{"guid": "b479f7b9-327d-4a64-af48-ab52b0d85d1a:ed250b43-6c7f-4e3f-929f-7134518f465e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5704899768.1", "spisova_znacka": "7MCdo/10/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/10/2014 z 27. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2016, sp. zn. 7MCdo/10/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:5704899768.1", "identifikacne_cislo": "5704899768", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "datum_vydania": "2016-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-464", "nazov": "§ 464 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-464", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-464"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-464", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed250b43-6c7f-4e3f-929f-7134518f465e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5704899768.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5704899768.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5704899768.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/10/2014\n5704899768\n27. 10. 2016\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2016:5704899768.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: A. N., bytom C., zastúpený JUDr. Ľubomírom\nKaščákom, advokátom so sídlom Horná 35, Banská Bystrica, proti žalovanému: AUTO PALACE\nSLOVAKIA s.r.o., so sídlom Panónska cesta 33, Bratislava, o výmenu vadnej veci, prípadne zaplatenie\nsumy 33 476,07 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6 C 46/2004, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline z 21. októbra 2013 sp. zn. 8 Co 154/2013, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a .\nŽalobca nemá nárok na náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) dňa 26. apríla 2004 sa\nžalobca domáhal stanovenia povinnosti vymeniť vadnú vec za nové bezvadné osobné motorové vozidlo\nz dôvodu, keď spoločnosť AUTO - POLUS, s.r.o. (dňom 26. októbra 2011 vymazaná z obchodného\nregistra) ako predajca (ďalej aj „predajca“) porušil svoje povinnosti, keď odovzdal nekompletné vozidlo.\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 15. januára 2013 č. k. 6 C 46/2004-836 žalobu žalobcu zamietol a\nrozhodol o trovách konania. Vzhľadom na to, že spoločnosť AUTO - POLUS, s.r.o. bola 26. októbra 2011\nvymazaná z obchodného registra, teda týmto dňom stratila spôsobilosť na právne úkony, ako aj procesnú\nspôsobilosť, súd prvej inštancie voči nej uznesením z 15. januára 2013 konanie zastavil. Voči žalovanej\nspoločnosti AUTO PALACE SLOVAKIA, s.r.o. (ďalej aj „žalovaný“) žalobu zamietol z dôvodu\nnedostatku pasívnej legitimácie. Žalovaná vystupovala ako dovozca predmetného motorového vozidla,\navšak predaj zabezpečoval výhradne predajca. Uviedol, že vo veci odstránenia vád sa angažoval\nžalovaný ako importér vozidiel Mazda a zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva povinnosť vadu\nodstrániť alebo niesť následky za neskoré odstránenie vád. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle\n§ 625 ods. 1 Občianskeho zákonníka výhradne predajca zodpovedal za vady predanej veci. O trovách\nrozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania, nakoľko bol v\nkonaní v celom rozsahu úspešný.\n3. O odvolaní žalobcu Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 21. októbra 2013\nsp. zn. 8 Co 154/2013 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým\nžalobu žalobcu voči žalovanému zamietol, potvrdil a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej\ninštancie zmenil tak, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.\nNepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania žalovanému. V odôvodnení uviedol, že súd prvej\ninštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,\nktoré vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa\nodvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie správne konštatoval pasívnu\nlegitimáciu na strane žalovaného, nakoľko v danom prípade zo žiadneho ustanovenia hmotného\n\npráva nevyplynula povinnosť žalovaného voči žalobcovi. Taktiež zo žiadneho predpisu hmotného práva\nnie je možné vyvodiť na strane predajcu nútené nerozlučné procesné spoločenstvo so žalovaným.\nŽalobca v konaní nepreukázal, že predajca podpisoval kúpnu zmluvu ohľadom predmetného vozidla\nako splnomocnený zástupca žalovaného. Z predložených dokladov naopak vyplynulo, že predajca\nvystupoval ako samostatný subjekt, ktorý bol autorizovaným predajcom, konal vo vlastnom mene a na\nvlastný účet. Odvolací súd uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol prekvapivým rozhodnutím,\nlebo v danej veci súd prvej inštancie už v rozhodnutí zo 4. júla 2006 konštatoval, že za vady danej veci osobného motorového vozidla zodpovedá predajca. Výrok o trovách konania zmenil odvolací súd\nz dôvodu aplikácie § 150 O.s.p., nakoľko videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach, ktoré\nviedli žalobcu, aby uplatnil svoje právo zo zodpovednosti za vady. Povahu danej veci vyplývajúcu zo\nspotrebiteľskej zmluvy považoval za výnimočnú, ktorá umožnila aplikáciu § 150 O.s.p. Prihliadol na to,\nže žalobcom je fyzická osoba, u ktorej by zaplatenie trov konania žalovanému malo nepriaznivý dopad\nna jeho majetkové pomery.\n4. Na základe podnetu žalovaného podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „generálny prokurátor“) proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým\nodvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvostupňového konania tak,\nže žalovanému náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi nepriznal a v časti výroku, ktorým\nnepriznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uvedený rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Rozsudkom odvolacieho súdu bol podľa neho v jeho výrokoch o trovách\nkonania (t. j. o nepriznaní náhrady trov prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania\nžalovanému) porušený zákon. Generálny prokurátor uviedol, že v posudzovanej veci bola žaloba voči\nžalovanému zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie, v dôsledku čoho by v súlade s § 142\nods. 1 O.s.p. prislúchalo právo na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi, tak ako rozhodol\nsúd prvej inštancie. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, aplikujúc ustanovenie §\n150 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Podľa generálneho prokurátora\nvšak dôvody použitia tohto ustanovenia uviedol len všeobecne a bližšie ich nešpecifikoval. Nie je\ntiež zrejmé, na základe akých skutočností dospel odvolací súd k záveru, že zaplatenie trov konania\nžalovanému by malo nepriaznivý dopad na majetkové pomery žalobcu, pričom majetkovými pomermi\nžalovaného sa opomenul zaoberať. Odvolací súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťou, že\nžalovaný od počiatku namietal existenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že kúpnu zmluvu\nso žalobcom neuzatváral a do riešenia reklamácie sa zapojil len z dôvodu, aby nebolo ohrozené dobré\nmeno značky na trhu. Rovnako nezohľadnil správanie sa a postoj žalobcu, ktorý sa v konaní nesprával\nhospodárne, viackrát menil petit návrhu, čím výrazne prispel k nárastu trov konania. Odvolací súd\nexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v odôvodnení konštatuje len v značne všeobecnej rovine\nbez toho, aby venoval dostatočnú pozornosť ich konkretizácii a následnému náležitému odôvodneniu\naplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., čo v konečnom dôsledku spôsobuje nepreskúmateľnosť\npredmetného rozhodnutia v napadnutej časti.\n5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, že súhlasí\na plne sa stotožňuje s obsahom, ako aj závermi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.\n6. Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, že je nedôvodné\na konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté žiadnou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Žiadal tak mimoriadne dovolanie zamietnuť.\n7. Podmienky prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“) posúdil podľa právneho stavu účinného ku dňu jeho podania, teda\npodľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku [Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 a Čl. 3 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].\n8. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) predovšetkým skúmal\nsplnenie podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania v zmysle § 243e ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok (ďalej aj „O.s.p.“), a to v prvom rade podmienku, či generálnym prokurátorom\nuplatnený dovolací dôvod, t. j. že došlo k vadám uvedeným v § 237 (nepreskúmateľnosť rozhodnutia),\nsa týka takého porušenia zákona, ktoré aktuálna judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) považuje za zjavné pochybenie pri aplikácii hmotného práva majúce povahu zásadnej vady,\n\nktorú možno akceptovať ako dôvod pre zrušenie právoplatných rozhodnutí za účelom jej nápravy. Dospel\npritom k záveru, že táto podmienka nie je splnená.\n9. Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,\nosoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu\na túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\n10. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku\nzmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť\nv súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval\nporušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu\nexistencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec\ns konečnou platnosťou prerokovali a meritórne rozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005).\nOpakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej istoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti\nzostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď\nnapríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik\nproti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu alebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade\npovažovať to, že na predmet konania existujú dva odlišné právne názory.\n11. Zároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v rámci\nmimoriadneho prieskumu, ktorý presadil subjekt odlišný od účastníkov konania, len na úvahe ktorého\nbolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku iniciujúceho\ntento mimoriadny prieskum (viď napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Kutepov a Anikeyenko proti Rusku\nz roku 2005 a vo veci Tripon proti Rumunsku z roku 2008). Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu\ndovolaniu upravenému v Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania ESĽP vo veci Tripon\nproti Rumunsku. V tomto rozhodnutí ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade prokurátor nekonal na\nzáklade vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu. ESĽP zásah prokurátora\ndo takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor, pretože, hoci tento štátny\núradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie mimoriadneho dovolania bolo\nponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci preto dospel k záveru, že zrušenie\ndotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n12. Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike\n(DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o. a COMPCAR, s.r.o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti\nzbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti\na dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho\nprokurátora vyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania. Zdôrazňujú, že judikatúra ESĽP akceptuje\nako dôvod pre zrušenie právoplatných rozhodnutí, a teda pre výnimočný odklon od princípu právnej\nistoty, nastolenej právoplatným rozhodnutím, v prospech princípu spravodlivej ochrany práv, len tzv.\nzásadné vady, za ktoré považuje justičné omyly alebo závažné vady súdneho konania, zneužitie\nprávomoci, zjavné pochybenia pri aplikácii hmotného práva alebo akékoľvek iné závažné dôvody\nvyplývajúce zo záujmov spravodlivosti.\n13. Uvedené závery ESĽP zohľadnilo plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“). Na spoločnom rokovaní 18. marca 2015 pod sp. zn. PL.z. 3/2015 prijalo stanovisko,\nprávna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným\nrozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného\ngenerálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná\nza podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných\n\nprostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov“.\n14. Povinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z\nustálenej judikatúry ESĽP (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je\npovinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej\nje možné rozumne predpokladať, že ten-ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník\nmá, je (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor\núčastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho riadneho alebo mimoriadneho opravného\nprostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o tomto opravnom prostriedku.\n15. Vo vzťahu v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania najvyšší súd na spoločnom\nrokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z 20. októbra 2015 prijal zjednocujúce\nstanovisko, ktoré reflektuje na závery vyjadrené v spomínanej judikatúre ESĽP a ústavného súdu.\nPrávna veta tohto stanoviska znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet\núčastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne\nvyužil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré\nboli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil,\nmimoriadne dovolanie treba odmietnuť“.\n16. Predmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho\nsúdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo\ndovolaním, uvedenú možnosť nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť\nrozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne rešpektovanej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“. Táto zásada\nzdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka konania vyvinúť vlastnú iniciatívu tak, aby sám svojimi\nprocesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval ochranu\nsvojich subjektívnych práv. Pokiaľ preto zostane v naznačenom smere pasívny, je (neskoršia) aktivita\ngenerálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná a nemôže mať\nprocesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach § 243e až § 243j\nO.s.p. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval, že „ak účastník konania mohol podať dovolanie a\nneurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie mimoriadneho\ndovolania“ (viď PL. ÚS 57/99).\n17. Prípustnosť dovolania (do 30. júna 2016) vymedzoval Občiansky súdny poriadok stanovením jednak\nurčitých objektívnych znakov rozhodnutia [§ 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a §\n239 O.s.p. (pokiaľ ide o uznesenie odvolacieho súdu)], jednak objektívnym zadefinovaním závažných\nprocesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že na procesné vady konania taxatívne\nvymenované v § 237 ods. 1 O.s.p. bol najvyšší súd povinný prihliadať ex lege (viď § 242 ods. 1 O.s.p.)\nvždy - teda bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v\nzásade každé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s\nvýnimkou exekučného konania - viď § 237 ods. 2 O.s.p.) otváralo priestor pre posúdenie správnosti\nniektorých aspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie a tým\nzároveň dáva určité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní.\n18. V danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mal žalovaný možnosť\nrealizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sám náležite chránil svoje práva\na konal dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Žalovaný nepodal dovolanie proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 21. októbra 2013 sp. zn. 8 Co 154/2013. V zmysle vyššie uvedeného výkladu\nnajvyššieho súdu to znamená, že sám nevyužil dostupný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal\nk dispozícii, a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na\npasivitu samotného žalovaného pri včasnej ochrane jeho práv je procesne neprípustná dodatočná\naktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho dovolania podnecovaného\nžalovaným.\n19. So zreteľom na uvedené najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako\nprocesne neprípustné (§ 464 CSP v spojení s § 447 písm. c/ CSP).\n\n20. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}