Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/40/2016 z 25. 10. 2016 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. 9Sžso/40/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:5015201114.1 Najvyšší súd | 9Sžso/40/2016 | ECLI:SK:NSSR:2016:5015201114.1 | 2016-10-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 248 OSP, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, § 45 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b42edc3-94c9-4af8-ba03-fd7b0802aa9d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5015201114.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201114
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5015201114.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. X., nar. XY, bytom T., právne zastúpeného
Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti
žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/9129 zo dňa
06. októbra 2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/175/2015-25 zo
dňa 16. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/175/2015-25 zo dňa 16.
marca 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 21S/175/2015-25 zo dňa 16.03.2016 Krajský súd v Žiline zastavil
konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/9129 zo
dňa 06.10.2015. Rozhodnutím č. LM1/OPP_ŤZP/SOC/2015/11706 zo dňa 14.08.2015 Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš ako prvostupňový správny orgán zastavil žalobcovi
výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorý poberá fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím (ďalej len „peňažného príspevku“). Žalobou napadnutým rozhodnutím č.
UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/9129 zo dňa 06.10.2015 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

V odôvodnení rozhodnutia o zastavení konania krajský súd uviedol, že v predmetnej veci prvostupňový
správny orgán vyzval listom zo dňa 29.07.2015 žalobcu na osvedčenie skutočností rozhodujúcich
na poskytovanie peňažného príspevku - na doloženie dokladov o príjme manželky za rok 2014. Vo
výzve špecifikoval potrebné doklady a poučil žalobcu o následkoch jej nesplnenia. Na túto výzvu
žalobca reagoval listom zo dňa 06.08.2015, v ktorom predostrel svoje argumenty, pre ktoré nie je
povinný predkladať požadované doklady. Následné vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie
o zastavení výplaty peňažného príspevku č. LM1/OPP_ŤZP/SOC/2015/11706 zo dňa 14.08.2015, z
ktorého vyplýva, že žalobca má možnosť v lehote jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia
dodatočne predložiť požadované doklady, inak žalovaný príspevok odníme. Na odvolanie žalobcu
bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Keďže podľa názoru
krajského súdu išlo o rozhodnutie predbežnej povahy, kým správny orgán definitívne rozhodne o
obnovení výplaty opakovaného peňažného príspevku alebo rozhodne o odňatí tohto príspevku, je toto
rozhodnutie vylúčené zo súdneho prieskumu. Uviedol, že súdny prieskum zákonnosti aktov správnych
orgánov, ktoré nezasahujú do právneho postavenia jednotlivca (§ 244 ods. 3 O.s.p.) vrátane tých, ktoré
sú uvedené v § 248 O.s.p., je vylúčený. Toto pravidlo má dve základné výnimky, lebo zo súdneho
prieskumu nie sú vylúčené ani rozhodnutia s charakterom podľa § 248 O.s.p., ak spĺňajú podmienku
uvedenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy a nie je ani vylúčený prieskum zákonnosti tzv. nepriamych rozhodnutí v



režime ustanovenia § 245 ods. 1 O.s.p. Článok 46 ods. 2 posledná veta Ústavy SR modifikoval hranice
súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v prospech všetkých adresátov, u ktorých tieto rozhodnutia
zasahujú, alebo sa aspoň dotýkajú ich základných práv a slobôd. V preskúmavanom prípade však
krajský súd nezistil, akým spôsobom by mohlo napadnuté rozhodnutie predbežnej povahy ovplyvňovať
alebo inak sa týkať základných práv a slobôd žalobcu.

Rozhodnutie krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním, v ktorom uviedol, že
rozhodnutie v žiadnom prípade nie je predbežnej povahy, pretože žalovaný svojim rozhodnutím menil
oprávnenia a povinnosti žalobcu, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 248 O.s.p. na predmetné rozhodnutie, keďže samotné zastavenie výplaty peňažného príspevku
nie je ani predbežnej povahy, ani procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania (vychádzalo
z hmotnoprávnych podmienok zákona č. 447/2008 Z.z.), čo potvrdili aj rozhodnutia iných súdov v
obdobných situáciách.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté
uznesenie v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel jednomyseľne k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. výplata opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu
sa zastaví, ak fyzická osoba, ktorej sa vypláca peňažný príspevok na kompenzáciu, nevyhovie výzve
príslušného orgánu v určenej lehote osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného
príspevku na kompenzáciu alebo na jeho výšku a táto fyzická osoba bola na tento dôsledok v písomnej
výzve upozornená.

Podľa § 45 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán rozhodne o obnovení výplaty opakovaného
peňažného príspevku na kompenzáciu od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom fyzická osoba preukázala, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplata peňažného
príspevku na kompenzáciu podľa odsekov 4 a 5 zastavená. Ak fyzická osoba nevyhovie výzve podľa
odsekov 4 a 5 do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty opakovaného
peňažného príspevku na kompenzáciu, príslušný orgán rozhodne o odňatí tohto príspevku. Lehota
jedného roka začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom rozhodnutie o zastavení výplaty nadobudlo právoplatnosť.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný napadnutým rozhodnutím nerozhodol o odňatí peňažného
príspevku na kompenzáciu, ale o zastavení jeho výplaty. K odňatiu príspevku dochádza až po uplynutí
jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty, a to vtedy, ak poberateľ príspevku ani
v jednoročnej lehote nevyhovie výzve správneho orgánu. Po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
výplaty teda plynie jednoročná lehota, v ktorej má poberateľ možnosť rozhodujúce skutočnosti osvedčiť.
Ak tak urobí, príslušný orgán rozhodne o obnovení výplaty peňažného príspevku, a naopak ak výzve
nevyhovie, až vtedy vydá správny orgán rozhodnutie o odňatí príspevku.

Odvolací súd sa nestotožnil s vyhodnotením negatívneho dôsledku na právne postavenie jednotlivca.
Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté rozhodnutie rozhodnutím, ktoré sa dotýka základných práv
a slobôd žalobcu, a teda môže negatívne ovplyvniť jeho právne postavenie. Aj keď žalobca dodatočne
predloží doklady vyžadované správnym orgánom, správny orgán síce rozhodne o obnovení výplaty
opakovaného peňažného príspevku, avšak žalobcovi nevyplatí spätne príspevok za obdobie, v ktorom
bola výplata príspevku pozastavená. Rozhodnutie o zastavení výplaty peňažného príspevku je preto
potrebné preskúmať najmä z hľadiska, či bola požiadavka správneho orgánu na predloženie konkrétnych
orgánov oprávnená alebo nie, a teda či je napadnuté rozhodnutie výsledkom zákonného postupu.



Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/175/2015-25 zo 16.03.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V novom
rozhodnutí krajský súd znova rozhodne aj o trovách konania vrátane konania odvolacieho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.