{"guid": "02edacfa-c2e8-48e1-8a2b-069bcaf2870d:9d39210c-98eb-4b70-9b6c-1b6d3137e55f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5015200254.1", "spisova_znacka": "6Sžf/62/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/62/2015 z 24. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. 6Sžf/62/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5015200254.1", "identifikacne_cislo": "5015200254", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-14", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d39210c-98eb-4b70-9b6c-1b6d3137e55f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5015200254.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5015200254.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5015200254.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/62/2015\n5015200254\n24. 05. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:5015200254.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GTB, a.s., so sídlom SNP 1, 033 01\nLiptovský Hrádok, IČO: 31 578 802, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová,\ns.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, zast. JUDr. Matúšom Košarom, advokátom, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100308/1/436727/2014 z 1. októbra\n2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/24/2015-26 z 13. mája 2015,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/24/2015-26 z 13. mája\n2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/24/2015-26 z 13. mája 2015 pre nezaplatenie súdneho poplatku\nv zmysle § 14 v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 71/1992 Zb.“ alebo „zákon o\nsúdnych poplatkoch“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\noznačeného v záhlaví tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania\nnemá právo na ich náhradu.\nV odôvodnení uznesenia uviedol, že právnemu zástupcovi žalobcu bola dňa 27. marca 2015 doručená\nvýzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 70,- Eur, obsahujúca poučenie o následkoch\nnezaplatenia. Žalobca napriek výzve a poučeniu súdny poplatok nezaplatil. Krajský súd poukazom na\nprávnu úpravu ustanovenú v § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch\na v spojení s § 49 ods. 1 O.s.p. skonštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca napriek výzve\ndo dňa rozhodnutia uložený súdny poplatok nezaplatil, súd konanie pri aplikácii § 14 v spojení s § 10\nods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil.\nĎalej krajský súd uviedol, že dňa 7. apríla 2015 podal žalobca na tamojšom súde podanie označené\nako „Odvolanie proti rozhodnutiu o zaplatení súdneho poplatku“, v ktorom uviedol, že dňa 24. marca\n2015 podal návrh na spojenie veci v konaní vedenom pod sp. zn. 21S/211/2014, ktorého predmetom\nje spojenie aj tohto konania. Žalobca vyslovil názor, že ak súd v záujme hospodárnosti spojí konania\nv zmysle jeho žiadosti na spojenie vecí, súdny poplatok bude vyrubený v zákonom stanovenej\nvýške len za jedno konanie. Vo vzťahu k uvedenému podaniu krajský súd uviedol, že výzva na\nzaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je poplatníkovi zasielaná v\n\nprípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania;\nnásledkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie\npovinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie, keďže povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok vyplýva zo zákona a je podmienkou pre to, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na\nzaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím. Neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania,\na nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia).\nProti výzve na zaplatenie súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie, pretože výzva nie je rozhodnutím.\nOdvolanie je prípustné až proti tomuto uzneseniu o zastavení konania.\nII.\nUznesenie krajského súdu v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania namietal dôvody zastavenia konania, pričom zotrval na svojom stanovisku\nuvedenom už v jeho podaní, označenom ako odvolanie proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku.\nŽalobca poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch v\nspojení s § 112 ods. 1 O.s.p. tvrdil, že žalobou z 12. decembra 2014 sa domáhal preskúmania viacerých\nrozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí Daňového úradu Žilina, ktoré im predchádzali a odloženia ich\nvykonateľnosti. Dňa 26. mája 2015 podal návrh na spojenie veci, ktorým sa domáhal, aby samostatné\nkonania vedené na Krajskom súde v Žiline po vylúčení veci boli spojené s poukazom na zásadu rýchlosti\na hospodárnosti. Uviedol, že pri rozhodovaní o vylúčení alebo spojení veci na spoločné konanie súd\nberie na zreteľ najmä povahu žalobou uplatneného nároku a hospodárnosť konania, resp. konaní, v\nktorej súvislosti dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 122/05\nzo 14. júna 2006. Namietal, že v predmetnej veci práve rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k.\n21S/211/2014-101 zo 4. februára 2015 o vylúčení veci na samostatné konanie bol jeden z úkonov\nsúdov, vytvárajúcich základ pre porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.\nDôvodil, že účelom súdnej ochrany všeobecne je poskytovanie ochrany subjektívnym právam, táto\nochrana musí byť skutočná a spravodlivá a súdy nesmú rozhodovať iba formálne alebo formalisticky,\nale musia prihliadať aj na možné následky procesných rozhodnutí a ich možné následky na rozhodnutie\nvo veci samej. Vyslovil názor, že v prípade, že by sa tieto rozhodnutia mali preskúmavať v samostatných\nkonaniach, z ktorých každé je spoplatnené v zmysle zákona č. 71/1992 Zb., došlo by k popretiu práva\nna prístup k súdu a tým aj základného práva na súdnu ochranu. Vytýkal krajskému súdu, že uvedeným\npostupom žalobca obdrží 12 meritórnych rozhodnutí, pričom ich enunciáty a nadväzné odôvodnenia\nbudú s vysokou mierou pravdepodobnosti identického znenia, a preto sa konanie súdu v uvedenom\nsmere javí pre účastníka konania ako nepochopiteľné a neprimerane nákladné, čo však odporuje zásade\nhospodárnosti, najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca prešiel reštrukturalizačným konaním a\npreskúmanie rozhodnutí vydaných tým istým orgánom verejnej správy voči tomu istému daňovému\nsubjektu z toho istého dôvodu, ktorým je dorubenie úrokov z omeškania spoločným prejednaním týchto\nsporových vecí je najhospodárnejším riešením záležitosti.\nIII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nZ predloženého spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou z 12. decembra 2014 sa\ndomáhal preskúmania viacerých rozhodnutí žalovaného (12), ako aj rozhodnutí Daňového úradu Žilina,\nktoré im predchádzali a odloženia ich vykonateľnosti. Krajský súd uznesením č. k. 21S/211/2014-101 zo\n4. februára 2015 vylúčil jednotlivé návrhy žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného\nsprávneho orgánu na samostatné konania. Krajský súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku\nvo výške 70,- Eur výzvou z 24. marca 2015, obsahujúcou poučenie o následkoch v prípade jeho\nnezaplatenia, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 27. marca 2015. Žalobca napriek\nvýzve a poučeniu súdny poplatok nezaplatil do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Dňa 7. apríla 2015\npodal žalobca podanie označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o zaplatení súdneho poplatku“,\nv ktorom tvrdil, že dňa 24. marca 2015 podal návrh na spojenie veci v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n21S/211/2014, ktorého predmetom je spojenie aj tohto konania. Žalobca vyslovil názor, že ak súd v\nzáujme hospodárnosti spojí konania v zmysle jeho žiadosti na spojenie vecí, súdny poplatok bude\nvyrubený v zákonom stanovenej výške len za jedno konanie.\nPodľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa\nvykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“)\nuvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“),\nktorý tvorí prílohu tohto zákona.\nPodľa § 2 ods. 1, písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak\nje podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ.\nPodľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo\nzákladu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.\nAk je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok\npodľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá\nvo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.\nZa konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu v konaní podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku sa platí poplatok podľa odseku 2.\nPodľa § 8 ods. 1, 4 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za\nuplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného\npredpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.\nOstatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila\npovinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.\nPodľa položky č. 10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nsa vyberie súdny poplatok z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na\nzáklade žaloby, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak 70,- Eur.\nVychádzajúc z citovanej právnej úpravy poplatková povinnosť poplatníka - navrhovateľa poplatkového\núkonu, (§ 2 ods. 1) vzniká podaním návrhu, odvolania, dovolania (§ 5 ods. 1) alebo žiadosti na\nvykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Zákonodarca\nv sadzobníku súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. stanovuje súdny poplatok\nbuď percentom zo základu poplatku (ďalej len percentná sadzba) alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1)\na v položke č. 10 písm. a) sadzobníka stanovuje sadzbu súdneho poplatku pevnou sumou 70,- Eur\nz návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby. Pokiaľ\nsadzba poplatku je stanovená za konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\nna základe žaloby, rozumie sa tým konanie na jednom stupni a poplatok podľa rovnakej sadzby sa\nvyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2, 3). Sadzba poplatku sa vzťahuje samostatne ku\nkaždému návrhu súdneho prieskumu, teda ak žalobca sa návrhom domáhal preskúmania zákonnosti\nviacerých rozhodnutí orgánu verejnej správy, predmetom súdneho prieskumu bol každý jednotlivý návrh\nna preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, a preto žalobca bol povinný\nzaplatiť súdny poplatok za každý návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu, ktorého prieskumu súdom sa návrhom (žalobou) domáhal.\nNajvyšší súd k žalobcom namietanej povinnosti zaplatiť súdny poplatok, tvrdiac, že v prípade, že by sa\ntieto rozhodnutia mali preskúmavať v samostatných konaniach, z ktorých každé je spoplatnené v zmysle\nzákona č. 71/1992 Zb., došlo by k popretiu práva na prístup k súdu a tým aj základného práva na súdnu\nochranu, uvádza nasledovné:\n\nKrajský súd nepostupoval v rozpore so zákonom (§ 112 ods. 2 O.s.p.), keď konanie o návrhu na\npreskúmanie zákonnosti dvanástich rozhodnutí žalovaného vylúčil na samostatné konania a v danom\nprípade zastavil konanie, pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom napriek výzve a poučeniu súdu.\nZo spisového materiálu krajského súdu vyplýva, že žalobca sa jednou žalobou domáhal preskúmania\nzákonnosti dvanástich rozhodnutí žalovaného správneho orgánu. Krajský súd uznesením konanie\no jednotlivých rozhodnutiach vylúčil na samostatné konania. Pri rozhodovaní o vylúčení konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu na samostatné konania súd prvého\nstupňa vychádzal z predmetu preskúmania a v záujme prehľadnosti. Rozhodovanie o spojení alebo\nvylúčení vecí na samostatné konania zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 112 ods. 1, 2\nO.s.p. ponecháva na úvahe súdu a proti takémuto rozhodnutiu súdu nepripúšťa odvolanie. V dôsledku\nskutočnosti, že žalobca sa žalobou domáhal ako účastník súdneho konania preskúmania zákonností\nviacerých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, vznikla mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa\npoložky 10 Sadzobníka zákona o súdnych poplatkov za každé rozhodnutie, ktorého prieskumu súdom\nsa návrhom (žalobou) domáhal. Vzhľadom k uvedenému vo vzťahu k povinnosti žalobcu zaplatiť súdny\npoplatok je preto právne irelevantné, či súd vykoná súdny prieskum v spojenom konaní alebo veci\nspojené žalobou vylúči na samostatné konania, pretože predmetom súdneho prieskumu naďalej ostáva\ndvanásť rozhodnutí žalovaného a teda aj predmetom poplatkovej povinnosti je dvanásť návrhov (žalôb)\nna preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu.\nPredmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie žalovaného, ktoré\nsúd preskúmava v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n„Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“, na ktoré sa vzťahuje\nspoplatnenie podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov ako návrh na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo výške 70,- Eur, ak v písmenách\nb) až d) nie je ustanovené inak.\nVychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci mal odvolací súd preukázané, že žalobca súdny poplatok\nnezaplatil napriek riadnej výzve, ktorá mu bola doručená, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď\nkonanie vo veci zastavil.\nK procesnému postupu súdu prvého stupňa ešte odvolací súd uvádza, že právny zástupca žalobcu\nprevzal dňa 27. marca 2015 výzvu súdu, ktorá mu bola doručovaná v súlade s § 49 ods. 1 veta druhá\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. Rovnako ako súd prvého stupňa, poukazuje aj najvyšší\nsúd na znenie celého ustanovenia § 10 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré rozlišuje medzi výzvou\nna zaplatenie súdneho poplatku a uznesením na zaplatenie súdneho poplatku s tým, že ide o dva\nsamostatné procesné inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a následkami nezaplatenia súdneho\npoplatku na ich základe.\nSúd prvého stupňa tiež správne poukázal na to, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods.\n1 zákona o súdnych poplatkoch) súd poplatníkovi zasiela v prípade nezaplatenia súdneho poplatku\nsplatného podaním návrhu na začatie konania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie\nkonania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej\nnesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre pokračovanie súdu v konaní.\nVýzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi\nkonania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia\n(uznesenia).\nK uvedenému odvolací súd dodáva, že na rozdiel od tohto postupu uznesením na zaplatenie súdneho\npoplatku (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) súd účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok v taxatívne vymedzených prípadoch. Ide o konania, v ktorých súd už začal konať vo veci samej,\nďalej vo veciach v ktorých vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka,\npretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine,\nalebo ak došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako súd\nzačal konať vo veci samej, ak ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov, ak súd\nžiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, alebo ak vznikla poplatková\npovinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\n\nUznesením, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, teda súd rozhoduje v prípadoch, kedy mu zo zákona\nvyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy súd napriek\nnezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval. Ide o prípady, kedy\nby došlo k neželanému oddialeniu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr. predbežné opatrenie),\nalebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná. Rizikom, ktoré na\nseba účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, je možnosť vymáhania\n(„exekúcie“) nezaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní\nsúdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.\nZ uvedeného je zrejmé, že v danom prípade boli splnené podmienky pre postup súdu v zmysle § 10\nods.1 zákona č. 71/1992 Zb., z ktorých dôvodov súd prvého stupňa nepochybil, keď žalobcu vyzval na\nzaplatenie súdneho poplatku výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, následkom ktorej\nje v prípade nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania. Žalobca svojím konaním v rozpore s\n§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sám spôsobil zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho\npoplatku.\nNapokon najvyšší súd zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (ale aj iných\nzákonov vo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to, že\nžalobca je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého sa pokladá advokát ako zástupca\ns právnickým vzdelaním.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto postupom krajského súdu nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k porušeniu\njeho základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ani k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl. 13\nods. 1 písm. a) ústavy, keďže postup a rozhodnutie krajského súdu zodpovedá § 10 ods. 1 zákona č.\n71/1992 Zb.\nVychádzajúc z uvedeného pokiaľ teda žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu splatný podaním\nžaloby, ani po výzve a poučeniu súdu prvého stupňa, krajský súd postupoval správne a v súlade so\nzákonom, keď konanie zastavil, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\na účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému\nnáhrada trov konania neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/24/2015", "guid": "1f32c616-a164-479e-9834-cc7e5e77c064:7eb7d61e-c24c-48e0-8d79-952cd2deec0e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}