{"guid": "0e6a58a1-f58b-43dc-871e-d433c8c31809:b55f1a6f-eda3-4b57-a016-e6faae63529b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5315201747.1", "spisova_znacka": "6Cdo/53/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/53/2016 z 26. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2016, sp. zn. 6Cdo/53/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:5315201747.1", "identifikacne_cislo": "5315201747", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2016-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243a.odsek-3", "nazov": "§ 243a ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-4", "nazov": "§ 238 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-3", "nazov": "§ 214 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 146 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b55f1a6f-eda3-4b57-a016-e6faae63529b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5315201747.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5315201747.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5315201747.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/53/2016\n5315201747\n26. 05. 2016\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2016:5315201747.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. O., narodenú X. S. XXXX,\nbývajúcu u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako opatrovníkom, matky\nO. G., bývajúcej v N. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom v Čadci, Mierová 1725\na otca M. O., bývajúceho v E. - I., S. K. XXXX/X, P. republika, zastúpeného splnomocnenkyňou JUDr.\nStopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom v Čadci, Potočná 2835/1 A, v mene\nktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Peter Strapáč, PhD., o úpravu styku otca s maloletou, vedenej\nna Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4P/17/2015, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline z 5. novembra 2015 sp. zn. 9CoP/62/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného\nsúdu Čadca (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) z 28. apríla 2015 č. k.\n4P/17/2015-48 (inak rozsudok zmeňujúci skorší rozsudok prvostupňového súdu o úprave styku z 27.\nseptembra 2013 č. k. 10P/49/2013-126) tak, že otec má právo styku s maloletou každú druhú sobotu v\npárnom týždni kalendárneho mesiaca v čase od 9,00 hod. do 16,00 hod. (čím došlo k rozšíreniu práva\nna styk oproti rozsudku prvostupňového súdu 1. v tom, že za čas určený pre výkon takéhoto práva boli\nvymedzené obe párne soboty v mesiaci, teda nielen prvá a iba jedna sobota a 2. v tom, že výkon práva\nna styk prestal byť viazaný na bydlisko matky). V ostatnej (výrokom rozsudku odvolacieho súdu bližšie\noznačenej) časti potom bolo vyslovené, že tu sa rozsudok okresného súdu ponecháva nedotknutý (?,\nčím v takejto časti fakticky došlo k potvrdeniu rozsudku) a napokon tiež, že žiadnemu z účastníkov sa\nprávo na náhradu trov konania nepriznáva (?). Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatkom\ndôvodov na obmedzenie styku otca s maloletou na jeden deň v mesiaci (tak, ako to žiadala matka), keď\nnaopak považoval za dôvodné podporiť otcov záujem o dieťa a poskytnúť mu na stretávanie sa s ním a\nrozvíjanie vzťahu dieťaťa s otcovou rodinou širší priestor, prihliadajúc pritom aj na vek dieťaťa.\nProti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie matka maloletej (ďalej aj „dovolateľka“).\nNavrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie\nodôvodnila odňatím jej možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/\nObčianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“),\nktoré malo spočívať v tom, že odvolací súd elektronicky neoznámil matke termín verejného vyhlásenia\nrozsudku aj napriek skutočnosti, že o doručovanie elektronickými prostriedkami v zmysle § 214 ods. 3\nO. s. p. požiadala. Zároveň namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), keď odvolací súd nezohľadnil najlepší\nzáujem maloletej s poukazom na článok 5 zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení) a Dohovor OSN o právach dieťaťa\n(oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb.), nakoľko neprihliadal\nna nesprávnu a bezohľadnú starostlivosť otca o maloletú (prejavujúcu sa napríklad tým, že otec vozí\n\nmaloletú bez autosedačky, fajčí v jej prítomnosti, nedokáže pre dieťa pripraviť vhodné jedlo, s dieťaťom\nsa počas styku nehrá, maloletú nechá v rodičovskom dome a nezaujíma sa o ňu, čím ohrozuje jej život,\nzdravie a bezpečnosť) a na skutočnosť, že otec nemá s maloletou vybudovaný žiaden citový vzťah (dieťa\nsa od neho odvracia a odmieta s ním odísť, o čom svedčí aj skutočnosť, že za posledných 9 mesiacov\nsa styk otca s maloletou realizoval len jedenkrát).\nOtec maloletej navrhol dovolanie matky ako neprípustné odmietnuť.\nOpatrovník maloletej dovolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po\nzistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s ust. § 241 ods. 1 vety druhej\nO. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie\nnie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§\n236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v\nustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.\nUstanovenie § 238 O. s. p. v odsekoch 1 až 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku\nodvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. Na základe úpravy pojatej\ndo odseku 4 rovnakého zákonného ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených\nzákonom o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností\nalebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa,\no určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení (v ktorých prípadoch ide o zákonom výslovne\npripustené výnimky z pravidla nenapadnuteľnosti - dovolaniami - rozhodnutí vydávaných podľa zákona\no rodine) a dovolanie nie je tiež prípustné proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o návrhu o návrat\nneoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy.\nV prejednávanej veci bola predmetom konania úprava výkonu jedného z rodičovských práv (práva otca\nna styk s maloletou, ktorá bola skorším rozhodnutím zverená do osobnej starostlivosti matky). Ide tak\no vec celkom jednoznačne spadajúcu pod tzv. hmotnoprávnu úpravu zákona o rodine (v tejto súv. por.\n§ 25 a § 36 ods. 1 zákona, o ktorom je reč) a súčasne o prípad, ktorý nemá atribúty žiadnej z vyššie\npriblížených zákonných výnimiek (rozumej nejde tu o vec, v ktorej by malo byť dovolanie prípustné\nnapriek tomu, že je upravená zákonom o rodine). Prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 4 O. s. p. a\ncezeň i podľa odseku 1 takéhoto ustanovenia bola preto vylúčená.\nDovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné len, ak by v konaní, v ktorom\nbol dovolaním napádaný rozsudok vydaný, došlo k niektorej z procesných vád zakladajúcich tzv.\nzmätočnosť konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona\nbol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a/ alebo g/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval\nsenát. Nie je pritom relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale\nlen zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.\nDovolateľka procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdila\na existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto\nustanovení nevyplýva.\nNajvyššiemu súdu preto ostávalo len posúdiť, či je dôvodnou tá námietka dovolateľky, podľa ktorej mal\nodvolací súd svojím postupom odňať účastníkovi konania v tejto veci (dovolateľke) možnosť konať pred\nsúdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) tým, že nepostupoval v zmysle § 214 ods. 3 O. s. p. (ak odvolací súd\nrozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí elektronickými prostriedkami účastníka\n\nkonania alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami,\no mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3).\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký procesne nesprávny postup súdu,\nktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, poskytovaných\nmu Občianskym súdnym poriadkom alebo iným predpisom procesného práva. O takúto vadu ide najmä\nvtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s.\np. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im\nrovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo\nformách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.),\nvyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na\nsúdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.) a na doručenie rozsudku do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)].\nNajvyšší súd dospel k záveru, že dovolacia námietka matky založená na tvrdenom rozpore postupu\nodvolacieho súdu (pred vyhlásením dovolaním napádaného rozsudku) s ust. § 214 ods. 3 O. s. p. je\nneopodstatnenou. Ustanovenie majúce byť podľa dovolateľky použité (a odvolacím súdom nepoužité)\nvyžaduje na jeho uplatnenie splnenie dvoch predpokladov (podmienok), z ktorých prvým je, že účastník\npožiada o doručovanie písomností elektronickými prostriedkami a druhým, že zároveň oznámi adresu na\nzasielanie písomností (rozumej adresu elektronickej pošty, nazývanú tiež e-mailovou adresou). Z podaní\ndoručených súdom nižších stupňov v priebehu prvostupňového a odvolacieho konania potom vyplýva,\nže matka vo svojich podaniach robených prostredníctvom právneho zástupcu síce uvádzala adresu\nna zasielanie jej písomností elektronickými prostriedkami (čím bolo treba považovať za preukázané\nsplnenie druhého z vyššie zadefinovaných predpokladov takéhoto spôsobu komunikácie súdu s\núčastníkom konania), zo spisu však nevyplýva aj žiadosť o doručovanie písomností elektronickými\nprostriedkami (na základe čoho je nutné konštatovať - až do tu neprítomného preukázania opaku\n- nesplnenie prvého zo zákonom ustanovených predpokladov). Neexistencia žiadosti účastníka o\ndoručovanie elektronickými prostriedkami spôsobuje neexistenciu povinnosti súdu takto s účastníkom\nkomunikovať a nesplnenie neexistujúcej povinnosti súdu samozrejme nemôže byť kvalifikované za jeho\npostup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.\nV prejednávanej veci navyše bolo treba prihliadať (i ak by práve uvedené zhora platiť nemalo) aj na\ncharakter inštitútu verejného vyhlasovania rozsudku odvolacím súdom bez nariaďovania pojednávania\n(v tejto súvislosti por. 6 Cdo 167/2014). Ak totiž odvolací súd pred vyhlásením rozsudku bez\npojednávania nevykonáva ani nedopĺňa dokazovanie a nejde ani o žiaden iný prípad, v ktorom zákon\nnariadenie pojednávania odvolacieho súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní prikazuje (v tejto súv. por.\n§ 214 ods. 1 O. s. p.), ale len (buď prítomným účastníkom alebo v ich neprítomnosti) vyhlási rozsudok,\nporušenie upovedomovacej povinnosti podľa § 214 ods. 3 O. s. p. by šlo za postup súdu odnímajúci\núčastníkom konania možnosť konať pred súdom považovať len vtedy, ak by práve v dôsledku nezískania\nvedomosti účastníka o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku (a takto aj o pripravovanom akte\nrozhodnutia o odvolaní bez nariadenia pojednávania samotnom) došlo k upretiu účastníkovi takého\nprocesného práva, pri ktorého uplatnení by sa prejednanie veci odvolacím súdom bez pojednávania stalo\nnemožným. O taký prípad by mohlo ísť, len ak by účastník disponoval relevantnými (pre rozhodnutie o\nodvolaní významnými) dôkazmi alebo skutočnosťami ním bez jeho viny neuplatniteľnými ako v konaní na\nsúde prvého stupňa, tak ani do uplynutia mu lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu,\npričom tieto by sa zároveň stali uplatniteľnými až v čase bezprostredne predchádzajúcom rozhodovaniu\nodvolacieho súdu (a účastníka by tak nešlo viniť z otáľania pri ich oznamovaní súdu majúcemu o\nodvolaní rozhodnúť). To, že by aj v prejednávanej veci malo ísť o takýto výnimočný prípad, ale rovnako\npreukázané nebolo.\nNapokon dovolateľka namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), majúcou spočívať v nezohľadnení najlepšieho záujmu\ndieťaťa (keď odvolací súd neprihliadal na skutočnosť, že v prípade maloletej z tejto veci ide o štvorročné\ndieťa, s ktorým otec nemá vytvorený citový vzťah a dieťa otca pri styku odmieta). Iná vada konania je\nprocesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd povolaný\nrozhodovať o dovolaní môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia matky o existencii tohto\n\ndovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento prípad\nale v prejednávanej veci nejde.\nVzhľadom k tomu, že dovolanie matky nebolo prípustné podľa § 238 ods. 4 O. s. p., nebola preukázaná\nmatkou tvrdená procesná vada uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a v dovolacom konaní nevyšli\nnajavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p., najvyššiemu súdu neostávalo iné, než dovolanie ako\nprocesne neprípustné odmietnuť (§ 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/\nrovnakého zákona) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného rozsudku odvolacieho súdu.\nO náhrade trov dovolacieho konania napokon dovolací súd ani nerozhodoval. Šlo tu totiž o konanie\nzahájiteľné aj bez návrhu, v ktorom je nedostatok práva účastníkov na náhradu trov konania\nbezvýnimočným zákonným pravidlom, majúcim pôvod v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Práve\nneexistencia žiadnej výnimky zo zákonom ustanoveného pravidla spôsobuje aj, že tu o rozhodovanie\n(proces výberu z prinajmenšom dvoch protichodných možností) nejde, a preto tzv. náhradový výrok\nsúdneho rozhodnutia v takýchto veciach treba považovať i za nadbytočný (len mechanicky preberajúci\nzákonnú úpravu, a preto do rozhodnutia súdu nepatriaci).\nToto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}