{"guid": "71fcf8d6-db39-4792-bcf9-d78ef0e9f2d1:16e17afd-7c14-48b1-8fb3-bd3169c598a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5613206820.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2015 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. 6MCdo/5/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5613206820.1", "identifikacne_cislo": "5613206820", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 146 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16e17afd-7c14-48b1-8fb3-bd3169c598a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5613206820.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5613206820.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5613206820.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/5/2015\n5613206820\n29. 06. 2016\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2016:5613206820.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom\nv Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Marek Czompoly, s. r. o. , so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, v mene ktorej koná ako konateľ\nadvokát JUDr. Marek Czompoly, proti žalovanému C. M., bývajúcemu v B. C., E. XXXX/X, t. č. Ústav\nna výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, Mierové nám. 1, o zaplatenie 729 eur s\nprísl., vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5C/190/2013, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 30.\nseptembra 2013 č. k. 5C/190/2013-37 a proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2014 sp.\nzn. 9Co/25/2014, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nŽalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 28. júna 2013 sa žalobkyňa domáhala voči\nžalovanému zaplatenia 729 eur s prísl. predstavujúcej zvyšok úverovej istiny poskytnutej žalovanému\nna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, od ktorej pre nesplácanie úveru odstúpila.\nOkresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“ alebo prvostupňový\nsúd“) rozsudkom z 30. septembra 2013 č. k. 5C/190/2013-37 žalobu zamietol a vyslovil, že žalovanému\nsa nepriznáva náhrada trov konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil nepreukázaním jej opodstatnenosti, a\nto z dôvodu, že žalobkyňa uplatnený nárok v žalobe skutkovo vymedzila tak, že ide o nárok na plnenie zo\nzmluvy pre neplnenie zmluvných povinností žalovaným, no vykonaným dokazovaním bolo preukázané,\nže od zmluvy odstúpila. V dôsledku odstúpenia od zmluvy jej vznikol iný nárok, a to nárok z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ktorý však v žalobe skutkovo vymedzený nebol.\nKrajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom\nz 27. februára 2014 sp. zn. 9Co/25/2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň rozhodol,\nže žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku\nodôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa aj s jeho odôvodnením.\nNa základe podnetu žalobkyne podal proti uvedeným rozsudkom okresného i krajského súdu\nmimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd oba\nrozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym\nprávnym posúdením veci nestotožňujúc sa so závermi súdov v základnom konaní (ďalej len „súdy“),\nže žalobkyňa uplatnený nárok skutkovo nevymedzila tak, aby ho bolo možné posudzovať ako nárok\nz právneho dôvodu, ktorý odpadol. Uviedol, že v skutočnosti súdy žalobkyni vytkli nesprávne právne\nodôvodnenie žaloby, hoci tá bola skutkovo a právne perfektná.\n\nŽalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa s jeho obsahom stotožnila.\nŽalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie\no mimoriadnom dovolaní podľa § 10a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s.\np.“), predovšetkým skúmal splnenie podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym\nprokurátorom Slovenskej republiky v zmysle § 243e ods. 1 O. s. p., a to v prvom rade podmienku, či\ngenerálnym prokurátorom uplatnený dovolací dôvod, t. j. nesprávne právne posúdenie veci, sa týka\ntakého porušenia zákona, ktoré aktuálna judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) považuje za zjavné pochybenie pri aplikácii hmotného práva majúce povahu zásadnej vady,\nktorú možno akceptovať ako dôvod pre zrušenie právoplatných rozhodnutí za účelom jej nápravy. Dospel\npritom k záveru, že táto podmienka nie je splnená.\nPodľa § 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,\nosoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O. s. p.).\nZ judikatúry ESĽP vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej\nstrany Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v\nsúlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval\nporušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu\nexistencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec\ns konečnou platnosťou prerokovali a meritórne rozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005).\nOpakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej istoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti\nzostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď\nnapríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik\nproti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu alebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade\npovažovať to, že na predmet konania existujú dva odlišné právne názory.\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v rámci\nmimoriadneho prieskumu, ktorý presadil subjekt odlišný od účastníkov konania, len na úvahe ktorého\nbolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku iniciujúceho\ntento mimoriadny prieskum (viď napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Kutepov a Anikeyenko proti Rusku z\nroku 2005 a vo veci Tripon proti Rumunsku (rozsudok z roku 2008. Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu\ndovolaniu upravenému v Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania ESĽP vo veci Tripon\nproti Rumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnutí ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade\nprokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.\nESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor,\npretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie\nmimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci preto\ndospel k záveru, že zrušenie dotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nAj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFTOVA, a. s., PSMA, s. r. o. a COMPCAR, s. r. o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti\nzbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti\na dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho\nprokurátora vyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania. Zdôrazňujú, že judikatúra ESĽP akceptuje\nako dôvod pre zrušenie právoplatných rozhodnutí, a teda pre výnimočný odklon od princípu právnej\n\nistoty, nastolenej právoplatným rozhodnutím, v prospech princípu spravodlivej ochrany práv, len tzv.\nzásadné vady, za ktoré považuje justičné omyly alebo závažné vady súdneho konania, zneužitie\nprávomoci, zjavné pochybenia pri aplikácii hmotného práva alebo akékoľvek iné závažné dôvody\nvyplývajúce so záujmov spravodlivosti.\nS prihliadnutím na vyššie uvedenú judikatúru ESĽP treba ustanovenie § 243e ods. 1 O. s. p. vykladať\nreštriktívne, t. j. tak, že podmienka prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora\nspočívajúcu v jeho tvrdení, že právoplatným rozhodnutím bol porušený zákon, je splnená len vtedy, ak\nide o závažné vady súdneho konania alebo zjavné pochybenia pri aplikácii hmotného práva, t. j. napr.\nak ide o svojvoľné alebo neudržateľné právne závery, alebo pochybenia takej intenzity, ktoré vyžadujú\nuprednostnenie spravodlivej ochrany práv pred princípom právnej istoty nastolenej právoplatným\nrozhodnutím. Preto nestačí, aby generálny prokurátor odôvodňoval ním podané mimoriadne dovolanie\nakýmkoľvek porušením zákona, ale je potrebné, aby namietal závažné vady súdneho konania alebo\nzjavné pochybenia pri aplikácii práva majúce charakter tzv. zásadných vád.\nV preskúmavanej veci je z obsahu mimoriadneho dovolania zrejmé, že ním generálny prokurátor\npolemizuje s právnymi závermi súdov o skutkovom vymedzení uplatneného nároku, nestotožňujúc sa\ns nimi v otázke, či toto vymedzenie umožňovalo posúdenie nároku z viacerých právnych dôvodov.\nKeďže takáto polemika sa javí len ako ďalšie odvolanie prezentujúci iný právny názor, a netýka sa\ntzv. zásadných vád (podstata ktorých bola vysvetlená už vyššie), nebola podľa názoru dovolacieho\nsúdu splnená podmienka prípustnosti mimoriadneho dovolania spočívajúca v tvrdení a odôvodňovaní\ntzv. zásadných vád aplikácie práva. Okrem toho nemožno prehliadať, že mimoriadne dovolanie bolo\npodané v tzv. bagateľnej veci, t. j. vo veci, v ktorej bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho\nsúdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy, pri ktorej platná právna úprava\nneumožňuje účastníkovi konania podanie dovolania, a to bez ohľadu na to, či ide o potvrdzujúci alebo\nzmeňujúci rozsudok. Účelom tejto úpravy bolo vylúčiť dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v\nprípadoch tzv. bagateľných sporov. Tento účel nemožno obchádzať podaním mimoriadneho dovolania\ngenerálnym prokurátorom.\nSo zreteľom na uvedené najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako\nprocesne neprípustné (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O. s. p. a § 218\nods. 1 písm. c/ O. s. p.).\nO náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie)\nv spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia,\npretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}