{"guid": "a5679698-0967-4ac8-bd7e-2c4274caadc5:3d860007-e54f-4edc-86b9-3ecb0f23940d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5014200800.2", "spisova_znacka": "10Sžso/77/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/77/2015 z 22. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2016, sp. zn. 10Sžso/77/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5014200800.2", "identifikacne_cislo": "5014200800", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-20", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d860007-e54f-4edc-86b9-3ecb0f23940d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200800.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200800.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200800.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/77/2015\n5014200800\n22. 06. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:5014200800.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu R.\nT., bytom M., Poľská republika, proti žalovanej Sociálnej poisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta\nč. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti: GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO:\n46 548 122, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 25236-2/2014-BA zo dňa 9. apríla\n2014, konajúc o odvolaniach žalobcu a účastníka konania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.\n20Scud/60/2014-102 zo dňa 29. septembra 2015, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20Scud/60/2014-102 zo dňa\n29. septembra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, pretože dospel k záveru, že nie je dôvodná.\nPodľa právneho názoru krajského súdu aplikovať nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady\nč. 883/2004 z 29.04.2004 (ďalej len „základné nariadenie\") a jeho čl. 11 ods. 1 vo väzbe na čl. 13\nods. 3 ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej\nlen „vykonávacie nariadenie\") a čl. 14 - 16 je možné iba v prípade, keď osoba vykonáva činnosť\nzamestnanca ako aj činnosť SZČO v dvoch členských štátoch. V posudzovanej veci žalobca vykonáva\nSZČO v Poľskej republike (čo nebolo v konaní sporné), z vykonaného dokazovania v správnom konaní\nnebolo preukázané, že by reálne, fakticky žalobca vykonával činnosť zamestnanca u zamestnávateľa\nGAMEL, s.r.o., ktorého sídlo bolo na území SR.\nV čase kontroly nebolo preukázané, že by sa v sídle zamestnávateľa žalobcu nachádzala jeho\nkancelária. Na základe opakovanej kontroly neboli zo strany zamestnávateľa predložené také listinné\ndôkazy, ktoré by preukazovali výkon práce žalobcu ako zamestnanca od 01.08.2012, ktoré by skutočne\npreukazovali výkon prác v súlade s pracovným zaradením. Predložené štvrťročné správy o vykonaných\nprácach, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a ktoré žalobca pripojil k podanej žalobe,\nnepreukazujú konkrétne práce v konkrétnom časovom období a v súlade s pracovným zaradením\nžalobcu. Z predložených štvrťročných správ o vykonaní prác za prvý, druhý, tretí a štvrtý štvrťrok 2012\nnie je preukázané, kedy, v akom rozsahu a či skutočne práce pre zamestnávateľa GAMEL, s. r. o.,\nv súlade s pracovnou zmluvou žalobca vykonával. Predložený listinný dôkaz obsahuje len prezenčné\npečiatky rôznych subjektov bez ďalšieho.\n\nV správnom konaní žalobca ako aj jeho zamestnávateľ neprodukovali dôkazy, ktoré by preukazovali\nskutočný výkon prác žalobcu u označeného zamestnávateľa. Žalobca spolu s podanou žalobou predložil\nako listinné dôkazy preukazujúce výkon prác štvrťročné správy o vykonaných prácach, v ktorých\nabsentuje dátum vykonania prác, konkrétnejšie miesto vykonania prác, okrem označenia Čadca,\nŽilina, ako aj rozsah prác, ktoré mali byť realizované vo firmách, ktorých vizitky sú súčasťou fotokópií\nštvrťročných správ.\nŽalobca nepreukázal konkrétne vykonávanie práce promotéra služieb a produktov poskytovaných\nzamestnávateľom alebo jeho klientmi. Promotér (z anglického promotion -podpora, propagácia značiek,\nvýrobkov, akcií a ďalších) je osoba, ktorej úlohou je zviditeľniť určitý produkt, značku alebo službu a\nučiniť ich pre zákazníkov atraktívnejšie a viditeľnejšie, často má podporiť ich predaj a v neposlednej rade\nzvýšiť prestíž a všeobecné povedomie o samotnej značke či už výrobku alebo služby. Úlohou promotéra\nnemôže byť len fyzické odovzdávanie vizitiek rôznych firiem, bez ďalšieho. Listinné dôkazy ako pracovná\nzmluva, doklady o výplate mzdy, registračný list FO, nemajú podľa názoru krajského súdu vypovedaciu\nhodnotu dôkazov preukazujúcich skutočný výkon práce žalobcu v súlade s pracovnou zmluvou.\nKrajský súd tak dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu základného\nnariadenia - čl. 13 ods. 3, nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobcu ako SZČO na\núzemí Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, keď nebolo preukázané, že žalobca vykonával\nčinnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských\nštátoch tak, ako predpokladá čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Uvedené ustanovenia základného\nnariadenia predpokladajú skutočný, existujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonávané\nv odlišných členských štátoch), len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného nariadenia\n(čl. 13 ods. 3) a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného členského štátu (hlava II čl. 16\nvykonávacieho nariadenia).\nPodľa názoru krajského súdu tak žalobca ako aj jeho zamestnávateľ, ktorí boli účastníkmi správneho\nkonania, ktorým sa doručovali napadnuté rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu,\nv správnom konaní neuniesli dôkazné bremeno a neprodukovali dôkazy, ktoré by spochybnili závery\nžalovanej a prvostupňového správneho orgánu. Naviac dôkazy, ktoré žalobca produkoval v žalobe\npodľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nepreukazujú skutočnosť, že by reálne, v súlade s dohodnutými\npracovnými podmienkami, pre označeného zamestnávateľa od 01.08.2012 prácu reálne vykonával.\nKrajský súd ďalej uviedol, že záver prvostupňového správneho orgánu a žalovanej, že žalobcovi\nnevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, je súladný so zákonom, nakoľko § 20 zákona č. 461/2003\nZ.z. ako zákonnú podmienku vzniku povinného poistenia predpokladá existenciu statusu žalobcu ako\nzamestnanca v pracovnom pomere. Takýto záver nie je v rozpore so skutočnosťou, že žalobcovi bol\nvydaný registračný list - prihláška FO do Sociálnej poisťovne, v ktorej bol označený identifikačnými\núdajmi a bol označený aj jeho zamestnávateľ. Podanie a registrácia prihlášky však nie je dôkazom\no skutočnom (reálnom) vzniku zamestnaneckého pomeru žalobcu u zamestnávateľa. Uvedený záver\nvyplýva aj z ustanovení § 15 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), ktoré upravujú podmienky\ndôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a povinného nemocenského poistenia, ktorých\nzákonným predpokladom pre priznanie je existencia statusu zamestnanca, ktorý žalobca v konaní\nnepreukázal.\nKeďže v konaní nebolo sporné, že žalobca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte\n- v Poľskej republike a nebolo preukázané, že vykonáva činnosť zamestnanca u zamestnávateľa s\nmiestom podnikania na území SR, podľa názoru krajského súdu žalobca podlieha výlučne právnym\npredpisom členského štátu, v ktorom vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (čl. 11 ods. 3 základného\nnariadenia). Krajský súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 vo väzbe\nna čl. 11 ods. 1 prvá veta základného nariadenia, nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh vykonávania\nčinnosti žalobcu ako zamestnanca a SZČO v dvoch členských štátoch.\nZáverom krajský súd uviedol, že keďže nebol preukázaný reálny súbeh činnosti žalobcu ako SZČO v\nPoľskej republike a zamestnanca u zamestnávateľa na území SR, je pre posúdenie veci irelevantné,\nči poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia potvrdila aplikáciu poľskej legislatívy a či žalovaný tento\npostup akceptoval.\n\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal.\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok krajského súdu,\nrozhodnutie žalovanej a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na opätovné\nprešetrenie, prípadne, aby odvolací súd skonštatoval, že žalobcovi vzniklo od 01.08.2012 povinné\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako\nzamestnancovi GAMEL, s.r.o..\nNapadnutému rozsudku žalobca vytýka nesprávne použitie čl. 288 odsek 2 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie v súvislosti s čl. 4 odsek 3 Zmluvy o Európskej únie tým, že neboli uplatnené a tým, že\nrozhodnutie bolo vydané na základe vnútroštátnych predpisov namiesto uplatnenia predpisov Európskej\núnie, ktorých obsah nemal byť v predmetnom rozsahu rozširovaný, upravovaný a ani doplňovaný.\nĎalej žalobca namietal hrubé porušenie hmotného práva, a to čl. 45, 46, 48 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie (v skonsolidovanom znení), tým, že bol vykonaný ľubovoľný, odtrhnutý od judikatúry,\na zavádzajúci výklad princípu slobodného pohybu zamestnancov a ponímania zamestnanca, a taktiež\npravidlá rovnosti, aj keď doklady, ako aj vysvetlenia podané navrhovateľom zreteľne poukazujú na to,\nže je zamestnancom podľa zákonov Európskej únie.\nŽalobca vytýkal rozhodnutiu krajského súdu aj porušenie čl. 14 ods. 5b vykonávacieho nariadenia, ktoré\nmalo vplyv na obsah napadnutého rozsudku tým, že bolo podporené stanovisko, že práca žalobcu\nmala marginálny charakter, kedy Základ Ubezpieczen Spolecznych, ako inštitúcia miesta bydliska nie je\noprávnená posudzovať pracovnú dobu žalobcu vykonávanú na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej\nso slovenským zamestnávateľom, a v tejto záležitosti sa žalovaná vo vydaných rozhodnutiach, ako\naj prvostupňový súd vo svojom rozsudku podriadil napadnutému rozhodnutiu na základe vykonaného\nposúdenia prostredníctvom Základ Ubezpieczen Spolecznych, a opomenul argumentácie žalobcu\ntýkajúce sa výmery a charakteru jeho práce.\nV odvolaní žalobca tiež namietal porušenie čl. 16 ods. 2, 3 a 4 v súvislosti s čl. 20 nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009 týkajúceho sa vykonávania\nnariadenia (ES) č. 883/2004 vo veci koordinácie systémov sociálneho poistenia, ktoré má vplyv\nna obsah napadnutého rozsudku tým, že ostalo v platnosti rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré\nbolo vydané v priebehu nevhodne uplatniteľnej procedúry príslušnej legislatívy, pretože Sociálna\npoisťovňa pobočka Čadca ako aj žalovaná vydali rozhodnutie o vylúčení žalobcu z poistenia pred\nvydaním akéhokoľvek rozhodnutia prostredníctvom Základ Ubezpieczen Spolecznych, pričom iba v\ndôsledku správne uplatniteľnej procedúry určovania príslušnej legislatívy s prihliadnutím na čl. 16 in\nfine vykonávacieho nariadenia prostredníctvom inštitúcie podľa miesta bydliska - Základ Ubezpieczen\nSpolecznych Oddzial v Krakowie, mohla inštitúcia (Sociálna poisťovňa) podľa miesta výkonu práce vydať\nrozhodnutie zo dňa 1. októbra 2013 č. 49003-1/2013-CA, a následne 25236-2/2014-BA zo dňa 9. apríla\n2014.\nĎalšia námietka sa týkala porušenia čl. 6 a 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré má vplyv na obsah\nnapadnutého rozsudku tým, že bolo prostredníctvom Sociálnej poisťovne vydané rozhodnutie v oboch\ninštanciách bez prijatia postupu dialógu a zmierovacieho konania, ktoré sú uvedené aj v čl. 6 a 16\nvykonávacieho nariadenia, ako aj v ustanoveniach Rozhodnutia č. A1 Správnej komisie zo dňa 12. júna\n2009 o ustanovení dialógu a zmierovacieho konania v rozsahu platnosti dokumentov, určenia príslušnej\nlegislatívy a poskytnutia dávok podľa základného nariadenia, počas kedy je v priebehu určovania\npríslušnej legislatívy pre poistenca potrebná spolupráca a porozumenie príslušných inštitúcií, za účelom\nsplnenia všetkých práv, ktoré prislúchajú žalobcovi.\nZáverom žalobca namietal závažné porušenie hmotného práva, ktoré malo vplyv na obsah vydaného\nrozsudku, a to čl. 13 ods. 3 nariadenia č. 883/2004, v ktorom sa nachádza kolízna norma poukazujúca\nna príslušnú legislatívu vo veci sociálneho zabezpečenia osoby bežné realizujúcej činnosť ako\nzamestnanec a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v rôznych členských krajinách, čím sa\nvylučuje možnosť určenia legislatívy príslušnej pre tento právny vzťah iným spôsobom ako uvedený v\nnorme o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.\n\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nŽalovaná uviedla, že žalobca v odvolaní neuviedol také námietky, ani právne relevantné dôvody, ktoré\nby odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia žalovanej. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaná\npridŕžala svojho vyjadrenia k žalobe, nakoľko v ňom zaujala stanovisko ku každej žalobcovej námietke.\nVo veci podal v prospech žalobcu odvolanie aj účastník konania. V odvolaní namietal rovnaké\nskutočnosti ako žalobca a naviac namietal aj potvrdenie stanoviska o zanedbateľnom charaktere\nčinnosti vykonávanej žalobcom napriek tomu, že žalobca tvrdil, že jeho činnosť ako zamestnanca nemá\nzanedbateľný charakter, lebo časová náročnosť práce pre spoločnosť GAMEL s.r.o. v rozsahu 10 hodín\ntýždenne prekročila 5 % času venovaného činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba. V odvolaní\npoukázal aj na rozhodnutia Poľských súdov.\nĎalej namietal nesprávne posúdenie skutkového stavu v dôsledku prijatia záveru, že žalobca napriek\ntomu, že takú možnosť mal, neposkytol dokumenty potvrdzujúce výkon činnosti ako zamestnanec v\npriebehu správneho konania, a preto nie je možné posúdenie týchto dôkazov v priebehu súdneho\nkonania.\nV odvolaní účastník konania namietal aj odňatie reálnej možnosti žalobcovi na obranu mu prislúchajúcich\npráv v dôsledku posúdenia, že na začiatku činnosť v prospech spoločnosti nebola reálne vykonávaná,\na následne prijatia stanoviska, že táto práca je vykonávaná, ale má zanedbateľný charakter.\nZáverom namietal chybný záver, že zo zaregistrovania žalobcu v systéme sociálneho zabezpečenia\na pridelenia žalobcovi individuálneho čísla poistenca (rodného čísla) nevzniká zamestnávateľovi\npovinnosť odvádzať za zamestnanca odvody na poistné a nesvedčí o tom, že je zamestnanec prijatý\ndo systému sociálneho zabezpečenia.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu účastníka konania uviedol, že je dôvodné a žiada, aby bolo vzaté do\núvahy pri rozhodovaní odvolacieho súdu.\nVo vyjadrení k odvolaniu účastníka konania žalovaná uviedla, že účastník konania v odvolaní neuviedol\ntaké námietky, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia\nžalovanej. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaná pridŕžala svojho vyjadrenia k žalobe, nakoľko v ňom\nzaujala stanovisko ku každej žalobcovej námietke.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolania\nnie sú dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie dňa 29.09.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.06.2016 (§ 156 ods. 1 a\nods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nPodľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 833/2004 z 29. apríla 2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) osoby, na ktoré sa toto\nnariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy\nsa určia v súlade s touto hlavou.\nPodľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca\nčinnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym\npredpisom tohto členského štátu.\nPodľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\nPodľa čl. 14 ods. 5b Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16. septembra\n2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) na účely uplatňovania článku 13 ods. 1\nzákladného nariadenia osobou, ktorá „zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo\nviacerých členských štátoch“, je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s\nvýnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na\npočetnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.\nPodľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\nPodľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako\nprvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 49003-1/2013-CA zo dňa 18.11.2013 rozhodla podľa\n§ 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobcovi nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnancovi GAMEL, s.r.o. od 01.08.2012 podľa slovenskej legislatívy.\nNa odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 25236-2/2014-BA zo dňa 09.04.2014 odvolanie zamietla\na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu\nuplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho\norgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so\nskutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených\nžalovaným správnym orgánom ako aj žalobkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd sa s poukazom na citované ustanovenie v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd\nrozhodol.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovanej najvyšší súd dospel k rovnakému\nzáveru ako krajský súd, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca reálne fakticky vykonával\nčinnosť zamestnanca u zamestnávateľa GAMEL, s.r.o., ktorého sídlo je na území SR. Z uvedeného\ndôvodu preto neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia.\nPre aplikáciu tohto článku základného nariadenia je potrebný reálny súbeh činností žalobcu ako SZČO\nna území Poľskej republiky a činnosti ako zamestnanca na území Slovenskej republiky. Uvedené\nustanovenie základného nariadenia predpokladá existujúci, skutočný súbeh dvoch činností, a to SZČO\na zamestnanie vykonávané v dvoch odlišných členských štátoch, a iba táto skutočnosť zakladá postup\npodľa predmetného článku 13 ods. 3 základného nariadenia a aplikáciu uplatniteľných právnych\npredpisov príslušného členského štátu.\nŽalobca počas správneho konania ako aj konania pred súdom nepreukázal, že od uzavretia pracovnej\nzmluvy dňa 01.08.2012 vykonával u zamestnávateľa na území SR konkrétny dojednaný druh práce\n- promotéra služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľmi alebo klientmi zamestnávateľa.\nŽalobca rovnako nepreukázal skutočný rozsah vykonávaných, resp. konkrétnych prác, ktoré vykonal\npre zamestnávateľa od 01.08.2012. Čo sa týka nepreukázania rozsahu vykonávaných prác a dokladov\npredložených žalobcom v správnom ako aj v súdnom konaní najvyšší súd uvádza, že odôvodnenie\nnapadnutého súdneho rozhodnutia v tejto časti je plne vyčerpávajúce a logické. V tejto súvislosti\npoukazuje odvolací súd na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého\nstupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne\nskutkové a právne závery súdu prvého stupňa.\nNa základe uvedeného dospel najvyšší súd k názoru, že záver prvostupňového správneho orgánu\na žalovanej o tom, že žalobcovi nevzniklo od 01.08.2012 povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy je v súlade\nso zákonom. Tento záver vyplýva z ustanovení § 20, § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a §\n19 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré upravujú podmienky povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ktorých zákonným predpokladom pre priznanie\nje existencia statusu zamestnanca, ktorý však žalobca v správnom ako aj súdnom konaní nepreukázal.\nZ dôvodu preukázania, že žalobca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v Poľskej republike a z\ndôvodu, že nebolo preukázané reálne vykonávanie činnosti žalobcu ako zamestnanca u zamestnávateľa\nna území SR, je zrejmé, že žalobca podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu, v ktorom\nvykonáva samostatne zárobkovú činnosť podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia. S\npoukazom na čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia teda neboli splnené podmienky pre aplikáciu\nčl. 13 ods. 3 základného nariadenia, nakoľko nebol preukázaný reálny, skutočný súbeh vykonávania\nčinnosti žalobcu ako SZČO a zamestnanca v dvoch členských štátoch.\nPo preskúmaní podaných odvolaní najvyšší súd konštatuje, že s právnymi námietkami odvolateľov sa\nsúd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaniach vyhodnotil najvyšší súd\nako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1\na 2 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil ako vecne správny.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a\n§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech\na žalovaná nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Scud/60/2014", "guid": "d2bc9064-0975-4000-aa51-8707ff1e1af6:14e70b6e-c118-4dd3-9620-ff8519212c38", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}