{"guid": "3e12e25a-b182-4fc8-8d94-dd5c6ba87974:1b48e3e7-bca5-4618-b54a-a4562a11ac16", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5712202872.1", "spisova_znacka": "8Cdo/489/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/489/2015 z 25. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 8Cdo/489/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5712202872.1", "identifikacne_cislo": "5712202872", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "sudca_id": 386, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vesela-386", "datum_vydania": "2016-05-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-228.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 228 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-228.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-228.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 228 ods. 1 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-228.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-228.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 228 ods. 1 písm. e) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-228.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-228", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b48e3e7-bca5-4618-b54a-a4562a11ac16", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5712202872.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5712202872.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5712202872.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/489/2015\n5712202872\n25. 05. 2016\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2016:5712202872.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V.G., bývajúceho v Y., zastúpeného\nadvokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou, so sídlom v Trnave, Hlavná 44, proti odporkyni Neografia, a.s.,\nso sídlom v Martine, Škultétyho 1, IČO 315 979, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠUMICHRAST\nLegal, s.r.o., so sídlom v Martine, Jesenského 29, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Ivan\nŠumichrast, o obnovu konania, ktorá právna vec bola vedená na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7\nC 41/2012, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. mája 2014 sp. zn.\n5 Co 82/2014, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni, na účet Advokátskej kancelárie ŠUMICHRAST Legal, s.r.o.,\nso sídlom v Martine, Jesenského 29, náhradu trov dovolacieho konania vo výške 69,91 €, do troch dní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Martin uznesením z 21. októbra 2013 č.k. 7 C 41/2012-119 návrh na obnovu konania\nvedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 11 C 311/2002 zamietol. Žiadnemu z účastníkov\nprávo na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd konštatoval,\nže navrhovateľ nepreukázal ani jeden z ním uvádzaných dôvodov obnovy konania. Navrhovateľ\nnepreukázal, že by tu boli skutočnosti alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v\npôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Opakovane žiadal o vyžiadanie písomných (bližšie\nnešpecifikovaných) dôkazov od odporkyne z roku 1977, týkajúcich sa jeho úrazu a odškodnenia, pričom\nvšetky tieto skutočnosti už boli právoplatne preskúmané v konaní okresného súdu vedenom pod sp.\nzn. 5 C 187/2007. Rovnako nepreukázal odôvodnenosť obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm.\nd/ O.s.p., pretože neexistuje žiadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom by bolo\nkonštatované porušenie ľudských práv alebo slobôd navrhovateľa rozhodnutím alebo konaním súdu,\nktoré mu predchádzalo. Dôvodnosť návrhu v zmysle § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p., podľa ktorého by bolo\nrozhodnutie Okresného súdu Martin z 21. októbra 2013 č.k. 7 C 41/2012-119 v rozpore s rozhodnutím\nSúdneho dvora Európskych spoločenstiev nepreukázal, len opakovane poukazoval na nevyžiadané\ndôkazy od odporkyne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie navrhovateľa uznesením z 27. mája 2014 sp. zn. 5 Co\n82/2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1a 2 O.s.p.), odporkyni\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia súdu prvého stupňa,v ktorom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom\nopísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne\npredpisy, z ktorých vyvodil aj správne právne závery. Na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolací\nsúd uviedol, že navrhovateľ v odvolacom konaní, rovnako ani pred súdom prvého stupňa nepreukázal\ndôvodnosť svojho návrhu na obnovu konania na základe ustanovenia § 228 ods. 1 O.s.p. a preto neuznal\njeho argumentáciu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\n\nOdvolací súd uznesením z 11. mája 2015 sp.zn. 5 Co 82/2014 doplnil svoje uznesenie z 27. mája 2014\ntak, že potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa „v časti výroku o náhrade trov konania“ a navrhovateľovi\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nProti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, v opakovanom viacnásobnom\ndoplnení a žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. a/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v\nďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015) s tvrdením, že ide\no vec, ktorá nepatrí do právomoci súdov, lebo vo veci odškodnenia z pracovného úrazu už právoplatne\nrozhodla Sociálna poisťovňa. Z rovnakého dôvodu namietal aj vadu uvedenú v § 237 písm. d/ O.s.p.\nOkrem toho namietal odňatia možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretože v pôvodnom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 11 C 311/2002 súd nevyžiadal písomné dôkazy od odporkyne, následkom\nčoho vec nesprávne právne posúdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo\npodané včas účastníkom konania, preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie,\nktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa treba odmietnuť. Vychádzal pritom\nz týchto podkladov :\nPrávo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho\nstupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,\nza splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky\nštádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\nDovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie.\nIde o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno - iba v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom\nvýslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť.\nNajvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že\ndovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012,\n2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\nPri uplatnení tézy, vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\npodľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, treba prípady\nmožnosti prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na výnimky z\ntejto zásady. Aj Občiansky súdny poriadok upravuje takto podmienky prípustnosti dovolania a prípady,\nv ktorých možno právoplatné rozhodnutie napadnúť dovolaním, považuje len za výnimku zo zásady\njeho záväznosti a nezmeniteľnosti. Právnu úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto\nvýnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade vykladať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny\nvýklad.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nV prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené\nuznesenie súdu prvého stupňa.\nPodľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd\nzmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu\ndvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie\nje prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu\nprvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239\nods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie\nsúdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie\nprípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o\nnávrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie\n\no uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na\núzemí Slovenskej republiky.\nDovolaním navrhovateľa je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky uznesení\nuvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto prípustnosť jeho\ndovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.\nSo zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť\nprihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo\nnie), neobmedzil sa najvyšší súd len na skúmanie prípustnosti dovolania žalobcu smerujúceho proti\nuzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods.\n1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\n(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných\nprocesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci\nsúdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci\nprávoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania,\nhoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad\nrozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).\nNavrhovateľ v dovolaní tvrdí, že konanie súdov má vadu podľa § 237 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., teda tvrdí, že\nna prejednanie veci nebola daná právomoc súdu, že vo veci išlo o preukážku právoplatne rozhodnutej\nveci a napokon, že mu postupom súdov bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa dovolacieho\nsúdu navrhovateľ tak robí neodôvodnene.\nV občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú\nz občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa\nzákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.). V občianskom súdnom\nkonaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (viď bližšie § 7 ods. 2\nO.s.p.). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje\nzákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).\nNedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok,\nže súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.\nPrípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej\nmal rozhodnúť iný orgán.\nV danom prípade sa jedná o návrh na obnovu konania v pôvodnej právoplatnej veci Okresného súdu\nMartin sp. zn. 11 C 311/2002, v ktorej zamietol uplatnený nárok navrhovateľa v rámci civilného konania,\npreto táto vec nepochybne patrí do právomoci súdov a nie iných orgánov.\nDovolací súd skúmal ďalšiu námietku dovolateľa, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237\npísm. d/ O.s.p.), a to bližšie neuvedeným „rozhodnutím Sociálnej poisťovne, podľa ktorého odporkyňa\nbez výhrad plnila od roku 1988 do 20.12.1999“.\nZistenie prekážky rozsúdenej veci (res iudicata) alebo prekážky veci začatej (litispendencia), ktorých sa\ntáto námietka dovolateľa týka, vedie v každom štádiu konania k potrebe zastaviť konanie. Tieto prekážky\nnastávajú vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom\nkonaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté (resp. vedie sa konanie)\na ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy,\nak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z\nktorých bol uplatnený. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo\nrozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom\nkonaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný,\nmá alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).\nPokiaľ teda dovolateľ tvrdí, že o jeho návrhu sa už právoplatne rozhodlo v bližšie neoznačenom\nrozhodnutí Sociálnej poisťovne, nemôže ísť o prekážku res iudicata.\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré dovolateľ tiež tvrdí, sa rozumie taký\nzávadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka\nkonania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok (napr. právo zúčastniť sa pojednávania,\nrobiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a\npovinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo\nna doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie\nvyjadrenia k odvolaniu a pod.).\nDovolateľ vyššie uvedenú vadu konania vidí v tom, že v pôvodnom konaní 11 C 311/2002 súd si\nnevyžiadal ním navrhované dôkazy a preto vo veci aj nesprávne rozhodol následne aj o návrhu na\nobnovu konania.\nVecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova konania sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim\nprocesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.\n%2523228'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. (uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n4 Cdo 83/1999) a posúdenie, či v návrhu na obnovu konania uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky\nniektorého z dôvodov obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.\n%2523228'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho súdneho poriadku, je v konaní o obnove právnym\nposúdením veci; nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 80/2011). V dôsledku toho by\nposúdenie, či odvolací súd (ne) použil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo\nči zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy,\nkeby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie\nveci súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo ani\n(prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania neznemožňuje realizáciu\nžiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,\n7 Cdo 26/2010). Preto dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania)\nnemohol preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu k námietke navrhovateľa z hľadiska\nsprávnosti ich právnych záverov.\nVzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť z\nustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania\nuvedené v ustanovení § 237 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa\npodľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustní, odmietol.\nV konaní o dovolaní vzniklo procesne úspešnej odporkyni právo na náhradu trov dovolacieho konania\nproti navrhovateľovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s\nustanoveniami § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu\npodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania a trovy tohto konania vyčíslila vo výške\nzodpovedajúcej odmene za dva úkony právnej služby (1. prevzatie a prípravu zastúpenia, 2. za\nvyjadrenie k dovolaniu). Dovolací súd jej v súlade so zaužívanou praxou (viď napríklad rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 24/2011 a 1 Cdo 115/2012) priznal náhradu trov dovolacieho konania vo\nvýške zodpovedajúcej odmene len za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k dovolaniu vypracované\nadvokátskou kanceláriou, ktorá žalovaného zastupovala už v konaní na súdoch nižších stupňov. Sadzbu\ntarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písma/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške jednej trinástiny\nvýpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky), t.j. v sume 61,87 €, čo s náhradou výdavkov za miestne\ntelekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 8,04 € predstavuje 69,91\n€.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/82/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "bfdbb43b-1fe0-4bc8-8049-3418fe18a1d0:bb47d6a2-51d3-41d5-b81f-f566cd48948d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8111237078.3", "spisova_znacka": "5Co/82/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/82/2014 z 27. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8111237078.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0c9999a3-4a37-4b3f-b19d-39e3ba87f8c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.603.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 603/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 603/2016 z 5. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.603.2016.1"}]}