{"guid": "de60415e-da67-4308-b5ba-d369923b7c51:cf373515-46de-4f9a-8349-e7f6c7d29cc8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5015200084.1", "spisova_znacka": "10Sžo/207/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/207/2015 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Sžo/207/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5015200084.1", "identifikacne_cislo": "5015200084", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf373515-46de-4f9a-8349-e7f6c7d29cc8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5015200084.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5015200084.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5015200084.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/207/2015\n5015200084\n26. 10. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:5015200084.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: KINDER CENTRUM spol. s r. o., Azúrová 1069/33, Žilina - Budatín, IČO: 44 448 384, právne\nzastúpený STEHURA & partners, v.o.s., advokátska kancelária so sídlom Fraňa Kráľa č. 2080, Čadca,\nproti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/130 O-479-2.1/2014 zo dňa 15.12.2014, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/7/2015-33 zo dňa 13. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/7/2015-33 zo dňa 13.\nmája 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. OPS/BEZ/2014/130 O-479-2.1/2014 zo dňa 15.12.2014. Týmto rozhodnutím žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín (ďalej len „správny orgán\n1. stupňa“) č. k. 4650/148/2014/2.1/L zo dňa 22.09.2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za\nporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že v správnom konaní bolo dostatočným spôsobom\npreukázané porušenie ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“), a to § 3 ods.\n2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) predmetného zákona.\nHlavnou obranou žalobcu v predmetnom konaní bola tvrdená skutočnosť, že kontrolovaná fyzická osoba\nW. G. v čase výkonu kontroly síce bola na pracovisku, a to v OC Dubeň v Žiline v predajni žalobcu\nMama a ja, avšak nevykonávala na základe pokynov žalobcu a v mene žalobcu žiadnu závislú prácu\nza mzdu alebo odmenu, ale sa len zdržiavala na pracovisku budúceho zamestnávateľa. Toto tvrdenie\nspochybňujú vysvetlenia samotnej W. G. podané v zápisnici o podaní informácie a vysvetlení dôvodu\nprítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 11.06.2014, nakoľko táto jednoznačne odpovedala,\nže vykonáva závislú prácu dňa 11.06.2014 od 09:00 hod., pričom neuvádzala, že sa na pracovisku\nlen zdržiava. Ďalej uviedla, že pracuje za minimálnu mzdu a že ju zaúča kolegyňa F. W., takže aj z\nuvedených okolností vyplýva, že W. G. vykonávala v čase kontroly závislú prácu pre zamestnávateľa,\nt. j. pre žalobcu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj ďalší fakt, a to evidencia pracovného času, z ktorej je\nzrejmé, že menovaná W. G. pracovala a vykonávala závislú prácu u žalobcu 12 hodín a to od 09:00 hod.\n\ndo 21:00 hod. Nepochybne z dohody o vykonaní práce uzavretej medzi žalobcom a W. G. je zrejmé,\nže táto bola uzatvorená dňa 10.06.2014 so začiatkom pracovnoprávneho vzťahu dňa 11.06.2014. To\nznamená, že uvedená žalobná námietka žalobcu bola vyhodnotená ako nedôvodná.\nSkutočnosti výkonu práce W. G. potvrdzuje podporne aj úradný záznam vyhotovený dňa 18.06.2014 z\ntelefonického hovoru inšpektorky práce s konateľkou žalobcu Zuzanou Sirotovou a Marekom Sirotom,\nz ktorých vyplýva, že W. G. zabudli prihlásiť do Registra poistencov v Sociálnej poisťovni.\nĎalej bolo nesporné, že žalobca elektronicky prihlásil W. G. do registra Sociálnej poisťovne dňa\n11.06.2014 o 11:26 hod., teda je zrejmé, že bola prihlásená dodatočne, pričom nepochybne bolo\npreukázané, že zamestnávateľ - žalobca si nesplnil povinnosť s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 82/2005 Z.z. v súlade s § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Žalobca mal v súlade s dikciou § 231 ods. 1 písm. b) bod 1\nzákona o sociálnom poistení zákonnú povinnosť prihlásiť dotknutú fyzickú osobu - W. G., s ktorou mal\nuzatvorenú predmetnú dohodu o vykonaní práce pred dohodnutým dňom začiatku pracovnoprávneho\nvzťahu do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne.\nV danom prípade podľa názoru súdu porušenie povinnosti stanovenej zákonom bolo jednoznačne\nžalobcovi preukázané a dodatočné čestné prehlásenie W. G. už nebolo možné vziať v úvahu. Aj súd\nho vyhodnotil ako účelové, ovplyvnené už samotným žalobcom z cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za\npredmetný správny delikt. Uvedené dotvrdzuje aj fakt, že v rámci konania bolo predložené len čestné\nprehlásenie W. G., pričom samotný žalobca nežiadal v priebehu správneho konania vypočuť W. G. ako\nsvedka. Ani z odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nevyplýva, že žalobca takýto konkrétny návrh\nna vykonanie dokazovania podal.\nZa nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, že samotná zápisnica o podaní informácie\na vysvetlení zo dňa 11.06.2014 nemôže slúžiť ako dôkaz, nakoľko bola vyhotovená pred začatím\nsprávneho konania. Podľa názoru súdu tento dôkaz bol zabezpečený zákonným spôsobom s poukazom\nna § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.\n82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o inšpekcii práce“).\nTak isto je podľa krajského súdu nedôvodná námietka žalobcu týkajúca sa protokolu o výsledku inšpekcie\npráce. S poukazom na ust. § 14 zákona o inšpekcii práce uviedol, že predmetný protokol spĺňa obsahové\na formálne náležitosti § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. V protokole zo dňa 25.06.2014 na jeho\ndruhej strane je zaznamenaný presný dátum a čas, kedy bola vykonaná kontrola dvoch fyzických osôb\nnachádzajúcich sa na pracovisku žalobcu v čase výkonu inšpekcie, t. j. dňa 11.06.2014 od 11:00 hod. do\n11:20 hod. a na tretej strane je uvedený konkrétny dátum a čas, kedy došlo zo strany žalobcu k porušeniu\nzákazu nelegálneho zamestnávania v intenciách § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 82/2005 Z.z., t. j. dňa 11.06.2014 od 09:00 do 11:26 hod. Námietka stručnosti a všeobecnosti protokolu\ntak isto nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nĎalej krajský súd poukázal na to, že v danom prípade správne orgány vychádzali práve z hlavného\nnosného dôkazu, a to zo zápisnice o podaní informácie a vysvetlení dôvodov prítomnosti fyzickej\nosoby na pracovisku, ktorý bol podpísaný samotnou W. G., v spojení s ostatnými dôkazmi uvedenými\nv rozhodnutí. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky\nnáležitosti v zmysle ust. § 46 a 47 Správneho poriadku.\nKrajský súd záverom uviedol, že správny orgán môže s poukazom na § 39 ods. 1 Správneho poriadku\npripustiť namiesto dôkazu čestné vyhlásenie účastníka konania, ale je to výslovne na jeho zvážení.\nV danom prípade ale nešlo o čestné vyhlásenie samotného žalobcu, ale išlo o čestné prehlásenie\npodané W. G., ktorá nebola účastníkom daného správneho konania. Už prvostupňový správny orgán\nv odôvodnení svojho rozhodnutia objasnil, prečo nevykonal prípadne ďalšie dokazovanie vypočutím\nďalších osôb, resp. aj samotnej W. G., a to práve z dôvodu, že jej výpoveď vzhľadom k okolnostiam\nprípadu môže byť ovplyvnená samotným žalobcom, pričom súd sa s týmto názorom v plnom rozsahu\nstotožnil. Hlavný dôraz aj podľa názoru súdu sa kladie na prvotné zachytenie situácie, z ktorej správne\norgány nepochybne vychádzali pri svojom zisťovaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu žalobcu\nako nedôvodnú zamietol.\n\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Dôvodil tým, že krajský súd na základe\nvykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a je nedostatočne zdôvodnené.\nŽalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu, že v správnom konaní bolo dostatočným spôsobom\npreukázané porušenie ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. Prijatie záveru o nelegálnom zamestnávaní\nmusí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybností preukazujú,\nže zamestnaná osoba mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť. Znovu opakoval,\nže kontrolovaná W. G. v čase kontroly nevykonávala pre žalobcu žiadnu závislú prácu tak ako to\ndefinuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, a preto nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu\nnelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. Bol toho názoru, že správny\norgán neúplné zistil skutočný stav veci. Protokol o výsledku inšpekcie je tak stručný a všeobecný, že\nnejde z jeho obsahu jednoznačne určiť, či došlo k spáchaniu správneho deliktu. V predmetnom protokole\nchýba bližšie zdokumentovanie situácie v predajni, či v nej boli zákazníci, ako sa správala menovaná\nW. G., či obsluhovala zákazníkov, či bola pri pokladni, či mala pracovné oblečenie, či mala visačku s\nmenovkou predavačky, a to tak pred zahájením samotnej kontroly (pri nahliadnutí do predajne), ako\naj počas nej. Krajský súd sa však vo svojom rozhodnutí s uvedenými námietkami žiadnym spôsobom\nnevysporiadal, len sa obmedzil na posúdenie, či predmetný protokol spĺňa formálne náležitosti v zmysle\n§ 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce.\nPoukázal na to, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba pri\nzisťovaní správneho deliktu, rozhodovaní o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň\nna základe analógie legis postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle\nprávnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo Trestného\nzákona. Kategória správnych deliktov je kategóriou trestného práva v širšom slova zmysle a judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k výkladu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd správne delikty radí medzi „trestné obvinenie“. Preto je treba každý konkrétny správny\ndelikt posudzovať nielen z hľadiska, či po formálnej stránke napĺňa skutkovú podstatu, ale i z hľadiska\nmateriálneho korektívu. Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(pozri napr. sp. zn. 6Sžo/51/2011), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky\naplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný\npostih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému.\nNajvyšší správny súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí č. 4Ads 177/2011 zo dňa 27.04.2012\njudikoval, že protokol o podaní vysvetlenia, t. j. zápisnicu o podaní informácie a vysvetlenia nemožno\nv správnom konaní použiť ako dôkaz, a to predovšetkým na analógiu v trestnom práve, kde úradný\nzáznam vyhotovený pred vznesením obvinenia nie je považovaný za zákonne získaný dôkaz, ale je\nto len podklad pre to, či osoba, ktorá podala vysvetlenie, bude v ďalšom konaní vypočutá ako svedok.\nKrajský súd sa však vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s uvedenými námietkami,\nlen sa obmedzil na skúmanie, či predmetná zápisnica je v súlade so zákonom o inšpekcii Avšak z\nvyššie uvedených dôvodov sa nedá súhlasiť s názorom krajského súdu, že tento dôkaz bol zabezpečený\nzákonný spôsobom s poukazom na § 12 ods. 1 písm. g/ zákona o inšpekcii práce.\nĎalej uviedol, že v podanej žalobe uvádzal, že z uvedenej zápisnice o podaní informácie a vysvetlenia\nnevyplýva, že by kontrolovaná skutočne toho dňa vykonávala závislú prácu, tak ako to definuje § 1 ods.\n2 Zákonníka práce. Práve naopak, menovaná v čestnom vyhlásení zo dňa 29.09.2014 potvrdila, že v\npredmetný deň, t. j. 11.06.2014 bola na pracovisku z vlastnej iniciatívy, t. j. bez pokynu žalobcu s tým,\nže v tento deň sa iba oboznamovala s pracovnou náplňou pracovníčky, ktorú mala zastupovať počas\nmaterskej dovolenky. S uvedenými námietkami sa však krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia len uviedol, že predmetné čestné prehlásenie považuje za účelové,\novplyvnené žalobcom s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti.\nNa základe uvedeného považoval žalobca predmetné rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné.\nSprávny orgán má povinnosť dôkaznej iniciatívy, nakoľko obvinenému zo správneho deliktu je nutné\nspáchanie správneho deliktu preukázať spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti. Obvinený či už v\ntrestnom alebo v správnom práve nemá povinnosť preukazovať svoju nevinu, naopak jeho vina mu musí\nbyť preukázaná. Preto neobstojí tvrdenie krajského súdu, že v priebehu správneho konania nežiadali\nvypočuť menovanú ako svedka. Keďže predmetné čestné prehlásenie bolo v rozpore so zápisnicou\n\no podaní informácie a vysvetlenia, bolo povinnosťou správneho orgánu z vlastnej iniciatívy menovanú\npredvolať a vypočuť v správnom konaní ako svedka. Z tohto dôvodu mal za to, že bol porušený princíp\nmateriálnej pravdy, správny orgán, či už prvostupňový alebo druhostupňový, nenáležite zistili skutočný\nstav veci.\nNa základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, resp. v zmysle ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. napadnuté\nrozhodnutie zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná\nžalobcovi náhradu trov konania.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, ktorý považuje za vecne správny a zákonný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)\ndospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho prieskumu odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a\ndostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie\nhmotného práva.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu,\nktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/130 O-479-2.1/2014 zo dňa\n15.12.2014. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho\norgánu 1. stupňa č. k. 4650/148/2014/2.1/L zo dňa 22.09.2014 o uložení pokuty žalobcovi.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nOdvolací súd konštatuje, že odvolanie sa neodlišovalo od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného, s ktorého dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery sú vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na citované ustanovenie O.s.p. konštatuje, že nezistil\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného,\nnajvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s\nodôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci\nkrajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej\nveci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozsudku iba dodáva:\nV súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, zhodne so záverom žalovanej, ako aj\nso záverom krajského súdu, že zo strany žalobcu došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, tak ako bolo\nzistené správnymi orgánmi oboch stupňov. Žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil zákonnom stanovené\npovinnosti vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení, keďže svoju zamestnankyňu prihlásil na sociálne\npoistenie v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení až po vzniku\nprávneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o\nsociálnom poistení. Prihlasovaciu povinnosť je však zamestnávateľ povinný splniť pred vznikom poistení,\nnajneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. K prihláseniu W. G. do Sociálnej poisťovne došlo\nelektronickou formou až dodatočne dňa 11.06.2014 o 11:26 hod., teda až po tom, ako správny orgán 1.\nstupňa vykonal kontrolu v predajni žalobcu.\nZ listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu vyplýva, že porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu bolo jednoznačne preukázané, správne orgány vykonali\ndostatočné dokazovanie, vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak\nako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú\nvadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nV správnom konaní možno na dokazovanie použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočný stav veci a sú nimi aj vyjadrenia vypočúvaných osôb inšpektormi práce postupom podľa\n§ 12 ods. 1 tohto zákona, pričom takéto poskytnutie informácie nie je výpoveďou svedka podľa §\n35 Správneho poriadku, ale ide v ňom o iný dôkazný prostriedok slúžiaci na zistenie a objasnenie\nskutočného stavu veci. Správne konanie je značne neformalizovaný proces, v ktorom nie je stanovené,\nv akom poradí sa dôkazy a iné prešetrenia vykonávajú a nie je tu ani predpísaný spôsob vykonávania\njednotlivých prešetrení. Tento zákon umožňuje získavať podklady pre rozhodnutie správneho orgánu\nešte pred samotným začatím správneho konania. Správny orgán postupuje v súlade s § 12 ods. 1 písm.\na) až f) tohto zákona, keď inšpektor práce požaduje informácie a vysvetlenie a je na jeho uvážení, či tak\nurobí v prítomnosti svedka alebo bez neho, a preto tieto dôkazné prostriedky nie sú získané v rozpore\nso zákonom.\nV súvislosti s čestným vyhlásením, ktoré predložil žalobca, odvolací súd rovnako ako krajský súd\npoukazuje na to, že v predmetnej veci bolo čestné vyhlásenie urobené W. G., ktorá nebola účastníkom\nsprávneho konania. Čestné vyhlásenie je právny inštitút, ktorý nie je dôkazom, ale nahradzuje dôkaz.\nNejde o priame nahradenie dôkazu s účinkami ex lege, ale až na základe správnej úvahy správneho\norgánu, ktorý môže čestné vyhlásenie pripustiť (rozhodnúť o jeho pripustení). Čestné vyhlásenie podľa\nsprávneho poriadku však môže urobiť iba účastník konania, nie zúčastnená osoba, svedok či znalec.\nNajvyšší súd poznamenáva, že správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na\nzavinenie, nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je\niba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá\n\nna protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho\nvyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti\nza správny delikt.\nV teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je\nprotiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za\nktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa\nodvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré o. i patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). Tá\nznamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným\nposlaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny\ntrest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v\nniektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. V\ndanom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2.000 € na dolnej hranici zákonom\nstanovenej sankcie, preto nezostalo odvolaciemu súdu nič len konštatovať, že rozhodnutie ako aj postup\nprvostupňového správneho orgánu a žalovaného boli v súlade so zákonom.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako aj s ich\nprávnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho z\nustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným\nspôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil\naj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa\nnázoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci.\nPreto ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený\na postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch považoval za vydané v súlade so\nzákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu, považovať za správne. Z\nuvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §\n219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/7/2015", "guid": "b387122a-4e78-4d80-968c-2dfb2789beda:a3122f35-aaf9-47cb-8bee-73cb4df740e1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}