{"guid": "0143774f-cae1-495f-b3af-3ff07ed40c00:ce82fffe-8388-411d-b787-d83f5d018785", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5014200222.1", "spisova_znacka": "9So/211/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/211/2014 z 24. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. 9So/211/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:5014200222.1", "identifikacne_cislo": "5014200222", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bajzová", "sudca_id": 1013, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bajzova-1013", "datum_vydania": "2016-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259", "nazov": "§ 259 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-259"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-129", "nazov": "§ 129 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4", "nazov": "§ 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143a", "nazov": "§ 143a zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-143a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-259", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-129", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-132", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-142", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-143a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce82fffe-8388-411d-b787-d83f5d018785", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200222.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200222.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200222.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/211/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200222
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014200222.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa A. B.,
bytom Q., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom AK Sibírska 4, Bratislava,
proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok zo
všeobecného systému sociálneho poistenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v
Žiline zo 7. októbra 2014, č. k. 24Sd/67/2014-45, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší  súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského  súdu  v  Žiline zo 7. októbra  2014, č. k.
24Sd/67/2014-45,   m e n í     tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XY  zo 14. februára 2014 v spojení
so zmenovým  rozhodnutím odporkyne č. XY z 15. apríla 2014   z r u š u j e   a  vec  jej    v r a c i
a     na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 7. októbra 2014, č. k. 24Sd/67/2014-45, potvrdil rozhodnutie číslo  XY  zo
14. februára 2014 v spojení so zmenovým  rozhodnutím odporkyne č. XY z 15. apríla 2014,  ktorými
odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a § 259 ods. 1  zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla
žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 10. júna 1999 z dôvodu, že na rozhodnutie
o žiadosti nie je príslušná. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ je od 01.09.1998
poberateľom výsluhového príspevku priznaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky podľa
zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“)  za dobu
služobného pomeru  v rozsahu 35 rokov a 39 dní. Doba výkonu základnej vojenskej služby navrhovateľa
od 01.08.1963 do 30.08.1965  a doba jeho služobného pomeru v PZ od 01.09.1965 do 31.08.1998 bola
zaradená do I. kategórie funkcií, navrhovateľ teda vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I.
kategórie funkcií a vek 55 rokov dovŕšil dňa XX. X. XXXX. Krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľovi
nárok na starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a od vzniku nároku
na starobný dôchodok do 31.12.2003 nebol nepretržite zamestnaný, ako to predpokladá § 261 zákona
o sociálnom poistení a teda nebola dotknutá kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky rozhodnúť o jeho nároku na starobný dôchodok. Preto preskúmavané rozhodnutie
odporkyne ako zákonné potvrdil.



Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že obdobie výkonu
služby príslušníka PZ treba považovať za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 5
zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ ukončil služobný pomer dňom 31.08.1998 a od 01.09.1998
mal priznaný výsluhový príspevok, pričom mu nebolo zohľadnené zaradenie do I. kategórie funkcií.
Po skončení služobného pomeru bol od 01.09.1998 do 31.08.2002 evidovaný ako nezamestnaný
na Úrade práce a táto doba by mu mala byť hodnotená ako náhradná doba. Taktiež mu nebola
hodnotená doba od 01.09.1958 do 31.07.1963, kedy vypomáhal pri poľnohospodárskych prácach
svojim rodičom. Nesúhlasil s názorom  odporkyne a krajského súdu, že príslušné na rozhodovanie o
dôchodku navrhovateľa  je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pričom poukázal na okolnosť, že
do 30.04.1998 existoval len jeden spoločný systém dôchodkového zabezpečenia,  do ktorého odvádzal
odvody aj navrhovateľ a jeho zamestnávateľ. Preto žiada priznanie starobného dôchodku od odporkyne
podľa kritérií a právnych noriem, ktoré platili v čase jeho služby. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporkyne aj so zmenovým rozhodnutím a vec jej vrátil na
ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania za  úkony právnej služby v  konaní na krajskom
súde i v odvolacom konaní.

Odporkyňa vo vyjadrení  k odvolaniu navrhovateľa trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a
navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľovi vznikol
nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení od 10. júna 1999, t. j.
predo dňom účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.  a jeho zamestnanie netrvalo nepretržite do 31.12.2003.
Z toho dôvodu nie je vylúčená aplikácia § 142 zákona o sociálnom zabezpečení a  rozhodnúť o nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok je kompetentný príslušný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o starobný dôchodok.

V zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2004 v konaniach o nárokoch
na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií, sa priznávajú do 31. decembra 2003.

Podľa  § 206 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov výška dávok výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona je závislá od doby výkonu štátnej
služby vykonanej v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch
a v Slovenskej informačnej službe a od výšky priznaného služobného platu, ktorý policajt dosiahol v
určenom období pred vznikom nároku na dávku.

Podľa  § 210 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
výsluhový príspevok patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi, ktorého
služobný pomer sa skončil:
a) uvoľnením podľa § 191,
b) prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. a) až d) a g),
c) uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 198.

Podľa  § 211 ods. 1  písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov  príspevok patrí oprávnenému vo výške 30% zo základu pre výpočet dávky, ak
služobný pomer trval aspoň po dobu 15 rokov.



Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb.  pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby
hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov
zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku
nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto
zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

V zmysle § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vznik nároku policajta na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku
veku je viazaný na splnenie podmienky minimálne 25 rokov zamestnania, z ktorých minimálne 20 rokov
získal v I. kategórii funkcií.

Podľa § 212 ods. 1 zákona č.  73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a  Železničnej polície pri súbehu nároku na
príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo
na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa
tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku.

Podľa § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.  o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ
ide o:
a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,
b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,
c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti
republiky.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a
osobného úradu, Bratislava z 25.11.2013  je zrejmé, že navrhovateľ vykonával službu v Policajnom zbore
SR v rozsahu viac ako 20 rokov a po ukončení  služobného  pomeru mu bol priznaný od 01.09.1998
výsluhový dôchodok za výkon služby v rozsahu 35 rokov od 01.08.1963 do 31.8.1998 v I. kategórii
funkcií.  Zo služobného pomeru bol uvoľnený dňom 31.08.1998. Podľa žiadosti o starobný dôchodok po
tomto dni nebol zamestnaný, bol evidovaný ako nezamestnaný od 01.09.1998 do 31.08.2002 .

Navrhovateľ, narodený XX.XX.XXXX, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa §
132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom XX. X. XXXX, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, lebo k
tomuto dňu získal viac ako 25 rokov zamestnania  a vykonával viac ako 20 rokov službu zaradenú do
I. kategórie funkcií.

Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktoré je prechodným ustanovením, sa výsluhový príspevok, na ktorý
vznikol nárok podľa  § 211 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov
a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona,   považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona
vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti tohto zákon.
Podľa § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z.z. od 1. júla 2002 sa
na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú
až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok
podľa zákona č. 328/2002 Z.z.



Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb.  však nie je vylúčená pri nárokoch na
starobný dôchodok tých policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt nebol k tomuto dňu nepretržite
zamestnaný.

Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok
ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok  podľa piatej
časti zákona č. 100/1988 Zb., t. j. podľa  § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vo výške podľa §
133 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už ku dňu XX. X. XXXX. Tento nárok mu  zostal zachovaný podľa §
175 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona  č. 461/2003 Z.z.  Na tejto skutočnosti nič
nemení okolnosť, že o priznanie starobného dôchodku a jeho výplatu požiadal žiadosťou z 02.12.2013
od 10. júna 1999.

Navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol naďalej nepretržite zamestnaný. Vzhľadom
na to sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení
policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok (prípadne o jeho zvýšení za dobu ďalšieho poistenia),
nie je v danom prípade ustanovením § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dotknutá, keďže navrhovateľ
nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný.

V danej veci  je na postúpenie veci príslušnému správnemu orgánu potrebné aplikovať ustanovenie §
20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako všeobecného predpisu
upravujúceho správne konanie, keďže zákon č. 461/2003 Z.z. taký postup nerieši a upravuje postúpenie
len v prípade miestnej, resp. vecnej nepríslušnosti organizačných zložiek Sociálnej poisťovne.

Z toho dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku navrhovateľa za dôvodnú, že odporkyňa má
rozhodovať o jeho nároku na starobný dôchodok z dôvodu, že existoval jeden spoločný  systém
dôchodkového zabezpečenia;  v čase vzniku jeho nároku  na starobný dôchodok (XX.XX.XXXX) mal a
naďalej má kompetenciu na rozhodovanie o tomto nároku príslušný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (§ 142 ods. 4 zákona  č. 100/1988 Zb.).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov odporkyňa nie je oprávnená
(a ani nemala) v danom prípade o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnúť. Táto kompetencia, patrí
príslušnému orgánu Ministerstva vnútra SR.

Z uvedených dôvodov  odvolací súd považoval rozhodnutie  odporkyne za nesúladné so zákonom a
preto podľa § 250ja ods. 3 veta prvá  v spojení s § 250l ods. 2  a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozsudok
krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu  (§ 250ja ods. 5 O.s.p.). Aj
keď odporkyňa dospela k správnemu záveru, že nie je v jej kompetencii posúdiť žiadosť navrhovateľa o
prehodnotenie sumy starobného dôchodku, nie je oprávnená o tejto žiadosti vôbec rozhodovať. Z dôvodu
nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie príslušnému
orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.).

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu  (§ 250ja ods. 5 O.s.p.). Aj
keď odporkyňa dospela k správnemu záveru, že nie je v jej kompetencii posúdiť žiadosť navrhovateľa o
starobný dôchodok, nie je oprávnená o tejto žiadosti vôbec rozhodovať a z dôvodu nedostatku právomoci
o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa v súlade s § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (keďže postúpenie veci príslušnému orgánu zákon č. 461/2003
Z.z. nerieši) na rozhodnutie príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 150 ods.1 O.s.p.,
lebo tvrdenia navrhovateľa v konaní neboli dôvodom, pre ktorý bolo rozhodnutie odporkyne zrušené a
vec jej vrátená na ďalšie konanie.



Poučenie:

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Sd/67/2014", "guid": "8742f6a2-4299-4467-8709-88f4245823be:5fa2ad0c-9a6d-42b9-8c96-8e988968edb8", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "345c6bbd-c113-4665-9317-e9d195df684d:efc2c392-cf7f-4f9b-958d-ad58b3fc3f63", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200771.1", "spisova_znacka": "1So/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2016 z 22. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200771.1"}]}