{"guid": "40eb7cc3-ffe3-4dbe-a021-ff5a13493574:6fd9a55b-7f5d-42f6-9ee0-d5e90b2369c0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5109210779.1", "spisova_znacka": "4Cdo/251/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/251/2015 z 26. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. 4Cdo/251/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5109210779.1", "identifikacne_cislo": "5109210779", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "sudca_id": 463, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-salajova-463", "datum_vydania": "2016-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "nazov": "§ 159 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-2", "nazov": "§ 159 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-1", "nazov": "§ 159 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fd9a55b-7f5d-42f6-9ee0-d5e90b2369c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5109210779.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5109210779.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5109210779.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/251/2015\n5109210779\n26. 04. 2016\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2016:5109210779.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom\nKysucké Nové Mesto, Námestie slobody 94, IČO: 31 40 99, zastúpeného JUDr. Jozefom Pikuliakom,\nadvokátom so sídlom v Čadci, Námestie slobody 58, proti žalovanej Y., bývajúcej v M. o zaplatenie 1\n263,59 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4 C 129/2009, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. augusta 2013 sp. zn. 8 Co 104/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žilina v poradí druhým rozsudkom zo 17. októbra 2012 č.k. 4 C 129/2009-210 zamietol\nžalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 1 263,59 eur titulom ročných vyúčtovaní plnení spojených\ns užívaním bytu za roky 2006 a 2005. Takto rozhodol, keď mal preukazné, že žalovaná byt, ktorý jej\nbol prenajatý do spoločného nájmu s G., na základe zmluvy o spoločnom nájme bytu z 15. januára\n2004, nikdy neužívala, v predmetnom byte nikdy nebývala, teda sa na úkor žalobcu nikdy neobohatila.\nŽalovaná nie je nositeľkou povinností, titulom existencie ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha\nzaplatenia žalovanej sumy, nemá preto v konaní vecnú pasívnu legitimáciu. Úspešnej žalovanej náhradu\ntrov konania nepriznal, pretože nepodala návrh na ich priznanie (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).\nNa odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. augusta 2013 sp. zn. 8 Co 104/2013\nrozsudok okresného súdu potvrdil. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho\nspisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatoval,\nže prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal\ndokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s\nktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa\nv celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na konštatovanie\nsprávnosti jeho dôvodov. Zhodne s názorom súdu prvého stupňa aj odvolací súd bol toho názoru,\nže v danom prípade s odkazom na výsledky vykonaného dokazovania, na strane žalovanej nebol\npreukázaný vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca v\nodvolacom konaní uvádzal, že žalovaná porušila svoje základné povinnosti byt odovzdať, a s tým mu\nzabránila s bytom disponovať a z bytu ďalej profitovať jeho prenajímaním, tieto tvrdenia nezakladajú\nvydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to majú na zreteli ustanovenia Občianskeho zákonníka\no bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že o časti\nnároku bolo právoplatne rozhodnuté. V súvislosti s týmto tvrdením odvolací súd poukázal na uznesenie\nKrajského súdu v Žiline z 28. mája 2010 sp. zn. 8 Co 133/2010, ktorým v plnom rozsahu zrušil v\nporadí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo 4. novembra 2009 č.k. 4 C 129/2009-35, keď odvolací\nsúd nepovažoval záväzok žalovanej voči žalobcovi za solidárny. Úspešnej žalovanej náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože ich náhradu neuplatnila.\n\nProti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania vyvodzoval\nz § 237 písm. d/ O.s.p. z dôvodu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo a ako dovolací\ndôvod uvádzal, že konanie trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§\n241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež, že vec bola nesprávne právne posúdená (§ 241 ods. 2 písm. c/\nO.s.p.). Pri namietanej vade (§ 237 písm. d/ O.s.p.) vychádzal z rozsudku Okresného súdu Žilina zo\n4. novembra 2009, č.k. 4 C 129/2009-35, ktorým žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 631,80\neur. Vo zvyšnej časti, v rozsahu 631,79 eur žalobu zamietol, proti tomuto výroku podal odvolanie. Vo\nvyhovujúcom výroku sa rozsudok súdu prvého stupňa stal právoplatný, keďže proti tejto časti rozsudku\nodvolanie nebolo podané, čím sa vytvorila prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Dovolateľ mal za\nto, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a to v súvislosti s vyššie uvedeným, keď\nz dovolaním napadnutého rozsudku, ani z prvostupňového rozsudku sa nedá zistiť, ako sa súdy s\nuvedenou skutočnosťou vyporiadali. Ide o právne podstatnú skutočnosť, ktorá má zásadné právne\ndôsledky na posúdenie záväznosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Žilina zo 4. novembra\n2009, vo výroku ktorým súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 631,80 eur. Odvolací súd v rozsudku\ndovolaním napadnutom uviedol, že zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa, nie iba v časti.\nNevyporiadal sa pritom s rozsahom odvolania, ani s uvádzaným odôvodnením zrušujúceho uznesenia\nodvolacieho súdu. Je tiež podľa názoru dovolateľa nepreskúmateľné, ako s takýmto právnym názorom\nsúvisí odôvodnenie v následnej vete, podľa ktorej odvolací súd vytýkal nesprávnu aplikáciu § 511 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Vyčítal súdom nižších stupňov nesprávne právne posúdenie veci v otázke\nsolidárneho záväzku a hmotnoprávneho vzťahu žalovanej a druhej spoločnej nájomníčky v prípade ich\nprávnej zodpovednosti z titulu bezdôvodného obohatenia užívaním bytu bez právneho dôvodu. Žiadal\nrozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nŽalovaná vyjadrenie k dovolaniu nepodala.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie proti\nrozsudku odvolacieho súdu podal včas žalobca (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený v súlade s § 241\nods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal, či\ntento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.\nO.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že podané dovolanie smeruje proti takému\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nV prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu. Podľa § 238\nods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok\nsúdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti\nrozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto\nveci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu\nrozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože\nide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu\nprvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa §\n153 ods. 3 a 4.\nV danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok dovolacieho súdu, ale taký\npotvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti\nnemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny\nnázor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,\nže dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.\nS prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť\nprihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie)\nneobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho\nproti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237\nO.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\n\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenie je v znení\núčinnom do 31. decembra 2014.\nŽalobca v dovolaní namietal, že v konaní došlo k vade podľa § 237 písm. d/ O.s.p.\nPodľa § 237 písm. d/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v\ntej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.\nPodľa § 159 ods. 1 a 2 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním je právoplatný.\nVýrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o\nosobnom stave, je záväzný pre každého.\nUstanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. stanovuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa\nprejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo\nprávoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná.\nOdseky 2 a 3 citovaného ustanovenia upravujú tzv. materiálnu stránku právoplatnosti súdneho\nrozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia, a tým i v nezmeniteľnosti právoplatného\nvýroku rozhodnutia. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobujú tzv. prekážku právoplatne\nrozhodnutej veci (rei iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo,\nnemožno rozhodovať opäť.\nV prejednávanej veci však žiadna zo situácií vyššie uvedených nenastala.\nZ obsahu spisu totiž vyplýva, že súd prvého stupňa v poradí prvým rozsudkom zo 4. novembra 2009 č.k.\n4 C 129/2009-35 čiastočne žalobe vyhovel, keď priznal žalobcovi uplatnený nárok vo výške 631,80 eur a\nvo zvyšnej časti v rozsahu 631,79 eur žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu voči zamietajúcemu výroku\nodvolací súd uznesením z 28. mája 2010 sp. zn. 8 Co 133/2010 v plnom rozsahu rozsudok súdu prvého\nstupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ žalobca bol toho názoru, že odvolací súd sa v\nrámci odvolacieho konania vecou zaoberal nad medze (pokiaľ nenastala situácia predpokladaná v § 212\nods. 2 O.sp.) ako sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa, mohol žalobca\nproti takémuto rozhodnutiu využiť svoje právo a podať proti takémuto rozhodnutiu mimoriadne dovolanie.\nPredmetom prieskumu dovolacieho súdu v tomto konaní je však potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu\nz 30. augusta 2013 sp. zn. 8 Co 104/2013, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo 17. októbra\n2013 č.k. 4 C 129/2009-210 o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Súd prvého stupňa vec prejednal v\nrozsahu zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorým výrokom bol súd prvého stupňa viazaný.\nŽalobca v dovolaní tiež namietal, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na\ntieto tvrdenia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tohto\ntvrdenia, že v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nPredmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom,\n2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom\nsa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich\nustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať\npred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi\nkonania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym\nporiadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o právo predniesť (doplniť,\nči doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným\ndôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať\nv rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy,\nvyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj\n§ 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods.1, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.). To znamená,\n\nže nie každé porušenie procesných predpisov súdom a tým aj porušenie práva na spravodlivý súdny\nproces dosahuje intenzitu vady konania, ktorú má na zreteli ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p.\nDovolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku dovolateľa, že rozhodnutia prvostupňového a\nodvolacieho súdu boli nedostatočne odôvodnené, súdy sa nevysporiadali s jeho podstatnou\nargumentáciou a založili tak svoje rozhodnutia na nesprávne zistenom skutkovom stave a nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nObčianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo 3. decembra 2015\nStanovisko, ktorého právna veta uvádza, že ,,Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania\nv zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o\nskutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho\nporiadku.“\nPrihliadajúc na uvedenú výnimočnosť dovolací súd dospel k záveru, že potvrdzujúce rozhodnutie\nodvolacieho súdu (v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa) spĺňa vyššie uvedené\nkritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., a preto ho možno považovať\nza preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá základnej\n(formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, aké je\nstanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich\nsúd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako\ntieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne\nzávery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich\nobsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti\na presvedčivosti rozhodnutia. Odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá\nustanoveniu § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. V konkrétnostiach dovolací súd poukazuje, že odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím obsahuje vysvetlenie dôvodov,\npre ktoré bola žaloba zamietnutá. Rozhodnutia súdov vysvetľujú, prečo v prejednávanej veci k\nbezdôvodnému obohateniu podľa § 251 Občianskeho zákonníka u žalovanej nedošlo. Dovolací\nsúd poznamenáva, že sa správnosťou uvedených právnych záverov súdov nezaoberal. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie súdov v súhrne možno považovať za zrozumiteľné,\npreskúmateľné, odôvodnené a presvedčivé. Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný názor ako súdy, bez\nďalšieho nezakladá porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\nDovolací súd, pokiaľ ide o ďalšie námietky dovolateľa zdôrazňuje, že dovolanie nie je „ďalším“\nodvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených\nprocesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych vád (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).\nPreto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého\na druhého stupňa, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je\ntotiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne\nkorigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací\nsúd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu\ndruhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym\nposúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá možnosť\npodľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z\nobmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p.\n(arg. „dokazovanie však nevykonáva“). Okrem toho platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá\nvyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na\npoznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického\nmyšlienkového postupu, a preto nemôže byť predmetom posúdenia v rámci mimoriadneho opravného\n\nkonania (porovnaj R 42/1993). Z vyššie uvedených dôvodov za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle §\n237 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdmi a právnym\nhodnotením veci. Námietky dovolateľa v tomto smere preto z hľadiska prípustnosti a zároveň dôvodnosti\npodaného dovolania neboli právne významné a dovolací súd sa nimi nemohol zaoberať.\nPokiaľ dovolateľ namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§\n241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba poukázať na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu\nnormu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho nemožno\nuplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne\nposúdenie veci ale prípustnosť nezakladá (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo\n62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo\n26/2010).\nKeďže v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.,\na iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky dovolanie žalobcu v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.,\nako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný,\nodmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým\nrozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.\nV dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.).\nDovolací súd žalovanej trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}