{"guid": "ca4f9b1d-a488-45a3-abb3-9106b6681b56:a8c9c7ce-2c50-4cc5-af17-125b7beba79d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5415201344.1", "spisova_znacka": "3Nc/4/2016", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc/4/2016 z 5. 5. 2016", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 5. mája 2016, sp. zn. 3Nc/4/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:5415201344.1", "identifikacne_cislo": "5415201344", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "datum_vydania": "2016-05-05", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-16", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8c9c7ce-2c50-4cc5-af17-125b7beba79d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5415201344.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5415201344.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5415201344.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Nc/4/2016\n5415201344\n05. 05. 2016\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2016:5415201344.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. J. A., bývajúcej v J., zastúpenej JUDr.\nTatianou Polkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Na Priekope č. 174/13, proti žalovaným 1/ Krajskému\nsúdu v Žiline, so sídlom v Žiline, Orolská č. 3, IČO: 35995572, 2/ Slovenskej republike - Ministerstvu\nSpravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, IČO: 00166093, o\ndoplatenie funkčného platu, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5 Cpr 2/2015 a na\nKrajskom súde v Žiline pod sp. zn. 11 Copr 2/2016, v konaní o vylúčenie sudcov z prejednávania a\nrozhodovania veci, takto\nrozhodol:\nSudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. Jana Kotrčová, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Róbert Urban,\nJUDr. Erik Varga nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 18. novembra 2015 č.k. 5 Cpr 2/2015-138 zamietol žalobu,\nktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia doplatku svojho platu sudkyne. Proti tomuto rozsudku podala\nžalobkyňa odvolanie.\nV priebehu odvolacieho konania, ktoré je vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 11 Copr 2/2016,\nviacerí sudcovia tohto súdu upozornili (§ 15 ods. 1 O.s.p.), že sú u nich dané okolnosti, so zreteľom\nna ktoré sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Predsedníčka\nKrajského súdu v Žiline prijala 27. apríla 2016 opatrenie (č.l. 177 spisu), v zmysle ktorého sú z konania a\nprejednávania tejto veci vylúčení nasledovní sudcovia tohto súdu: JUDr. Róbert Bebčák, Mgr. Katarína\nBeniačová, JUDr. Ján Burik, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária Dubcová,\nMgr. František Dulačka, JUDr. Yvetta Dzugasová, JUDr. Adriana Gallová, Mgr. Zuzana Hartelová, JUDr.\nMiroslav Jamrich, JUDr. Zuzana Jančárová, Mgr. Mária Kašíková, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová,\nJUDr. Eva Malíková, JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Ladislav Mejstrík, JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr.\nMartina Nemravová, JUDr. Amália Paulerová, JUDr. Veronika Poláčková, JUDr. Pavol Polka, JUDr.\nFrantišek Potocký, JUDr. Táňa Rapčanová, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, JUDr. Erika\nŠobichová, Mgr Zuzana Štolcová, JUDr. Roman Tichý, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Mária Urbanová,\nJUDr. Gabriela Veselová, JUDr. Dana Wänkeová a JUDr. Jozef Turza.\nV ten istý deň (27. apríla 2016) bola Krajskému súdu v Žiline doručená námietka zaujatosti, ktorú\nvzniesla žalobkyňa voči všetkým sudcom tohto krajského súdu (č.l. 178 spisu) s odôvodnením, že ako\npodpredsedníčka Krajského súdu v Žiline prichádza denne do kontaktu s väčšinou z nich. V uvedenej\nfunkcii sa podieľa na riadení a správe súdu a v neprítomnosti predsedníčky Krajského súdu v Žiline koná\nza súd navonok. To znamená, že v danej veci vystupuje na jednej procesnej strane (ako žalobkyňa),\nfakticky ale môže konať aj na druhej procesnej strane, teda zároveň na oboch procesných stranách.\nNavrhla preto, aby všetci sudcovia Krajského súdu v Žiline boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania\ntejto veci a vec bola prikázaná inému súdu toho istého stupňa.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd nadriadený Krajskému súdu v\nŽiline (§ 16 ods. 1 tretia veta O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti\no nezaujatosti sudcov tohto krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú\nvylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo\nk ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť k\nnestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež\npredísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Právne relevantnou je existencia vzťahu sudcu, a to: 1.\nk veci (v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a\nrozhodnutia o veci) alebo 2. k účastníkom konania (ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo\nosobnom pomere k nim), alebo 3. k zástupcom účastníkov konania (ktorý by bol založený na pomere\nvykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.).\nSudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§\n15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na\nprejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených\nosôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom\nzákladného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu\nprejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia\nveci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to,\nže rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady,\npodľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi [čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným\nzákonom č. 23/1991 Zb.], možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne\niba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade\nso zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov treba prihliadať na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\n„ústavný súd“), ktorá sa týka danej problematiky.\nESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je vždy\npotrebné zohľadniť aspekty subjektívneho aj objektívneho charakteru. Subjektívna stránka nestrannosti\nsudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania,\nprípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až\nkým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra\nESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však\n(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu\nvznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších\ninštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k\núčastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti\nsudcu, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.\nObjektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti\nna nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.\nPri rozhodovaní, či je skutočne daný dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko\nosoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava\npovažovať objektívne za oprávnenú. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť\nsudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti, ktoré by mohli viesť k\nlegitímnym pochybnostiam o tom, že sudca má určitý, nie nezaujatý vzťah k veci alebo k účastníkom\nkonania (ich zástupcom).\nUstanovenie § 15 ods. 1 O.s.p. dáva predsedovi súdu možnosť posúdiť vo vlastnej kompetencii\nrelevantnosť okolností, ktoré mu oznamuje niektorý sudca, a podľa výsledku tohto posúdenia prideliť\nvec inému sudcovi v prípade, že (predseda súdu) dospeje k názoru, že sudcom oznamované okolnosti\nsú skutočne významné z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. Keď však sudca, o ktorého vylúčenie ide, oznámi\npredsedovi súdu skutočnosti, ktoré predseda súdu nepovažuje za dostatočné na to, aby pridelil vec\ninému sudcovi, predseda súdu predloží vec na rozhodnutie nadriadenému súdu podľa § 16 ods. 1 O.s.p.\n\nNajvyšší súd sa otázkami súvisiacimi s aplikáciou a interpretáciou predmetných ustanovení zaoberal\nbližšie v uznesení z 29. septembra 2014 sp. zn. 1 Nc 31/2014 vydanom v prípade sudkyne, ktorá\noznámila existenciu okolností uvedených v § 14 ods. 1 O.s.p., predseda krajského súdu postupoval\npodľa § 15 ods. 1 O.s.p. a vec pridelil inému sudcovi, napriek tomu bol ale spis predložený najvyššiemu\nsúdu na rozhodnutie o tom, či je táto (oznamujúca) sudkyňa vylúčená. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí,\nktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod R 9/2015, uviedol, že „pokiaľ predseda súdu po oznámení sudcu o skutočnostiach, pre\nktoré je vylúčený, postupom podľa § 15 ods. 1 veta prvá O.s.p. pridelil vec inému sudcovi, má sa za\nto, že oznamujúci sudca bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Pri rozhodovaní o vylúčení\nsudcov toho istého sudcu nadriadený súd (§ 16 ods. 1 O.s.p.) na to prihliada a o vylúčení oznamujúceho\nsudcu nerozhoduje“.\nI keď v danom prípade (sp. zn. 11 Copr 2/2016 Krajského súdu v Žiline) nejde o identickú procesnú\nsituáciu, predsa len možno prihliadnuť na jednu zo základných téz judikátu R 9/2015, a to, že ak predseda\nsúdu sám v rámci svojich právomocí usúdil, že so zreteľom na okolnosti relevantné v zmysle § 14\nods. 1 O.s.p. vec nemôže prejednať a rozhodnúť niektorý sudca, resp. vec (z rovnakých dôvodov)\nnemožno prideliť niektorému ďalšiemu sudcovi, nadriadený súd už o takom sudcovi nerozhoduje nepristupuje k posúdeniu, či sú u neho dané okolnosti vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania\nveci. So zreteľom na obsah opatrenia predsedníčky Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2016 (č.l. 177\nspisu), ktoré možno považovať za jej záznam o tom, že sudcom uvedeným v „určujúcej“ časti opatrenia\nnemožno vec prideliť (resp. že títo sudcovia nemôžu vec prejednávať a rozhodovať), lebo sú u nich dané\nokolnosti relevantné z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., najvyšší súd o týchto sudcoch nerozhodoval.\nV opatrení nie sú však uvedení sudcovia JUDr. Jana Kotrčová, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Róbert\nUrban a JUDr. Erik Varga („ďalej len „menovaní sudcovia“), ktorí sa obsahovo zhodne vyjadrili v tom\nzmysle, že žalobkyňa je ich kolegyňa, ich vzájomný vzťah však neprekročil rámec kolegiálneho vzťahu.\nV prípade menovaných sudcov posudzoval najvyšší súd ich vzťah: 1. k osobe žalobkyne, 2. k žalobkyni\nako podpredsedníčke súdu, na ktorom vykonávajú súdnictvo, 3. k žalovanému súdu, na ktorom\nvykonávajú súdnictvo. V prípade JUDr. Jany Kotrčovej skúmal najvyšší súd tiež možnosť jej vzťahu k\nveci (danú tým, že podala obdobnú žalobu, neskôr ju však vzala späť - viď ďalej 4.)\n1. Najvyšší súd už opakovane vyslovil názor, že vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na\nprofesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti\na kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že by vzájomný\nvzťah sudcov prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter\nbližšieho osobného vzťahu, išlo by o dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (viď\nnapríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Nc 40/2014, 2 Nc 8/2015, 4 Nc 6/2015, 8 Nc 39/2014, 7 Nc 53/2013).\nAj ústavný súd zastáva názor, podľa ktorého (len) kolegiálne vzťahy medzi sudcami nemôžu byť\ndôvodom na spochybnenie ich nestrannosti a na ich vylúčenie z prerokúvania veci (viď napríklad IV. ÚS\n345/09, IV. ÚS 124/2010, I. ÚS 352/2010).\nSo zreteľom na vyššie uvedené zastáva najvyšší súd názor, že v prípade menovaných sudcov nie\nje ich kolegiálny, čisto profesionálny vzťah k žalobkyni dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania\na rozhodovania veci. Toto konštatovanie sa vzťahuje aj na tú časť námietky zaujatosti vznesenej\nžalobkyňou, v ktorej uvádza, že denne vstupuje do kontaktu s viacerými sudcami Krajského súdu v Žiline.\n2. Sudca je predstaviteľ súdnej moci. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká\nosobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené zákonom.\nZa štát v týchto vzťahoch nekoná súd, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo. Súd, na ktorý bol sudca\npridelený, je (len) osobným úradom sudcu, ktorý sa najmä po stránke organizačnej, hospodárskej,\nfinančnej podieľa na zabezpečení podmienok pre riadny výkon súdnictva. Tento súd nie je oprávnený\nžiadnym spôsobom zasahovať do rozhodovania sudcov alebo ich akokoľvek ovplyvňovať.\nPôsobnosť predsedu (podpredsedu) súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať ako\nsúhrn určitých oprávnení a zároveň aj ako zákonom dané povinnosti; predseda je zároveň štatutárnym\norgánom súdu, pokiaľ zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu. V zmysle §\n\n32 a § 33 zákona č. 757/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/> o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov orgány riadenia a správy súdu\n(t. j. predseda súdu a podpredseda súdu) vykonávajú riadenie a správu súdov v rozsahu a spôsobom\nustanoveným zákonom; úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom podmienky na riadny výkon\nsúdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na\nriadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom. Riadenie a správa súdov\nnesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Predseda (podpredseda) súdu nie je nadriadený\nsudcu a sudca nie je podriadený predsedu (podpredsedu súdu).\nŽalobkyňa je v danej veci (ako fyzická osoba - účastníčka konania) vylúčená z prejednávania a\nrozhodovania veci pre jej priamy vzťah k prejednávanej veci. Opodstatnený je preto predpoklad, že práve\nso zreteľom na tento vzťah bude prijaté opatrenie, v zmysle ktorého nebude v tejto veci za Krajský súd\nv Žiline konať jeho podpredsedníčka.\nSo zreteľom na uvedené zastáva najvyšší súd názor, že menovaných sudcov nevylučuje z prejednávania\na rozhodovania tejto veci skutočnosť, že žalobkyňa je podpredsedníčka súdu, na ktorom vykonávajú\nsúdnictvo.\nZ dôvodov uvedených v tomto bode považuje najvyšší súd za neopodstatnenú aj námietku zaujatosti\nvznesenú žalobkyňou.\n3. Najvyšší súd už v iných prípadoch, v ktorých išlo o posúdenie otázky existencie okolností vylučujúcich\nsudcu z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodu, že účastníkom konania (žalovaným) je súd, na\nktorom sudca vykonáva súdnictvo, vyslovil názor, že za dôvod na vylúčenie sudcu nemôže byť bez\nďalšieho považovaná okolnosť, že je sudcom súdu, ktorý je v návrhu na začatie konania označený ako\nžalovaný (viď napríklad rozhodnutie sp. zn. Nc 99/1999, 3 Nc 7/2010, 3 Nc 14/2010, 1 Nc 23/2013).\nPri aplikácii ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je potrebné dôsledne rozlišovať medzi súdom (proti\nktorému žaloba smeruje) a sudcom, ktorý na tomto súde vykonáva súdnictvo. Vzájomný vzťah takéhoto\n(žalovaného) súdu a sudcu vykonávajúceho na ňom súdnictvo, nie je vzťah zamestnanecký. Sudca\nvykonáva súdnictvo a právomoc súdu na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych\norgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy a zákonom (viď bližšie § 2 ods. 1 až\n3 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp.\nčl. 141 ods. 1 a 2 Ústavy).\nOsobitný vzťah sudcu k štátu sudcovi umožňuje konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých\nveciach, teda (dokonca) aj vo veciach, ktoré sa týkajú štátu, s ktorým tento vzťah po dobu výkonu svojej\nsudcovskej funkcie udržiava. Pokiaľ táto zásada platí vo vzťahu sudcu k štátu, bezpochyby platí aj vo\nvzťahu sudcu k súdu, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo.\nSkutočnosť, že menovaní sudcovia vykonávajú súdnictvo na krajskom súde, ktorý je v tomto prípade\nv procesnom postavení žalovaného, ich preto nevylučuje z prejednávania rozhodovania danej právnej\nveci.\n4. Judikatúra súdov sa ustálila v názore, že sudcov pomer k veci je daný v prípade jeho priameho záujmu\nna určitom spôsobe rozhodnutia prejednávanej veci.\nOtázkou existencie takéhoto záujmu sudcov v prípade tzv. antidiskriminačných žalôb sa podrobne\nzaoberal ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 16/2011(ďalej len „nález“), v ktorom poukázal na prezumpciu\nnezaujatosti a nestrannosti sudcov a pripomenul, že domnienka ich nezaujatosti a nestrannosti je\nvyvrátiteľná skutkovými tvrdeniami majúcimi dostatočnú relevanciu - až do tej miery, že zakladajú (inú)\ndomnienku, a to zaujatosti sudcu. Táto domnienka je však opäť vyvrátiteľná (viď predposledný odsek\nbodu 28. nálezu).\nPodľa názoru ústavného súdu „sudcovia v zásade nemôžu posudzovať žaloby kolegov, ak sú sami\nžalobcami vo veci, ktorá má s posudzovanou vecou totožný skutkový a právny základ“ (viď bod 25.\nnálezu). Ide totiž o to, že „ak sudca verí svojej žalobe, tak je ťažko uveriteľné, prakticky 'teraz a tu'\n\nneuveriteľné, že by rozhodoval ináč o navlas rovnakej žalobe kolegu“ (viď bod 27. nálezu). Podľa názoru\nústavného súdu je tu „riziko, že sudca bude pri rozhodovaní prerokúvanej veci motivovaný vyjadriť taký\nprávny názor, ako to bolo v jeho osobnej veci a aj aby to bolo v jeho veci ... výhodné“ (viď bod 28. nálezu).\nÚstavný súd tiež konštatoval, že pomer „sudcov, ktorí mali podanú skutkovo a právne obdobnú, ba až\ntotožnú žalobu . znamená pomer sudcov k veci s prvkami pomeru k účastníkom...“ (viď bod 29. nálezu).\nNález sa nestotožnil s protiargumentáciou, podľa ktorej je potom vylúčený tiež aj každý sudca, ktorý\nv podobnej situácii nepodal žalobu; z nečinnosti sa totiž nedá odvodzovať ani súhlas, ani nesúhlas. Z\nčinnosti ale sa dá rozumne odvodzovať súhlas (viď m. m. bod 29. nálezu).\nNález v časti „Podstata argumentácie“ (body 25. až 29.) zreteľne rozlišuje dve skupiny sudcov: a/\nsudcovia, ktorí v skutkovo a právne identickej veci sú žalobcovia (sami podali žalobu a v tomto\nprocesnom postavení zotrvávajú), a b/ sudcovia, ktorí nie sú žalobcovia (v skutkovo a právne obdobnej\nveci nepodali žalobu).\nNález výslovne nespomína tretiu skupinu sudcov - tých, ktorí takúto žalobu podali, neskôr ju ale vzali\nspäť, takže v súčasnosti „nie sú žalobcami“ (bod 25. nálezu). Pokiaľ ústavný súd v bode 29. nálezu\nkonštatoval, že „súhlas, ani nesúhlas“ nemožno vyvodiť z nečinnosti (z nepodania žaloby), podobne - pre\ntúto skupinu sudcov - platí, že „súhlas, ani nesúhlas“ nemožno vyvodiť z anulovania pôvodnej činnosti\n(t.j. zo skutočnosti, že sudca vzal svoju žalobu späť).\nVzhľadom na to dospel najvyšší súd k záveru, že JUDr. Janu Kotrčovú nevylučuje z prejednávania a\nrozhodovania danej veci skutočnosť, že podala obdobnú žalobu, neskôr ju ale vzala späť.\n5. Najvyšší súd so zreteľom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v prípade menovaných sudcov\nnemôžu vznikať pochybnosti o ich nezaujatom postupe, preto rozhodol tak, že nie sú vylúčení z\nprejednávania a rozhodovania tejto veci.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}