\nk námietke žalobcov, že sa držby sporných nehnuteľností chopili v dobrej viere, že ide o pozemky v\nčlenitom teréne a boli uvedení do omylu v súvislosti s ich skutočnou výmerou. Odvolací súd neprihliadol\nani na námietku žalobcov, že z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané nadobudnutie\nsporných nehnuteľností už otcom žalobcu 1/ na základe kúpnej zmluvy medzi ním a predávajúcim M.\na následne ich zdedením matkou žalobcu 1/. Odvolací súd uviedol, že aj v prípade, keby bolo možné\npravdivosť týchto tvrdení ustáliť, táto okolnosť by nemala vplyv na výsledok sporu, pretože matka žalobcu\n1/ sporné nehnuteľnosti nepreviedla písomnou zmluvou 20.5.1983 na žalobcov a pokiaľ by sporné\nnehnuteľnosti rodičia žalobcu 1/ aj vydržali, zostali by v ich vlastníctve, čo by nič nemenilo na nedostatku\naktívnej legitimácie na strane žalobcov. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v\nspojení s § 142 ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalobcovia z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.\na/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli rozsudok\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa ich názoru im bola postupom súdu odňatá\nmožnosť konať pred súdom, keď odvolací súd sa rovnako ako súd prvého stupňa zaoberal vecou iba\nz pohľadu právneho omylu a nie aj z pohľadu skutkového omylu. Uviedli, že v konaní uvádzali, že po\nuzavretí ústnej darovacej zmluvy s matkou žalobcu 1/ uzavreli aj písomnú kúpnu zmluvu, v ktorej mali\nbyť podľa ich požiadavky a aj následného ubezpečenia JUDr. G., ktorý zmluvu spisoval zahrnuté všetky\nnehnuteľnosti tak ako boli oplotené so stavbami na nich zriadenými (rodinným domom a hospodárskou\nbudovou), teda tak ako ich všetky spolu oplotené užívali ako svoje a ako ich užívali aj rodičia žalobcu\n1/. Boli tak v dobrej viere, že touto kúpnou zmluvou nadobudli všetky oplotené nehnuteľnosti, vrátane\nsporných nehnuteľností. Nemali žiadny dôvod sa domnievať, že tomu tak nie je.\nŽalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje za vecne správny,\nže tento je riadne odôvodnený a konanie nevykazuje žiadnu vadu podľa § 237 O.s.p. Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky navrhol dovolanie žalobcov odmietnuť ako procesne neprípustné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie\npodali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.),\nproti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 237 O.s.p.), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v\nrozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nDovolanie v danom prípade smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu. Rozsudky odvolacieho súdu, proti\nktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. Podané dovolanie smeruje\nproti rozsudku odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v týchto\nustanoveniach. Prípustnosť dovolania žalobcov preto nemožno vyvodiť z týchto ustanovení.\n\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v\nustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa\n§ 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád\ntaxatívne vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.\nZákonné ustanovenie § 237 O.s.p. v znení v čase podania dovolania, pripúšťalo dovolanie proti\nkaždému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,\nje postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto\nustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne\nrozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona\nbol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným\nsudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).\nDovolatelia nenamietali, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/\nO.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.\nDovolací súd vzhľadom na dôvod dovolania i svoju zákonnú povinnosť osobitne skúmal, či v konaní\n(ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/\nO.s.p.). Dospel pritom k záveru, že konanie je takouto vadou postihnuté.\nPodľa § 237 písm. f/ O.s.p. v znení účinnom v čase podania dovolania, dovolanie je prípustné proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom.\nPod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný\npostup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v\nobčianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada\nkonania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré\nprávo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nO vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval\nv rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom\nodňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\nneobsahuje náležitosti rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.\nPodľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia\nprimerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nObčianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rokovaní 3. decembra 2015 prijalo\nstanovisko, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.\nVzhľadom na tvrdenia dovolateľov v dovolaní (nedostatočné zdôvodnenia rozhodnutia odvolacím\nsúdom) a obsah dôvodov rozhodnutia dospel dovolací súd k záveru, že písomné vyhotovenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov pre rozhodnutie súdu.\n\nOdvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne, keď mal zhodne so súdom\nprvého stupňa za to, že v danej veci žalobcovia nesplnili zákonné podmienky vydržania vlastníckeho\npráva k sporným nehnuteľnostiam s poukazom na neospravedlniteľný právny omyl, keď sporné\nnehnuteľnosti neboli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej s matkou žalobcu 1/, hoci na prevod\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžadovala písomná forma zmluvy a na jej účinnosť registrácia.\nSkutočnosti, že žalobcovia držbu sporných nehnuteľnosti odvodzovali už od ich právneho predchodcu,\notca žalobcu 1/, titulom uzavretej ústnej a neskôr 1.2.1965 písomnej kúpnej zmluvy s predávajúcim M.,\nza ktoré otec žalobcu 1/ riadne zaplatil kúpnu cenu a tieto odvtedy rodičia žalobcu 1/ nerušene užívali ako\nsvoje vlastné a na spornej nehnuteľnosti otec žalobcu 1/ začal aj v roku 1959 s výstavbou hospodárskej\nbudovy, ktorú taktiež nerušene užívali, mal súd prvého stupňa preukázané vykonaným dokazovaním,\navšak nevzal ich do úvahy z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný nadobúdací titul predávajúceho M.,\na tak ho nepovažoval za vlastníka, teda osobu oprávnenú nakladať s nehnuteľnosťou. Odvolací súd k\ntomu dodal, že i keby sa v konaní podarilo preukázať nadobúdací titul predávajúceho M., táto okolnosť\nby nemala vplyv na výsledok sporu, pretože jednak matka žalobcu 1/ sporné nehnuteľnosti nepreviedla\npísomnou zmluvou na žalobcov a jednak pokiaľ by právni predchodcovia žalobcov sporné nehnuteľnosti\naj vydržali, zostali by v ich vlastníctve, čo by nič nezmenilo na nedostatku aktívnej legitimácie na strane\nžalobcov. Z tohto dôvodu sa touto skutočnosťou odvolací súd bližšie nezaoberal. Tak súd prvého stupňa\nani súd odvolací v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedli znenia príslušných ustanovení Občianskeho\nzákonníka upravujúcich podmienky vydržania v rozhodnej dobe, ktorá by prichádzala do úvahy tak v\nprípade vydržania vlastníckeho práva žalobcami samými ako aj v dobe, ktorá by prichádzala do úvahy\nv prípade vydržania vlastníckeho práva sporných nehnuteľností už právnymi predchodcami žalobcov.\nSúd prvého stupňa citoval znenia § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka\nbez toho, aby bolo zrejmé, k akému dátumu boli dané znenia účinné. Odvolací súd potom len doplnil,\nže nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom vydržaním bolo zavedené až zákonom č. 509/1991,\núčinným od 1.1.1992 a že zákonné požiadavky na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci boli\nvymedzené v § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991.\nBude preto úlohou odvolacieho súdu opätovne vo veci konať a po rozhodnutí v odôvodnení rozhodnutia\nriadne uviesť všetky príslušné ustanovenia právneho predpisu týkajúce sa otázky vydržania sporných\nnehnuteľností v rozhodnej dobe s uvedením nielen ich znenia, ale aj označenia obdobia ich účinnosti,\naby z rozhodnutia bolo jasne a zrozumiteľne zrejmé, na základe akých právnych ustanovení bola vec\nposúdená. Tak pokiaľ ide o možnosť vydržania vlastníckeho práva žalobcami samými ako aj o možnosť\nvydržania vlastníckeho práva ich právnymi predchodcami (pokiaľ nedospeje k záveru, že k vydržaniu\ndošlo žalobcami), ako aj otázku predmetu vydržania, doby vydržania, oprávnenosti držby, povinnosti\npri prevode nehnuteľnosti prevod uskutočniť písomnou formou, ako aj pokiaľ ide o otázku povinnej\nregistrácie zmluvy.\nĎalej bude úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa a najmä v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať sa\naj s o otázkou skutkového omylu. Je neprípustné, aby súd zamietol návrh na určenie vlastníckeho\npráva vydržaním z dôvodu neospravedlniteľného právneho omylu, ktorým sa zaoberá ako dôvodom, pre\nktorý nemožno držiteľa považovať za oprávneného a zároveň nevyhodnotil aj (ne)ospravedlniteľnosť\nskutkového omylu. Dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd sa navyše nesprávne s poukazom na\n§ 205a O.s.p. odmietol zaoberať otázkou skutkového omylu z dôvodu, že ide o novú skutočnosť, ktorú\nžalobcovia tvrdili až v podanom odvolaní. Z obsahu spisu (z tvrdení žalobcov ako aj vypočutých svedkov)\nnepochybne vyplýva, že žalobcovia skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú v ich vlastníctve spolu so\nspornými nehnuteľnosťami nerušene užívajú (so započítaním držby ich právnych predchodcov) niekoľko\ndesaťročí a ktoré sú ako celok takto oplotené. Nakoniec uvedené vyplynulo aj z vykonanej obhliadky\nna mieste samom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že o oprávnenú držbu ide vtedy, keď držiteľ s vecou nakladá\nako so svojou vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že vec mu patrí, že neexistujú\npochybnosti o tom, že vec mu nepatrí. Úlohou odvolacieho súdu bude zaoberať sa aj prípadným\nskutkovým omylom žalobcov z toho hľadiska, či žalobcovia (ne)boli presvedčení, že faktický stav, tak\nako bol pozemok v celku (vlastné i sporné nehnuteľnosti) oplotený, je totožný s právnym stavom, či\ndržba sporných nehnuteľností trvala minimálne 10 rokov (s uvedením odkedy sa držby chopili), či držba\nsporných nehnuteľností bola po celú dobu nerušená a nepretržitá, či žalobcovia majú titul nadobudnutia,\no ktorý sa opiera ich dobrá viera držiteľov, aj keď pôjde len o domnelý titul (domnelú kúpnu zmluvu) -\n\nto je, keď držiteľ sa v rámci uzatvorenej kúpnej zmluvy ujal aj držby parcely, ktorú síce nenadobudol,\nkeďže právne nebola predmetom kúpnej zmluvy, ale so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný\nv tom, že je vlastníkom i tejto parcely, keď mal za to, že ju kúpil, že aj táto parcela bola predmetom\nuzatvorenej kúpnej zmluvy - tzv. ospravedlniteľný skutkový omyl. A to okrem iného i porovnaním pomeru\nvýmer vlastnených nehnuteľnosti, ktoré boli aj právne prevedené na žalobcov titulom uzatvorenej kúpnej\nzmluvy a výmer sporných nehnuteľností, o ktorých sa žalobcovia domnievali, že vlastnícke právo k\nnim bolo tiež prevedené na nich uzatvorenou kúpnou zmluvou, keď boli ako celok spolu oplotené a\npo desaťročia žalobcami a ich právnymi predchodcami užívané. Úlohou odvolacieho súdu bude v tejto\nsúvislosti skúmať, či žalobcovia mali alebo nemali dôvod k väčšej opatrnosti ohľadne nadobudnutého\npozemku (nadobudnutých nehnuteľností vlastných ako aj sporných ako boli oplotené) v súvislosti so\nstavom nehnuteľností pred ich prevodom matkou žalobcu 1/ na žalobcov. Či žalobcovia a predtým\nrodičia žalobcu 1/, ktorí všetky spolu oplotené nehnuteľnosti užívali, ich užívali nerušene, alebo boli v\ndržbe rušení, či pozemok tvoril ohradený ucelený funkčný celok, ktorý bol tak ako bol oplotený užívaný\nrodičmi žalobcu 1/ a akú dobu a tiež či (ne)boli sporné nehnuteľnosti reálne užívané žalovaným, resp.\njeho právnymi predchodcami, či žalovaný (ne)pravdivo tvrdil pri vydaní notárskeho osvedčenia, že je\noprávneným držiteľom aj vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Až na základe všetkých skutočností\na dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti bude úlohou odvolacieho súdu vyhodnotiť, či žalobcov\nmožno považovať za oprávnených držiteľov sporných nehnuteľností a či mohli byť v skutkovom alebo\nprávnom omyle ohľadom nadobudnutia sporných nehnuteľností spolu s prevádzanými nehnuteľnosťami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ďalej poukazuje na nesprávny záver odvolacieho súdu spočívajúci\nv tom, že i keby rodičia žalobcu 1/ vydržali sporné nehnuteľnosti, zostali by v ich vlastníctve, čo by\nnič nemenilo na nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcov. Jednak oprávnenému držiteľovi sa\ndo držby započítava aj doba jeho právneho predchodcu a jednak v prípade, že právni predchodcovia\ndržiteľa nehnuteľnosti vydržia nehnuteľnosť už za svojho života, táto sa stáva ako ich vlastníctvo,\nmajetok, predmetom dedičského konania a prechádza na právnych nástupcov, dedičov. Bolo preto\núlohou odvolacieho súdu zaoberať sa a vysporiadať sa aj s touto otázkou.\nNa základe uvedeného bude úlohou odvolacieho súdu vysporiadať sa nielen s otázkou právneho alebo aj\ns otázkou vyššie naznačeného skutkového omylu vo všetkých vzájomných súvislostiach. Okrem vyššie\nuvedeného musí byť z rozhodnutia nepochybné, o ktoré nehnuteľnosti ide v súvislosti s predloženými\ngeometrickými plánmi, v ktorých sú nehnuteľnosti rozdielne označované.\nÚčelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť\ni prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť\npreskúmateľné a musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom\nkonaní. V prejednávanej veci nie je možné preskúmať správnosť postupu.\nVzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).\nZo strany odvolacieho súdu sa jedná o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k\nporušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu ich možnosti pred súdom konať\n(§ 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práva a základných slobôd).\nUvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou,\npre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní\npostihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.\nPokiaľ žalobcovia ako dovolací dôvod uvádzali aj inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a\nnesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd napadnuté potvrdzujúce\nrozhodnutie odvolacieho súdu nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z týchto dôvodov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených rozhodol tak ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).\n\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd\nznova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}