{"guid": "6fe8e823-1eda-4160-b82a-6a7c70b42ad7:ec781380-1ed7-480d-81d6-167914e41941", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5015200123.1", "spisova_znacka": "5Sžf/82/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/82/2015 z 13. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2016, sp. zn. 5Sžf/82/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5015200123.1", "identifikacne_cislo": "5015200123", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2016-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec781380-1ed7-480d-81d6-167914e41941", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5015200123.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5015200123.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5015200123.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/82/2015\n5015200123\n13. 12. 2016\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2016:5015200123.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: IMI SPED, spol.\ns r.o., so sídlom Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31 582 311, právne zastúpený: Mgr. Ján Páchnik,\nadvokát so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/345946/2014 zo dňa 1. augusta 2014, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/44/2015-137 zo dňa 29. septembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/44/2015-137 zo dňa 29.\nseptembra 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 20S/44/2015-137 zo dňa\n29.09.2015 postupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)\nzamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100308/1/345946/2014 zo dňa 01.08.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.\n9500302/5/672518/2013 zo dňa 19.02.2013. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. Rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. 9500302/5/672518/2013 zo dňa 19.02.2013 bol žalobcovi\npodľa § 156 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) vyrubený úrok z\nomeškania v sume 358,10 € za nezaplatenie preddavku na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie\nobdobie október 2011 v ustanovenej lehote do 31.10.2011 v ustanovenej výške 9 481,60 €.\n3. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca namietal nesprávny postup\nprvostupňového orgánu a v nadväznosti naň aj žalovaného správneho orgánu pri určení výšky\npreddavku a následnom vyrubení úroku z omeškania, nakoľko vychádzali z nesprávne stanovenej\npredpokladanej dane, keď žalobca omylom pri jej určovaní v rozpore s ustanovením § 84 zákona č.\n582/2004 Z.z. uviedol ako predmet dane aj motorové vozidlá používané na podnikanie v zahraničí,\nčím došlo k zvýšeniu predpokladanej dane. Žalobca určil správnu výšku preddavku v dodatočnom\ndaňovom priznaní, no napriek tomu prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali z pôvodne nesprávne\nurčenej predpokladanej dane a žalobcom upravenú výšku preddavku v dodatočnom daňovom priznaní\nnezohľadnili. Podľa názoru žalobcu tak došlo k učeniu preddavku v rozpore so zákonom, pričom\npoukázal na ustanovenia § 156 ods. 1 a 4 Daňového poriadku, z ktorých vyplýva, že úrok z omeškania\nmusí vychádzať z preddavku v ustanovenej výške, t.j. výške, ktorú ustanovuje zákon. Vzhľadom na\n\nuvedené mal žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nje v rozpore so zásadou právneho štátu, t.j. zásadou, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.\n4. Krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a právne argumentoval tým, že východiskom pre\nurčenie výšky preddavkov na daň z motorových vozidiel na rok 2011 bolo v danom prípade daňové\npriznanie žalobcu za zdaňovacie obdobie 2010. Keďže v bode 52 daňového priznania (preddavok na\ndaň) žalobca uviedol predpokladanú daň vo výške 113 779,22 €, túto sumu je potrebné považovať\nza základ pre určenie výšky preddavku. V súlade s § 91 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. bola výška\npreddavku určená ako jedna dvanástina predpokladanej dane, t.j. 9 481,60 €. Krajský súd zdôraznil,\nže žalobca mohol účinne meniť výšku preddavkov na daň na rok 2011 a to podaním dodatočného\ndaňového priznania do 31.01.2012, t.j. do konca lehoty na podanie daňového priznania na daň z\nmotorových vozidiel za rok 2011. Na základe dodatočného daňového priznania mohol správca dane\nprehodnotiť výšku mesačných preddavkov na daň na rok 2011, avšak len tých mesačných preddavkov,\nktorých omeškanie s platením doposiaľ nenastalo. Nakoľko povinnosť daňového subjektu na platenie\npreddavkov na daň na obdobie roku 2011 trvala v čase splatnosti preddavku a aj počas celej doby\nomeškania s platením preddavku a počas celej doby omeškania s platením preddavku na daň za október\n2011 nenastala zmena rozhodujúcich skutočností pre učenie výšky preddavku, podanie dodatočného\ndaňového priznania za rok 2010 nemôže ovplyvniť výšku preddavkov na zdaňovacie obdobie 2011.\nZáverom krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca nesie podnikateľské riziko, ktoré v sebe\nobsahuje aj zodpovednosť za neprofesionálny prístup k výkonu podnikateľskej činnosti a preto musí\nniesť dôsledky tohto konania, ktorým je vyrubenie úroku z omeškania za oneskorenú úradu preddavkov\nna daň z motorových vozidiel.\n5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie,\nktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal,\naby odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov\nprvostupňového a odvolacieho konania.\n6. Žalobca v odvolaní namietal, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\na postupom krajského súdu došlo k odňatiu jeho práva na možnosť konať pred súdom. Úvodom\nžalobca opätovne poukázal na nesprávnosť postupu žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, pričom\nargumentoval dôvodmi uvedenými v žalobe. K odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa nesprávneho\nprávneho posúdenia veci uviedol, že krajský súd nesprávne interpretoval ustanovenia zákona č.\n582/2004 Z.z., zákona č. 563/2009 Z.z. a Ústavy SR. Záver krajského súdu, že skutočnosti ovplyvňujúce\nvýšku preddavku nastali až po 31.01.2012 a preto nemajú vplyv na určenie preddavku na daň a\nnásledne na výšku úroku z omeškania považuje za nesprávny, keďže v predmetnej veci nejde o zmenu\nrozhodujúcich skutočností, ale o to, že došlo len k zosúladeniu právneho stavu so skutočnosťou.\nNesúhlasil ani s názorom krajského súdu, že úrok z omeškania je súčasťou podnikateľského rizika\nžalobcu. V závere namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keď krajský súd síce citoval\nustanovenia právnych predpisov, avšak zo samotného odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akých\nkonkrétnych ustanovení právnych predpisov pri posúdení veci vychádzal.\n7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na ustanovenie § 91 ods. 9 zákona č.\n582/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že zmena predmetu dane v priebehu zdaňovacieho obdobia nemá\nvplyv na platenie preddavkov na daň. Uviedol, že v prípade žalobcu došlo v priebehu jedného\nzdaňovacieho obdobia k viacerým vznikom a zánikom daňovej povinnosti z dôvodu používania resp.\nnepoužívania motorového vozidla na podnikanie a práve z týchto dôvodov zákonodarca ustanovil, že\nvýška preddavkov sa nebude v priebehu zdaňovacieho obdobia meniť. Zákon však umožňuje zmeniť\nvýšku preddavkov len na základe rozhodnutia správcu dane podľa § 91 ods. 10 zákona č. 582/2004 Z.z.\ns tým, že platenie preddavkov inak na základe rozhodnutia správcu dane je možné len v konkrétnom\nzdaňovacom období a nie po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť platenia\npreddavkov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\n\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie\nje možné priznať úspech.\n9. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“),\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n10. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n11. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\n12. Podľa § 156 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe dani a poplatkov, úrok z omeškania\nsprávca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote\nalebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane preddavok\nna daň.\n13. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení k 30.11.2012, preddavok na daň je platba na daň,\nktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia.\n14. Podľa § 156 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe dani a poplatkov, ak preddavok na daň nebol\nzaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v\nrozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane,\nnajdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.\n15. Podľa § 91 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne\nodpady a drobné stavebné odpady, daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane\npresiahne 8 292,- €, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a\nto vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca\npríslušného kalendárneho mesiaca.\n16. Podľa § 91 ods. 10 zákona č. 582/2004 Z.z., ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola\npredpokladaná daň vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ako je\nustanovené v odsekoch 1 a 2. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj na základe\nžiadosti daňovníka. Proti rozhodnutiu správcu dane o platení preddavkov na daň inak na základe žiadosti\ndaňovníka sa nemožno odvolať.\n17. Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca podal dňa 31.01.2011 daňové\npriznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2010. V bode 52 daňového priznania\nuviedol predpokladanú daň na zdaňovacie obdobie 2011 vo výške 113 779,22 €. Správca dane následne\ns použitím ustanovenia § 91 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. vyčíslil výšku mesačného preddavku na\nsumu 9 481,60 €, ktorú sumu bol žalobca povinný zaplatiť v zmysle § 91 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z.\ndo konca príslušného kalendárneho mesiaca. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa za mesiac október 2011\ndostal do omeškania s úhradou preddavku, správca dane mu za obdobie omeškania od 01.11.2011 do\ndátumu podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2011 vyrubil úrok z omeškania vo výške\n358,10 €. Podľa žalobcu došlo k nesprávnemu určeniu výšky predpokladanej dane tým, že správca dane\ndo sumy predpokladanej dane zahrnul aj daň na motorové vozidlá používané na podnikanie v zahraničí,\nčím došlo k navýšeniu predpokladanej dane, t.j. aj sumy mesačných preddavkov na daň a následnému\nnesprávnemu určeniu výšky úroku z omeškania.\n18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že u daňovníka, ktorému vznikla povinnosť\nplatiť preddavky na daň, vznik ani zánik daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia nemá\n\nvplyv na výšku platenia preddavkov na daň. To znamená, že daňovník, ktorému vznikla povinnosť platiť\npreddavky na daň podľa výšky predpokladanej dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia, je\npovinný ich platiť do konca zdaňovacieho obdobia v nezmenenej výške, a to aj vtedy, ak v priebehu\nzdaňovacieho obdobia dôjde k zániku alebo novému vzniku daňovej povinnosti. Pri vzniku alebo zániku\ndaňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia je možné výšku preddavkov na daň zmeniť alebo\nzrušiť, ale iba na základe rozhodnutia správcu dane. Rozhodnúť o určení platení preddavkov na daň\ninak môže správca dane z úradnej moci alebo na základe písomnej žiadosti daňovníka. Správca dane\nv rozhodnutí o určení platení preddavkov na daň inak nemôže zmeniť výšku preddavkov na daň, ktoré\nboli splatné pred vydaním tohto rozhodnutia. Výšku preddavkov na daň môže správca určiť inak iba\nu predpísaných preddavkov, ktoré ešte neboli splatné. Podanie dodatočného daňového priznania v\npriebehu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k zmene údaja o výške predpokladanej dane nemá\nvplyv na výšku platenia preddavkov na daň. To znamená, že daňovník, ktorému na základe údaja o\npredpokladanej dani uvedenej na riadku č. 52 daňového priznania vznikla povinnosť platiť preddavky\nna daň podľa výšky predpokladanej dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia, je povinný ich\nplatiť do konca zdaňovacieho obdobia naďalej v nezmenenej výške.\n19. Žalobca v konaní nepopieral skutočnosť, že s úhradou platby preddavku na daň sa dostal do\nomeškania, avšak namietal určenie výšky úroku z omeškania. K otázke možnej úpravy predpokladanej\ndane, ktorá je základom pre určenie výšky preddavkov na daň z motorových vozidiel a výšky úroku z\nomeškania je potrebné uviesť, že v prípade ak žalobca zistil, že jeho predpokladaná daň v riadnom\ndaňovom priznaní nie je uvedená správne, čo malo mať za následok zmenu výšky platenia preddavkov\nna daň, podaním dodatočného daňového priznania nedošlo k zníženiu výšky platenia preddavkov na\ndaň. Preto bol žalobca povinný naďalej platiť preddavky na daň podľa výšky predpokladanej dane\nuvedenej v riadnom daňovom priznaní (bez ohľadu na to, že uvedenú skutočnosť uviedol v dodatočnom\ndaňovom priznaní). Pokiaľ žalobca trval na zmene výšky predpokladanej dane mohol požiadať správcu\ndane o určenie preddavkov na daň inak. Keďže žalobca nevyužil možnosť zmeny výšky predpokladanej\ndane spôsobom uvedeným v ustanovení § 91 ods. 10 zákona č. 582/2004 Z.z., t.j. nepožiadal správcu\ndane o vydanie rozhodnutia, ktorým by výšku predpokladanej dane znížil, predpokladaná daň určená\nžalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2010 sa stala základom pre určenie výšky\npreddavkov a taktiež aj samotného úroku z omeškania.\n20. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku, žalobcu, ktorý uviedol, že v predmetnej veci ide\nlen o zosúladenie právneho stavu so skutočnosťou, t.j. nejde o zmenu predmetu dane. V danom prípade,\nnie je podstatné, či žalobca v riadnom daňovom priznaní len z dôvodu svojho pochybenia uviedol\nnesprávnu výšku predpokladanej dane. Bez ohľadu na to, či žalobca chcel len zosúladiť právny stav so\nskutočnosťou, žalobca nevyužil zákonom predpokladané možností na zníženie predpokladanej dane,\nktorá je základom pre určenie výšky preddavku.\n21. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza,\nže krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal s námietkami žalobcu,\ndostatočným spôsobom opísal a príslušnými zákonnými ustanoveniami právne zdôvodnil postup pri\nurčení výšky úroku z omeškania, rozhodnutie tak spĺňa kritéria zrozumiteľnosti a presvedčivosti v zmysle\n§ 157 ods. 2 O.s.p.\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch\nstupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, dostatočne zistili\nskutkový stav, vec správne právne posúdili, ich závery sú dostatočne presvedčivé a preto je možné tieto\nrozhodnutia považovať za skutkovo podložené a súladné so zákonom. Skutočnosti, ktorými žalobca v\nodvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto\nboli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v odvolacom konaní pred správnym orgánom,\nrovnako ako v prvostupňovom súdnom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §\n250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n\n24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada\ntrov konania neprináleží.\n25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}